Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204813
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316204813.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu: R. V., L. T. XXX/XX, Q., zast.

JUDr. Ján Sopiak, advokát, Štefánikova 17, Humenné proti žalovaným: v 1. rade K. R., Č. 198, v 2. rade
Y. Q., H. H. M., zast. opatrovníkom Z. L. L. E., M. XXX, v 3. rade E. T., T. XXXX/X, Q., vo 4. rade C. Š.,
F. XXX/XXA, L. R., v 5. rade S. V., Č. XXX, zast. Y.. R. A., advokát, L. R. X, V., v 6. rade E. V., Y. XX, Q.,
zast. JUDr. Antonom Wagnerom, Kudlovská 1, P.O.Box 24, Humenné, v 7. rade W. G., F. XX, v 8. rade
E. Y., V.Č. XXX, v 9. rade T. Y., V. XXX, v 10. rade H. Y., V. XXX, v 11. rade K. Y., V. XXX, v 12. rade V.
Y., V. XXX a v 13. rade T. Y., V. XXX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že parcely CKN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 557 m2, CKN XXX/X

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 70 m2, CKN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
122 m2 kat. územia Č., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, a ktoré boli vytvorené z parcely EKN XX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 749 m2 kat. územia Č., zapísané na LV č. XXXX patria do dedičstva po
neb. E. V., zomr. dňa XX.XX.XXXX.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 20.05.2016 domáhal proti žalovaným určenia, že je výlučným

vlastníkom parciel CKN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 557 m2, CKN XXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 70 m2 a CKN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2 kat.
územia Č., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorý je súčasťou tohto rozsudku a to z parcely EKN XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 749
m2 kat. územia Č..

2. Dňa 22.11.2017 doručil žalobca súdu podanie, ktorým požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu

tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. E. V., zomr. dňa XX.XX.XXXX, ktorý
je dedom žalobcu.

3. Žalovaní so žalobou výslovne súhlasili. Žalovaný v 4. rade zaslal súdu vyjadrenie a zároveň
ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. Vo vyjadrení uviedol, že podiel získal po svojich právnych
predchodcoch a nie sú mu známe žiadne okolnosti, či listinné dôkazy, ktoré by sa vzťahovali k nárokom
žalobcu. Na pojednávanie sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu dostavili len žalobca a žalovaný

v 6. rade s právnym zástupcom. Ostatní žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, preto súd konal v ich
neprítomnosti podľa §180 CSP.4. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania, boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
vyhotovil R. Y. dňa XX.XX.XXXX, a ktorý bol úradne overený Ing. Y. L. dňa XX.XX.XXXX. Z

tohto geometrického plánu vyplýva, že parcely CKN XXX/X, XXX/X a XXX/X kat. územia Č. vznikli
prerozdelením z parcely EKN XX/X zastavaná plocha a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, ktorá parcela
má výmeru 749 m2.

5. Z listu vlastníctva č. XXXX okr. Y., kat. územia Č. bolo zistené, že predmetná parcela CKN XX/X je

vedená na LV č. XXXX ako spoluvlastníctvo žalovaných v 1. až 4. rade. Žalovaný v 5. rade je dedičom po
svojom otcovi S. V., ktorého podiel je zapísaný na LV pod F.. Žalovaný v 6. rade je právnym nástupcom
po E. V., ktorého podiel je zapísaný pod F. na LV, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Nebohý E. V. mal brata Y.
V., ktorý bol slobodný a zomrel bezdetný a mal aj tri deti: syna E., t.j. žalovaného v 6. rade a dcéry E.
a Q.. Dcéra Q. zomrela ako slobodná bezdetná. Žalobca je synom dcéry E. a vnukom neb. E. V., ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Táto okolnosť vyplýva aj z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva Q. F./

XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a bolo v konaní predložené
synom neb. E. V., t.j. žalovaným v 6. rade. Žalobca sa svojej matke E. V. (dcére nebohého E. V.) narodil
ako slobodnej matke, neskôr sa vydala, a ako E. Y. porodila ďalších súrodencov žalobcu, t.j. žalovaných
v 7. - 13. rade.

6. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam tak, ako je vedené na LV č.
XXXX kat. územia Č. je čisto formálne, pretože zaniklo reálnou deľbou v období medzi dvoma svetovými
vojnami a nebohý E. V., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX pri tejto deľbe v prírode získal konkrétne
vyčlenené parcely, ktoré dnes zodpovedajú parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania, a spolu so
svojou manželkou ich aj užíval pokojne a nerušene až do svojej smrti. Ešte pred 2. svetovou vojnou si na

parcelách spolu s manželkou Q. postavili rodinný dom, v ktorom žili až do svojej smrti. Žalobca spočiatku
žiadal určiť, že parcely patria iba jemu, lebo v roku 1981 ich získal darom od svojho deda, keďže s ním žil
v spoločnej domácnosti. Ale, keď niektorí žalovaní mali výhrady voči takémuto tvrdeniu, zmenil žalobný
petit a žiadal, aby súd určil, že to, čo patrilo jeho dedovi E. V., čo po celý život užíval a nebolo po právnej
stránke vyporiadané, teda nebolo ani predmetom dedenia, patrí do dedičstva po dedovi, lebo ku dňu

smrti bol vlastníkom týchto nehnuteľnosti, ktoré užíval a vlastníctvo k ním nadobudol vydržaním.

7. Žalovaní voči zmenenému žalobnému petitu nemali podstatné výhrady. So žalobou súhlasili a tvrdenie
žalobcu nerozporovali.

8. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými
podmienkami, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená
držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky
vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto
nadobudnutia vlastníctva vyžaduje. V dobe platnosti tzv. obyčajového práva na Slovensku, a to do

31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu
32 rokov ako svoju v pokojnej držbe. Vlastníctvo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri
začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Od účinnosti Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zbierky a to konkrétne od 01.01.1951 do 31.03.1964 vlastníctvo hnuteľnej
i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 3 rokov u

hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa,
mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržiavacia doba, ktorá začala plynúť pred
01.01.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zbierky skončila najneskôr uplynutím
10-ročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula už skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 účinný
od01.04.1964protiuvádzanémuskoršiemuprávnemustavuvydržanievôbecneumožňovalavpodstate

len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci, alebo k právam do 31.03.1964. Až novela
Občianskeho zákonníka vydaná zákonom č. 131/1982 Zbierky opätovne zaviedla inštitút vydržania a
súčasne umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú občan, alebo jeho právny predchodca mal
vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti
tohtoprávnehopredpisu.ĎalšianovelaObčianskehozákonníkavykonanázákonomč.509/1991Zbierky

účinná od 01.01.1992 podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania umožnila vydržať pozemky
do vlastníctva držiteľa (a nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu, ako i možnosť vydržať vlastnícke
právo právnickou osobou.9. Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že nebohý E. V., ktorý je vedený ako spoluvlastník k týmto
nehnuteľnostiam podľa LV č. XXXX kat. územia Č. uzavrel s pôvodnými spoluvlastníkmi medzi dvomi
svetovými vojnami dohodu o reálnom rozdelení týchto nehnuteľností. Táto okolnosť nebola preukázaná

v konaní písomným dokladom, avšak v tej dobe bolo možné uzavrieť takúto dohodu aj ústne. Žalobca
v konaní nešpecifikoval presne rok, kedy malo dôjsť k reálnej deľbe nehnuteľnosti, ktoré boli vedené
v podielovom spoluvlastníctve. Nikto zo žalovaných nespochybňoval, že nebohý E. V. užíval tieto
nehnuteľnostireálnevyčlenenévprírodepočasceléhosvojhoživotaaždosvojejsmrtiapred2.svetovou
vojnou si na nich postavil aj rodinný dom s manželkou a obaja tieto nehnuteľnosti užívali ako vlastné.

Žalovaní, ktorí sú nástupcami po právnych predchodcoch, a niektorí aj podielovými spoluvlastníkmi
nemali výhrady voči takejto žalobe a nerozporovali tvrdenie, že nehnuteľnosti, ktoré E. V. užíval počas
svojho života, patria do dedičstva po ňom.

10. Podľa §115 Zákona č. 141/1950 vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa §116 ods. 1, 2 tohto zákona vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene
(§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu

predchodcu.

Podľa §117 citovaného zákona o behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu
premlčacej doby.

Podľa §145 ods. 1, 2 citovaného zákona ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v
tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

11. Z vykonaného dokazovania nemožno určiť začiatok presný vstupu do držby medzi dvomi svetovými
vojnami neb. E. V., avšak nikto zo strán sporu túto okolnosť nenamietal, ani nespochybňoval, a
preto súd mal za to, že neb. E. V.Š., ktorý pri reálnej deľbe a dohode s ostatnými spoluvlastníkmi
nadobudol konkrétne vyčlenené parcely, ktoré počas života užíval, získal do svojho vlastníctva užívaním
už uplynutím 10-ročnej lehoty od 01.01.1951 do 31.03.1964, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka

č. 141/1950 Zbierky a ku dňu smrti bolo preukázané teda jeho vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.
Iný výklad by odporoval logickému mysleniu, keďže neb. E. V. postavil na týchto parcelách pred 2.
svetovou vojnou aj rodinný dom, v ktorom žil so svojou manželkou a so svojimi deťmi, pričom nikto z
pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov, ani spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXXX sa nikdy
voči nemu nedomáhal vydania či už podielu, alebo časti nehnuteľností. Na základe takto zisteného

skutkovéhostavusúdžalobevyhovelaurčil,ženehnuteľnostiuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku
patria do dedičstva po neb. E. V..

12. Aj keď bol žalobca v konaní plne úspešný a patrila by mu náhrada trov konania podľa §255 CSP,
súd žalobcovi vo vzťahu k žalovaným náhradu trov konania nepriznal a to v súlade s návrhom zástupcu

žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.