Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114227186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:1114227186.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, proti žalovaným:
1/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, 2/ RVD a. s.,
so sídlom Odborárska 52, 831 02 Bratislava, IČO: 35 761 857, obaja právne zastúpení spoločnosťou:

WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, o ochranu spotrebiteľa, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 18Csp/28/2017-261 zo dňa 13. septembra
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 18Csp/28/2017-261 zo dňa 13. septembra 2017 vo výroku II.
o trovách konania potvrdzuje.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti (výrok I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 18Csp/28/2017-261 zo dňa
13. septembra 2017 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.) Zároveň priznal žalovaným v rade 1/
a 2/ právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II.).

2. Pri rozhodovaní o trovách konania prvoinštančný súd vychádzal z procesného úspechu žalovaných

v rade 1/ a 2/ (priamo úmerný neúspechu žalobcu v podanej žalobe), na základe čoho im podľa § 255
ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi právo na ich náhradu v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti jeho výroku II. o trovách
konania, ktorý sa domáhal jeho zmeny v napadnutej časti tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ odvolací súd
náhradu trov konania neprizná.

4. Žalobca vo svojom opravnom prostriedku prezentoval svoj názor o tom, že súd prvej inštancie mal
v súdenej veci pri rozhodovaní o trovách konania posúdiť možnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP s
prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu a aj na pomery žalovaných v rade 1/ a 2/. Po komplexnom
zhodnotení pomerov žalobcu ako združenia, ktoré je neziskovou organizáciou bez príjmu a žalovaných,
keď žalovaný v rade 1/ je etablovanou obchodnou spoločnosťou na finančnom trhu, je zrejmé, že
žalovaní v rade 1/ a 2/ sú subjektmi, ktorých sa rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania nedotkne

vmajetkovýchpomerochtakzávažnýmspôsobom,akobytomuboloprávevprípadeuloženiapovinnosti
náhrady trov konania žalobcovi.5. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť.

6. Poukázali pritom na teoretické východiská možnosti aplikácie ustanovenia § 257 CSP. Žalobca
počas konania na súde prvej inštancie nepreukázal žiadne skutočnosti a ani nedoložil do spisu žiadne
konkrétne dôkazy preukazujúce nutnosť aplikácie § 257 CSP v prejednávanej veci. Na podporu svojho
tvrdenia o potrebe aplikovania predmetného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania
žalobca uviedol len všeobecné tvrdenia o priaznivom majetkovom postavení žalovaných s poukazom

na právnu formu žalobcu a absenciu jeho príjmov, žiadnym spôsobom však svoje tvrdenia nepreukázal,
a teda nepreukázal podmienky aplikovateľnosti § 257 CSP v súdenej veci. Žalovaní ďalej uviedli, že
žalobca je ako občianske združenie aktívny minimálne od roku 2010. Pokiaľ teda žalobca uvádza, že
nemá žiadne príjmy, je otázne, ako môže už osem rokov vyvíjať činnosť na ochranu spotrebiteľa. V rámci
svojej činnosti žalobca vystupuje v množstve súdnych konaní v rôznom procesnom postavení (či už ako
osobitný subjekt, vedľajší účastník či strana sporu) a je pravdepodobné, že je mu v niektorých prípadoch

priznávané právo na náhradu trov konania. Zároveň žalovaní poukázali na možnosti žalobcu týkajúce
sa poskytnutia podpory od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (§ 25 ods. 6 zákona o
ochrane spotrebiteľa), či iné formy jeho podpory (napr. poukazovanie 2% z dane z príjmov). Neobstojí ani
argument žalobcu o jeho právnej forme. Skutočnosť, že žalobca je občianskym združením, automaticky
nezakladá možnosť konštatovania dôvodov hodných osobitného zreteľa zo strany súdu, a teda možnosť

aplikácie § 257 CSP. Naviac v prejednávanom prípade bolo vykonané len jedno pojednávanie a žalovaní
v konaní produkovali každý jedno podanie a následne len jedno spoločné vyjadrenie, čo nemôže mať
z pohľadu priznanej náhrady trov konania pre žalobcu likvidačný charakter. K majetkovým pomerom
žalovaného v rade 1/ žalovaní uviedli, že za posledné uzatvorené účtovné obdobie (rok 2016) sa tento
subjekt dostal do straty a súčasne došlo k poklesu jeho tržieb. Rovnako u žalovaného v rade 2/ došlo

za rovnaké účtovné obdobie k vzniku straty, pričom žalovaní poukázali aj na jeho celkovú zadĺženosť.
Okrem toho žalovaní poukázali na nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2862/07, v zmysle ktorého rozhodovanie
o trovách konania postupom analogickým k postupu podľa § 257 CSP neslúži na
zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu a uvedenú právnu
úvahu rozvili aj s prihliadnutím na komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého aplikáciu

§ 257 CSP neodôvodňuje fakt, že strana nie je solventná, príp. to, že majetková situácia strany sporu,
ktorá bola v konaní úspešná, je lepšia než u jej protistrany. Žalobca, ktorý je v oblasti vedeného súdneho
sporu (ochrana spotrebiteľa) právne erudovaným subjektom, sa rozhodol iniciovať voči žalovaným tento
súdnysporapokračovalvňomnapriektomu,žemumuselobyťzrejmé,ževňomnemôžebyťúspešný.Z
hľadiskamožnejaplikácie§257CSPjevzmysleustálenejsúdnejpraxepotrebnéprihliadaťaj na

postoj strany v konaní. Žalovaní preto nevidia dôvod, pre ktorý by žalobca v súdenej veci nemal niesť
zodpovednosť za následky svojho konania, resp. prečo by následky v podobe nepriznania náhrady trov
konania mali niesť žalovaní.

7. Po doručení vyššie uvedeného podania žalovaných v rámci odvolacieho konania postupom podľa §

374 CSP žalobcovi, táto stranu sporu už nepodala vo veci žiadne vyjadrenie.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku II. o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1

CSP ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol striktne
vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.11. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku ako
esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho
základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti

za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je
povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech
sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Plný úspech v
spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho

rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby
na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.
O plný úspech žalovanej strany sporu sa jedná naopak v tom prípade, keď je žaloba žalobcu v celom
rozsahu zamietnutá.

12. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia

prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z
dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch
súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj
subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania

úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

14. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť
súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého
účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP.

15. Odvolací súd sa oboznámil s dôvodmi uvádzanými žalobcom v jeho opravnom prostriedku a po
ich komplexnom posúdení usúdil, že v danom prípade sa nejedná o dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by v prejednávanom prípade zakladali možnosť aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách
konania. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z úspechu strán v spor (§ 255 CSP),
na základe čoho dospel k správnemu záveru o nároku žalovaných na náhradu trov prvoinštančného
konania, pričom svoju úvahu bližšie špecifikoval v jednotlivých odsekoch odvolaním napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.

16. V posudzovanej veci bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, keď súd prvej inštancie jeho žalobu v
celomrozsahuzamietol(výrokI.rozsudkuOkresnéhosúduMartin č.k.18Csp/28/2017-261zo
dňa 13.09.2017, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 04.11.2017). Pokiaľ odvolateľ zotrvával
v priebehu celého sporu na svojich tvrdeniach týkajúcich sa uplatneného nároku a súd právoplatne

rozhodolozamietnutíjehožaloby,žalobcoviakoneúspešnejprocesnejstranevzniklapovinnosťnahradiť
trovy konania druhej procesnej strane (žalovaným).

17. Svoje odvolacie námietky žalobca postavil na argumentácii, v ktorej poukazoval na okolnosti
prípadu, svoju právnu formu a slabšie majetkové pomery, a tiež na majetkové pomery žalovaných.

Vo vzťahu k okolnostiam prípadu však odvolateľ v podanom odvolaní neprodukoval žiadne dôkazy
preukazujúcetotojehotvrdenie,ktorépretozostalolenvrovinejehoničímnepodloženéhosubjektívneho
tvrdenia. Naviac žalobca vo svojom opravnom prostriedku nijako nekonkretizoval, v čom mali spočívať
dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa individuálnych okolností prípadu odôvodňujúce nímpožadovaný postup súdu. Zároveň žalobca neprodukoval ani také skutkové tvrdenia, ktoré by podporil
aj príslušnými dôkazmi, aby preukázal svoje nepriaznivé majetkové pomery. Samotné všeobecné
konštatovanie odvolateľa o potrebe prihliadnutia súdu na fakt, že žalobca je neziskovou organizáciou

nemôže samo o sebe zakladať dôvod aplikácie ustanovenia § 257 CSP. Pri
generalizovaní tohto dôvodu ako dôvodu hodného osobitného zreteľa v sporoch, v ktorých je jednou zo
stránsporuobdobnýprávnysubjekt(neziskováorganizácia),bysatotižaplikáciaustanovenia§257CSP
stala pravidlom, a nie výnimočným prípadom. Zároveň neobstojí odvolacia argumentácia odvolateľa
o majetkových pomeroch žalovaných, keď všeobecné tvrdenia o ich postavení na ekonomickom trhu

nemôžu zakladať dôvod na aplikáciu § 257 CSP.

18. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako
nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II. o
trovách konania, ako vecne správny p o t v r d i l .

19. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v tomto štádiu konania
nemal úspech. O výške náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).