Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/82/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110220999
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110220999.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

vecinavrhovateľa:P.Y.,W.D.XX,Bratislava,občanSR,zastúpený:JUDr.PeterSchmidl,MaléNámestie
5402/1A, Malacky proti odporcovi: G4S Secure Solutions (SK), a.s., so sídlom Višňová 16, Bratislava,
IČO: 31 328 059, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, Piaristická 2, Nitra, o určenie
neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 2.262,47,-EUR na účet právneho
zástupcu odporcu JUDr. Branislava Pecha, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, Q.:XXCXXXXXX, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.4.2010 (po pripustení zmeny
žalobného petitu uznesením súdu vyhláseným na pojednávaní dňa 21.9.2011) domáhal určenia
neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa
10.3.2010, ďalšieho trvania pracovného pomeru medzi účastníkmi, ako aj náhrady mzdy z titulu neplatne
skončeného pracovného pomeru vo výške 14.696,33,-EUR s prísl..
Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli pracovnú zmluvu dňa 29.11.2005 na dobu
určitú do 30.11.2006, ktorá sa však plynutím času zmenila ex offo na pracovnú zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú. Dňa 3.3.2010 došlo k zisteniu, že u odporcu sa stratilo cca 125.000,-EUR, pričom
odporca vec prejednával s navrhovateľom takým spôsobom, že mu dal najavo, že ho z uvedenej
situácie považuje za vinného. Vec bola prejednávaná niekoľko hodín pod značným psychickým tlakom
zo strany odporcu voči navrhovateľovi a ten nakoniec pod týmto tlakom na žiadosť odporcu podpísal
dohoduoskončenípracovnéhopomeruk10.3.2010.Poodpočinutísi,oddýchnutísiazváženiavšetkých
okolností, navrhovateľ oznámil 12.3.2010, že dohodu o ukončení pracovného pomeru považuje za
neplatnú, nakoľko nebola urobená dobrovoľne bez nátlaku ako prejav slobodnej vôle, ale ako výsledok

niekoľkohodinového tlaku zástupcov odporcu na navrhovateľa s pokusom usvedčiť ho z podvodu alebo
krádeže 125.000,-EUR s tým, že uvedeným právnym aktom - dohodou o skončení pracovného pomeru,
by sa vec pre obe strany vyriešila a tak navrhovateľ, súc vystresovaný a pod dlhodobým tlakom,
neuvedomujúc si už plne význam a obsah svojich prejavov, chcejúc si totálne psychicky a fyzicky
vyčerpaný oddýchnuť, s uvedeným postupom súhlasil.
Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil tým, že dňa 10.3.2010 bola uzavretá
dohoda o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi bez uvedenia dôvodu. Dohoda o skončení

pracovného pomeru má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje a preto odporca považuje pracovný
pomer za právoplatne ukončený.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov P.. F. X., G.. P. O., U.. B. I., U. X.,
F. P.Č., oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to, pracovnou zmluvou, dohodou opracovnej činnosti, dohodou o skončení pracovného pomeru, dohodou o skončení pracovnoprávneho
vzťahu-dohodyopracovnejčinnosti,oznámenímoneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru,trestným
oznámením, prehratím CD - na ktorom je zachytený pohovor s navrhovateľom, mzdovými listami,

písomným podaním vysvetlenia, splnomocnením pre G.. P. Š., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise, z ktorého ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 29.11.2005 pracovnú zmluvu s tým, že pracovný pomer vznikol dňom
1.12.2005, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu navrhovateľa do práce. Pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu určitú do 30.11.2006 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Ako druh práce bol dohodnutý - prepravca

peňazí a cenín so stupňom náročnosti 2. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2006 sa
dojednaný druh práce zamestnanca s účinnosťou od 1.3.2006 zmenil na - pracovník dotácií ATM so
stupňom náročnosti 2.
Dňa 25.10.2007 účastníci uzavreli dohodu o pracovnej činnosti podľa §223 a §228 a) Zákonníka práce
na dohodnutú prácu - doprovod pri prevoze peňazí a cenín s dohodnutým rozsahom týždenného
pracovného času - podľa potreby max. 10 hodín týždenne. Dohoda bola uzavretá od 1.11.2007 na čas

neurčitý.
Dňa 10.3.2010 účastníci uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej sa účastníci dohodli
na skončení pracovného pomeru dohodou podľa §60 Zákonníka práce dňom 10.3.2010. V dohode obaja
účastníci prehlásili, že túto dohodu podpísali jako prejav vlastnej vôle, bez nátlaku druhej strany. Toho
istého dňa uzavreli účastníci aj dohodu o skončení pracovnoprávneho vzťahu - dohody o pracovnej

činnosti, v ktorej sa strany dohodli, že končia pracovnoprávny vzťah, ktorý bol založený dohodou o
pracovnej činnosti zo dňa 25.10.2007 a to dňom 10.3.2010.
Podľa§48ods.1Zákonníkapráce(zákonč.311/2001Z.z.)účinnéhokudňuuzavretiapracovnejzmluvy,
pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba
jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na

uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy,
ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
Podľa§48ods.2Zákonníkapráce(zákonč.311/2001Z.z.)účinnéhokudňuuzavretiapracovnejzmluvy,
pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najdlhšie na tri
roky. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred

uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi
tými istými účastníkmi.
Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) účinného ku dňu uzavretia dohody o
pracovnej činnosti, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb
výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

(dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak
ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú
činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa
vzťahujú ustanovenia prvej časti.

Podľa § 228a ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) účinného ku dňu uzavretia dohody
o pracovnej činnosti, na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v
rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) účinného ku dňu uzavretia dohody o
pracovnej činnosti, dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je

neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za
vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno
vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 228a ods. 3 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) účinného ku dňu uzavretia dohody o
pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V

dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na
prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo
z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len
výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa
písomná výpoveď doručila.

Podľa §60 ods. 1,2,3 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného
pomeru, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný
pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných
zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa §77 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru,

neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa §80 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, pri
neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca

na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom.
Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru,
ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno

od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Navrhovateľ, tak ako bolo uvedené vyššie, sa domáhal určenia neplatnosti dohody o skončení

pracovného pomeru zo dňa 10.3.2010 z dôvodu, že túto uzavrel pod psychickým nátlakom a teda ide
o právny úkon pri ktorom nebola slobodne prejavená vôľa a preto tento úkon považoval za neplatný. V
tomto duchu súd pristúpil aj k posudzovaniu žalovaného nároku a skúmal, či bol prejav navrhovateľa
pri skončení pracovného pomeru dohodou slobodný alebo tu došlo k psychickému nátlaku (bezprávnej
vyhrážke), ktorá robila tento úkon neplatným.

Pred tým však bolo potrebné (ako predbežnú otázku) posúdiť, aký pracovnoprávny vzťah bol medzi
účastníkmiuzavretý.Zvykonanéhodokazovaniabolonepochybné,žeúčastnícidňa 29.11.2005uzavreli
pracovnú zmluvu, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.11.2006 so skúšobnou
dobou 3 mesiace. Nebolo sporné, že po uplynutí dohodnutej doby trvania pracovného pomeru (tj. po
30.11.2006) navrhovateľ naďalej vykonával prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. Napriek tomu,

medzi stranami nedošlo k písomnému uzavretiu novej pracovnej zmluvy, ani k písomne dohodnutému
opätovnému dohodnutiu pracovného pomeru na určitú dobu, ani k písomnému predĺženiu pracovného
pomeru na dobu určitú. Podľa §59 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu
sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Z príslušných ustanovení Zákonníka práce (§48) vyplýva, že zmluvné strany môžu dohodnúť pracovný

pomer buď na neurčitý čas, alebo na určitú dobu. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas v
prípade, ak v pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve
alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu.
Pracovný pomer je uzavretý na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý
písomne.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa uprednostňuje uzavieranie pracovných pomerov na neurčitý čas.
Má sa za to, že pracovný pomer je v zásade dohodnutý na neurčitý čas, ibaže zmluvné strany výslovne
prejavia vôľu dojednať pracovný pomer na určitú dobu.
Podľa platnej právnej úpravy pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť len pri splnení osobitných,
zákonom ustanovených podmienok:

- dobu trvania pracovného pomeru treba v pracovnej zmluve výslovne určiť, a to buď uvedením dňa,
kedy sa pracovný pomer končí (napr. 31. 12. 2008), alebo uvedením okolností, za ktorých dôjde
k skončeniu pracovného pomeru (napr. do ukončenia pracovnej nespôsobilosti pána XY a pod.).
Opomenutie výslovného určenia doby trvania pracovného pomeru v pracovnej zmluve má za následok
vznik pracovného pomeru na neurčitý čas;

- na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu sa vyžaduje písomná forma, v opačnom prípade
nedôjde k uzavretiu pracovného pomeru na určitú dobu, ale vznikne pracovný pomer na neurčitý čas;
- všetky zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu musia byť splnené pri
uzavieraní pracovnej zmluvy alebo pri jej zmene. Medzi zákonné podmienky patrí napríklad možnosťpracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na tri roky. Ak by sa účastníci dohodli nad dobu troch
rokov, nebola by splnená táto zákonná podmienka a došlo by k uzavretiu pracovného pomeru na neurčitý
čas. Ďalšou zákonnou podmienkou je možnosť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na

určitú dobu v rámci troch rokov najviac jedenkrát. Ak by došlo k porušeniu tejto podmienky, rovnako by
išlo o uzavretie pracovného pomeru na neurčitý čas.
Za opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu sa považuje taký pracovný pomer, ktorý má
vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú
dobu medzi tými istými účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu.

Pracovný pomer na určitú dobu sa končí uplynutím dohodnutej doby. Pred uplynutím dohodnutej
doby sa pracovný pomer môže skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo okamžitým
skončením v skúšobnej dobe.
Keďže navrhovateľ aj po uplynutí dohodnutej doby trvania pracovného pomeru, t.j. po 30.11.2006
vykonával pre odporcu práce podľa pôvodnej pracovnej zmluvy (v znení jej dohody o zmene druhu
vykonávanej práce zo dňa 28.2.2006) mal súd za to, že po tomto dátume vznikol medzi zmluvnými

stranami pracovný pomer na neurčitú dobu, keďže zákon nesankcionuje ústne uzavretú pracovnú
zmluvu absolútnou neplatnosťou (požadovanou náležitosťou prejavu vôle uzavrieť pracovnú zmluvu je
jeho písomná forma. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy však nemá za následok neplatnosť
pracovnej zmluvy - § 17 ods. 2 ZP). Inak povedané tým, že ďalšie trvanie pracovného pomeru po
30.11.2006 nebolo písomne dohodnuté ani časovo ohraničené (nebola písomne spísaná nová pracovná

zmluva, nebol písomne uzavretý pomer na určitú dobu, ani jeho predĺženie), vzhľadom na vyššie
uvedené platí, že bol medzi účastníkmi konania uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú. Tento
ústne dohodnutý pracovný pomer nebol až do podpísania dohody o skončení pracovného pomeru dňa
10.3.2010 skončený iným spôsobom.
Napriek absencii skončenia pracovného pomeru uzavretého ústne na neurčitý čas, počas jeho trvania

účastníci dňa 25.10.2007 uzavreli dohodu o pracovnej činnosti podľa §223 a §228 a) Zákonníka
práce na dohodnutú prácu - doprovod pri prevoze peňazí a cenín s dohodnutým rozsahom týždenného
pracovného času - podľa potreby max. 10 hodín týždenne. Dohoda bola uzavretá od 1.11.2007 na čas
neurčitý.
Popri pracovnom pomere ako základnom druhu pracovnoprávneho vzťahu, dohody o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru predstavujú ďalšie druhy ekonomických aktivít fyzických osôb
formou závislej činnosti. Týmito sú dohoda o vykonaní práce (§ 226), dohoda o pracovnej činnosti (§
228a) a dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 a 228).
Zásadný rozdiel medzi dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a pracovným
pomerom spočíva v tom, že v prípade dohôd ide o výnimočnú formu účasti na práci. Na túto skutočnosť

sa v praxi častokrát neprihliada, ba nedostatočná kontrola dodržiavania pracovnoprávnych predpisov
a snaha o zníženie nákladov zamestnávateľa z titulu neplatenia poistného vedie až k ich zneužívaniu.
Výnimočnosť týchto foriem pracovnoprávneho vzťahu vyplýva priamo zo Zákonníka práce.
Dohoda o pracovnej činnosti musí byť urobená písomne, inak je neplatná. K podstatným náležitostiam
tejto dohody patrí:

- vymedzenie dohodnutej práce,
- dohodnutá odmena za jej vykonanie,
- dohodnutý rozsah pracovného času,
- doba, na ktorú sa dohoda uzaviera.
Jednovyhotoveniedohodyopracovnejčinnostijezamestnávateľpovinnývydaťzamestnancovi.Dohoda

opracovnejčinnostisauzavieranaurčitúdobualebonaneurčitýčas.Vdohodemožnodohodnúťspôsob
jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite
skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzavretej dohody, možno ju skončiť
dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-
dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Pri dohode o pracovnej činnosti platí, že ak spôsob skončenia dohody nebol dohodnutý, možno ju
skončiť dohodou účastníkov, výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s 15-
dňovou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Okamžité
skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.
V danom prípade teda nastala situácia, kedy počas trvania pracovného pomeru uzavretého ústne na

neurčitý čas, účastníci zároveň uzavreli dohodu o pracovnej činnosti s účinnosťou od 1.11.2007 na čas
neurčitý.
Keďžeobatietoprávnevzťahynemôžupoprisebeexistovaťsúčasne,jemožnékonštatovať,žepôvodná
pracovnázmluva(dohodnutáústnenaneurčitýčas)resp.znejvyplývajúcipracovnýpomerbolukončenýdohodou medzi účastníkmi s tým, že ukončený pracovný pomer bol nahradený prácou navrhovateľa
vykonávanou mimo pracovného pomeru na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 25.10.2007.
Účastníci sporu si však túto skutočnosť neuvedomovali, preto boli uzavreté dve dohody o skončení

pracovného pomeru a to dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 10.3.2010 a dohoda o skončení
pracovnoprávneho vzťahu - dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.3.2010.
V danom prípade (s ohľadom na vyššie uvedené) je zrejmé, že dohoda o skončení riadneho pracovného
pomeru zo dňa 10.3.2010 predstavuje akt bez právnych účinkov, nakoľko ku skončeniu riadneho
pracovného pomeru (tj. pracovného pomeru založeného ústnou zmluvou na neurčitý čas) došlo (muselo

dôjsť) ešte na základe ústnej dohody v čase, keď bol riadny pracovný pomer nahradený prácou
vykonávanou mimo pracovného pomeru na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 25.10.2007.
Zákonník práce rovnako nesankcionuje absolútnou neplatnosťou skutočnosť, ak došlo ku skončeniu
pracovného pomeru dohodou, ktorá nebola spísaná v písomnej forme (podstatné je aby sa strany, hoci
aj ústne, dohodli na skončení pracovného pomeru k určitému dátumu). V danom prípade správanie
účastníkov nasvedčuje tomu, že hlavný pracovný pomer chceli nahradiť prácou vykonávanou mimo

pracovného pomeru, čo deklarovali uzavretím dohody o pracovnej činnosti zo dňa 25.10.2007.
Napriek uvedenému, predmetom tohto sporu bolo posúdiť (komplexne), či bol pracovný vzťah, či už
založený pracovnou zmluvou alebo dohodou o pracovnej činnosti medzi účastníkmi, skončený platne
s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ tvrdil, že dohoda(y) o skončení pracovného pomeru (či už
riadneho alebo dohody o pracovnej činnosti) bola uzavretá(é) pod psychickým nátlakom a teda ide o

absolútne neplatný(é) právny(e) úkon(y).
V tomto smere súd poukazuje na to, že dohodou o skončení pracovného pomeru sa pracovný
pomer končí súhlasom oboch účastníkov pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru
musí obsahovať dve podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov
skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z týchto podstatných náležitostí

chýbala, dohoda by bola neplatná. Nemožno totiž hovoriť o dohode, ak by sa úmysel zamestnanca a
zamestnávateľa skončiť pracovný pomer nezhodoval. Dohoda, ktorá by neobsahovala deň skončenia
pracovného pomeru, by strácala opodstatnenie. Deň skončenia pracovného pomeru môže byť v dohode
určený kalendárnym dňom, alebo aj inak, napríklad dobou skončenia práceneschopnosti zamestnanca,
skončením určitých prác a pod. Doba skončenia pracovného pomeru však musí byť určená tak, aby

nevznikali pochybnosti o dojednanom dni, ktorým sa má pracovný pomer skončiť.
Pri dohode o pracovnej činnosti platí, že ak spôsob skončenia dohody nebol dohodnutý, možno ju
skončiť dohodou účastníkov, výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s 15-
dňovou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Okamžité
skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.

Dohoda o skončení pracovného pomeru sa musí uzavrieť písomne. Písomná forma však nie je
podmienkou jej platnosti. Možno ju uzavrieť aj ústne alebo konkludentne. Dohoda o skončení
pracovného pomeru je písomne uzavretá v okamihu, keď sa prejavy vôle oboch účastníkov vyjadrili
písomne, pričom tieto prejavy nemusia byť na jednej listine.
Dôvody skončenia pracovného pomeru dohodou sa musia uviesť len vtedy, ak to požaduje zamestnanec

alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Neuvedenie dôvodu
skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na platnosť tejto dohody.
V danom prípade obe dohody o skončení pracovného pomeru (resp. relevantná je len dohoda o
skončení pracovnoprávneho vzťahu - dohody o pracovnej činnosti) boli uzavreté v písomnej forme,
a za deň skončenia pracovného pomeru je uvedený 10.3.2010. Rovnako tak z plnomocenstva zo

dňa 12.1.2010 vyplynulo, že spoločnosť odporcu splnomocnila G.. P. Q. na zastupovanie spoločnosti
vo všetkých záležitostiach, vrátane (okrem iného), aby v plnom rozsahu zastupoval spoločnosť v
pracovnoprávnych vzťahoch, ktorých účastníkom je alebo bude spoločnosť a v súvislosti s nimi v
mene spoločnosti vykonával právne úkony. Na uvedené súd poukazuje v tej súvislosti, že predmetnú(é)
dohodu(y) o skončení pracovného pomeru podpisoval za odporcu práve G.. P. Q.. Napriek tomu,

že do spisu nebola založená dohoda o skončení pracovného pomeru podpísaná aj navrhovateľom,
navrhovateľ jej existenciu pred súdom potvrdil a uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že jeho podpis na
predmetnej dohode sa nachádza. Z formálneho hľadiska tak obe dohody (resp. len dohoda o skončení
pracovnoprávneho vzťahu - dohody o pracovnej činnosti) spĺňajú všetky zákonné požiadavky pre ich
platnosť. Uvedené (neexistencia formálnych nedostatkov) nebolo medzi účastníkmi ani sporné, preto sa

súd týmito náležitosťami podrobnejšie nezaoberal.
Okrem zákonných náležitostí pre platnosť dohody o skončení pracovného pomeru vyžadovaných
Zákonníkom práce, musí takýto právny úkon pre svoju platnosť vyžadovať aj náležitosti pre právny úkonvo všeobecnosti podľa § 35 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi takéto náležitosti patrí aj sloboda
vôle konajúcej osoby pri uskutočňovaní právneho úkonu.
V § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú uvedené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať

vôľa, a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa citovaného ustanovenia musí byť právny úkon
urobený: slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne.
Navrhovateľ tvrdil, že k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru bol donútený zo strany
odporcu (malo ísť o psychické donútenie), tým, že po celodennej práci musel zostať do neskorých hodín
v práci a "podrobiť" sa výsluchu, kde mal byť na neho vyvíjaný psychický nátlak, z dôvodu, že došlo

k strate väčšieho množstvo peňazí, čo mu dávali za vinu a pod týmto "nátlakom" podpísal dohodu o
skončení pracovného pomeru.
Na preukázanie/vyvrátenie týchto skutočností, súd vypočul navrhovateľa, navrhnutých svedkov,
oboznámil sa s nahrávkou CD, ako aj písomným záznamom z rokovania, na ktorom bola predmetná
záležitosť riešená.
Na ozrejmenie skutočností, súd poukazuje predovšetkým na to, že pri prevoze peňazí a dotovaniu

bankomatov došlo k strate väčšej sumy peňazí a to cca 125.000,-EUR, pričom pri predmetnom prevoze
a dotovaní bol prítomný aj navrhovateľ.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu pracoval od roku 2005. Svoju prácu sa snažil
vykonávať svedomite, ku spokojnosti zamestnávateľa a jeho klientov. V ten deň cca okolo 10,00hod. mu
telefonovali z VÚB, kde sa potvrdilo, že peniaze naozaj chýbali, dovtedy bol navrhovateľ v tom, že išlo

len o administratívnu chybu, ktorá sa bežne stávala aj iným kolegom. V tom okamžiku nevedel čo má
robiť, ostal v šoku, lebo nešlo o malú čiastku. Nakoľko bol na služobnej ceste mimo Bratislavy, nemohol
sa okamžite dostaviť do priestorov odporcu, nakoľko musel najprv dokončiť prácu a večer po príchode
na firmu, ich (celú posádku) na dvore čakal pracovník bezpečnostného oddelenia a vedúci plánovač,
odobrali im zbrane, kľúče a odviedli ich na bezpečnostné oddelenie, kde ich strážili. Potom ich jeden po

druhom volali do druhej miestnosti, navrhovateľa ako posledného, kde sedeli piati zástupcovia odporcu
a tam ho začali vypočúvať. Kládli mu tam rôzne otázky krížom-krážom, miestami ani nevedel o čom sa
pojednáva, bol v šoku, jednu otázku kládli viackrát, iným spôsobom, zaznela aj veta "že všetko sa bude
riešiť ináč, že to bude riešiť polícia, tam sa budú s vami baviť inak", navrhovateľ bol po celodennej práci
hladný, unavený, mal za sebou 300 km služobnej jazdy. Na otázku súdu navrhovateľ odpovedal, že v

danej miestnosti nepadla veta typu "že keď dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpíše, tak ho
nepustia". Na otázku súdu, kedy mu bol predložený na podpis zápis z tohto rokovania (tzv. písomné
podanie vysvetlenia), navrhovateľ uviedol, že informácie uvedené v tomto dokumente sa v mnohom
nezakladali na pravde a preto uvedený dokument nepodpísal. Uvedený dokument mu dávali na podpis
o cca 22,20 hod. a to v čase keď mu dávali na podpis aj dohodu o skončení pracovného pomeru. Pokiaľ

však ide o dohodu o skončení pracovného pomeru, táto mu bola síce predložená na podpis vtedy keď
aj uvedený dokument, avšak bol už tak unavený, že nevnímal realitu a chcel najskôr ísť odtiaľ preč.
Na uvedené súd poukazuje preto, že navrhovateľovi boli v rovnakom čase dávané na podpis dva
dokumenty, a to písomné podanie vysvetlenia resp. záznam z predmetného rokovania, na ktorom sa
celá záležitosť preberala a dohoda o skončení pracovného pomeru, pričom jeden dokument podpísať

navrhovateľ odmietol a druhý podpísal.
Svedok P.. F. X., vo svojej výpovedi potvrdil, že bol v tom čase zamestnaný u odporcu ako zástupca
riaditeľa divízie. Dňa 10.3.2010 sa dozvedeli od ich obchodného partnera, že chýba v bankomatoch
VÚB, a.s. určitý obnos peňazí. Na základe tohto oznámenia interná bezpečnosť odporcu začala viesť
interné zisťovanie aj v spolupráci s bankou (sťahovanie videozáznamov, preverovaním), na základe

tohto potom usúdili, že je potrebné vypočuť aj posádku, ktorá na tejto trase v ten deň bola. Čakali do
doby, kým sa posádka vráti a následne začali s jej jednotlivými členmi komunikovať separátne. Postupne
s každým sedeli, pýtali sa ich ako prebiehal ten inkriminovaný deň, ako sa narábalo s hotovosťou, či
to prebehlo podľa interných smerníc. Postupne sa dopracovali aj k rozhovoru s navrhovateľom, bolo to
už vo večerných hodinách. Navrhovateľ bol na tej diskusii až posledný, bolo to cca okolo 20,30 hod.

toho rozhovoru sa zúčastnili svedok aj F.. X., I., Q.. Pýtali sa na všetky okolnosti, odkedy tá diferencia
(rozdiel peňazí) vznikla, tam bol jasný dátum v ktorom období a v ktorý deň, pýtali sa prečo o uvedenom
rozdiele neboli ihneď informovaní. Po cca 45 minútach ten pohovor ukončili, požadované vysvetlenie
nedostali, hotovosť naďalej chýbala, a po vzájomnej dohode ukončili pracovný pomer s navrhovateľom
dohodou. Svedok nemá za to, že by sa na navrhovateľa robil nátlak, bol to bežný pohovor, nikto nekričal,

nezvyšoval hlas, určite v danom momente hovorili aj o spolupráci s políciou, nakoľko to museli oznámiť aj
polícii. Navrhovateľ vykonával funkciu správcu bankomatov, išlo o bankomaty VÚB, a.s., kde sa dopĺňala
hotovosť (fyzicky) pri bankomatoch, správca bol plne zodpovedný za doplnenú hotovosť, jeho úlohou
boloprepočítavaťhotovosť,chystaťsiju,dopĺňaťbankomatyaodvádzaťzvyšokspäťbanke.Kvypočutiunavrhovateľa došlo preto, že potrebovali zistiť, čo sa v inkriminovaný deň udialo až do času oznámenia,
prečo túto informáciu o strate peňazí nedostali ako vedenie spoločnosti skôr, nakoľko dostali informáciu,
že už v ten deň navrhovateľ vedel, že je tam peňažný rozdiel. Uvedené svedok považoval za bežnú

prax, nakoľko sa tam robí s veľkou hotovosťou, odporca má vytvorené interné bezpečnostné oddelenie
a potrebovali zistiť, či tam nastala chyba, alebo do tohto vstúpil aj niekto iný, či s tými peniazmi pracoval
navrhovateľ alebo nietko iný a pod. Pokiaľ ide o podpisované dokumenty, svedok uviedol, že dokumenty
boli pripravené vopred (dohoda o skončení pracovného pomeru), pohovor prebiehal korektne, žiadny
nátlak tam nebol, pýtali sa prečo informácie nemajú priamo od navrhovateľa, prečo im ich neoznámil

ihneď a preto za jednu z možností považovali ukončenie pracovného pomeru dohodou. Pokiaľ ide o
podpisovanie dokumentov svedok uviedol, že najprv bol daný na podpis dokument - podanie vysvetlenia
resp. záznam z pohovoru a potom hneď dohoda o skončení pracovného pomeru. Svedok ďalej potvrdil,
že miestnosť kde sa pohovor vykonával nebola zamknutá, navrhovateľ nemal žiadne pripomienky pri
podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru, navrhovateľ sa pred pohovorom nenachádzal v
uzamknutej miestnosti, navrhovateľ neprejavil záujem z miestnosti odísť.

Svedok G.. P. O. vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľ bol pracovník odporcu v čase, keď tam ešte
svedok pracoval. Nepamätá si presne či to bolo doobeda alebo poobede, keď prišli za ním bezpečáci p.
Soviš s informáciou, že VÚB, a.s. hlásila rozdiel medzi dotáciami a odvodmi, následne zistili, že peniaze
chýbali práve navrhovateľovi a p. E.. V čase keď túto informáciu dostali sa navrhovateľ nachádzal
pracovne na ceste, preto operačné stredisko kontaktovalo posádku, aby prišli, nakoľko tam bol aj iný

problém a to ten, že v deň keď peniaze zmizli, bolo to pred víkendom, v tom čase posádka navrhovateľa
(navrhovateľ a p. E.) nebol kompletná, v ten deň sa dotovalo, pričom navrhovateľ nejazdil X. E. ale s
niekým iným, preto keď to zistili, bezpečáci požiadali troch ľudí o podanie vysvetlenia a to navrhovateľa,
p. E. Y. F.. Š. (presne to však uviesť nevedel). Oni sa vrátili z cesty večer cca okolo 18. hod. a na
podanie vysvetlenia išiel navrhovateľ ako posledný. Podanie vysvetlenia sa uskutočňovalo v kancelárii

riaditeľky p. Q., prítomní boli svedok, Q., X., I., X.. Zo začiatku sa najprv navrhovateľa pýtali, ako
prebiehal ten deň dotácie pred víkendom, navrhovateľ to vlastnými slovami popísal, potom sa ho pýtali,
či si všimol niečo nezvyčajné. Podanie tohto vysvetlenia bolo zaznamenávané, väčšinou to robil p.
I., robilo sa to na počítači, vytlačilo sa to a dalo prečítať navrhovateľovi, to bolo na konci pohovoru.
Navrhovateľ si najprv prečítal záznam z podania vysvetlenia, keď ho odmietol podpísať, tak ho požiadali

opodpisdohodyoskončenípracovnéhopomeru(dohodaužbolvopredvytlačená).Medzipodpisovaním
záznamu a dohody o skončení pracovného pomeru neuplynula ani cca minúta. Na otázky svedok
odpovedal tak, že pri akýchkoľvek problémoch, odbor bezpečnosti vždy žiada o podanie vysvetlenia
dotknutých zamestnancov danej veci. S navrhovateľom robili pohovor 5 ľudia preto, lebo svedok bol
priamy nadriadený navrhovateľovi, F.. Q. bola riaditeľka divízie odporcu, F.. X. bol zástupca riaditeľa, F..

X. Y. F.. I. tam boli za bezpečnostné oddelenie. Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľ nemal námietky
k dohode o ukončení pracovného pomeru, miestnosť v ktorej bol pred výsluchom umiestnený nebola
uzamknutá, navrhovateľ neprejavil záujem odísť predčasne domov.
Svedok U.. B. I. vo svojej výpovedi potvrdil, že k predmetnej záležitosti došlo z toho dôvodu, že
bolo zistené, že navrhovateľovi ako správcovi na bankomatoch VÚB, a.s. v bankomatoch chýbala

finančná hotovosť, ktorá bola ustálená na sumu 125.000,-EUR. Svedok z titulu svojho pracovného
zaradenia, ako bezpečnostný špecialista, vykonáva v prípadoch, kde vznikne spoločnosti škoda tzv.
interné vyšetrovanie. O predmetnej udalosti sa dozvedeli cca 7.3.2010 s tým, že vedením divízie bolo
rozhodnuté, že po návrate navrhovateľa z trasy ktorú vykonával bude vykonaný pohovor resp. bude
požiadaný o podanie vysvetlenia. Nevie koľko bolo hodín, keď sa navrhovateľ vrátil z trasy, ale bola

už tma, cca 18. Hod., potom ako posádka odovzdala veci, ktoré odovzdať mala, boli požiadaní, aby
sa dostavili do administratívnych priestorov, kde potom aj v kancelárii riaditeľky divízie bol vykonávaný
rozhovor, na ktorom boli požiadaní o podanie vysvetlenia p. navrhovateľ, p. Š. Y. X. P. za S., Ž. F.. I..
Podanie vysvetlenia prebiehalo formou rozhovoru, navrhovateľ bol posledný, kde sa pýtali na to, ako
sa mohlo stať, že chýbajú peniaze, ako navrhovateľ zistil, že mu peniaze chýbajú, či vykonal nejaké

opatrenia, ktorými by odhalil nejakú chybu, pričom zistili, že tá udalosť mala nastať ešte cca týždeň pred
pohovorom. Čo presne navrhovateľ hovoril, to si svedok nepamätal, oni tú informáciu o strate peňazí
dostali z banky. Z tohto pohovoru bol spísaný záznam, ktorý následne dali navrhovateľovi prečítať, s tým,
že oni (všetci piati ho podpísali) a navrhovateľ bol požiadaný, že keď s tým súhlasí, aby to aj on podpísal.
Navrhovateľ to podpísať odmietol s tým, že sa musí poradiť s právnikom, bol mu teda odovzdaný

jeden výtlačok záznamu. Nakoľko v jeho prípade sa jednalo o hrubé porušenie pracovnej disciplíny a
to tým, že napriek tomu, že zistil nezrovnalosti v tých peniazoch, toto okamžite nenahlásil, F.. Q. mu
predložila na podpis aj dohodu o skončení pracovného pomeru. Časový rozdiel medzi podpisovaním
záznamu z pohovoru a dohody o skončení pracovného pomeru bolo cca 10 minút, svedok mal za to,že najprv sa podpisovala dohoda a potom záznam. Na otázky svedok odpovedal tak, že jeho úlohou
v takýchto situáciách je viesť so zamestnancom pohovor, spísať o tom záznam, aby sa mohla situácia
vyhodnotiť a prijať potrebné opatrenia - uplatniť náhradu škody, podať trestné oznámenie, vyhodnotiť či

došlo k porušeniu pracovnoprávnych predpisov. Svedok potvrdil, že pohovor s navrhovateľom trval cca
hodinu, navrhovateľ nemal pripomienky k dohode o skončení pracovného pomeru, miestnosť v ktorej sa
navrhovateľ nachádzal pred pohovorom nebola zamknutá, navrhovateľ nechcel predčasne odísť domov,
pohovor bol vykonávaný vo večerných hodinách, mohlo byť cca 22,40 hod. Uvedené sa muselo riešiť
v ten deň preto, že sa to oni v ten deň od banky dozvedeli a preto museli situáciu riešiť ihneď, nakoľko

nešlo o malú sumu peňazí. Svedok uviedol, že o tom, že chýbajú peniaze sa dozvedeli dňa 10.3.2010,
pričom navrhovateľ to vedel už v ten deň, kedy vykonával dotácie.
Svedok U. X. vo svoje výpovedi uviedol, že sa o uvedenej skutočnosti dozvedel tak, že F.. I. to oznámil p.
P., že na bankomatoch VÚB, a.s. vznikla účtovná nezrovnalosť 125.000,-EUR, s tým, že tá nezrovnalosť
vznikla cca 5-6 dní naspäť. F. P. ako zamestnanec odboru bezpečnosti, ho ako jeho nadriadeného
informoval, on išiel za F.. I., aby mu oznámil okolnosti, on mu povedal, že na bankomatoch na trase A. P.

A. Q. Y. X., X. vznikla účtovná nezrovnalosť vo výške 125.000,-EUR a že pravdepodobne to bude nejaký
účtovný problém. Povedal mená posádky, ktorá túto trasu vykonávala, boli tam F.. Š. Y. Q., F.. Y. Y. F.. E..
Svedok telefonicky kontaktoval navrhovateľa, opýtal sa ho čo mu vie k tomu povedať, on mu oznámil,
že minulý týždeň VÚB, a.s. poslala o 125.000,-EUR menej na dotáciách, že on tú situáciu rieši vo VÚB,
a.s. s F.. Po týchto informáciách interne preverovali účtovné doklady, pozreli si kamerové záznamy z

tohto dňa, požiadali posádku, aby po návrate s trasy neodišla domov, že chce aby podali podrobnejšie
vysvetlenie. Keď sa posádka vrátila, odovzdali peniaze v boxe, navrhovateľ urobil účtovné závierky z
tohto dňa. Ako prvého si na podanie vysvetlenia zavolali F.. Š., on bol ako vodič, tieto rozhovory sa konali
v kancelárii riaditeľky divízie p. Q., W. S. F.. Q., F.. X., svedok ako sekurity manager, p. I., F.. O. ako
vedúci pobočky. Keď navrhovateľ skončil zo svojimi služobnými povinnosťami, tak ho požiadali aby ich

čakal v kancelárii (nepamätá si či u p. P. Y. F.. I.), spolu s ním v kancelárii sedel aj ten zamestnanec,
ktorého to bola kancelária. Priebežne im vysvetlili a podali informácie F.. Š., po ňom p. E. a nakoniec
navrhovateľ. Z každého pohovoru robili písomný záznam, každý pohovor trval cca hodinu, s tým, že
začali o cca 19 hod. a navrhovateľ podával vysvetlenie o cca 21 hod. Keď vošiel dovnútra povedali mu
o čo sa jedná, spýtali sa ho, aby im vysvetlil čo sa stalo (v ten deň im VÚB, a.s. potvrdila, že tie peniaze

fyzicky chýbajú a že nejde o účtovnú nezrovnalosť), ako sa mohlo stať, že peniaze chýbajú, požiadali ho,
aby im to popísal, keď chceli vedieť niečo bližšie, tak sa ho pýtali doplňujúcimi otázkami, jasne mu dali zo
začiatku najavo, že ho nepovažujú za osobu, ktorá by škodu spôsobila, a že chcú len vysvetlenie čo sa
stalo a ako mohli peniaze zmiznúť. Dávali mu doplňujúce otázky ohľadne prípravy spracovania hotovosti
na počitárni, čo sa dialo na bankomatovej trase v ten deň, čo sa udialo po dobu od toho dňa až do dňa

podania vysvetlenia. Z rozhovoru urobili písomný záznam, na konci navrhovateľa požiadali, aby si ho
prečítal, a ak súhlasí s jeho obsahom, aby to podpísal, ešte pred tým ho upozornili, že ich spoločnosť
podá trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, nakoľko škoda bola značného rozsahu. Navrhovateľ
si zápis prečítal, avšak podpísať ho odmietol, s tým, že sa musí najskôr poradiť s právnym zástupcom.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v podstate ako správca bankomatov a svojim konaním v deň keď

zistil, že chýbajú peniaze porušil interné predpisy spoločnosti, jeho nadriadení F.. O. Y. F.. Q. navrhli
ukončenie pracovného pomeru s tým, že mu dali podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru,
navrhovateľ si ju prečítal a následne podpísal. Najskôr sa podpisoval záznam z rokovania a potom
dohoda o skončení pracovného pomeru, pričom to bola otázka pár minút medzi podpisovaním týchto
dokumentov. Najprv im navrhovateľ vysvetľoval, prečo nechce záznam podpísať s tým, že mu povedali,

že je to jeho právo a následne mu bola predložená dohoda o ukončení pracovného pomeru. Uvedenú
dohodu mu ponúkli preto, že hoci v nej nie je uvedené, že došlo k porušeniu pracovnej povinnosti, k
porušeniu došlo a odporca navrhol ukončenie pracovného pomeru touto formou. Navrhovateľ nemal
žiadne výhrady resp. námietky k dohode, kancelária v ktorej sedel pre pohovorom uzamknutá nebola,
navrhovateľ nežiadal o to, aby mohol predčasne odísť domov.

Svedok p. F. P. vo svojej výpovedi potvrdil, že v ten deň, keď už bolo jasné, že sa jedná o stratu
peňazí, cca 2 dni predtým kontaktoval navrhovateľa s tým, že má nejakú účtovnú nezrovnalosť, vtedy
mu navrhovateľ tvrdil, že v tomto smere komunikuje s p. Q., ktorý bol správcom vo VÚB, a.s. a že
dohľadávajú schodok, ktorý vznikol. Dva dni na to, keď už bolo zrejmé, že sa nejdená o účtovný schodok
počkal posádku na dvore firmy aj X. F.. I., kde ich požiadal, aby odovzdali zbrane, odovzdali osobné

veci a išli s ním. Posádka bola trojčlenná. Navrhovateľ bol jedným z nich, bol tam F.. I. Y. F.. Š.. Pán I.
išiel na pohovor asi prvý alebo druhý s tým, že navrhovateľ bol zatiaľ u neho v kancelárii a F.. Š. Y. F..
I. sedel J. F.. I.. Pri pohovore svedok nebol. Navrhovateľ išiel vysvetľovať ako posledný, hodinu si už
svedok nepamätal. Svedok uviedol, že ide o štandardný postup ak sa u nich vyskytne takáto situácia (ajto, že zainteresovaní ľudia sedia pred pohovorom oddelene). Svedok bol pri svojom pracovnom stole a
navrhovateľ sedel u neho v kancelárii. Miestnosť uzamknutá nebola, dokonca miestnosť má dva vchody
a jedným z nich išiel navrhovateľ počas tej doby aj na WC. Svedok nezaznamenal, že by navrhovateľ

počas tejto doby chcel odísť domov ani ho o to nežiadal.
Z písomného záznamu o priebehu podania vysvetlenia navrhovateľom vyplynulo, že tento uvedený
záznam odmietol podpísať s tým, že nie všetky skutočnosti sa zakladali na pravde (vyjadrenie
navrhovateľa) ako aj z dôvodu, že sa potreboval pred tým o tom poradiť s právnym zástupcom
(vyjadrenie svedkov, uvedené vyplýva aj zo samotného záznamu), pričom jeden rovnopis záznamu mu

bol odovzdaný. Z predmetného záznamu vyplýva, že k predmetnej udalosti (k strate peňazí) malo dôjsť
dňa 3.3.2010 (t.j. 7 dní pred podpisovaním dohody o skončení pracovného pomeru). Ďalej zo záznamu
vyplýva, že mal navrhovateľ prísť do práce neskôr cca o 9 hod., nakoľko bol predtým u zubného lekára,
kde mu robili zákrok s umŕtvovacou injekciou. Dňa 2.3.2010 navrhovateľ mal objednať nasledovnú
hotovosť: 50,-EUR bankovky 6.500 ks, 20,-EUR bankovky 1.000 ks, 10,-EUR bankovky 1.000 ks. Po
doručení peňazí na počítareň mal navrhovateľ prepočítať počet balíčkov vo zväzkoch, všetko malo byť

zabalené vo zväzkoch. Nakoľko bol po injekcii omámený, neskontroloval si stav objednaných peňazí
podľa objednávky. Prepočítal iba peniaze, ktoré boli v AL boxe. V AL boxe boli bankovky 10,-EUR,
20,-EUR a koľko presne bolo bankoviek 50,-EUR uviesť nevedel. Po kontrole bankoviek, tieto vložil
naspäť do boxu, tento zapečatil a pripravil na odvoz cashmanovi. O koľkej hodine prišli peniaze z VÚB
si nepamätal. AL box bol zapečatený blombou VÚB. Čísla blomb na boxe nekontroluje a ani v tento

deň neskontroloval. Cashman privezie 6 boxov, kto je prvý v počitárni pri dverách zvyčajne prevezme
zásielku všetkých 6 AL boxov. Ostatní potom už čísla blomb nekontrolujú. Kto preberal zásielky dňa
3.3.2010 nevedel povedať. Zapečatený box prevezmú od cahsmana v dotačnom boxe. Po vyzdvihnutí
boxu a jeho naložení do vozidla na AL box s hotovosťou pre VÚB ATM dá svoj zámok, od ktorého má
kľúč iba on. O tom ako má preberať peniaze po ich dovezení z VÚB nič nevie, bankovky doručené z

NBS neprepočítavajú. Jednotlivé bankovky na rátačkách prepočítavajú iba keď sú v páskach z VÚB. V
tento deň boli bankovky z NBS takže ich kus po kuse neprepočítaval. Po odovzdaní boxu cashmanovi
zavolá vodičovi, zistí, či je vozidlo pripravené, stretnú sa pri OS alebo vozidle, idú do dotačného boxu,
vyzdvihnú zásielky od cashmana a vyrazia na trasu. On nahlási vodičovi smer trasy.
Konkrétne X. P. N. T. Q. A. P. A. Q., N. X. Y. S. W.. Po príchode do Senice začal pripravovať peniaze pre

bankomat VÚB Tesco Senica. Bol to 4. Bankomat VÚB v poradí v ten deň. Tam mu začalo byť divné,
že má v boxe málo peňazí. Q. X. F. S. mu začalo byť podozrivé, lebo do ATM VÚB mal vložiť 1.500ks
a taktiež ešte do jedného ATM bolo potrebné vložiť cez 1.000ks bankoviek a mal ich v boxe málo.
Nakoľko nevedel kde sa stala chyba, prehodnotil počty bankoviek do jednotlivých ATM tak, že znížil
počty bankoviek v jednotlivých bankomatoch. Myslel si, že buď on urobil chybu, alebo sa stala nejaká

administratívna chyba. Po prekontrolovaní administratívnych náležitostí dňa 4.3. zistil, že nevznikla
žiadna chyba, a chýba mu 125.000,-EUR. V piatok 5.3. pripravoval na 8.3. predotovanie ATM VÚB.
Zatiaľ to nikomu nehlásil. Čakal na reakciu VÚB, lebo si myslel, že ešte mohol vložiť peniaze omylom
do iných bankomatov. Nikomu zatiaľ nič neoznámil, nakoľko čakal na oznámenie F.. Q. z VÚB. Za p.
I. nešiel preto, lebo podľa neho sa on problematike ATM VÚB nerozumie. Na všetky otázky o príčine

vzniku uvedenej diferencie a jeho správania, nevedel vysvetliť ako to mohlo vzniknúť.
Súd vykonal dokazovanie aj prehratím CD nosiča, na ktorom je zachytený záznam z rozhovoru
medzi zástupcami odporcu a navrhovateľom, ktorý sa uskutočnil dňa 10.3.2010 a to napriek tomu,
že zákonnosť tohto dôkazu a jeho neprípustnosť namietal odporca v tomto konaní (uvedený rozhovor
si navrhovateľ bez súhlasu zainteresovaných nahrával na diktafón). Z tejto nahrávky mal súd za to,

že na navrhovateľa nebol vyvýjaný žiaden nátlak pri podpisovaní dohody o skončení pracovného
pomeru. Predmetný rozhovor sa viedol v kľudnej atmosfére samozrejme s prihliadnutím na to, že
spoločnosti odporcu bola spôsobená škoda vo výške 125.000,-EUR. Bolo teda za daných okolností
normálne, že navrhovateľ bol vyzvaný na to, aby predmetné skutočnosti objasnil a rovnako tak, že
musel čeliť aj nepríjemným otázkam zo strany zástupcov odporcu, rovnako je pravdou, že v kontexte

rozhovoru vyplynulo, že sa vec bude riešiť aj cestou polície cez podanie trestného oznámenia, avšak táto
skutočnosť nebola použitá ako nátlak pre to, aby navrhovateľ podpísal dohodu o skončení pracovného
pomeru. Možno konštatovať, že obsah záznamu na CD nosiči plne korešponduje s výpoveďami svedkov
ako aj s obsahom písomného záznamu o podaní vysvetlenia.
Pri hodnotení dokazovania si bolo potrebné uvedomiť nasledovné: 1. došlo k reálnej (nie účtovnej) strate

väčšieho množstva peňazí, 125.000,-EUR, 2. v daný deň mal službu navrhovateľ, bol zodpovedný za
dotáciu bankomatov, 3. predmetnú skutočnosť neoznámil navrhovateľ svojim nadriadeným ihneď po
zistení tejto skutočnosti, ale títo sa o tom dozvedeli od banky, 4. preverenie tejto skutočnosti nemohlobyť vykonané ihneď (v dopoludňajších hodinách), nakoľko navrhovateľ vykonával pracovnú cestu mimo
Bratislavy a vrátil sa v podvečerných hodinách, pričom išlo o situáciu, ktorá nezniesla odklad.
V tomto duchu mal súd za to, že samotné skutočnosti, že sa pohovor s navrhovateľom o podaní

vysvetlenia uskutočnil vo večerných hodinách, že bol navrhovateľ unavený z celodennej práce, že bol
hladný nemôžu mať za následok nedostatok slobodnej vôle pri podpisovaní právneho úkonu - dohody
o skončení pracovného pomeru.
O slobodný právny úkon nejde v prvom rade tam, kde bol tento úkon urobený v dôsledku priameho
fyzickéhodonútenia-visabsoluta.Vtýchtoprípadochvšakvskutočnostinejdevôbecovôľukonajúceho,

nakoľko táto je nahradená vôľou donucujúceho. V posudzovanom prípade takáto situácia nenastala,
preto sa ňou súd v ďalšom nezaoberal.

O slobodný právny úkon však nejde ani tam, ak bol úkon urobený v dôsledku psychického donútenia
(nátlaku), najmä bezprávnej vyhrážky - vis compulsiva. Vyhrážka znamená, že konajúci je v dôsledku jej
druhu a intenzity prinútený za daných okolností konkrétneho prípadu k svojmu prejavu vôle vzbudením

dôvodného strachu. Vyhrážka musí byť bezprávna (protiprávna), t.j. jej prostredníctvom sa vynucuje
niečo, čo týmto spôsobom sa vynucovať nemôže. Bezprávna vyhrážka musí byť adresovaná tomu,
ktorého právny úkon sa vynucuje. Od psychického donútenia je však potrebné odlišovať tieseň. Ani pri
tiesni nekoná síce osoba slobodne, avšak jej konanie nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením, ani
bezprávnou vyhrážkou. Preto konanie v tiesni nepodlieha absolútnej neplatnosti.

Pri konaní v tiesni ide o vadu v pohnútke právneho úkonu, ktorou je tieseň. V tomto prípade neprejavuje
konajúci celkom slobodnú vôľu. Nekoná však pod vplyvom fyzického donútenia ani bezprávnej vyhrážky,
a preto právny úkon nie je absolútne neplatný. Bezprávna vyhrážka je vyhrážka, ktorou je vynucované
niečo, čo nesmie byť vynucované. Môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo hroziaci vôbec nie je
oprávnený vykonať, alebo čo síce oprávnený vykonať je, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho pohol k

určitémuprávnemuúkonu.Niejepotrebné,abycieľktorýjesledovanýpoužitímbezprávnejvyhrážky,bol
sám protiprávny. Musí ďalej ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy
konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vzbudila dôvodnú obavu (strach) a vyhrážka musí
byť adresovaná tomu, ktorého úkon sa vynucuje, alebo osobám jemu blízkym.
Pokiaľ ide o tieseň, tento pojem zákon sám nevymedzuje. Za tieseň je potrebné podľa zhodného výkladu

doktríny a praxe považovať sociálny, najmä hospodársky, ale aj psychický stav osoby, ktorý na ňu,
objektívne posudzované, dolieha tak závažným spôsobom, že táto osoba bez slobodného vytvárania
svojej vôle (nie však v dôsledku typického donútenia, či bezprávnej vyhrážky) uzatvorí zmluvu, ktorá
jej zrejme spôsobí ujmu a ktorú by za normálnych okolností pre seba ako neprospešnú neuzavrela.
Možno to klasifikovať aj tak, že tieseň je reálne existujúci objektívny stav, ktorý sa stal u konajúceho

dôvodom k jeho neslobodného prejavu vôle. Tieseň umožňuje oprávnenej osobe odstúpiť od zmluvy za
splnenia ďalšieho predpokladu, že zmluva bola zároveň uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.
Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave - musí teda pre ňu byť objektívny
dôvod a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo
svoj neprospech.

V posudzovanom prípade pri skúmaní, či navrhovateľ uzavrel resp. vykonal právny úkon neslobodne
(príp. pod vplyvom bezprávnej vyhrážky), alebo ho vykonal len v tiesni bolo potrebné vychádzať zo
všetkých okolností daného prípadu.
Bolo nesporné, že pri plnení pracovných úloh navrhovateľom došlo k strate väčšieho množstva peňazí
(125.000,-EUR), túto skutočnosť navrhovateľ neoznámil bezodkladne vedeniu spoločnosti (svojmu

nadriadenému), pričom mal vedomosť (neskôr), že nešlo o účtovnú chybu, ale o reálnu (fyzickú)
stratu peňazí. Uvedené nepochybne možno považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo
strany navrhovateľa. V danom prípade podľa súdu bolo teda namieste, aby zamestnanec svojmu
zamestnávateľovi podrobne vysvetlil okolnosti ako k takejto udalosti došlo, a rovnako bolo namieste, aby
k podaniu vysvetlenia došlo čo najskôr z dôvodu eliminovania vzniku škody. Uvedenému nemohla brániť

ani tá skutočnosť, že k pohovoru došlo po pracovnej dobe navrhovateľa a to vo večerných hodinách,
keďže v čase zistenia tejto skutočnosti odporcom sa navrhovateľ nachádzal na služobnej ceste mimo
W. (avšak bol kontaktovaný telefonicky o zistení danej skutočnosti).
Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o tom, že dohodu o skončení podpísal pod nátlakom, v stave únavy a
hladu, tak v tomto smere súd považoval takéto okolnosti skôr za tieseň (tzv. stav psychickej nepohody),

avšak nie za bezprávnu vyhrážku. Navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal jej existenciu (hoci ho v
tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno), a táto skutočnosť zostala len v štádiu ničím nepodloženého
tvrdenia. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že práve únava, hlad ho viedli k tomu, že nedobrovoľne
podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru.Práve naopak, súd v tomto smere poukazuje na rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je to, že navrhovateľ v
tomčase(t.j.včasekeďmalkonaťpodnátlakom)podpisovalviacerédokumenty,predovšetkýmsamotný
záznam o podaní vysvetlenia a hneď následne aj dohodu o skončení pracovného pomeru. Kým prvý

z dokumentov (záznam o podaní vysvetlenia) podpísať odmietol s odôvodnením, že sa musí poradiť
so svojim právnym zástupcom, druhý dokument (dohodu o skončení pracovného pomeru) podpísal bez
výhrad a pripomienok. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že ak navrhovateľ dokázal odmietnuť
podpísať záznam o podaní vysvetlenia, nemohol byť pod takým nátlakom ako popisoval vo svojej
výpovedi. Nehovoriac o tom, že uvedené odmietol s odôvodnením, že sa musí poradiť s právnikom. Je

teda zrejmé, že navrhovateľ si bol v tom čase vedomý možných následkov vyplývajúcich s podpísania
dokumentuapretosimuselbyťvedomýajnásledkovpodpísanejdohodyoskončenípracovnéhopomeru
(táto mu bola daná na podpis hneď po zápisnici o podaní vysvetlenia). Inak povedané, ak sa navrhovateľ
mohol slobodne rozhodnúť, že nepodpíše záznam z podania vysvetlenia, nič mu nebránilo, aby tak
konal aj pri podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru. Práve naopak navrhovateľ si musel
byť vedomý hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ako aj toho, že s ním môže zamestnávateľ ukončiť

pracovný pomer okamžite a dohoda o skončení pracovného pomeru bola v danom čase najvýhodnejším
riešením pre obe strany. Nič teda navrhovateľovi nebránilo, aby dohodu, ak s jej obsahom nesúhlasil,
nepodpísal (tak, ako to urobil pri zázname o podaní vysvetlenia). Nie je teda možné hovoriť o tom, že
pri podpisovaní záznamu nebol na neho vyvíjaný nátlak a slobodne sa rozhodol tento nepodpísať, a na
druhej strane o pár minút neskôr pri podpisovaní dohody pod nátlakom bol.

Uvedenému nasvedčuje aj to, že navrhovateľ v tejto veci (vo veci vyvýjania nátlaku odporcom) nepodal
trestné oznámenie na príslušné orgány činné v trestnom konaní, aby preskúmali, či nedošlo k spáchaniu
trestného činu vydierania, hoci na druhej strane podal trestné oznámenie pre majetkový trestný čin s
výškou spôsobenej škody 125.000,-EUR. Ak navrhovateľ vedel podať trestné oznámenie ohľadom straty
peňazí, nebol dôvod prečo nepodal trestné oznámenie aj z dôvodu vyvýjania nátlaku na jeho osobu pri

podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru.
Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených dôkazov a tvrdení účastníkov a svedkov mal súd za to, že
navrhovateľ napadnutý(é) právny(e) úkon(y) neuzavrel neslobodne, pokiaľ ide o existenciu bezprávnej
vyhrážky. Takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Prípadný nátlak zo strany odporcu v tom
smere, že vec bude riešiť aj cestou polície podaním trestného oznámenia nebol takej intenzity a rozsahu,

že by ho bolo možné kvalifikovať ako bezprávnu vyhrážku, nakoľko vzhľadom na okolnosti za ktorých bol
urobenýtrebamaťzato,žeodporcatýmtospôsobommoholvdanomprípadekonať(išloostratuatýmaj
škodu vo výške 125.000,- EUR, ktorá nebola zamestnávateľovi včas navrhovateľom ako zamestnancom
oznámená). Podľa súdu nie je bezprávnou vyhrážkou, ak zamestnávateľ, ktorého zamestnanec spôsobí
škodu, a je tu prípadné podozrenie aj z trestnej činnosti, oznámi zamestnancovi, že bude musieť vo

veci podať aj trestné oznámenie (súd mal za to, že zamestnávateľ nebol oprávnený, ale povinný takéto
trestné oznámenie podať).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobný návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol.
Keďže súd považoval skončenie pracovného pomeru za platné (dohodu za platný právny úkon), nebol

naliehavý právny záujem na ďalšom určení, že pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi trvá aj naďalej
(v podstate táto časť žalobného petitu stratila svoje opodstatnenie).
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2.262,47,- EUR.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia nasledovne:

I. tyri úkony právnej služby vykonané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (odmena za 1 úkon = 303,74,-
EUR, hodnota sporu 14.696,-EUR):

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom , §14 ods. 1 písm. a)........... 303,74,-
EUR + 7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 21.9.2011, § 14 ods. 1 písm. c)...... 303,74,-EUR +
7,41,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 18.1.2012, § 14 ods. 1 písm. c) (plus 100% za

trvanie).......607,48-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 21.3.2012, § 14 ods. 1 písm. c)...... 303,74,-EUR +
7,63,-EUR (režijný paušál)Trovy právneho zastúpenia celkom (bez DPH) : 1.548,78,-EUR
Trovy právneho zastúpenia celkom (s DPH) : 1.548,78 + 309,76 (20% DPH)...1.858,54,-EUR

II. Advokátovi patrí aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní podľa § 15
a) vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002Z.z. o cestovných náhradách
Cestovné náhrady:
Použité motorové vozidlo: P.-W., B.: W. XXX X.
Priemerná spotreba: 13,9 lit/100km

Priemerná cena pohonných hmôt 1,46EUR za 1 lit.- 21.9.2011, 1,47EUR za 1 lit. - 18.1.2012, 1,53EUR
za liter - 21.3.2012
Počet km: 184 km (A. - Bratislava a späť)
Pri vzdialenosti Nitra - Bratislava a späť to je 184 km x 3 a pri spotrebe motorového vozidla P. W. B.: W.
XXX X., 13,9 l benzínu Natural 95 sú cestovné náhrady vo výške:

(0,183 +(13,9 l x 1,46 EUR/l x 0,01) = 0,38594 x 184...........71,013,-EUR (21.9.2011)
(0,183 +(13,9 l x 1,47 EUR/l x 0,01) = 0,38733 x 184...........71,269,-EUR (18.1.2012)
(0,183 +(13,9 l x 1,53 EUR/l x 0,01) = 0,39567 x 184...........72,803,-EUR (21.3.2012)
Spolu: 215,08,-EUR
III. Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený

cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky
t.j. vo výške 12,35,-EUR na trase A. - Bratislava a späť dňa 21.9.2011 za 5 polhodín, t.j. 5 x 12,35,-
EUR................................61,75,-EUR
vo výške 12,71,-EUR na trase A. - Bratislava a späť dňa 18.1.2012 za 5 polhodín, t.j. 5 x 12,71,-

EUR................................63,55,-EUR
vo výške 12,71,-EUR na trase A. - Bratislava a späť dňa 21.3.2012 za 5 polhodín, t.j. 5 x 12,71,-
EUR................................63,55,-EUR
spolu: 188,85,-EUR
Trovy právneho zastúpenia celkom (I,II,III) spolu...........................................2.262,47,-EUR

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava

I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis