Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116219643
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116219643.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouMüllerovou,PhD.,vprávnejvecižalobcu:

Car Towing a. s., so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 44 655 606, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866
881, proti žalovanému: MYMA Invest, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 73, 010 01 Žilina, o zaplatenie
99,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina podaním zo dňa 21.07.2016 domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 99,- eur s úrokom z omeškania a náhrady trov
konania na tom skutkovom základe, že dňa 03.06.2014 bolo odtiahnuté vozidlo značky Z., EČV: W.-
XXXFI žalovaného, ktoré bolo odovzdané dňa 03.06.2014 preberajúcemu R. P., C. XXXXX/XH, T.. S
poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov žalobca uviedol, že prekážkou cestnej premávky, ktorá oprávňuje odstránenie
vozidla stojaceho na ceste vrátane chodníka podľa označeného zákonného ustanovenia sa rozumie,

ak je vozidlo a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky; b) na vyhradenom parkovisku pre
vozidláskonkrétnymevidenčnýmčíslomvozidla,preosobusozdravotnýmpostihnutímaleboprevozidlo
s konkrétnym parkovacím preukazom, ak takéto parkovisko nie je preň určené; c) bez pripevnenej
tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia
mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou
dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Žalobca ďalej uviedol, že pri
odovzdaní motorového vozidla bol preberajúci oboznámený s dôvodom odstránenia vozidla a vznikom

pohľadávky 99,- eur. Preberajúci mohol túto čiastku uhradiť priamo pri prevzatí vozidla a v prípade ak
preberajúci nedisponoval finančnými prostriedkami na mieste odovzdania, veriteľ mu umožnil, aby sumu
vo výške 99,- eur uhradil do 15 dní odo dňa odovzdania vozidla na základe príkazu na úhradu. Žalovaný
v danom prípade neuhradil pohľadávku žalobcu pri odovzdaní vozidla, ale žalobca žalovanému poskytol
možnosť uhradiť túto sumu dodatočne, čo žalovaný potvrdil aj svojim podpisom v protokole o odovzdaní
vozidla č. XXXXXXXXXX. Žalovaný svoj dlh ani čiastočne ku dňu podania žaloby neuhradil.

2. Žalobca ako dôkaz označil protokol o odovzdaní vozidla.3. V doplňujúcom podaní na výzvu súdu žalobca dňa 15.08.2016 upresnil svoj nárok v časti úrokov z
omeškania tak, že spolu s istinou navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5,15 % ročne od 19.06.2014 do zaplatenia.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2016 označil žalobný návrh za nedôvodný
a to z dôvodu, že odtiahnutie vozidla bolo vykonané neoprávnene, žalobca nie je aktívne legitimovaný
na podanie žaloby, a ak by aj skutkové okolnosti boli také, ako tvrdí žalobca, čo žalovaný dôrazne
odmieta, nárok žalobcu by bol premlčaný. Žalovaný uviedol, že v čase neoprávneného odstránenia

vozidla žalovaného sa toto nachádzalo na platenom parkovacom mieste na parkovisku na ulici G., v T.,
teda nejednalo sa o parkovisko pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, vozidlo žalovaného
ani netvorilo prekážku cestnej premávky a ani neboli splnené iné dôvody na jeho odstránenie v zmysle
ustanovenia § 43 zákona o cestnej premávke. Už v čase odstránenia vozidla existoval medzi stranami
spor, čo je zrejmé z preberacieho protokolu, ktorý tvorí prílohu žaloby, a kde je dôvod odstránenia
vozidla preškrtnutý. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca len

uskutočňoval technické zabezpečenie odtiahnutia vozidla pre tretiu osobu - Dopravný podnik Bratislava,
a.s., pričom z označenia žalobcu je nepochybné, že žalobca nemá postavenie správcu cesty, ktorý by bol
teoreticky oprávnený na náhradu nákladov spojených s odstránením prekážky. Žalovaný ďalej uviedol,
že medzi stranami sporu neexistuje žiaden obchodnoprávny vzťah, preto premlčanie uplatneného
nároku žalovaný viaže na obsah zákonného ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vo

väzbe na ktoré ustanovenie má žalovaný za to, že právo žalobcu je premlčané uplynutím dvojročnej
premlčacej doby. Pre prípad, že by súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci dospel k záveru o
dôvodnosti žaloby, žalovaný vzniesol námietku premlčania celého nároku žalobcu. Ako dôkaz žalovaný
označil výpoveď svedka E. P. povereného vedením vozidla v čase neoprávneného zásahu.

5. K procesnej obrane žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. Svoju neúčasť na pojednávaní
žalobca ospravedlnil podaním zo dňa 02.05.2018 s poukazom na zásadu hospodárnosti konania s
tým, že žalobca na podanom nároku v celom rozsahu trvá a uplatnený nárok považuje za dostatočne
preukázaný.

6. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2018 súd vykonal dokazovanie prednesom splnomocneného
zástupcu žalovaného a protokolom o odovzdaní vozidla zo dňa 03.06.2014.

7. Podľa § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov
Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný

ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky,
je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na
ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
Ak ten, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, ju bezodkladne neodstráni, je povinný ju označiť a
oznámiť to policajtovi; ak prekážku neoznačí, príslušný správca cesty je povinný ju bezodkladne označiť

na náklady jej pôvodcu.
Prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať.
Prekážka cestnej premávky sa označuje najmä zábranou na označenie uzávierky, výstražným svetlom
oranžovej farby, za zníženej viditeľnosti aj červeným svetlom alebo reflexnou červenou zástavkou. Na
označenie vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, platí § 24 ods. 3.

Správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho
prevádzkovateľa, ak je
a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b) na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s
konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s
konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej tabuľky

s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena,
priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou
dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.
Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25,
môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa

Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku
cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak
neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.8. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení do
01.01.2015, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve
obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické

osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

9. Podľa § 141 ods. 5 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije
na odstránenie prekážky cestnej premávky.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca v postavení podnikateľa - právnickej osoby
zapísanej do obchodného registra sa domáha voči žalovanému - obchodnej spoločnosti peňažného
nároku ako náhrady nákladov za odťah motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, a
ktoré malo podľa tvrdení žalobcu spôsobiť prekážku cestnej premávky. Právnu argumentáciu žalobca
opiera o obsah zákonného ustanovenia § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009Z.z. o cestnej premávke.

11. Súd primárne posudzoval povahu záväzkovo-právneho vzťahu procesných strán a vo väzbe na jej
vyhodnotenie otázku vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie žalovaného práva.

12. Právo na náhradu nákladov vzniknutých odtiahnutím vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky
má správca cesty v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.

z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. je normou
verejného práva, ktorá podľa svojho výslovného znenia neumožňuje správcovi cesty preniesť zmluvou
oprávnenie k fyzickému odstráneniu vozidla na inú osobu. Vzhľadom na verejnoprávny charakter
tejto normy vznikajú pri jej aplikácii medzi správcom cesty a prevádzkovateľmi motorových vozidiel
verejnoprávnevzťahyanievzťahyspadajúcedosférysúkromnéhopráva.Odtiahnutievozidlatedanieje

súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie správcu cesty podnikateľským
subjektom, alebo zmluvné poverenie. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán
verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za výkon tejto moci. Z uvedeného vyplýva, že
správca nemôže túto právomoc, resp. jej výkon zmluvne previesť na iného bez toho, aby mu to výslovne
dovoľoval zákon, a to ani po stránke technickej.

13. V prejednávanej veci je podstatnou skutočnosťou postavenie žalobcu ako podnikateľského subjektu,
pričom z listinných dôkazov predložených žalobcom pri existencii námietky nedostatku aktívnej vecnej
legitimácieuplatnenejžalovaným,nemožnoprijaťzáver,nazákladeakýchprávnychskutočnostížalobca
vykonával odstránenie prekážky cestnej premávky, resp. na základe akého právneho titulu uplatňuje

peňažný nárok voči žalovanému. Právomoc správcu komunikácie zásadne nie je možné zmluvou
preniesť na tretí subjekt, a preto ak aj došlo k uzavretiu zmluvy medzi správcom cesty a žalobcom, takúto
zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak aj došlo k odťahu vozidla, nešlo o zásah správcu komunikácie
ani subjektu, ktorý by bol na to oprávnený v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z.

14. Vzhľadom na uvedené súd považuje za nadbytočné zaoberať sa ostatnými námietkami
produkovanými žalovaným v konaní, keďže nárok žalobcu je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
a citované zákonné ustanovenia nedôvodný. Nakoľko v posudzovanej právnej veci nebolo možné
previesť na žalobcu právomoci správcu komunikácie, žalobca nie je oprávnený ani odtiahnuť vozidlo

žalovaného a nie ja ani oprávnený požadovať od žalovaného náhradu nákladov za tento úkon (obdobne
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/589/2012 zo dňa 25.07.2013, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 8Cob/14/2014 zo dňa 12.05.2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2M Cdo 11/2011 zo dňa 28.06.2012).

15. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
odstrániť prekážku cestnej premávky môže len správca cesty. Cestný zákon upravuje kto je správca
cesty resp. pozemných komunikácií, pričom správu pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne
právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Vzhľadom na vyššie uvedené je
zrejmé, že iba obec alebo právnická osoba založená alebo zriadená obcou na správu pozemných

komunikácií môže odstrániť prekážku v cestnej premávke a vykonať nútený odťah vozidla. Spoločnosť
Car Towing, a.s. nie je obcou a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za
účelom správy pozemných komunikácií. Predmetná spoločnosť je obchodnou spoločnosťou, ktorej
spoločníkmi a zakladateľmi sú iba fyzické osoby a pretože táto nebola obcou založená alebo zriadenána správu pozemných komunikácií, nemohla vykonať odťah vozidla žalovaného. Takéto odtiahnutie
vozidla vykonané spoločnosťou Car Towing a.s. nemožno považovať za odstránenie prekážky v cestnej
premávke správcom komunikácie. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej

moci (správy) a nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na
iného. Keďže spoločnosť Car Towing a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných
komunikácií a teda ani pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií, namiesto obce, resp. v
mene obce, táto nemohla vykonať ani technický odťah motorového vozidla žalovaného a nevznikol jej
voči žalovanému ani akýkoľvek nárok na náhradu nákladov s odťahom vozidla spojených.

16. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný,
preto mu súd priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v

plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).