Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113203644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113203644.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: Ing.
G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, X., proti žalovanému: Mgr. Y. T., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXXX/
X, Z., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát, so sídlom B.. M. R. P. č. X, Z., o vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia,oodvolaniachžalobkyneažalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilina

č.k. 2C/39/2013-163 z 22. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni istinu vo výške
752,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % s účinnosťou odo dňa právoplatnosti osvedčenia
o dedičstve, t.j. od 26.3.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %. Žalobkyňa sa
podanýmnávrhomdomáhalazaplateniaistinyvovýške7.817,84eurspolus príslušenstvom.Vtejtoveci
užrazsúdrozhodoval,atorozsudkomtunajšiehosúdu2C/39/2013-53dňa17.2.2014.Vtedyžalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.817,84 eur s príslušenstvom. Takisto žalovaného zaviazal
k úhrade trov konania. Na základe odvolania žalovaného súd druhej inštancie svojím uznesením
5Co/601/2014-77 dňa 18.11.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z rozhodnutia súdu druhej inštancie vyplýva, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s
dôvodmi vzniku bezdôvodného obohatenia. Dostatočne neodôvodnil na základe akých úvah dospel
k záveru o bezdôvodnom obohatení. Ďalej dal do pozornosti, že dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 470 ods. 1 Obč. zákonníka). Dal do pozornosti, že z
uvedeného citovaného ustanovenia vyplýva, že v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, a

teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa. Súd po oboznámení sa s rozhodnutím
súdu druhej inštancie opätovne vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s
rozsudkomKSvBanskejBystrici12Co/323/2006,pripojenýmspisovýmmateriálomOSŽiarnadHronom
4C/842/2001, osvedčením o dedičstve 30D/1123/2008, potvrdením Slovenskej sporiteľne, výpismi z LV,
znaleckýmposudkomIng.JozefaMiartuša,potvrdenímoúmrtízObceV.V..RozsudkomKrajskéhosúdu
BanskáBystrica12Co/323/06 zodňa7.júna2007,ktorýsastalprávoplatným23.7.2007bolorozhodnuté,

že v konaní žalovaná T. T., nar. XX.X.XXXX bola zaviazaná zaplatiť terajšej žalobkyni aj v tom istom
konaní žalobkyni Ing. G. G. istinu v sume 213.575,50,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol. Okrem toho bola žalovaná povinná uhradiť žalobkyni trovy
konania a trovy právneho zastúpenia. Jednalo sa o jednorazové odškodnenie bolesti vo výške 21.375,-
Sk a o ušlý zisk vo výške vyše 240.000,-Sk. Žalobkyňa aj po tom, ako súd druhej inštancie zrušil
rozsudok prvej inštancie, zotrvala na podanom návrhu. Spochybňovala znalecký posudok ohľadom

ceny nehnuteľnosti, spochybnila aj samotné osvedčenie o dedičstve po nebohej T. T.. Podľa jej názoru
cena dedičstva, ktorú prevzal žalovaný, bola v rozhodujúcom čase omnoho vyššia, ako je deklarovanáv osvedčení o dedičstve. Aj žalovaný zotrval na svojich pôvodných záveroch. Po rozhodnutí súdu druhej
inštancienavyšezdôraznil,žežalobkyňažaluježalovanéhojednakvzmysle§451ods.1Obč.zákonníka
a,navyšeajvzmysle§424Obč.zákonníkaakonáhraduškody.Niejezrejmé,čohosavlastnežalobkyňa

svojou žalobou domáha. Preto dal do pozornosti rozhodnutie súdu druhej inštancie, ktorý zrušil pôvodný
rozsudok z toho dôvodu, že žalovaný zodpovedá za poručiteľa čo sa týka náhrady škody len do výšky
samotnéhodedičstva.Bolatosamotnážalobkyňa,ktorámalapredložiťdôkaz-odbornévyjadreniealebo
znalecký posudok, ktorým by spochybnila výšku hodnoty dedičstva. Toto však do vynesenia rozsudku
neurobila. Ďalej uvádzal, že dedičské konanie bolo právoplatne skončené v r. 2009, rozhodnutie je

právoplatné, je ťažko spochybniteľné. Navyše, žalovaný nemal absolútne žiadnu vedomosť o tom ako
skončili súdne spory medzi jeho matkou a samotnou žalobkyňou. Osvedčením o dedičstve sp. zn.
30D/1123/2008, D not 275/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť ešte dňa 26.3.2009. bolo prejednané
dedičstvo po T. T., rod. Y., pričom na základe tohto osvedčenia bola určená všeobecná cena majetku
poručiteľa na sumu 1.116,18 eur, výška dlhov poručiteľa bola stanovená na sumu 363,33 eur. Čistá
hodnota dedičstva bola vyjadrená na sumu 752,85 eur. Nadobúdateľom vlastníckeho práva k celému

majetku uvedeného v súpise aktív dedičstva sa stal Y. T., terajší žalovaný. Bolo na strane žalobkyne, aby
preukázala, že hodnota dedičstva po nebohej T. T. je podstatne vyššia ako bola deklarovaná v osvedčení
o dedičstve. Táto prisľúbila súdu doložiť znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, ktorým by vyvrátila
cenu nehnuteľností ako bola stanovená v pôvodnom dedičskom rozhodnutí, toto však neučinila. Súd
tak vychádzal z pôvodného dedičského rozhodnutia, teda rozhodnutia o osvedčení dedičstva, kde bol

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 stanovený na sumu 3,05 eur, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/16
na sumu 49,89 eur, spoluvlastnícky podiel 8/37179-in na sumu 98,18 eur, spoluvlastnícky podiel 5/16
na sumu 425,08 eur. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že ešte pôvodným rozsudkom OS v
Žiari nad Hronom bola právna predchodkyňa terajšieho žalovaného zaviazaná k náhrade škody, ktorú
spôsobila samotnej žalobkyni. Je zrejmé, že po jej úmrtí sa výlučným dedičom stal terajší žalovaný. Súd

však musí dať do pozornosti a už to aj KS v Žiline povedal, že dedič zodpovedá len do výšky dedičstva
po nebohom. Výška dedičstva bola určená na sumu vo výške 752,85 eur. Súd aj v zmysle rozhodnutia
KS teda postupoval tak, že žalovaný bude povinný uhradiť žalobkyni istinu vo výške dedičstva vo
výške 752,85 eur. Súd žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 9%, a to s účinnosťou odo dňa
právoplatnosti osvedčenia o dedičstva, t.j. od 26.3.2009. Prinajmenšom v tomto rozhodujúcom čase

musel žalovaný vedieť o tom, že jeho matka má aj ďalšie pasíva voči žalobkyni. Napokon sám bol
vypočúvaný ako svedok v konaní na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví pred OS v Žiari nad
Hronom, resp. na KS v Banskej Bystrici. Musel vedieť, že sa vedie spor medzi jeho matkou a samotnou
žalobkyňou. Preto tento úrok z omeškania priznal žalobkyni. V tomto konkrétnom prípade mala vo veci
úspech žalobkyňa. Pôvodne žalovala žalovaného k zaplateniu sumy 7.718,84 eur. Napokon jej súd

priznal čiastku iba 752,82 eur. Je teda zrejmé, že žalobkyňa mala len úspech vo veci čiastočný. Preto
jej priznal náhradu trov konania iba v rozsahu 20 %.

2.Vzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkupodalaodvolaniežalobkyňa.Vodvolaníuviedla,želistiny
predložené v prejednávanej veci preukazujú, že k premlčaniu nároku nedošlo, žalovaný o jej pohľadávke

voči poručiteľke vedel, žalovaný podstatnú časť dedičstva po poručiteľke predal a že cena pozemkov je
podstatne vyššia ako je uvedená v osvedčení o dedičstve. Žalovaný svoje vyjadrenie nezaslal v lehote
tak, aby sa mohla k tomuto vyjadreniu vyjadriť. Svoje námietky k sporu predložil osobne na súde dňa
19. 05. 2015 v piatok, pričom termín pojednávania, na ktorom chcel súd vyniesť rozsudok, bol pondelok
22. 05. 2017. Žalobkyňa uviedla, že hodnota majetku, ktorý žalovaný zdedil na základe osvedčenia o

dedičstve po poručiteľke T. T. je dostatočne veľká na to, aby jej uhradil dlh poručiteľky v plnej hodnote a
preto žiadala, aby sú uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 7.817,84 eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 26. 3. 2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 469,- eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

3. Rovnako v zákonnej odvolacej lehote podal odvolanie aj žalovaný, kde namietal, že oproti pôvodnému
rozsudku, súd prvého stupňa, rešpektujúc stanovisko odvolacieho
súdu o ustanovení § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zaviazal žalovaného k zaplateniu
istiny 752,85 eur, t. j. vo výške hodnoty dedičstva nadobudnutého žalovaným dedičstvom. Pokiaľ súd
síce správne posudzoval základ nároku žalobkyne podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, nesprávne posúdil skutočnú výšku nároku v zmysle citovaného predpisu. dedič v prvom
rade zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a je povinný z nadobudnutého
dedičstva prioritne uhradiť náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Vzhľadom k takto stanovenej
postupnosti zodpovednosti dediča, podľa súdnej praxe zodpovednosť za poručiteľove dlhy, prichádzado úvahy len z tej časti nadobudnutého dedičstva, ktoré zostalo po úhrade nákladov spojených
s pohrebom poručiteľa. Súd prvej inštancie takto nepostupoval, nezaoberal sa výškou potrebných
nákladov vynaložených žalovaným a tieto nezohľadnil pri určení výšky nároku žalobkyne na zaplatenie

istiny. Žalobkyňa sa od podania žalobného návrhu až do rozhodnutia súdu
domáhala zaplatenia istiny vo výške 7.817,85 eur. Napadnutým rozsudkom súd priznal nárok
žalobkyne len vo výške 752,85 eur, čo je o 7.065 eur menej, oproti žalobou nárokovanej
sumy. Z procesného hľadiska sa súd k tejto časti uplatňovaného nároku nevyjadril ani vo výroku
rozsudku, ani v jeho odôvodnení a teda o tomto nároku žalobkyne nebolo rozhodnuté.

Popri istine vo výške 752,85 eur zaviazal súd žalovaného aj k zaplateniu úroku
z omeškania vo výške 9 % od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, t. j. od 26.3.2009. Už vzrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu zo dňa 18. novembra 2014, ktorým bol
zrušený pôvodný rozsudok zo dňa 17. február 2014 odvolací súd vyslovil, že
odôvodnenie bezdôvodného obohatenia tým, že žalovaný vedel o existujúcej
pohľadávke, považuje za nedostatočné. Vedomosť žalovaného o existencii pohľadávky voči

matke nebola žiadnym relevantným dôkazom preukázaná, súd vychádzal z indícií a domnienok.
Otázka vedomosti alebo nevedomosti žalovaného o existencii pohľadávky je v tejto veci irelevantná,
nemá žiadny vplyv na procesné postavenie, nárok žalobkyne a jeho
uplatnenie. Popri výroku rozsudku na plnenie, súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 20 %. Z nárokovanej sumy 7.817,85 eur bola žalobkyni priznaná suma 752,85 eur,

čo je o 7.065 eur menej ako požadovala. Z uvedeného vyplýva, že ide o zjavný markantný neúspech
žalobkyne. V tomto prípade mal okresný súd rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkov tak, že mal
rozhodnúťpodľapomeruúspechuaneúspechuúčastníkov,pretomaltrovykonaniapriznaťžalovanému.
Za podstatnú vadu napadnutého rozsudku považuje žalovaný, že tak ako v predchádzajúcom zrušenom
rozsudku, ani v tomto prípade nie je rozsudok zo dňa 22.05.2017 riadne a zrozumiteľne odôvodnený.

Opätovne poukázal na zrušujúce ustanovenie odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd zdôraznil, že
v odôvodnení rozsudku musí byť vymedzený predmet konania po skutkovej stránke, s uvedením, z
ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal, pričom v danej veci súd
prvého stupňa dostatočne neodôvodnil, na základe akých úvah dospel k záveru o bezdôvodnom
obohatení. Súd prvej inštancie tieto pokyny odvolacieho súdu nerešpektoval. Po zrušení pôvodného

rozsudku a vrátení veci, účastníci zotrvali na svojich doterajších stanoviskách, žalobkyňa zotrvala na
predmetnom návrhu. Súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal
žalovaného k zaplateniu istiny 752,85 eur s príslušenstvom. V odôvodnení rozsudku však
absentuje vysvetlenie, podľa akých zákonných ustanovení súd vychádzal vo svojom rozhodnutí, ako
posudzoval nárok žalobkyne, resp. akými úvahami súd dospel k opodstatnenosti priznaného nároku. V

rozpore s uznesením odvolacieho súdu, súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver o
bezdôvodnom obohatení žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, podľa
akého zákonného ustanovenia súd rozhodol o nároku žalobkyne. Zároveň žalovaný namietal nesplnenie
procesných podmienok pre začatie konania. Nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7.817,85 eur voči
dlžníkovi T. T. bol priznaný právoplatným rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.: 12Co

232/2006 zo dňa 07.06.2007. Právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
( sp. zn.: 12Co 232/2006) v spojení s právoplatným Osvedčením o dedičstve 20 dňa 26.03.2009, sp.
zn. 30D 1123/2008, Dnot 275/2008 tvoria exekučný titul, na základe ktorého je žalobkyňa oprávnená
domáhať sa voči dedičovi Mgr. Y. T. zaplatenia dlžnej sumy návrhom na výkon rozhodnutia. O nároku
žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.6.2007,

sp. zn. sp. zn.: 12Co 232/2006, po smrti dlžníka prešla zo zákona povinnosť plnenia na dediča Mgr. Y.
T.. Žalovaným návrhom sa žalobkyňa domáha zaplatenia dlžnej sumy, o ktorom nároku už bolo
právoplatne rozhodnuté, ak dlžná suma nebola zaplatená, žalobkyňa má možnosť na základe
právoplatného rozsudku, ako exekučného titulu domáhať sa plnenia voči dlžníkovi -
žalovanému návrhom na výkon rozhodnutia. Žalovaný návrh žalobkyne tvorí v zmysle § 230 CSP

prekážku veci rozhodnutej, čo je neodstrániteľná vada konania, na ktorú je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti a po jej zistení konanie zastaviť a je zrejme, že túto povinnosť súd prvej inštancie
opomenul. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že záväzok, resp. dlh
svojej matky ani čiastočne nesplnil poznamenávame, že nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo súdneho
rozhodnutia nie je bezdôvodným obohatením upraveným v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Ako je zrejme z postupu súdu, tento neakceptoval prekážku právoplatne rozsúdenej veci -
res iudicata. Naopak, v rozpore s právnym a skutkovým stavom posúdil opätovný nárok žalobkyne z
titulu bezdôvodného obohatenia. Na záver odvolania žalovaný uviedol, že súd nesprávnym procesnýmpostupom mu znemožnil, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko okresný súd sa v napadnutom rozsudku
nevysporiadal s námietkami, ktoré vzniesol žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne

zo dňa 18.05.2017, a aj preto napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný. S poukazom na
uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 390 CSP rozhodol tak, že zmení
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, sp. zn. 2C/39/2013 - 163 zo dňa 22.05.2017 a žalovaný návrh
navrhovateľky Ing. G. G. zo dňa 29.1.2013 v celom rozsahu zamietne. Zároveň navrhol, aby odvolací
súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne zaslal vyjadrenie, kde uviedol, že žalobkyňa svoje podanie:
„Vyjadrenie žalobkyne k veci 2C/39/2013 a predloženie listinných dôkazov" zo dňa 09.05.2017 doručila
OkresnémusúduŽilinaaždňa15.05.2017,t.j.nievstanovenej 20-dňovej lehote(akojejtouložilsúd na
pojednávaní 06. 03. 2017), ale až po viac ako dva a pol mesiaci. Právny zástupca žalovaného ho prevzal

dňa 18.05.2017, čo potvrdzuje doručenka. Žalovaný na Vyjadrenie žalobkyne reagoval podaním:
„Stanovisko žalovaného na:„ Vyjadrenie žalobkyne k veci 2C/39/20I3 a predloženie listinných dôkazov"
zo dňa 09.05.2017", zo dňa 18.05.2017 a Okresnému súdu Žilina ho doručil už dňa 19.05.2017, t. j. po
dvoch dňoch ako mu bolo doručené vyjadrenie žalobkyne. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa neskoro
doručila okresnému súdu svoje podanie a nie také, ako žiadal súd, pretože mu nezaslal a odborné

vyjadrenie, alebo ZP na stanovenie ceny predmetných pozemkov, ani neopravila žalovaný návrh, preto
mal súd jej žalobu zamietnuť. Žalobkyňa relevantným dôkazom nespochybnila cenu predmetných
pozemkov, ktoré žalovaný získal na základe Osvedčenia o dedičstve po svojej matke.

5.Krajskýsúdakosúdodvolacínazákladepodanýchodvolanípreskúmalnapadnutýrozsudokvrozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušuje a vec vracia okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl.46ods.1ÚstavySR.Aksúdpriodôvodňovanírozsudkunepostupujespôsobom,ktorýzáväzneurčuje
§ 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné

právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

10. V súlade s § 220 ods. 2 CSP, musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný

a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a
zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta
prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá
uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.11. Podľa názoru krajského súdu sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal s dôvodmi vzniku
bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa neodôvodnil na základe akých úvah dospel k záveru, o

bezdôvodnom obohatení. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim
z § 220 ods. 2 CSP. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou
vadou, nemôže byť považované za správne.

12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a skutočností, ktoré v odvolaniach uviedli strany konania,
odvolacísúddospelkzáveruonesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancieotrováchkonania,nakoľko
porovnaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo, zistil, že žalobkyňa sa
domáhala zaplatenia sumy 7.817,85 eur a súdom jej bola priznaná suma 752,85 eur. Žalobkyňa mala
úspech v rozsahu 9,62 %, neúspech v rozsahu 90,37 %, čo je zároveň úspech žalovaného. Čistý úspech
žalovaného následne predstavoval výšku 80,75 % (90,37 % mínus 9,62 %). V takomto rozsahu vzniklo

žalovanému právo na náhradu trov konania.

13. Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust.§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou
prvostupňového súdu bude vec opätovne prejednať, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie

odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, aby bolo
z neho zrejmé, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní. Pri opätovnom
rozhodnutí posúdi okresný súd aj námietky žalovaného v odvolaní.

14. Na záver považoval odvolací súd za potrebné poukázať aj na to, že súd prvej inštancie nerozhodol

o celom uplatnenom nároku žalobkyne. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istiny vo
výške 7.817,85 eur. Napadnutým rozsudkom súd priznal nárok žalobkyne len vo výške 752,85 eur. Vo
výrokovej časti chýba výrok o zvyšku uplatneného nároku, pričom ani z odôvodnenia nevyplýva, že by
súd zvyšnú časť nároku posudzoval a o ňom rozhodoval.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)