Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201268
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418201268.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X-XX, J., proti
žalovanému: BMT Spedition s.r.o., so sídlom H. Meličkovej 1A, Bratislava, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.03.2018 domáha vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil konateľovi a spoločníkovi žalovaného W. J. povinnosť predložiť doklady o majetku
spoločnosti žalovaného a naložení s pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území P., zapísaným
na LV č. XXXX, pozemok registra C KN parc.č. XXXXX/XXX, ostatné plochy o rozlohe 2277 m2, ako

aj vyjadriť sa k riešeniu zmluvnej sankcie vyplývajúcej z jeho zmluvného vzťahu zo dňa 05.07.2016 so
žalovaným.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.07.2016 uzatvoril so žalovaným, v zastúpení jeho konateľom E.
J. zmluvu o spoločnom podnikaní. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal vložiť do spoločného
podniku vyššie uvedený pozemok v jeho vlastníctve a previesť ho do konca roku 2017 na novo založenú
právnickú osobu, v ktorej mal mať žalobca 50% účasť. Vzhľadom na nesplnenie záväzku žalovaného,

žalobca listom žalovanému oznámil odstúpenie od zmluvy a požiadavku vyplatenia zmluvnej pokuty. Z
odpovede žalovaného vyplynulo, že druhý spoločník a konateľ žalovaného W. J. uskutočnil bez jeho
vedomia kroky vedúce k nenaplneniu zmluvy a to, že predmetný pozemok dal do zálohy na ručenie
splácania pôžičky vo výške 170.000,- eur, ktorú si vzal bez vedomia druhého spoločníka. Žalobca v
žalobe ďalej uviedol, že E. J. tvrdí, že nemá prehľad o aktívach spoločnosti žalovaného, ani o nakladaní
s požičanými peniazmi. Jeho spoločník W. J. s ním odmieta komunikovať a vyhýba sa aj komunikácii s

jeho právnikom, a už dlhšiu dobu mu bráni v prístupe k účtovným a ostatným dokumentom spoločnosti.
E. J. sa dokonca obáva, že majetok spoločnosti žalovaného bol medzičasom prepísaný, alebo inak zo
spoločnosti vyvedený, a to na rodinných príslušníkov W. J. alebo na neho samotného. Od E. J. ako
vlastníka (spoločníka) a konateľa spoločnosti žalovaného obdržal splnomocnenie na konanie vo veci,
zisťovania majetkových a ďalších pomerov spoločnosti smerom na druhého konateľa a spoločníka W.
J. s cieľom zistiť, či je spoločnosť schopná naplniť svoj zmluvný záväzok, vrátane vyplatenia vyššie

uvedenej zmluvnej pokuty. Žalobca uviedol, že doposiaľ sa mu nepodarilo získať relevantné údaje ani od
W. J., ani od jeho účtovnej firmy, naopak, od E. J. má písomné potvrdenie o tom, že ich vydať odmietajú.
3. Na osvedčenie svojich tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila
navrhovateľka súdu nasledovné listiny: list žalobcu zo dňa 10.09.2017, list žalovaného zo dňa
30.09.2017, Zmluvu o spoločnom podnikaní zo dňa 05.07.2016, Rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 21.10.2016, č. V 28772/2016, záložnú zmluvu zo dňa 20.09.2016,

výpis z LV č. XXXX a ďalšie.4. Dňa 19.03.2018 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v ňom
dôvodí tým, že druhý spoločník a konateľ žalovaného W. J. bez vedomia prvého spoločníka a konateľa
E. J. predmetný pozemok dal do zálohu na ručenie splácania pôžičky vo výške 170.000 eur, ktorú si W. J.

vzal bez vedomosti E. J.. Z listu E. J. vyplynulo, že W. J. sa dopustil konania a začal robiť právne úkony,
ktorými zmenšuje majetok spoločnosti žalovaného a zaťažuje ju dlhmi. Uviedol, že zmluva o pôžičke
uzatvorenáW.J.sfirmoupatriacoujehomanželke,ktorúzálohujepredmetnýmpozemkom,nemážiaden
ekonomický zmysel, a ako potvrdzuje E. J., firma po prevzatí pôžičky prestala vykonávať akúkoľvek
ekonomickú činnosť. Predmetná zmluva o pôžičke vykazuje preto všetky náležitosti neplatnej zmluvy,

ktorá je v rozpore so záujmami firmy. Žalobca uviedol, že v rámci súdneho konania sa bude domáhať
určenianeúčinnostitejtozmluvy.Kreálnejpôžičkevovýške170.000,-eurnedošlo,danápôžičkaexistuje
iba na papieri, bez finančných prevodov na účet firmy ako tvrdí E. J.. Bez ohľadu na fakt, že pozemok je
už zaťažený záložným právom na základe imitovanej pôžičky od firmy manželky konateľa W. J., žiada o
nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko existujú odôvodnené obavy, že predmetný pozemok bude
takýmtospôsobomprevedenýďalejnafirmujehomanželkyS.SportHouse,s.r.o.Vdôsledkuuvedeného

má za to, že existuje dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, pretože žalovaný
v osobe konateľa Igora J. bude realizovať právne úkony smerujúce k zmenšeniu majetku žalovaného.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Znakom neodkladného opatrenia je jeho dočasný
charakter. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov strán. Zmyslom neodkladného opatrenia je
teda dočasná, nie konečná úprava pomerov strán za súčasného rešpektovania požiadavky, že ochrana

musí byť poskytnutá nielen tomu, kto vydanie neodkladného opatrenia požaduje, ale aj tomu, voči
komu takéto opatrenie smeruje, a to v korelácii s garanciou ústavných a zákonných pravidiel. Súd je
preto nútený posúdiť intenzitu navrhovaného neodkladného opatrenia, a to z hľadiska ochrany práv
oboch strán. Neodkladné opatrenie neprejudikuje konečný výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby
konečnérozhodnutiemohlomaťvôbecopodstatnenosť.Predrozhodnutímotakomtonávrhusúdnemusí

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej) a
pri ich zisťovaní ani nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Rozhodnúť
o návrhu možno aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1
CSP). V každom prípade je však na navrhovateľovi, aby súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok a
jednak, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho

rozhodnutia- exekúcie. Berúc do úvahy aj lehoty, ktoré zákonodarca stanovil súdu na rozhodnutie o
návrhu, treba zdôrazniť povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a predloženia dôkazov s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia (§326 ods. 2 CSP). Ohrozenie práva navrhovateľa musí mať
reálnu podobu, pretože práve navrhované neodkladné opatrenie môže zásadným spôsobom ovplyvniť
výkon práv dotknutého odporcu. Rovnako sú dôležité skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah

navrhovaného opatrenia. Súdy pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu
javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne
argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov
konania (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002 sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezů
a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č. 97).

10. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami súd dospel k
záveru, že v predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia. Z listu žalovaného zo dňa 30.09.2017 súd zistil, že je faktom, že dňa 05.07.2016 žalobca a
žalovaný uzavreli zmluvu o spoločnom podnikaní nad projektom s názvom HAEKTPIKOZ-ILEKTRIKOS,
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal k registrácii nového právnického subjektu, na ktorý mal byť

prevedený pozemok v jej vlastníctve - predmetný pozemok a tiež skutočnosť, že žalobca mal byť
uvedený ako spoločník tejto novej spoločnosti s 50% podielom na základnom imaní. Avšak, ako uviedol
žalovaný, aktuálne je situácia taká, že druhý spoločník a spolukonateľ v spoločnosti žalovaného Igor J.,
uzatvoril bez vedomia druhého konateľa dňa 14.09.2016 záložnú zmluvu medzi žalovaným (v zastúpeníkonateľom W. J.) so spoločnosťou Aircraft Sport House, s.r.o. na predmetný pozemok, ktorým ručí za
údajnú pôžičku 170.000,- eur. Žalovaný v liste uvádza, že takto vznikol konflikt medzi ním a W. J., ktorý
mu už dlhšie bránil v prístupe k finančným a ďalším dokumentom ich spoločnej firmy a tiež k bankovým

účtom. Igor J. dokonca odmieta komunikáciu s ním. V dôsledku tejto skutočnosti je znemožnené pristúpiť
v mene žalovaného k splneniu ich zmluvy. Žalovaný zastúpený E. J. v liste ďalej uviedol, že o záložnej
zmluve sa dozvedel až na Katastrálnom úrade, kde bol pre novú kópiu LV pre účely ich zmluvy.
Predpokladá, že jeho spoločník W. J. konal s cieľom zamedziť mu vo výkone práva nad pozemkom.
Tiež uviedol, že nie je náhoda, že konateľka firmy, ktorá podpísala záložnú zmluvu je jeho dcéra R. G.

(rodená J.) a jedinou spoločníčkou v danej firme je jeho manželka R. J.. Ako už bolo vyššie uvedené,
neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Už z povahy tohto zabezpečovacieho prostriedku je
zrejmé, že má nielen zabezpečovací, ale aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo
právami možno uložiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
t.j. odporcovi. Predpokladom toho je, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej
dispozícii. Inak by neodkladné opatrenie nemalo iný než akademický zmysel. Ak žalovaný vec alebo

právo nemá u seba, nemá právnu (faktickú) možnosť s nimi nakladať, výrok neodkladného opatrenia by
nebolo možné materiálne vykonať. Zo záložnej zmluvy zo dňa 20.09.2016 súd zistil, že záložný veriteľ
- spoločnosť Aircraft Sport House, s.r.o. a žalovaný ako záložca a zároveň záložný dlžník uzatvorili
zmluvu na základe ktorej záložný dlžník uznal, že má voči záložnému veriteľovi splatný dlh vo výške
170.000,- eur. V prípade, že zabezpečovaná pohľadávka nebude včas a riade splnená, je záložný

veriteľpopredchádzajúcomupozornenízáložnéhodlžníkaoprávnenýpredaťzálohazvýťažkuuspokojiť
zabezpečovanú pohľadávku. Súd preto rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žalobca požadoval, aby sa žalovanému uložila povinnosť zákaz scudziť predmetný pozemok, po
zistení, že na predmetný pozemok je zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa voči záložcovi (žalovanému) ako dlžníkovi, vo výške 170.000,- eur, ktoré záložné právo bolo

žalovaným zriadené pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému ako úspešnej strane právo na náhradu trov konania nepriznal, keď v súvislosti s
ním mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.