Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714201278
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714201278.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: X. T., E. XXX, o zaplatenie 1.846,69 eura s prísl., na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/6/2015-23, zo dňa 12.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu z 11.2.2014.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania z 18.11.2013 doručeným súdu
11.2.2014 domáhal vydania platobného rozkazu a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi

1.846,69 eura a zmluvnú pokutu 0,065 % denne a úrok z omeškania 2,525 % ročne zo sumy 80,37
eura od 29.10.2010 do 29.11.2010, zo sumy 80,37 eura od 29.11.2010 do 14.12.2010, zo sumy 80,37
eura od 29.1.2011 do 16.2.2011, zo sumy 80,37 eura od 1.3.2011 do 28.3.2011, zo sumy 39,74 eura
od 29.3.2011 do 20.4.2011, zo sumy 70,11 eura od 29.4.2011 do 30.5.2011, zo sumy 80,37 eura od
29.5.2011 do 30.5.2011, zo sumy 50,48 eura od 31.5.2011 do 26.6.2011, zo sumy 10,48 eura od
27.6.2011 do 25.7.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.6.2011 do 25.7.2011, zo sumy 50,85 eura od

26.7.2011do27.7.2011,zosumy0,85euraod28.7.2011do30.8.2011,zosumy80,37euraod29.7.2011
do 30.8.2011, zo sumy 11,22 eura od 31.8.2011 do 29.9.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.8.2011 do
29.9.2011, zo sumy 11,59 eura od 30.9.2011 do 26.10.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.9.2011 do
26.10.2011, zo sumy 1,96 eura od 27.10.2011 do 29.11.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.10.2011 do
29.11.2011, zo sumy 1,33 eura od 30.11.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.11.2011 do
29.12.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.12.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,07 eura od 30.12.2011

do 29.1.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.1.2012 do 29.1.2012, zo sumy 79,44 eura od 30.1.2012
do 28.2.2012, zo sumy 78,81 eura od 29.2.2012 do 29.3.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.3.2012
do 29.3.2012, zo sumy 78,18 eura od 30.3.2012 do 22.5.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.4.2012 do
22.5.2012, zo sumy 78,55 eura od 23.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.5.2012 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.7.2012 do
zaplatenia, zo sumy 1.527,03 eura od 3.8.2012 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto

zmluvná pokuta spolu neprevýšia 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma
tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur, len 8,75 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 1.846,69 eura do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko podanie žalobcu neobsahovalo zákonné náležitosti
návrhu na začatie konania, uznesením č.k. 4C/6/2015-21, zo dňa 11.6.2015, vyzval žalobcu na

odstránenie vád podania. Uznesenie mu bolo doručené 26.6.2015; žalobca však vady podania v súdom
určenej10-dňovejlehoteneodstránil.Konštatoval,žejepovinnosťoužalobcu,abyvpetitenávrhupresnea zrozumiteľne uviedol, čoho sa návrhom domáha. Pre rozhodnutie súdu je petit žalobcu záväzný a nie
je prípustné, aby súd nahrádzal vôľu strany sporu tým, že by bližšie špecifikoval navrhovaný petit. Takéto
konanie by bolo zásahom do ústavných práv procesných strán a zároveň aj konaním v rozpore s jednou

zo základných zásad občianskeho práva a to zásadou rovnosti strán sporu.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že návrh žalobcu na začatie konania
doručený súdu 11.2.2014 neobsahuje podstatné zákonné náležitosti návrhu na začatie konania, nakoľko
petit nie je formulovaný jednoznačne a teda nie je z neho jasné, čoho sa žalobca domáha, preto

uznesením č.k. 4C/6/2015-21, zo dňa 11.6.2015, vyzval žalobcu na odstránenie vád doplnením návrhu
na začatie konania v časti, v ktorej žalobca navrhuje zaviazať žalovanú na zaplatenie 8,75 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 1.846,69 eura odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku
z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur; uznesenie bolo žalobcovi doručené 26.6.2015 a
zároveň v ňom bol poučený, že ak v určenej lehote návrh na začatie konania nedoplní alebo neopraví a
pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa

svojho obsahu návrhom na začatie konania. Napriek riadnemu doručeniu uznesenia žalobca vytýkané
vady podania neodstránil, pričom mal za to, že ide o také nedostatky podania, pre ktoré nie je možné v
konaní pokračovať. Nakoľko podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania, súd prvej
inštancie v zmysle § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, ods. 2, § 79 ods. 1, ods. 2 O.s.p. odmietol podanie, ktoré
je podľa obsahu návrhom na začatie konania.

5. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie pre jeho
nezákonnosť zrušiť. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý odmietol jeho podanie ako celok.
Z napadnutého uznesenia nevyplýva žiadny dôvod, na základe ktorého súd prvej inštancie nemohol
konať o tej časti podania, ohľadne ktorej nekonštatoval žiadny nedostatok brániaci jeho prejednaniu.

Vytýkal preto tú skutočnosť, že súd prvej inštancie síce odmietol podanie ako celok, ale dôvody
odmietnutia podania ako celku neuviedol. Ak označovaný nedostatok bránil v konaní, potom je zrejmé,
že len v konaní o tej časti podania, ktorou sa domáhal zaplatenia „8,75 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 1.846,69 eura odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a
zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur“ a poznamenal, že uvedené nebránilo, aby súd prvej inštancie konal

o podanom návrhu vo zvyšnej časti. Napadol dôvodnosť odmietnutia podania, nakoľko záver súdu prvej
inštancie požadujúci špecifikovať deň, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty
dosiahne 1.500 eur nie je/nemusí byť vopred možná. Mal za to, že uvedená skutočnosť neznamená
nedostatok, ktorý by mal predstavovať prekážku pre konanie či rozhodnutie a záverom dodal, že táto
formulácia je v súlade s ustanovením § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

6. O odvolaní žalobcu proti napadnutému uzneseniu odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1
C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 129 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a

čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie
urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení
podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť
alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

10. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 11.2.2014 domáha proti žalovanej zaplatenia
1.846,69 eura spolu so zmluvnou pokutou 0,065 % denne a úroku z omeškania 2,525 % ročne zo
sumy 80,37 eura od 29.10.2010 do 29.11.2010, zo sumy 80,37 eura od 29.11.2010 do 14.12.2010, zosumy 80,37 eura od 29.1.2011 do 16.2.2011, zo sumy 80,37 eura od 1.3.2011 do 28.3.2011, zo sumy
39,74 eura od 29.3.2011 do 20.4.2011, zo sumy 70,11 eura od 29.4.2011 do 30.5.2011, zo sumy 80,37
eura od 29.5.2011 do 30.5.2011, zo sumy 50,48 eura od 31.5.2011 do 26.6.2011, zo sumy 10,48 eura

od 27.6.2011 do 25.7.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.6.2011 do 25.7.2011, zo sumy 50,85 eura od
26.7.2011do27.7.2011,zosumy0,85euraod28.7.2011do30.8.2011,zosumy80,37euraod29.7.2011
do 30.8.2011, zo sumy 11,22 eura od 31.8.2011 do 29.9.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.8.2011 do
29.9.2011, zo sumy 11,59 eura od 30.9.2011 do 26.10.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.9.2011 do
26.10.2011, zo sumy 1,96 eura od 27.10.2011 do 29.11.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.10.2011 do

29.11.2011, zo sumy 1,33 eura od 30.11.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.11.2011 do
29.12.2011, zo sumy 80,37 eura od 29.12.2011 do 29.12.2011, zo sumy 80,07 eura od 30.12.2011
do 29.1.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.1.2012 do 29.1.2012, zo sumy 79,44 eura od 30.1.2012
do 28.2.2012, zo sumy 78,81 eura od 29.2.2012 do 29.3.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.3.2012
do 29.3.2012, zo sumy 78,18 eura od 30.3.2012 do 22.5.2012, zo sumy 80,37 eura od 29.4.2012 do
22.5.2012, zo sumy 78,55 eura od 23.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.5.2012 do

zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 29.7.2012 do
zaplatenia, zo sumy 1.527,03 eura od 3.8.2012 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto
zmluvná pokuta spolu neprevýšia 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma
tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur, len 8,75 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 1.846,69 eura do zaplatenia.

11. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 4C/6/2015-21, zo dňa 11.6.2015, vyzval žalobcu podľa § 43
ods. 1 O.s.p. na doplnenie neúplného návrhu doručeného 11.2.2014 tak, aby špecifikoval požadovaný
petit v časti zmluvnej pokuty a úroku z omeškania určitým, zrozumiteľným a materiálne vykonateľným
spôsobom. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval. Súd prvej inštancie napadnutým

uznesením odmietol podanie žalobcu na tom základe, že žalobca vytýkané vady podania neodstránil,
pričom išlo podľa jeho názoru o také nedostatky podania, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať.
Odvolací súd (pri nesúhlase so zvoleným procesným postupom súdu prvej inštancie) sa s uvedeným
záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje a zdôrazňuje, že na odmietnutie podania, ktoré spĺňa
všetky náležitosti návrhu na začatie konania podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy účinnej

do 30.6.2016 (§ 79 ods. 1 O.s.p.) neboli splnené zákonné podmienky; špecifikácia požadovaného
príslušenstva iným, ako žalobcom zvoleným spôsobom pri aplikácii § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. (ktorého účelom je upraviť maximálnu hranicu sankcií pre spotrebiteľa tak, aby spolu úroky z
omeškania a zmluvné pokuty z jednej spotrebiteľskej zmluvy neprevyšovali výšku poskytnutého úveru
alebo pôžičky) neprichádza ani do úvahy. Zákonným rámcom § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z. je zákon č. 129/2010 Z.z., ktorým bol zavedený do Občianskeho zákonníka § 53b, podľa ktorého,
ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu,
sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací
predpis. Vychádzajúc z uvedeného si žalobca v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka popri
nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatnil aj úrok z omeškania v takej výške,

aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o
viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády SR (§ 3a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Žalobca si preto uplatnil
len časť zákonného úroku z omeškania (2,525 % ročne) zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a

úrokov, pričom úrok z omeškania v tejto výške predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych
prípustnýchsankciípodľaNariadeniavládySRč.87/1995Z.z.asumouuplatňovanýchzmluvnýchpokút.
Žalobca opierajúc sa o § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ak sankcie podľa odseku 1
dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády)

ďalej žalobný petit ohľadom príslušenstva špecifikoval prijateľným spôsobom a síce, že pokiaľ úrok
z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovanej so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu
poskytnutého úveru 1.500 eur, odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy si uplatňuje len 8,75 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 1.846,69 eura do zaplatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca
špecifikoval petit v časti zmluvnej pokuty a úroku z omeškania určitým a zrozumiteľným spôsobom a aj

keď nešpecifikoval deň, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500
eur, formulácia jeho petitu v časti požadovaného príslušenstva je v súlade s § 3a Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. a je materiálne vykonateľná.12. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že výklad a používanie § 43 ods. 1, ods. 2 O.s.p. (účinného
do 30.6.2016, podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie), musí v celom rozsahu rešpektovať
základné práva účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd bol povinný vykladať a

používať citované ustanovenie v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a
používaním tohto ustanovenia nie je možné obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu a súčasne sa vychádzalo z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho

súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitosti do procesných úkonov účastníkov,
ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu
zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny
poriadok to vyjadroval tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní
nemožno pre nedostatky návrhu ďalej pokračovať. Uvedené závery možno v plnej miere vzťahovať
aj na nový procesnoprávny kódex účinný od 1.7.2016 (§ 129 C.s.p.). Odvolací súd už len na okraj

v názorovej zhode so žalobcom dodáva, že pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že je žalobný petit
v časti uplatňovaného príslušenstva neurčitý a nezrozumiteľný a pre uvedený nedostatok nemožno v
konaní o tomto nároku pokračovať, mal konať o tej časti žaloby, ohľadne ktorej nekonštatoval žiadny
nedostatok brániaci jej prejednaniu. V predmetnej veci súd prvej inštancie pre nedoplnenie žaloby
špecifikovaním jeho príslušenstva odmietol celé podanie, napriek tomu, že je z petitu žaloby bez

akýchkoľvekpochybnostízrejmé,zaplateniaakejsumysažalobcatitulomistinydomáha(1.846,69eura).

13. S ohľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
napadnutým uznesením odmietol žalobcove podanie (§ 43 ods. 2 O.s.p.) z dôvodu, že nedoplnením
žaloby v časti, v ktorej žalobca navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie 8,75 % ročného úroku z

omeškania zo sumy 1.846,69 eura odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z
omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500 eur, nemožno v konaní pokračovať; výklad príslušného
ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase odmietnutia podania) súdom prvej inštancie bol
v rozpore s účelom základného práva na spravodlivé konanie, pretože ako vyplýva z ods. 11 tohto
odôvodnenia, podanie žalobcu spĺňalo všetky zákonné náležitosti návrhu na začatie konania a nebol

namieste ani postup, na základe ktorého bol žalobca uznesením súdu prvej inštancie (č.l. 21) vyzývaný
na doplnenie podania (§ 43 ods. 1 O.s.p.). A keďže uvedeným nesprávnym procesným postupom
bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)

C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom súd prvej inštancie posúdi
dôvodnosťcelejžaloby,sporprejednáarozhodne;neopomeniepritom,žesajednáospotrebiteľskýspor,
ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, v ktorom platia nielen osobitné ustanovenia o dokazovaní
(§ 295, § 296 C.s.p.), osobitné ustanovenia o pojednávaní (§ 297 C.s.p.) a o rozhodnutiach (§ 298 a
nasl. C.s.p.), ale aj osobitné ustanovenia o poučovacej povinnosti (§ 292 C.s.p.). Súd prvej inštancie

je povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391
ods. 2 C.s.p. viazaný; po rozhodnutí veci svoje závery odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods.
2 C.s.p (§ 236 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).