Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206078
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816206078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, proti žalovanému F. P., S.. XX.XX.XXXX, M. W. R., S. Y.. V. Č.. XXXX/
XX, o zaplatenie sumy 666,00 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 24.4.2017 č.k. 11Csp/56/2016 - 62 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu400,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.11.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili
dňa 23.05.2011 zmluvu o úvere. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400,00 eur.
Tento sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 266,00 eur, v 6-tich mesačných splátkach
po 111,00 eur, počnúc dňom 28.06.2011.

3. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou vydaným vo veci 10T/114/2014, bol žalovaný
uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného
zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne
konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.04.2015.

4. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o vzťah

medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky
občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších občianskoprávnych
vzťahov.

5. Spotrebiteľská zmluva, od ktorej žalobca nárok na náhradu škody odvodzuje nespĺňa všetky zákonom
požadované náležitosti. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ , písm. i/, písm. j/ a písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere

je okrem iného údaj o konečnej splatnosti úveru, o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o ročnej úrokovej sadzbe. Absencia týchto náležitostí
v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy,
avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.6. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon č. 129/2010 Z. z. explicitne vyjadruje
ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne

uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet
a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim
údajom o konečnej splatnosti úveru.

7. Úverová zmluva je aj v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,

nakoľko neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž uvedená mesačná
splátka 111 eur, v počte 6 mesiacov, s termínom splátky v splátkovom kalendári k 4. dňu v mesiaci. Z
uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok
iných poplatkov. Z celkovej splátky nie je možné zistiť jednotlivé zložky.

8. V zmluve zároveň nie je uvedená ani úroková sadzba spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia §

9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a ani ročná percentuálna miera nákladov podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z..

9. Vzhľadom na uvedené bol poskytnutý úver vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel len do výšky 400,00 eur a v prevyšujúcej časti žalobu o

zaplatenie sumy 266 Eur zamietol.

10. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Eventuálne požadoval
rozhodnutie zmeniť tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 666 eur. Ako
dôvod uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V
zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho
obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná nakoľko právne vzťahy

medzi žalobcom a žalovaným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nespadajú pod spotrebiteľskú
právnu úpravu zakotvenú v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný v zmluve
uviedol dobrovoľne , že mal záujem poskytnutý úver použiť na účely výkonu zamestnania. Uvedené
má za následok , že zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú. V prípade postavenia žalobcu
je treba akcentovať jeho dobrú vieru, z ktorou do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval. Pri

výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej
viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie
spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstieral, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu
charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu
dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Dodatočne sa nemožno

dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme sám svojím
konaním žalovaný vyvolal a inicioval. Právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne
aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by
došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca
ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej

obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Žalovaný
v zmluve výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojím podpisom , že finančné
prostriedky sú poskytnuté na účely výkonu zamestnania. Ak by žalovaný nebral úver na účely výkonu
zamestnania, tak prehlásenie , že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania by
nikdy neurobil a nepripojil by k takémuto prehláseniu svoj podpis. V zmluve o úvere a všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru žalovaný zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
zmluvy vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a že nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Prvoinštančný súd sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal a v odôvodnení
rozsudku neuviedol žiadne skutočnosti, o ktoré sa opieral pri posudzovaní právnej povahy zmluvy.
Rozhodnutie je preto arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené je napadnutý

rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvej inštancie
k takej vade konania, na ktorú sa musí v zmysle ustanovenia § 380 ods. 2 CSP prihliadať z úradnej
povinnosti. Jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie
škody. Škodou sa na účely Trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislostis trestným činom. Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na
okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Pri trestnom čine
úverového podvodu nie je škodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za

poskytnutie úveru a ďalšie pohľadávky, ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, na ktoré žalobca
ako poškodený vzhľadom na okolnosti mal nárok alebo ktoré mohol odôvodnene dosiahnuť.

12. Čo sa týka náležitostí zmluvy výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy, čo je evidentné z prvotného náhľadu. Výška

RPMN je uvedená i vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ako aj v dokumente štandardne
európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol žalovaný oboznámený pred poskytnutím
úveru, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Žalobca poskytol žalovanému pred podpísaním
zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Zákon v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov

účinných do 31.5.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na
základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia
odplaty sa riadi ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Na
peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri
poskytnutí úveru. Žalovaný uzatvoril zmluvu so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni
ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojím podpisom. Dojednaný úrok predstavuje

odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku , ktorá sa nepochybne týka predmetu
plneniačiprimeranosticeny,vzhľadomnačojunemožnopovažovaťzaneprijateľnúpodmienkuvzmysle
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie
finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom
vzťahu dohodnutý úrok , resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od

vzniku úverového vzťahu, resp. od poskytnutia finančných prostriedkov a to až do doby, kedy budú
poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za
primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval
výšku odplaty v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp.
bankami pri istom druhu finančných produktov.

13. Aj keď by sa uvedený záväzkovo právny vzťah zo zmluvy posudzoval ako spotrebiteľský, v
danom prípade, keďže žalovaný sa dopustil prečinu úverového podvodu, nemohla mu byť poskytnutá
ochrana spotrebiteľa, nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a k jeho neprimeranej
ochrane. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. V predmetnej veci má nárok žalobcu na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o
vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je
typickým občianskoprávnym vzťahom. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade

duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy) , na tieto vzťahy
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.17. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného ( meno a priezvisko,
bydlisko,dátumnarodenia,rodnéčíslo,čísloobčianskehopreukazu),inéúdajeumožňujúceidentifikovať
žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako
živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy
o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

18. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere.
20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné

úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký
počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci

údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť
s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia

uvedený nebol.

22. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého

súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

23. Dôvodom vedúcim k čiastočnému zamietnutiu žaloby ohľadne sumy 266 Eur bolo nedodržanie
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
f/ , písm. i/ , písm. j/ a písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ,
od ktorej žalobca odvádza svoj nárok na náhradu škody. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluva o

spotrebiteľskom úvere , okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ani jedna z týchto obligatórnych náležitostí v zmluve o úvereuzatvorenej dňa 23.5.2011 uvedená nie je. Za takejto situácie sa musel poskytnutý úver v súlade s
ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

24. Ak poskytnutý úver pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy je bezúročný a bez poplatkov
žalobcovi nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie čiastky 266 Eur predstavujúcej dohodnutý
poplatok,zktoréhovzmyslevšeobecnýchobchodnýchpodmienok1/3malapredstavovaťúrokazvyšné
2/3 zahrňať ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou.

25. Navyše, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, už v inom konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bolo právoplatne rozhodnuté , že zmluvná podmienka uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je

neprijateľná zmluvná podmienka. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013
č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k.
5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve , ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé , že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

26. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53a ods. 1 ukladá dodávateľovi povinnosť zdržať sa
používania konkrétnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú pre jej neprijateľnosť alebo ak
z takejto podmienky nebolo priznané plnenie, dodávateľ nie je oprávnený domáhať sa, a to ani

v súdnom konaní, plnenia vyplývajúceho z neprijateľných podmienok voči všetkým spotrebiteľom.
Zákonnému pojmu zdržať sa používania bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá i povinnosť
dodávateľa neuplatňovať si plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

27. Správny je i záver , podľa ktorého ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadovalo rozčlenenie dohodnutej splátky na jednotlivé zložky,
teda na istinu, úroky a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok , že úver sa v súlade s
ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
považoval za bezúročný a bez poplatkov.

28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že
členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú.

29. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,

kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky

právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnejtranspozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula

transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za
následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže

mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky
tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

30. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica
zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii
smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie
vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať

ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto
smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec
smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho
právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

31. Požiadavka smernice k otázke členenia splátok je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia
smernice „výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné
vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky
iných poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/15 správne rozhodol, že smernica

takéto členenie nepožaduje.

32. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať
„výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“.Nietžiadnychpochybností,žeslovenský
zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj

splátokúrokovasplátokinýchpoplatkov.Akbyslovenskýzákonodarcachcelvyjadriťtoisté,čopožaduje
smernica , ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú
istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia
zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR,

desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa
má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov
a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

33. Obdobná situácia existuje aj pri ďalšej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravenej v

ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
ktorou je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

34.Požiadavkasmernicektejtootázkejejasnáazreteľnáazoslovnéhospojeniasmernice„dĺžkatrvania
zmluvy o úvere“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala

termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

35. Požiadavka zákona je od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluva musí obsahovať
„dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Niet
žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jasne požaduje vyjadrenie

tak doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje
požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica.Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „dĺžka trvania zmluvy o úvere“
pridal slová „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

36. Ak žalobcovi v dôsledku chýbajúcich náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákonný nárok
na zaplatenie dohodnutého poplatku vo výške 266 Eur nevznikol, nemohol mu vzniknúť ani nárok
na zaplatenie tejto čiastky z titulu náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného,
za ktoré bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu. V prípade
spotrebiteľského úveru sankcionovaného bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou škoda mohla žalobcovi

vzniknúť len to výšky skutočne poskytnutých a neuhradených peňažných prostriedkov zo strany
žalovaného, teda do výšky 400 Eur ako na to správne poukazuje súd prvej inštancie.

37. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).