Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Er/689/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610208011
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4610208011.4

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776
005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: Z. I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX K. č. XXX, o
vymoženie XXX,XX eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora O.. W. B., nástupkyne O.. A. S. so sídlom
exekútorského úradu 1. A. XXXX, XXX XX K., takto

r o z h o d o l :

I. S. exekúciu z a s t a v u j e.

II. S. p r i z n á v a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

U.. Y. zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. F. súd J. poverením zo XX.XX.XXXX číslo XXXX*XXXXXX poveril súdneho exekútora, na základe
jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zmysle § 45 ods. X zák. č. XXX/XXXX
Z. z., vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia V. pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou - Z. výmeru č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a PV XXX/XXXXX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu XXX,XX eur s prísl.

2. B. 2.10.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani finančné
prostriedky povinného a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil
trovy exekúcie.

3. Podľaprechodnýchustanoveníkúpravámúčinnýmod 1.novembra2013,§243bods.1Exekučného
poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Prvoradýmúčelomexekúciejenútenéuspokojenieprávoplatnejudikovanejpohľadávkyoprávneného
z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie

po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné
rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcieniektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku.
Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku
povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V

opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho
exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je
povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.
Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže
neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom

poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného
titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§
69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona
exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú

splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a
podobne.
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá
inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce
z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v

budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa
17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať
do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná
vždy.

5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez

toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva
(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj
bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak

má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno

exekúciu vykonať. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu
práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04).

6. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného
podľa súdnym exekútorom predložených fotokópií o lustrácii majetku povinného, súd exekučné konanie
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého
šetrenia súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť povinného: povinný nie je poberateľom
žiadnej sociálnej dávky (dôchodok, dávka v nezamestnanosti, úrazová dávka, nemocenská dávka), v

katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, nemá vedený účet v banke.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

8. Súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie priznal
voči oprávnenému podľa § 203 ods. 2 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

9. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku
tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného

súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané

a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.