Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210934
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316210934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.JanouKurucovouvsporežalobcuPrvástavebnásporiteľňa,a.s.

Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému B. K., nar. XX. XX. XXXX, O. X, I., t.č. trvale
bytom Mesto I., korešpondenčná adresa: A. U. X/XX, Z. G. E., o zaplatenie 4805,74 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 4 805,74 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
3% z dlžnej sumy ročne od 10.3.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%
z celkových trov s tým, že výška trov konania bude vyčíslená v samostatnom uznesení, ktoré vydá po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 21. 11. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa
20. 3. 2017 a ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 4805,74 eur, úrok z úveru vo výške
4,7% ročne zo sumy 4796,61 eur od 10. 3. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3% ročne
zo sumy 4805,74 eur od 10. 3. 2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so
žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 16. 5. 2014, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý medziúver vo výške 8000 eur s tým, že poplatok za poskytnutie medziúveru
bol 100 eur. Žalovaný sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 5,89% ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 39,27 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na
účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 56 eur. Súčasne sa zaviazal platiť aj
poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami 4 eur.

V súlade s čl. I bod 1.2 zmluvy o úvere dňa 28. 2. 2015 nastalo pridelenie cieľovej sumy a
zúčtovaním konta medziúveru s kontom stavebného sporenia sa medziúver zmenil na stavebný úver.
Ku dňu pridelenia stav medziúveru predstavoval 8429,58 eur a pozostával z poskytnutého medziúveru
8000 eur a nezaplatených úrokov a poplatkov 429,58 eur. Dňa 28. 2. 2015 došlo k vyrovnaniu
medziúveru nasporenou sumou 3632,97 eur na základe pridelenia a keďže medziúverové prostriedky
boli žalovanému poskytnuté v sume 8000 eur, výška stavebného úveru predstavovala rozdiel a to sumu

4367,03 eur.

Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný zaviazal splácať stavebný úver
vrátane úrokov 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 70 eur.Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestal riadne a včas splácať, preto listom zo
dňa 17. 2. 2015 bol vyzvaný k úhrade omeškaných splátok. Keďže tak neučinil, žalobca dňa 9. 3. 2015

vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.

Dlh žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol 4805,74 eur, t.j. istina 4796,61 eur,
úroky5,13eurapoplatky4eur.Žalovanýtútosumuneuhradil,pretožalobcapodalnasúdžalobu,pričom
si uplatnil aj úrok 4,7% ročne zo sumy 4796,61 eur od 10. 3. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo

výške 3% ročne zo sumy 4805,74 eur od 10. 3. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami
stavebného sporenia pre fyzické osoby, tarifami sporenia pre fyzické osoby, sadzobníkom poplatkov
pre fyzické osoby, amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný úver, s predpokladmi ktoré použil

veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti + doručenkou, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru + doručenkou, výpisom z
účtu stavebného sporenia, výpisom z účtu konta medziúveru, výpisom z účtu zosplatneného stavebného
úveru a zistil tento skutkový stav.

3. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca je právnickou osobou a mimo iného v predmete
činnosti má aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.

4. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 16. 5. 2014 č. XXXXXXX X XX žalobca poskytol žalovanému
ako dlžníkovi medziúver vo výške 8000 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom

sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo
výške cca 4362,97 eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy
a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník sa zaviazal do
pridelenia cieľovej sumy pravidelne mesačne na účet zmluvy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru

5,89% ročne, čo predstavuje mesačné splátky 43,27 eur (vrátane poplatku za poistenie) a vkladať na
účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 56 eur. Počet mesačných vkladov, ktoré
potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia cieľovej sumy je 9, RPMN medziúveru 8,58%

Po pridelení cieľovej sumy výška stavebného úveru bude cca 4362,97 eur, ktorú sa dlžník zaviazal

splácať mesačnými splátkami po 74 eur pri úroku 4,7% ročne a pri RPMN úveru 6,85%

V súlade s čl. I bod 1.2 zmluvy o úvere dňa 28. 2. 2015 nastalo pridelenie cieľovej sumy a
zúčtovaním konta medziúveru s kontom stavebného sporenia sa medziúver zmenil na stavebný úver.
Ku dňu pridelenia stav medziúveru predstavoval 8429,58 eur a pozostával z poskytnutého medziúveru

8000 eur a nezaplatených úrokov a poplatkov 429,58 eur. Dňa 28. 2. 2015 došlo k vyrovnaniu
medziúveru nasporenou sumou 3632,97 eur na základe pridelenia a keďže medziúverové prostriedky
boli žalovanému poskytnuté v sume 8000 eur, výška stavebného úveru predstavovala rozdiel a to sumu
4367,03 eur.

Podľa čl. VIII bod 8.1 Zmluvy, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom,
predovšetkým poplatok za spracovanie úveru, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie
účtu stavebného sporenia, poplatky pri neplnení zmluvných povinností, poplatky za splatenie úveru pred
lehotou splatnosti.

Podľa čl. X bod 10.1 Zmluvy, veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s
príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, tj. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj
pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo
i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo

je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu
ako tri mesiace.5. Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby, Tarify
sporenia pre fyzické osoby, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, Amortizačná tabuľka pre medziúver
a stavebný úver a predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru.

Podľa čl. XIX bod 2 písm. a) a bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok stavebného sporenia
pre fyzické osoby, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo
strany stavebného sporiteľa a/alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami
alebo jednou splátkou dlhšie ako 3mesiace, stavebná sporiteľňa je oprávnená jednostranne vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere
pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej
sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.

6. Listom zo dňa 17. 2. 2015 žalobca upozornil žalovaného, že dňa 25. 2. 2015 vyhlási mimoriadnu
splatnosť úveru, ak žalovaný neuhradí do tohto dňa dlžné splátky vo výške 343,95 eur. Tento list bol

žalovanému doručený dňa 27. 2. 2015.

7. Listom zo dňa 9. 3. 2015 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu podstatného porušenia povinnosti
splácať úver riadne a včas, ku dňu 9. 3. 2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru. Zároveň
žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vrátane príslušenstva vo výške 4805,74 eur. Tento

list žalovaný neprevzal v odbernej lehote pošty.

8. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že žalovaný ku dňu 28. 2. 2015 nasporil sumu pridelenia
3632,97 eur.

Z výpisu z účtu konta medziúveru vyplýva výška poskytnutého úveru 7900 eur a poplatok za spracovanie
úveru 100 eur. Dlžná suma ku dňu pridelenia dňa 28. 2. 2015 bola vo výške 8429,58 eur, t.j. poskytnuté
medziúverové prostriedky 8000 eur a nezaplatené úroky a poplatku ku dňu pridelenia 429,58 eur.

Z výpisu z účtu zosplatneného stavebného úveru vyplývajú tieto údaje: poskytnuté medziúverové

prostriedky 8000 eur, vyrovnanie medziúveru nasporenou sumou na základe pridelenia 3632,97 eur,
stavebný úver 4367,03 eur, dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 9. 3. 2015 spolu
vo výške 4805,74 eur, t.j. istina 4796,61 eur, úroky 5,13 eur a poplatky 4 eur.

9. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere tak, ako bola súdu

predložená. Poskytnutý úver nesplácal a preto uznáva nárok žalobcu. Momentálne úver nespláca a
preto výšku dlhu tak, ako ju vyčíslil žalobca, akceptuje a uznáva nárok žalobcu čo do základu i výšky.
Po rozhodnutí súdu sa skontaktuje so žalobcom za účelom dohodnutia splátkového kalendára.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné

vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §2 ods. 1 zák. č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o Stavebnom
sporení“), stavebným sporením sa rozumie
a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,
b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely

uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“).

Podľa ustanovenia §7 ods. 2 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom sporení musí
obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov

ustanovenom osobitnými predpismi,
b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „cieľová suma"), a
podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma,
c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa,d) úrokové sadzby vkladov,
e) podmienky a postup pri výplate vkladov,
f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane

podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení
poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky
a postup pri výplate vkladov,
g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s
právami z inej zmluvy o stavebnom sporení,

h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení,
i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení,
j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie
v rámci tejto zmluvy.

Podľa ustanovenia §7 ods. 3 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať

a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,

e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

Podľa ustanovenia §7 ods. 4 Zákona o stavebnom sporení, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy
o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a

stavebným sporiteľom.

Podľa ustanovenia §7 ods. 5 Zákona o stavebnom sporení, stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať
od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby-
nepodnikateľaúhradupoplatkov,náhradunákladovaleboinúodplatuzavedenie,evidenciualebosprávu

stavebného úveru alebo iného úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený takýto úver
a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa §
708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou
úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas stavebného sporiteľa, ktorý je
fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osoby-nepodnikateľa .

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania,
b)predávajúcimosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľaustanovenia§517ods.1zákonač.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenObčiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné

plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle ustanovenia§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia
§52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom obsah

zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

12. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný

zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná

prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo 20/09).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tentozákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie §54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a
teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov
súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),
ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne
úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce

neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani
regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli
dňa 16. 5. 2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému

medziúver vo výške 8000 eur. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných
podmienok sa medziúver zúčtovať bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného
sporenia, čím sa medziúver zmenil na stavebný úver.

Ku dňu pridelenia dňa 28. 2. 2015 stav medziúveru bol vo výške 8429,58 eur, ktorá pozostávala

z poskytnutého medziúveru 8000 eur a nezaplatených úrokov a poplatkov 429,58 eur. K tomuto
dňu došlo k vyrovnaniu medziúveru nasporenou sumou 3632,97 eur a teda výška stavebného úveru
predstavovala sumu 4367,03 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať vrátane úrokov 4,7% ročne
pravidelnými mesačnými splátkami po 70 eur.

Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaný porušil dohodnuté zmluvné podmienky tým, že nesplácal úver
riadne a včas s tým, že napriek výzve zo dňa 17. 2. 2015 neuhradil omeškané splátky. Preto v súlade s
ustanovením §565 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. X bod 10.1 Zmluvy a v spojení s čl. XIX bod
2 písm. a) a bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby, žalobca
dňa 9. 3. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaného o okamžité

vrátenie celého zostatku úveru.

Taktiež mal súd za preukázanú výšku dlhu žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
a to vo výške 4805,74 eur, t.j. istina 4796,61 eur, úroky 5,13 eur a poplatky 4 eur.

Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné, žalovaný vyhlásil, že je si vedomý svojho dlhu
s tým, že má záujem sa dohodnúť so žalobcom na splátkovom kalendári.

Do podania žaloby, ako aj do rozhodnutia súdu vo veci samej nebola pohľadávka žalobcu vo výške
4805,74 eur uhradená, preto súd zaviazal na jej zaplatenie žalovaného a žalobe v uvedenom rozsahu

vyhovel. Jedná sa o istinu úveru 4796,61 eur, o poplatky 4 eur, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 5,13 eur.

14. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 4805,74 eur. Preto žalobca
má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho

zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/95 Z.z.. Úrok z omeškania patrí žalobcovi odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od
10. 3. 2015.

15. Súd žalobcovi nepriznal úrok z úveru po zosplatnení úveru, t.j. vo výške 4,7% ročne zo sumy 4796,61

eur od 10. 3. 2015 do zaplatenia, kde sa oprel napr. o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.
6. 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v ktorom sa uvádza nasledovné.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky

až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit). 48.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j.
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
konania.

V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 9. 3. 2015, teda týmto dňom sa
stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a
súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa zosplatnenia úveru. Po
tomto dni už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn.
3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.
ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne

od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd

za ústavne akceptovateľný.“

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru po zosplatnení úveru, t.j.
od dňa 10. 3 2015 do zaplatenia a v tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol.

16. Podľa ustanovenia §255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd žalobe žalobcu nevyhovel len v nepatrnej časti požadovaných úrokov z úveru po zosplatnení úveru.

V časti žalovanej sumy 4805,74 eur, ako aj v časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobe žalobcu
vyhovel v celom rozsahu, teda žalobca bol v konaní úspešný a patrí mu náhrada trov konania v celom
rozsahu. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.