Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010734
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Petra

Tótha a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému S. L. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí
dňa 25. apríla 2018 odvolanie obžalovaného S. L. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.
novembra 2017, sp.zn.1T/152/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný S. L. sa odsudzuje podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím §

36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.11.2017, sp.zn.1T/152/2017 bol obžalovaný S. L.
uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.
b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

podvplyvomalkoholudňa12.augusta2017včaseo17:00hodinevObciS., nadvorerodinnéhodomu
číslo XXX najprv vulgárne nadával a následne sa slovne vyhrážal zabitím svojej sestre - poškodenej P.
C. tak, že jej povedal, že ju zabije, že to tam porozbíja, že to tam podpáli, čo zopakoval niekoľkokrát, čo
vzbudilo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie a keď poškodená zavolala na pomoc svojho
priateľa - poškodeného H. A., vzal páchateľ do ruky drevené porisko zo sekery a s poriskom v ruke
povedal, že ich pozabíja, čo vzbudilo u poškodených dôvodnú obavu o ich život a zdravie.

Za tento trestný čin bol obžalovaný S. L. odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so
zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na

hlavnom pojednávaní okresného súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného S. L..

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný namietol, že podľa jeho názoru napadnutý rozsudok nie
je riadne odôvodnený, nakoľko sa sudca okresného súdu žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmidôvodmi, pre ktoré jeho obhajkyňa navrhovala uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody a súčasne
ani neuviedol, prečo len nepodmienečný trest odňatia slobody je spôsobilý naplniť účel trestu v jeho
prípade. Obžalovaný má za to, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a jeho osobu je toho názoru,

že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je neprimerane prísne. Ďalej obžalovaný tvrdí, že
účel trestu, teda ochranu spoločnosti, prevenciu pred páchaním trestnej činnosti, ako aj jeho nápravu je
možné dosiahnuť aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, prípadne
s podmienečným odkladom trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Poukázal ďalej na to, že
okresný súd mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, aj napriek jeho priznaniu a oľutovaniu

trestnej činnosti a i napriek tomu, že predmetný trestný čin nezanechal žiadne závažnejšie následky,
čomu nasvedčuje čestné prehlásenie P. C.. Pokiaľ sa aj v minulosti dopustil protiprávneho konania, a
to v čase, keď bol ešte mladistvý, z nerozvážnosti, nešlo o závažné konanie a v dobe odsúdenia na 6
mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu sa v skúšobnej dobe do 05.11.2003
osvedčil. Hľadí sa preto na neho ako na netrestaného. Od roku 2002, teda počas 15 rokov sa nedopustil
trestnej činnosti a ani priestupku. Taktiež poukázal na to, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané,

že nie je závislý na návykových látkach, že by tieto zneužíval a pod ich vplyvom páchal trestnú činnosť.
Incident, pri ktorom sa dopustil verbálneho trestného činu bol v zásade vybočením z inak riadneho
spôsobu jeho života a ojedinelým nezvládnutím konfliktu s poškodenými, bývajúcimi v tom istom dome
ako on a to z dôvodu, že poškodená nezaplatila účet za elektriku z peňazí, ktoré jej na to dal. Pokiaľ by
krajský súd zastával názor, že je nevyhnutné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody, požiadal,

vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj/5/2017
aspoň o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody na trest odňatia slobody v dĺžke už vykonanej
väzby, keďže pred okresným súdom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por., čím neodvolateľne
prijal všetky právne účinky uznania viny, a je teda možné aplikovať v jeho prípade ustanovenie § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. Vzhľadom na to, že už takmer vykonal dve tretiny trestu uloženého mu

napadnutým rozsudkom a už nemá pre neho zmysel žiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ako aj vzhľadom na jeho postoj, spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, v
uznaní viny, oľutovanie jeho skutku ako aj vzhľadom na jeho osobu a okolnosti prípadu by podľa jeho
názoru aj mimoriadne znížený trest odňatia slobody v dĺžke už vykonanej väzby naplnil účel trestu, tak
ako to predpokladá Trestný zákon. Obžalovaný S. L. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil a vo veci sám rozhodol v súlade s
jeho návrhom podľa obsahu jeho odvolania.

K dôvodom odvolania obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza do konania verejného
zasadnutia krajského súdu bližšie písomne nevyjadril.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol, pretože považuje napadnutý
rozsudok za zákonný a uložený trest za spravodlivý.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný S. L. na verejnom zasadnutí navrhli, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody so
skúšobnou dobou na dolnej hranici aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od mesiaca december 2017 je
prepustený z väzby a doteraz plní všetky obmedzenia a povinnosti, ktoré mu boli uložené, respektíve
alternatívne navrhol uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý by pokryl doteraz vykonanú

väzbu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 25. apríla 2018. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého
rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie obžalovaného S. L. je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť

napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, pochybil vo výroku, ktorým podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne s
jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože takto uložený trest

obžalovanému okresným súdom je neprimeraný.

Obžalovaný S. L. bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., za ktorý zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou
hranicou vo výmere 6 mesiacov a hornou hranicou vo výmere 3 rokov. Obžalovaný sa svojej sestre a
jej priateľovi vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť u nich dôvodnú obavu o ich život a

zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- so zbraňou a na chránenej osobe- blízkej osobe.

Odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému S. L. uložil
neprimeraný trest odňatia slobody.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu nedôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného

prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladanítrestunepostupovalvsúladesustanoveniami§34ods.1,ods.3aods.4Tr.zák.a §38Tr.zák.

Okresný súd pochybil, keď pri ukladaní trestu obžalovanému zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť v
zmysle§36Tr.zák.Odvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdprisprávnompostupemalpriurčovaní

druhu a výmery trestu zistiť u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že
sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, a taktiež poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,
keďže urobil na hlavnom pojednávaní okresného súdu vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie
v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. prijal. Na druhej strane odvolací súd rovnako ako okresný

súd nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zák.

Pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., krajský súd v tejto
súvislosti uvádza, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného
prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku

sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného
konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní.
V rámci súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným)
sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o
prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa

obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý v obžalobe kvalifikuje ako
trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák. (viď.
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/70/2015, sp.zn.23To/22/2016, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016 a stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44).

Je taktiež potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v
napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré
sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1

Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno preto priznať aj
v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.).Ďalej je potrebné uviesť, že najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne
normy, došlo aj k zmene v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Za situácie, kedy došlo k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky

ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu
dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma,
zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná.
Obžalovaný takýmto postupom ako bolo vyššie spomenuté umožní "prevziať" výsledky dokazovania
z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom

pojednávaní. Primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu
konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy
za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor
na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. Obžalovaný
S. L. tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o vine, teda podstatne uľahčil dokazovanie jeho trestnej
činnosti, preto takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť.

Takýto postup v uvedenom smere nie je pritom ani v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, na zjednotenie v
otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného
zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm.

c/ Trestného poriadku uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44.

V citovanom stanovisku sú uvedené štyri právne vety, podľa ktorých:

1/ súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel

kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov
činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného
nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona,

2/ poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa

páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa
konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného)
po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití
práva záverečnej reči a posledného slova),

3/ analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti
činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v
zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu,

4/ ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne

znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého
trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo

akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Z citovaných právnych viet a ich odôvodnenia v predmetnom stanovisku vyplýva, že prvá z právnych
viet sa vyjadruje negatívne k možnosti považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu
trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona s tým, že priznanie

sa je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a aby bolo možné zohľadniť v
prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n/ naposledy
označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú
vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade
aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (napr.

rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu).

Druhá z právnych viet sa venuje poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného poriadku (páchateľ
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval).Tretia právna veta sa na účely vety štvrtej zaoberá možnosťou použitia analógie v trestnom práve
hmotnom, teda pri aplikácii Trestného zákona, pričom objasňuje, v ktorom smere je analógia neprípustná

a v ktorom ju je naopak možné a potrebné použiť - teda ak zákon výslovne nepokrýva určitú situáciu a
jej riešenie ponúka iný, podobný zákonný inštitút.

Napokon štvrtá právna veta rieši otázku zvýhodnenia páchateľa (procesne ako obžalovaného), ktorý
uznal vinu a súd jeho vyhlásenie prijal, možnosťou mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm.

d/, ods. 4/ Trestného zákona per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí
takého vyhlásenia súdom).

Citované stanovisko teda nielenže nevylučuje, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu týkajúce sa
priznania obžalovaného, možnosť aplikácie „iba“ ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. pri uznaní viny podľa

§ 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (po prijatí vyhlásenia obvineného, že je vinný, súdom), ale navyše
umožňuje aplikáciu pre obvineného podstatne priaznivejšieho postupu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4/ Tr. zák. per analogiam možnosťou mimoriadneho zníženia trestu (rovnako ako páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste).

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., je potrebné uviesť, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,

že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa,
už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k
mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných

činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve
táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu
by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím
na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu

reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom,
aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V posudzovanej veci
odvolací súd nezistil také mimoriadne okolnosti prípadu, prípadne mimoriadne pomery páchateľa, ktoré
by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd správne k osobe obžalovaného

zistil, že obžalovaný bol doteraz jedenkrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí akoby nebol súdne
trestaný. Obžalovaný nebol v priestupkom konaní doposiaľ riešený. Odvolací súd sa s týmito zisteniami
okresného súdu stotožnil, avšak dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným súdom vo
výmere 6 mesiacov nepodmienečne je neprimerane prísny.

Odvolací súd pri ukladaní trestu u obžalovaného S. L. pritom zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa §
36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36
písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (keďže
na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie prijal). U obžalovaného
na druhej strane nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák.

Na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného odvolací súd zrušil podľa § 321 ods. 1
písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a sám postupom podľa § 322
ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1

písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. vo výmere 1 rok. Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovaného prihliadol aj na
čestnéprehláseniepoškodenejP.C.,naskutočnosť,žetrestnýčinnezanechalnanejžiadnezávažnejšie
následky, taktiež prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný nepácha priestupky, nemá konflikty v obci kdežije, nemá takú kriminálnu minulosť a sklony k páchaniu trestnej činnosti, aby bolo potrebné mu ukladať
nepodmienečný trest odňatia slobody. Odvolací súd taktiež prihliadol aj na to, že obžalovaný po výkone
väzby (prepustený bol z väzby dňa 11. decembra 2017) v súčasnosti žije riadnym životom, doteraz

plní všetky obmedzenia a povinnosti, ktoré mu boli uložené, je schopný sebareflexie, uvedomuje si svoje
postavenie a práva iných osôb, vrátane jeho sestry a jej priateľa. Takto uložený trest zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., teda zohľadňuje
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu

trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú
nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.