Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316221135
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316221135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

Mgr. Fedora Benku a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. D. H., nar. X.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/XA, I., proti žalovanej: N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A. H. XXX/XX I., právne zastúpenej
Mgr. Alexandrou Rapiovou, advokátkou so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, o zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 22. mája 2017, sp. zn. 35Pc/20/2016-30, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca návrhom
doručeným súdu dňa 25.11.2016 domáhal, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. O
trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu čo
odôvodnil tým, že so žalovanou uzavreli manželstvo 3.5.2008, dňa 15.3.2016 podala žalovaná na

súd návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom, pričom
so žalovanou nežijú na spoločnom mieste pobytu a netvoria domácnosť od 25.4.2016, keď žalovaná
má nového partnera, ktorý sa s ňou zdržiava na adrese jej trvalého pobytu. Ďalšie trvanie BSM by
odporovalo dobrým mravom, keďže so žalovanou fakticky ukončili životné spoločenstvo a konanie
o rozvod vedené na súde smeruje k zrušeniu majetkového spoločenstva so žalovanou. Okrem toho
žalobca ako podnikateľ má v úmysle využiť možnosť získania podnikateľského úveru, ktoré však banka
podmieňuje získaním písomného súhlasu manžela s tým, že v prípade nesplácania úveru by sa banka

uspokojila i z bezpodielového majetku manželov. Nie je reálne predpokladať, že by žalovaná takýto
súhlas banke udelila, a žalobca má za to, že to od nej nemôže spravodlivo žiadať. Výsledkom by
však bola diskvalifikácia z možnosti získania podnikateľského úveru za účelom rozvoja jeho podnikania.
Žalobca poukazoval na rozhodnutie NS SR R 104/1967 a mal za to, že vzhľadom na okolnosti a
doterajšiu dĺžku sa jedná o trvalý stav bez nádeje na obnovu manželského spolužitia, pričom v dôsledku
oddelenéhoživotasožalovanousaobajanepodieľajúnavytváraníspoločnéhomajetkuajehovytváranie
by bolo za daných okolností nežiaduce a neefektívne, takže inštitút BSM neplní svoj účel. Žalovaná s

návrhom nesúhlasila.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 3.5.2008
a toto doposiaľ trvá. Na Okresnom súde Galanta je vedené konanie o rozvod manželstva, ktoré nebolodoposiaľ právoplatne skončené. V konaní nebolo sporné, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od
apríla 2016, odvtedy spoločne nehospodária, každý sám uhrádza vlastné náklady na základné životné
potreby.Súdmalpreukázané,ženotárskymizápisnicamizodňa25.6.2013č.N230/2013, č.N229/2013

a č. N 228/2013 uzavreli manželia dohody v zmysle § 143a ods. 1 OZ o zúžení zákonom určeného
rozsahubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Žalobcasúduuviedol,ženemávbudúcnostižiadnu
záruku, že by mu žalovaná vyšla v ústrety vo forme spísania notárskej zápisnice, na čo žalovaná uviedla,
že žalobca ju obral o majetok, ktorý mala po rodičoch a poukázala na bod 3 notárskej zápisnice N
228/2013, v ktorej sa žalobca a žalovaná dohodli, že do 4.4.2014 žalobca daruje žalovanej byt na A. H.,

ktorý jej pôvodne patril, a ktorý ešte pred uzavretím manželstva previedla na žalobcu. Keďže k darovaniu
nedošlo, žalovaná odmietla podpísať akúkoľvek ďalšiu notársku zápisnicu. Žalovaná uviedla, že ona
majetkom patriacim do BSM nijako nenakladá, užíva ho len žalobca, na vytváraní spoločného majetku
sa žalovaná podieľa tým, že pracuje a má príjem zo zamestnania. Žalovaná potvrdila, že v súčasnosti
má nového partnera, ktorý s ňou však nežije v spoločnej domácnosti, čo žalobca popieral a tvrdil, že je
tam takmer každý víkend, žalovaná používa motorové vozidlo v jeho vlastníctve, resp. ktoré používa

jej priateľ, pričom podľa názoru žalobcu potreby žalovanej financuje jej priateľ, s ktorým tvorí bližšie
konzumné spoločenstvo než so žalobcom. Žalobca tiež uviedol, že ani jeden úver nie je na spoločný
majetok, pričom žalobca doteraz všetky úvery riadne splácal. Poukázal na to, že spoločné hnuteľné veci
manželov sa nachádzajú v byte v A. H. ( kuchynská linka, zostava do kuchyne, zariadenie do kúpeľne)
a tieto užíva výhradne žalovaná, ktorá ho do bytu nechce pustiť.

4. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky
podľa ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré by súd mohol zrušiť počas trvania manželstva
BSM. Uviedol, že takýmito závažnými dôvodmi v zmysle § 148 ods. 2 OZ možno rozumieť také konanie
jedného z manželov, ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor

rodiny, prípadne, že jeden z manželov sa nepričiňuje o vytváranie spoločného majetku, nezáujem
jedného z manželov o rodinu, ničenie spoločného majetku a podobne. V takýchto prípadoch možno
usúdiť, že ďalšie trvanie BSM by odporovalo dobrým mravom, pretože neplní svoj účel. Žalobca v
konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že by sa žalovaná správala uvedeným spôsobom. Tvrdenia
žalobcu, že žalovaná žije v domácnosti s niekým iným, umožňuje užívať hnuteľné veci patriace do

BSM cudzím ľuďom, neboli v konaní preukázané. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o užívanie vecí
patriacich do BSM žalovanou, nachádzajúcich sa v byte, ktorý spolu s maloletými deťmi obýva a v
ktorom ich navštevuje aj jej priateľ, takéto správanie nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,keďženebolopreukázané,žebyvdôsledkutohtokonaniadochádzalokznehodnoteniu
či ohrozeniu majetku patriaceho BSM. Pokiaľ žalobca opieral svoj návrh najmä o to, že manželia

nežijú v spoločnej domácnosti, a že sa spoločne nepodieľajú na vytváraní a udržiavaní spoločného
majetku, túto skutočnosť súd nepovažoval za relevantnú pre zrušenie BSM. Z vyjadrenia žalovanej,
ktoré žalobca nenamietal, vyplýva, že sa na tvorbe a udržiavaní spoločného majetku naďalej podieľa
príjmom zo svojho zamestnania. Z vyjadrení strán vyplýva, že manželia nemajú spoločné záväzky, na
ktorých by sa mali podieľať. Podstatou sporov medzi manželmi sú nároky, ktoré si jeden voči druhému

uplatňujú v súvislosti s oddeleným majetkom nepatriacim do BSM (vrátenie bytu, preplatenie investícií
do rekonštrukcie a pod.). Z judikatúry ako i z aplikačnej praxe súdov jednoznačne vyplýva, že zrušenie
spoločnej domácnosti nemá za následok zánik BSM manželov, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
trvá ďalej i po zrušení spoločného hospodárenia a na právach a povinnostiach manželov vyplývajúcich
z tohto spoluvlastníctva sa tým nič nemení.

5. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že z judikatúry, na ktorú odkazoval žalobca vyplýva, že súd
musí v každom prípade veľmi starostlivo skúmať a posúdiť všetky konkrétne okolnosti prípadu s
cieľom zistiť existenciu závažných dôvodov, pre ktoré môže za trvania manželstva bezpodielové
spoluvlastníctvo zrušiť. Zo všeobecného hľadiska možno konštatovať, že ide o také dôvody, pre ktoré

inštitút bezpodielového spoluvlastníctva neplní svoj účel, a to zabezpečenie rovnoprávneho postavenia
oboch manželov v majetkovej oblasti. Z predložených notárskych listín je zrejmé, že manželia v
priebehu trvania manželstva uskutočňovali na základe vzájomnej dohody úkony smerujúce k zúženiu
zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň však bolo preukázané, že
žalobca záväzky, ktoré na seba v súvislosti s týmito dohodami voči žalovanej prevzal, neplní (zmluva

o budúcej darovacej zmluve). V tejto situácii súd považuje za neprijateľné, keď žalobca ním vopred
prezumovaný nesúhlas žalovanej s čerpaním podnikateľského úveru, označuje za konanie odporujúce
dobrým mravom, hoci tento môže dôvodne vyplývať z nedôvery žalovanej vyvolanej správaním žalobcu
pri neplnení predchádzajúcich dohôd. V prejednávanej veci tak neboli splnené podmienky podľa ust.§ 148 ods. 2 OZ, pre ktoré by súd mohol zrušiť počas trvania manželstva BSM, keď nezistil v správaní
žalovanej žiadne závažné nedostatky, ktoré by mali za následok ohrozenie hospodárskej integrity
spoločného majetku a rovnako nezistil skutočnosti, pre ktoré by trvanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov odporovalo dobrým mravom. Naviac vzhľadom k prebiehajúcemu rozvodovému konaniu je
možné očakávať, že BSM v dohľadnej dobe zanikne. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.

6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(ani sa s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania nevysporiadal pred vyhlásením uznesenia o
skončení dokazovania), a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomuto dôvodu uviedol, že za nesprávny považuje názor súdu prvej
inštancie, ktorý nepovažoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná proti vôli žalobcu

umožňuje užívať spoločné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nachádzajúce
sa v byte vo vlastníctve žalobcu, v ktorom žalovaná býva s ich deťmi, svojmu priateľovi, ale žalobcovi
vstupu do tohto bytu bráni, čím mu znemožňuje užívanie týchto vecí. Žalobca takéto správanie žalovanej
považuje v uvedenom kontexte za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko o získanie týchto vecí
sa zaslúžil i on minimálne v rovnakej miere ak nie vo väčšej ako žalovaná a takéto konanie žalovanej

považuje žalobca v dostatočnej miere za závažné na to, aby bolo dôvodom na vyhovenie jeho žalobe.
Za nepreskúmateľnú považuje odvolateľ tú časť napadnutého rozsudku, kde v odôvodnení súd uvádza,
že „v tejto situácii považuje za neprijateľné, keď žalobca ním vopred prezumovaný nesúhlas žalovanej
s čerpaním podnikateľského úveru, označuje za konanie odporujúce dobrým mravom, hoci tento môže
dôvodne vyplývať z nedôvery žalovanej vyvolanej správaním žalobcu pri neplnení predchádzajúcich

dohôd“. Odvolateľ je toho názoru, že nie je jednoznačne uvedené, či súd má uvedené za preukázané
a to prípadne ktorými dôkazmi. Súd tiež podľa názoru odvolateľa nesprávne právne vec posúdil,
keď nepovažoval za relevantnú pre zrušenie BSM tú skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti, a že sa spoločne nepodieľajú na vytváraní a udržiavaní spoločného majetku. Odvolateľ
poukázal na ustanovenie § 148 ods. 2 O.z., komentár k tomuto ustanoveniu vydavateľstva Wolters

Kluwer, z ktorého vyplýva, že zrušenie spoločnej domácnosti (resp. jej nezaloženie) samo o sebe nie
je dôvodom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. Dôvodom však môže byť aj skutočnosť,
že manželia z dôvodu nedostatku bytov zostávajú naďalej bývať v jednom byte, hoci svoje životné
spoločenstvo fakticky zrušili. Okolnosti prípadu pritom súd musí veľmi starostlivo skúmať. V prípade §
148 ods. 2 O.z. ide vo všeobecnosti o také dôvody, pre ktoré inštitút bezpodielového spoluvlastníctva

nesplní svoj účel a to zabezpečenie rovnoprávneho postavenia oboch manželov v majetkovej oblasti.
Odvolateľ má za to, že zotrvanie v bezpodielovom majetkovom spoločenstve so žalovanou by za daných
okolností prípadu (ktoré podľa odvolateľa súd nedostatočne preskúmal), nespĺňalo svoj účel, teda
zabezpečenie rovnoprávneho postavenia oboch manželov v majetkovej oblasti, nakoľko rovnoprávnosť
takéhoto postavenia sa prejavuje okrem iného aj možnosťou užívania všetkých vecí patriacich do BSM

rovnoprávne oboma manželmi, pričom v danom prípade všetky veci patriace do BSM užíva výhradne
žalovaná a preto i ďalšie trvanie BSM odporuje dobrým mravom. Podľa odvolateľa bolo dokazovaním
jednoznačnepreukázané,žestranysporusvoježivotnéspoločenstvofakticky ukončili,jednakvzhľadom
k tomu, že žalovaná má nového partnera, s ktorým tvorí bezpochyby nové životné spoločenstvo a to
od júla 2016 a tiež vzhľadom k tomu, že žalobca medzičasom nadviazal tiež známosť s inou ženou, s

ktorousícezatiaľnetvoríživotnéspoločenstvo,avšakodaprílanebývasožalovanouvspoločnomobydlí.
Právny výklad termínu „závažný dôvod“ podľa ustanovenia § 148 ods. 2 O.z. by mali súdy vykladať
extenzívne,snáležitýmzváženímkonkrétnychokolnostíprípadu.Zákontuumožňujeusporiadaťpomery
medzi sporovými stranami tak, aby to bolo najviac spravodlivé, teda ako to najviac vyhovuje pomerom,
ktoré medzi nimi prevládajú. Odvolateľ má za to, že práve vzhľadom na pomery medzi ním a žalovanou,

t.j. vzhľadom na to, že rozvod manželstva nie je procesne možný len z dôvodu nemožnosti rozviesť
manželstvo bez úpravy práv a povinností rodičov k maloletým, ktorá môže trvať ešte niekoľko rokov
(nakoľko Okresný súd Galanta vo veci rozvodu manželstva sporových strán sp.zn. 12P/92/2016 14
mesiacov po podaní návrhu žalovanou prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia vo veci návrhu
žalovanej o úpravu práv a povinností rodičov načas do rozvodu manželstva vedenej na súde pod

sp.zn. 35P/32/2016), je preto spravodlivejšie, keby súd usporiadal pomery tak, že by bezpodielové
spoluvlastníctvo strán zrušil. Napokon odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal ani s
tvrdením žalovanej, podľa ktorej sa v manželstve žalobca správal tak, že si bral úvery a keď už to bolo tri,
štyri, to už nebolo normálne aby takto zadĺžil rodinu. Už len na základe tohto tvrdenia by sa preukázalopravdivýmvzmyslejudikatúry,naktorúsaodvolávaajsamotnážalovaná,bysúdmoholtakétosprávanie
posudzovať na strane žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, čo by taktiež zakladalo vážny dôvod
na zrušenie BSM. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,

že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov za trvania manželstva, predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol a v závislom výroku o trovách konania.

10. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa
i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a
tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd

odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Reagujúc na odvolacie dôvody dopĺňa nasledovné:

11. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy, ani sa s jeho návrhom na
vykonanie dokazovania nevysporiadal. Keďže žalobca bližšie neuviedol, o aké návrhy na dokazovanie
sa malo jednať, odvolací súd vychádzal z obsahu spisu. Takto zistil zo zápisnice z pojednávania

zo dňa 22.05.2017, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci, že po vykonaní dokazovania
výsluchom strán sporu ako aj čítaním návrhu a listinných dôkazov predložených žalobcom a ostatným
obsahom spisu, prítomní zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Následne
bolo stranám umožnené, aby predniesli záverečné reči, kde žalobca v obsiahlej reči okrem iného
uviedol, že na doplnenie dokazovania navrhuje vypočuť ako svedkov zamestnancov F. R., a.s., ktorí

vedia potvrdiť, že žalovaná odmietla vykonať úkony v súvislosti s čerpaním úveru na výstavbu domu.
Je síce pravdou, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s týmto jeho návrhom a neuviedol ani v
odôvodnení, prečo nevykonal tento dôkaz, avšak v tomto prípade považuje odvolací súd vykonanie
tohto dôkazu za nadbytočné, zjavne neúčelné a nehospodárne. Podľa výpovede žalobcu malo ísť o
situáciu, kedy v r. 2014 žiadal o úver na výstavbu rodinného domu, s ktorým žalovaná nesúhlasila. Je

vysoko nepravdepodobné, že by zamestnanci banky dokázali vzhľadom na časový odstup podať súdu
relevantné vyjadrenia k uvedeným okolnostiam týkajúcim sa žiadosti manželov H. o úver, navyše ani
preukázanie žalobcovho tvrdenia by nemalo žiadny významný vplyv na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ teda
prvoinštančný súd takýto dôkaz nevykonal, postupoval správne a v súlade s princípom zakotveným
v čl. 17 C.s.p., teda konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb. Skutočnosť, že pred skončením dokazovania okresný súd nezamietol uznesením tento
návrh na doplnenie dokazovania síce možno považovať za pochybenie v procesnom postupe okresného
súdu, toto však nedosahuje takú intenzitu, že by išlo o procesný postup znamenajúci porušenie práva
na spravodlivý proces, ktorého dôsledkom by malo byť zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd má za to, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, rozhodujúce skutočnosti

potrebné pre rozhodnutie vo veci boli náležite zistené a ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné.

12. Podstatná časť odvolacích námietok sa týkala nedostatkov, ktoré odvolateľ videl v tom, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s čím sa ale odvolací súd nestotožňuje. Odvolací

súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa § 148 ods. 2 OZ.
Odvolací súd sa v danom prípade plne stotožňuje sa argumentáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou
v bode 16, 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd môže zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo lenvtedy, ak sú naplnené závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva
odporovalo dobrým mravom (§ 3 OZ). Zmyslom § 148 ods. 2 OZ je vytvoriť podmienky na zabezpečenie
ochrany jedného z manželov v situácii, keď inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

vyjadrujúci ich rovnoprávne postavenie v majetkovej oblasti, zo závažných dôvodov prestal plniť
svoju funkciu. Za závažné dôvody umožňujúce súdu vyhovieť návrhu na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva v zmysle citovaného ustanovenia možno považovať také konanie jedného z manželov,
ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor rodiny, alebo ak jeden
z manželov sa nepričiňuje o vytváranie spoločného majetku, ničenie spoločného majetku, nezáujem

jedného z manželov o rodinu a podobne, pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukazoval, že by sa
žalovaná správala uvedeným spôsobom.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú manželmi, toho času v rozvodovom
konaní a nežijú v spoločnej domácnosti od r. 2016, čo žalobca považuje za dôvod na vyhovenie jeho
žalobe, avšak ako správne uviedol prvoinštančný súd, zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok

zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ani prebiehajúce konanie o rozvod manželstva nie
je závažným dôvodom pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. Ak odvolateľ dôvodí tým, že so
žalovanou fakticky ukončili životné spoločenstvo, toto nestačí na prijatie záveru, že sú dané dôvody pre
zrušenieichbezpodielovéhospoluvlastníctva,aletrebaskúmať,jednakčiideotrvalý stavbeznádejena
obnovenie spolužitia a zároveň, či sa v dôsledku oddeleného spolužitia manželia nepodieľajú obaja na

vytváraní spoločného majetku, pričom v danom prípade toto tvrdiť nemožno, pretože hoci manželia žijú
oddelene,obajamanželiasanavytváraníspoločnéhomajetkupodieľajú.Akžalobcapovažovalzadôvod
na vyhovenie jeho žalobe už samotný fakt, že žalovaná umožňuje svojmu priateľovi užívať spoločné
veci v žalobcovom byte, ktorý žalovaná s ich deťmi obýva, ale žalobcovi vstupu do tohto bytu bráni, čím
mu znemožňuje užívanie týchto vecí, čo je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi, tu odvolací súd

uvádza, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná žila v spoločnej domácnosti s novým partnerom.
Túto skutočnosť žalovaná v konaní poprela, pričom sám žalobca uviedol, že jej priateľ „je tam takmer
každý víkend“, čo by podľa názoru súdu nasvedčovalo skôr tomu, že k žalovanej chodí iba na návštevy,
avšak z uvedeného len ťažko možno usudzovať, že by s menovaným tvorila žalovaná nové životné
spoločenstvo, ako uvádza žalobca. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaná mu v užívaní spoločných

hnuteľných vecí bráni, ani toto z dokazovania nevyplynulo a je len v rovine tvrdení žalobcu, ktoré nijako
nepreukázal, pričom žalovaná v konaní naopak uviedla, že ona s majetkom patriacim do BSM nijako
nenakladá, užíva ho iba žalobca.

14. Rozpor s dobrými mravmi, ktorý žalobca videl v konaní žalovanej, súd nezistil. Hoci Občiansky

zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však možno s použitím § 3 OZ
hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa
uplatňuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom žalobcovi sa nepodarilo
preukázať, že by sa žalovaná svojím správaním dopúšťala konania, odporujúceho dobrým mravom v
uvedenom zmysle, keďže žalovaná sa riadne stará o spoločné deti manželov, nenakladá nehospodárne

so spoločným majetkom na úkor rodiny, riadne pracuje, čím prispieva naďalej aj po ukončení
spolužitia manželov k tvorbe spoločného majetku, preto ani odvolací súd nevidel dôvod na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako ani skutočnosť, že žalovaná odmieta súhlasiť s
čerpaním úveru, ktorý chce žalobca zobrať ( žalobca uviedol, že mu už pred časom vyhlásila, že s ním
do úveru nepôjde), nenapĺňa znaky konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže tak ako

uviedla žalovaná, žalobcovi nič nebráni, aby aj v súčasnosti zvolil obdobný spôsob ako v minulosti a
síce uzavretie dohody o zúžení BSM. V konaní pritom nebolo preukázané, že by žalobca bol manželku
v súčasnosti o takéto riešenie požiadal, ale jej nesúhlas vopred prezumuje poukazujúc na konanie
žalovanej, ktorá odmietla podpísať notársku zápisnicu v júni 2014.

15. Napokon odvolateľ tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že nezdôvodnil z čoho vychádzal ( či a akými
dôkazmi mal súd za preukázané), keď konštatoval v odôvodnení, že „v tejto situácii považuje za
neprijateľné, keď žalobca ním vopred prezumovaný nesúhlas žalovanej s čerpaním podnikateľského
úveru označuje za konanie odporujúce dobrým mravom, hoci tento môže dôvodne vyplývať z nedôvery
žalovanej vyvolanej správaním žalobcu pri neplnení predchádzajúcich dohôd“. K tomuto odvolací súd

preto dopĺňa, že uvedené nepriamo vyplýva z vyjadrení strán sporu, keď žalovaná na pojednávaní
poukázala na to, že dôvodom na odmietnutie podpísania notárskej zápisnice v júni 2014 bolo to, že
v zmysle bodu 3 notárskej zápisnice č. N 228/2013 sa žalobca so žalovanou dohodli, že do 4.4.2014
žalobca daruje žalovanej byt na A. H., ktorý jej pôvodne patril, a ktorý ešte pred uzavretím manželstvapreviedla na žalobcu, k tomuto prevodu však nedošlo. Žalobca vo svojej výpovedi potom okrem
iného uviedol, že so žalovanou nemieni zotrvať v akomkoľvek majetkovom spoločenstve a je ochotný
kedykoľvek na ňu byt previesť. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca si svoj záväzok vyplývajúci z

minulej dohody manželov nesplnil tak, ako to konštatoval prvoinštančný súd.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu a
považovalnapadnutérozhodnutiezavecnesprávne,pretohozapoužitiaust.§387ods.2C.s.p.potvrdil,
pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie prvoinštančného súdu.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.