Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Cb/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215716
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216215716.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: NIKÉ, spol.

s r.o., IČO: 00603741, Ilkovičova 34, Bratislava, zast.: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s
r.o., Bratislava, proti žalovanému: V. G. - C. E., IČO: XXXXXXXX, G. XXX, zast.: JUDr. Marian Zányi,
advokát so sídlom v Dunajskej Strede, o 2.680,57 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku 2.680,57 € s 8,05 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.787,05 € od 01.10.2016 do zaplatenia.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 11.10.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody

s príslušenstvom v podobe chýbajúcej hotovosti v zariadení stávkovej kancelárie (hrací automat -
tzv. L.), ktorú žalovaný prevádzkoval vo svojom pohostinstve v G. s názvom „C. E. pre žalobcu na
základe mandátnej zmluvy zo XX.XX.XXXX. Kontrolou vykonanou u žalovaného 21.04.2016 žalobca
zistil, že medzi hotovosťou, ktorá sa podľa evidencie žalobcu mala nachádzať v pokladni zariadenia
nachádzajúceho sa v prevádzkarni žalovaného, a hotovosťou, ktorá sa tam v skutočnosti nachádzala (0
€), vznikol rozdiel vo forme schodku 1.787,05 €. Z tohto dôvodu žalobca mandátnu zmluvu vypovedal.
Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 893,52 € z dôvodu porušenia

povinnosti žalovaného odovzdať bezodkladne po ukončení mandátnej zmluvy žalobcovi všetky zverené
hodnoty vrátane danej hotovosti.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal na základe návrhu žalobcu, namietal,
že mandátnu zmluvu nepodpísal. Pohostinstvo v tom čase prevádzkovala na základe nájomnej zmluvy
jeho manželka, T.Í. G., a žalovaný preto ani nebol oprávnený mandátnu zmluvu uzavrieť. T. G. dal len
ústny súhlas na to, aby sa v pohostinstve umiestnil hrací automat - L.. Po smrti T. G. XX.XX.XXXX

nájom prevzal syn žalovaného X. G.. Pri kontrole stavu hotovosti 21.04.2016 žalovaný nebol prítomný.
Okrem toho namietol, že mandátna zmluva je pre absenciu súhlasu obce podľa z. č. 171/2005 Z. z. o
hazardných hrách (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) pri jej uzavretí neplatná.

3. K odporu sa vyjadril žalobca v tom zmysle, že aj na hlavičke mandátnej zmluvy boli uvedené
identifikačné údaje žalovaného, a nie jeho manželky. T. G. ukončila svoju podnikateľskú činnosť
01.08.2014, pričom mandátna zmluva bola podpísané až po tomto dátume. Aj po jej úmrtí v júli XXXX

sa stávková kancelária naďalej prevádzkovala, žalobcovi sa vyplácali platby v súlade s mandátnou
zmluvou. Kontrolu žalobca vykonal až 21.04.2016 z dôvodu, že až do tohto času prebiehala činnosť
prevádzkarne v bežnom režime.4. Súd vo veci vykonal v súlade s § 168 a § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
dňa 05.05.2017 predbežné prejednanie a v dňoch 12.09.2017, 13.10.2017, 24.11.2017, 16.02.2018,
13.03.2018 a 17.04.2018 pojednávanie, na ktorom za prítomnosti žalobcu a žalovaného a ich právnych

zástupcov vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

5. Súd vykonal dokazovanie: listinnými dôkazmi - mandátna zmluva č. l. 7 až 9, protokol č. l. 10,

výpoveď č. l. 11-12 s doručenkou, stanovisko č. l. 27, list PZ žalovaného č. l. 28, list PZ žalovaného
č. l. 29-30, nájomná zmluva č. l. 31-32, príloha k mandátnej zmluve č. l. 50 rub, výkazy č. l. 56 až
71, a výsluchom svedkov - W.. S. J. (zápisnica z pojednávania z 13.10.2017, č. l. 105; zápisnica z
pojednávania zo 16.02.2017; č. l. 145), J. E. (zápisnica z pojednávania z 13.10.2017, č. l. 105), Ľ. Y.
(zápisnica z pojednávania z 13.10.2017, č. l. 106), X. G. (zápisnica z pojednávania z 24.11.2017, č.
l. 111), N. E. (zápisnica z pojednávania z 13.03.2018, č. l. 149) a X. G. (zápisnica z pojednávania z

13.03.2017, č. l. 150) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP
ods. 1 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP) alebo zhodné (§ 186 ods. 2
CSP), a to predovšetkým vo vzťahu k obsahu listín, ktorých pravosť a pravdivosť strany nespochybnili,
ustálil tento skutkový stav.

6. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, t. j. prevádzkovania stávkových kancelárií. Žalovaný ako živnostník konal pri uzatváraní zmluvy
ako podnikateľ zaoberajúci sa vykonávaním pohostinskej činnosti (nesporné skutočnosti).

7. Žalobca a žalovaný podpísali XX.XX.XXXX mandátnu zmluvu o prevádzkovaní stávkovej kancelárie

(č. l. 7; ďalej len „mandátna zmluva“). Tento skutkový záver vyplynul z výsledkov dokazovania jednak
samotnou mandátnou zmluvou a výsluchom svedkov, ktoré súd hodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Nebolo sporné, že za žalobcu mandátnu zmluvu podpísala W.. S.
J.. Pochybnosti v tomto smere boli odstránené tým, že žalobca predložil jej platné plnomocenstvo.
Žalovaný však tvrdil, že mandátnu zmluvu ako mandatár nepodpísal. Z jeho vyjadrenia na pojednávaní

z 24.11.2017 je zrejmé, že žalovaný bol v čase podpisovania mandátnej zmluvy prítomný v priestoroch
pohostinstva. Prítomnosť žalovaného v pohostinstve v danom čase potvrdila okrem svedkyne J.,
aj svedkyňa - čašníčka N. E. (zápisnica z pojednávania z 13.03.2018, č. l. 149). Keďže žalovaný
na pojednávaní 24.11.2017 tvrdil, že od svedkyne J. žiadal pri podpisovaní zmluvy predloženie
plnomocenstva na zastupovanie žalobcu, bolo tiež nepochybné, že sa s touto svedkyňou priamo stretol.

To napokon vyplýva aj z jeho ďalšieho vyjadrenia, podľa ktorého bol na stretnutie pri podpisovaní
zmluvy „zavolaný“ len na to, aby podpísal súhlas, že v pohostinstve môže byť umiestnené zariadenie
žalobcu (L.), na čo tento súhlas podpísal a neskôr odišiel. Žalovaného prítomnosť v pohostinstve v
rozhodujúcom čase teda nebola sporná. Z výsluchu svedkyne N. E. a X. G. (zápisnica z pojednávania z
13.03.2018, č. l. 149) vyplynulo, že podpisovanie zmluvy sa odohralo v zadnej miestnosti pohostinstva,

čo mal súd za dostatočne preukázané, pretože tomu zodpovedala aj výpoveď svedkyne J. (zápisnica
z pojednávania z 13.10.2017, č. l. 105; zápisnica z pojednávania zo 16.02.2017; č. l. 145), voči
čomu žalovaný ani nenamietal. Svedkyňa N. E. však podľa svojho vlastného vyjadrenia nebola v
zadnej miestnosti. V dôsledku toho nemohla byť priamym svedkom podpisovania mandátnej zmluvy.
Inak to ale údajne bolo v prípade ďalšieho svedka žalovaného. Syn žalovaného, X. G., totiž uviedol,

že v zadnej miestnosti, kde sa stretnutie odohralo, bol, pretože tam účastníkom stretnutia priniesol
občerstvenie a mame (T. G.) „okuliare na podpisovanie“ (zápisnica z pojednávania z 13.03.2018,
č. l. 149). Dodal, že v okamihu podpísania okuliare zobral, ale žalovaný tam už vtedy nebol. Túto
výpoveď súd považoval za nedôveryhodnú. Okrem blízkeho príbuzenského pomeru tohto svedka k
žalovanému (syn - otec) a skutočnosti, že tento svedok podľa nesporného tvrdenia žalovaného v

júli XXXX prevzal prevádzkovanie pohostinstva, ktoré znižujú výpovednú hodnotu jeho výsluchu, súd
považoval predovšetkým za podstatné to, že výpoveď tohto svedka bola v rozpore s výpoveďami
ostatných svedkov, konkrétne svedkyne J., svedkyne E. a svedka G.Č.. Výpoveď X. G. bola v rozpore
dokonca aj s vyjadreniami samotného žalovaného, ktorý nikdy netvrdil, že stretnutia sa zúčastnil aj
svedok G.. Svedok X. G. bol teda v konaní jediný, kto tvrdil, že stretnutia sa zúčastnila aj ďalšia (štvrtá)

osoba, a to svedok G.. Preto súd neuveril, že svedok X. G. bol na stretnutí osobne prítomný. Svedeckými
výpoveďami žalovaným navrhnutých svedkov E. a X. G. sa žalovanému nepodarilo spochybniť výpoveď
svedkyne J., ktorá tvrdila, že mandátnu zmluvu podpísala priamo so žalovaným. Tejto výpovedi súd teda
nemal prečo neveriť, a to aj z toho dôvodu, že táto svedkyňa už niekoľko rokov nepracuje pre žalobcu,a teda nemá záujem na výsledku konania. Žalobca tak podľa názoru súdu uniesol dôkazné bremeno,
ktoré ho zaťažovalo z dôvodu, že mandátnu zmluvu ako súkromnú listinu žalovaný spochybnil.

8. Súd k otázke podpisu na mandátnej zmluve nevykonal ďalšie žalovaným navrhované dokazovanie v
podobe jeho konfrontácie so svedkyňou J. a vykonaním znaleckého dokazovania posudkom z odboru
písmoznalectva. Nestotožnil sa totiž s názorom žalovaného, že rozpory medzi ním a svedkyňou J.
možno odstrániť len konfrontáciou. Takéto skutkové okolnosti je možné ozrejmiť aj inými dôkaznými
prostriedkami, predovšetkým výsluchom svedkov, ktorí podľa tvrdenia samotného žalovaného mali byť

na danom stretnutí prítomní. Žalovaný navrhol dokazovanie k okolnostiam podpisovania mandátnej
zmluvy dvomi svedkami, čašníčkou N. E. a synom X. G., ktoré súd vykonal. Žalovaný sa pojednávania
konaného 13.10.2017, kde bola táto svedkyňa prvýkrát vypočutá, dobrovoľne nezúčastnil. Rovnako
sa nezúčastnil ani pojednávania 16.02.2018, na ktoré súd opätovne predvolal aj svedkyňu J. na
doplnenie jej výpovede a na ktoré mal žalovaný zabezpečiť prítomnosť svojich dvoch svedkov, čo
však nezabezpečil. Zo siedmych pojednávacích dní sa žalovaný osobne zúčastnil na piatich z nich a

nedostavil sa len počas výsluchu svedkyne J.. Žalovaný mal teda dostatok priestoru na to, aby sa so
svedkyňou priamo de facto konfrontoval. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, na záver pojednávania
13.03.2018, na ktorom sa vykonal výsluch žalovaným navrhnutých dvoch svedkov, sa strany vyjadrili, že
nemajú ďalšie návrhy (zápisnica z pojednávania z 13.03.2018, č. l. 150 rub). Pokiaľ potom žalovaný na
záverposlednéhopojednávania17.04.2018uviedol,žetrvánaznaleckomdokazovaní,nepovažovalsúd

tento návrh za prednesený včas (153 CSP). Okrem toho, znalecké dokazovanie súd nenariadil z dôvodu,
že jeho výsledky by vzhľadom na vykonané dokazovanie nepriniesli pre žalovaného priaznivejšie
posúdenie skutkového stavu. Pokiaľ by sa totiž preukázalo, že žalovaný mandátnu zmluvu nepodpísal,
vzhľadom na žalovaného tvrdenie, že na stretnutí bola prítomná jeho manželka T. G., čo potvrdzovali aj
žalovaní svedkovia, by bolo možné uzavrieť len to, že mandátnu zmluvu podpísala T. G.. Žalovaného

ako majiteľa pohostinstva a podnikateľa (§ 2 Obchodného zákonníka; ďalej len „OBZ“) totiž zaväzovalo
aj konanie jeho manželky v prevádzkarni žalovaného podľa § 16 OBZ. Z výsluchu svedkyne J. pritom
nevyplynulo, že by táto mohla vedela o tom, že T. G. nie je oprávnená zaväzovať žalovaného. Žalovaný
na pojednávaní 24.11.2017 tvrdil, že nájomnú zmluvu na pohostinstvo odovzdal priamo svedkyni J. (hoci
na iných miestach tvrdil iba to, že na stretnutí len dal súhlas s umiestnením zariadenia a potom sa ho

ďalej nezúčastňoval). Odovzdanie nájomnej zmluvy chcel preukázať svedkami N. E. a X. G.. Ako je
zrejmé z výpovedí týchto svedkov, svedkyňa E. na stretnutí vôbec nebola, nemohla teda svedčiť ani o
odovzdaní nájomnej zmluvy, a svedok X. G. len „priniesol občerstvenie“ a „okuliare pre mamu“ (T. G.). Z
týchto výpovedí teda nebolo preukázané, že by žalovaný nájomnú zmluvu svedkyni J. naozaj odovzdal.
Zo všetkých týchto dôvodov potom nebolo vôbec potrebné sa zaoberať znaleckým dokazovaním. Bol

by to opäť len žalovaný, kto by bol zaviazaným z mandátnej zmluvy, a preto ďalšie dokazovanie v tomto
smere bolo nadbytočné.

9. Napokon súd nevykonal ani dôkaz doložením súhlasu obce. Súd nemohol akceptovať argument
žalovaného, že mandátna zmluva je neplatná z dôvodu, že súhlas obce na prevádzkovanie stávkovej

kancelárie nebol vydaný včas. Zo zákona o hazardných hrách nevyplýva, že by súhlas obce mal
byť podmienkou platnosti mandátnej zmluvy. Z § 21 ods. 3 písm. d) zákona o hazardných hrách je
zrejmé, že ide len o doklad, ktorý sa predkladá ministerstvu financií na účely rozhodnutia o licencii
na prevádzkovanie hazardných hier. V konaní nebolo pritom sporné, že žalobcovi bola takáto licencia
udelená. Aj keby to tak nebolo, platnosť mandátnej zmluvy ako právneho úkonu by tým nebola nijako

dotknutá (porov. § 3 ods. 1 OBZ). Preto je mandátna zmluva platná bez ohľadu existenciu súhlasu obce
a ďalšie dokazovanie v tomto smere nie je potrebné.

10. Mandátna zmluva, ktorej pravdivosť medzi stranami nebola sporná, obsahovala tieto relevantné
ustanovenia:

„Článok III.
Predmet zmluvy
1. Predmetom zmluvy je právna úprava práv a povinností, ako aj podmienok, za ktorých mandatár bude
pre mandanta vykonávať… činnosti spojené s prevádzkovaním stávkovej kancelárie, a to najmä:

a) príjem peňažnej hotovosti - vkladov za kurzové stávky,
…
d) zabezpečenie finančných a účtovných operácií súvisiacich s príjmom peňažnej hotovosti …2. Mandant splnomocňuje mandatára… prevádzkovať stávkovú kanceláriu… Mandatár sa zaväzuje
prevádzkovať stávkovú kanceláriu podľa tejto zmluvy na účet mandanta a v jeho mene.
…

Článok IV.
Odplata
1. Mandant je povinný zaplatiť mandatárovi za prevádzkovanie stávkovej kancelárie odplatu. …
…

Článok V.
Povinnosti zmluvných strán
…
Mandatár sa zaväzuje:
…

3. V oblasti poverenia tretích osôb na činnosti …
c)
v prípade, ak mandatár umožní vykonávanie činností a úkonov spojených s predmetom tejto zmluvy
tretiu osobu a táto nebude disponovať písomným súhlasom mandanta… zaväzuje sa mandatár všetky
prípadné škody… spôsobené mandantovi činnosťou takejto osoby nahradiť v plnej výške;

…
e) všetky prípadné škody a straty vzniknuté krádežou, stratou… spôsobené mandantovi súvisiace s
plnením tejto zmluvy prostredníctvom tejto tretej osoby nahradiť v plnej výške sám, bez ohľadu na
zavinenie a … pôsobenie (i protizákonné) iných tretích osôb.
4. V oblasti prevádzkovo-technického zabezpečenia činností

…
d) o technické zariadenia mandanta, ako aj o ostatné zverené hodnoty sa starať so starostlivosťou
riadneho hospodára a po ukončení platnosti mandátnej zmluvy ich riadne… odovzdať späť mandantovi.
5. V oblasti finančného režimu a vedení účtovnej agendy
a) … Nahradiť rozdiel (schodok) zistený inventarizáciou, resp. kontrolou finančnej hotovosti a

porovnaním s účtovnou evidenciou vedenou mandantom.…
b) … Mandatár zodpovedá v plnom rozsahu za stratené, odcudzené, resp. spreneverené finančné
prostriedky mandanta a je povinný vzniknutú škodu mandantovi v plnom rozsahu nahradiť sám bez
ohľadu na zavinenie a prípadné pôsobenie (i protizákonné) tretích osôb.
…

Článok VI.
Náhrada škody a jej vysporiadanie
1. Každá zo zmluvných strán zodpovedá za prípadnú škodu spôsobenú druhej zmluvnej strane
porušením… zmluvných povinností definovaných v tejto zmluve…

…

Článok VIII.
Doba platnosti mandátnej zmluvy, ukončenie zmluvy a zmluvná pokuta
…

3. Mandátnu zmluvu môže vypovedať jednostranne i bez uvedenia dôvodu ktorákoľvek zo zmluvných
strán. Výpovedná lehota je jeden (1) kalendárny mesiac… začína plynúť prvým dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
…
5. Pri akomkoľvek skončení tejto zmluvy zostáva povinnosť zmluvným stranám finančne a fyzicky

vysporiadať všetky vzniknuté vzájomné pohľadávky a záväzky…
6. Mandatár je povinný ku dňu… ukončenia tejto zmluvy bezodkladne odovzdať všetky zverené hodnoty
(najmä… zostatok hotovostnej tržby…)… mandantovi. … Mandant je oprávnený pri nesplnení tejto
povinnosti… od mandatára požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výška predstavuje hodnotu 50
% z neodovzdanej finančnej hotovosti, ktorú mal povinnosť odovzdať mandatár pri ukončení tejto zmluvy

a to vrátane náhrady škody presahujúcej túto zmluvnú pokutu.“

11. Podrobnosti o odplate pre žalovaného boli dohodnuté v prílohe č. 1 k mandátnej zmluve (č. l. 50 rub).12.Pouzavretízmluvysavpohostinstvežalovanéhozačalaprevádzkovaťstávkovákanceláriavpodobe
hracieho zariadenia - terminálu s názvom L. (nesporná skutočnosť). Z vyjadrenia žalobcu a výsluchu
svedka Y. - zamestnanca žalobcu (zápisnica z pojednávania z 13.10.2017, č. l. 106), voči ktorým

žalovaný nevzniesol žiadne námietky, mal súd za objasnené ako zariadenie fungovalo. Zariadenie
bolo určené na príjem a evidenciu stávok - peňažnej hotovosti a výplatu výhier. Z výkazov na č. l. 56
a 60, ktoré žalovaný nespochybnil, bolo zistené, akým spôsobom sa vykonávali operácie v termináli
a hotovosťou v pokladni. Výkaz na č. l. 56 zobrazuje počiatočný stav, pohyby a konečný stav za
každý deň fungovania terminálu. V stĺpci „prevody plusové“ sa zaznamenávali prijaté vklady a stĺpec

„prevody mínusové“ bol určený na evidenciu výplat z pokladne. Výkaz na č. l. 60 obsahuje bližší prehľad
mínusových pohybov s určením, či išlo o výplatu výhier (stĺpec „hotovostné výplaty“) alebo výber na
účely odovzdania hotovosti žalobcovi (stĺpec „odvod do pobočky“). Počiatočný stav hotovosti v pokladni
sa evidoval terminálom ráno keď sa zapol. Plusové prevody (výkaz č. l. 56) boli teda prijaté stávky,
prevody mínusové (výkaz č. l. 60) boli vyplácané výhry a odvody, keďže aj tie sa robili cez terminál.
Celkový zostatok bol potom výsledkom pripočítania jedného a odpočítania druhého k počiatočnému

stavu. Prípadný odvod v hotovosti, ktorá sa odovzdávala žalobcovi, si najprv zaevidoval mandatár, kde
musel uviesť, akú hotovosť a kam ide odniesť. Potom sa hotovosť mala odniesť na pobočku žalobcu,
kde ju zamestnanec zaevidoval v systéme žalobcu, čím sa tieto sumy spárovali. Pokiaľ by mandatár vo
svojom systéme sumu odnášanej hotovosti (odvodu) nezaevidoval, zamestnanec žalobcu by nemal čo
vyznačiť ako prijaté. Naopak, keby mandatár odvod zaevidoval, ale nepriniesol by ho do pobočky, zistilo

by sa to hneď, pretože by v evidencii bola mínusová položka, ktorej by nezodpovedala žiadna plusová
položka (prijatý odvod). Týmto spôsobom sa kontrolovali aj zamestnanci žalobcu, aby nespreneverovali
prinesené tržby. V dôsledku automatického párovania platieb, ktoré prebiehalo online, bolo potom v
podstate okamžite zistiteľné, aká je aktuálna suma v pokladni terminálu. Z výsluchu svedkyne J. E.
(zápisnica z pojednávania z 24.11.2017, č. l. 105 rub) mal súd za zistené, že v pokladni terminálu

bol nastavený určitý hotovostný limit. Žalobcu systém informoval, keď sa tento limit dosiahol, čo pre
mandatára znamenalo, že má vykonať odvod.

13.Nebolopresnezistené,ktovšetkomalprístupkhraciemuzariadeniuaktosnímnakladal.Zvýpovede
svedka G. (zápisnica z pojednávania z 24.11.2017, č. l. 111 rub) len vyplynulo, že zaškolenou na obsluhu

zariadenia bola T. G. a tržby nosil žalobcovi niekedy syn žalovaného, X. G..

14. V prevádzkovaní stávkovej kancelárie sa pokračovalo aj po smrti manželky žalovaného, ktorá
nastala XX.XX.XXXX, a to až do 18.02.2016, kedy žalobca terminál na diaľku vypol pre dosiahnutie
maximálneho limitu hotovosti v pokladni (nesporné skutočnosti). K 18.02.2016 bol evidovaný účtovný

zostatok v pokladni 1.787,05 €. Žalobca vykonal svedkom Y. a svedkyňou E. v pohostinstve žalovaného
kontrolu zariadenia dňa 21.04.2016, na základe ktorej zistil, že skutočný zostatok v pokladni je 0 €.
O týchto zisteniach bol spísaný protokol (č. l. 10), ktorý žalovaný odmietol podpísať. Vzhľadom na
vyššie opísané fungovanie systému evidencie účtovného zostatku súd nemal pochybnosti o tom, že
systém správne evidoval výšku účtovného zostatku. Voči spôsobu evidencie žalovaný nemal žiadne

konkrétne námietky. Žalovaný tiež nevzniesol žiadne námietky voči tomu, že v pokladni bol zistený
skutočný stav 0 €, ani netvrdil, že by sa v pokladni nachádzala nejaká (akákoľvek hotovosť). Pôvodne
len tvrdil, že pri inventarizácii nebol prítomný. To však samo o sebe nijako nespochybňuje správnosť
výsledkov zachytených v protokole, ktorý podpísali svedkovia E. a Y.. Obaja títo svedkovia uviedli, že
žalovaný bol v skutočnosti prítomný, len protokol odmietol podpísať. Žalovaný nevzniesol voči výške

schodku ani k výkazom na č. l. 56 a 60, z ktorých tento vyplýva, ani k výpovediam týchto dvoch svedkov
žiadne relevantné námietky. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za preukázanú tak hodnotu v systéme
evidovaného zostatku (1.787,05 €, platný k 18.02.2016 a tiež k 21.04.2016), ako aj skutočný stav v
pokladni zistený na základe inventarizácie k 21.04.2016.

15. Po zistení schodku žalobca mandátnu zmluvu vypovedal výpoveďou z 27.07.2016 (č. l. 11),
doručenou žalovanému 01.08.2016 (doručenka, č. l. 12 rub), ktorou ho zároveň vyzval na úhradu
žalovanej sumy 1.787,05 € v lehote 5 dní a upozornil ho na hroziacu zmluvnú pokutu.

16. Žalovaný žalobcovi zo žalovaných súm nič neuhradil (nesporná skutočnosť).

B. Právne posúdenie17. Zmluva, ktorú strany podpísali dňa (pozri bod 7 vyššie), sa vzhľadom na postavenie strán pri
jej uzatváraní a nimi vykonávanú podnikateľskú činnosť (pozri bod 6 vyššie), spravuje Obchodným
zákonníkom (§ 261 ods. 1 OBZ). Pretože predmetom zmluvy bolo prevádzkovanie stávkovej kancelárie

žalovaným v mene a na účet žalobcu (čl. III ods. 1 a 2 mandátnej zmluvy), za čo sa žalobca zaviazal
zaplatiť žalovanému odplatu (čl. IV mandátnej zmluvy), zmluva sa spravuje § 566 a nasl. OBZ, teda
ustanoveniami o mandátnych zmluvách. Prevádzkovaním stávkovej kancelárie sa totiž malo v zmysle
čl. II a čl. III ods. 1 mandátnej zmluvy na mysli vykonávanie úkonov, akými sú prijímanie hotovosti a
zabezpečenieinýchfinančnýchoperácií.Charaktertýchtoúkonovmožnopovažovaťzačinnosť,naktorú

sa vzťahuje § 566 ods. 1 OBZ.

18. V konaní nebolo sporné, že k prevádzkovaniu stávkovej kancelárie pravidelne dochádzalo. Keďže
žalobca kontrolou 21.04.2016 zistil, že k tomuto dňu mala pokladňa terminálu obsahovať zostatok
hotovosti vo výške 1.787,05 €, kým skutočný zostatok bol 0 €, vznikol v evidencii rozdiel vo výške tejto
sumy, ktorý sa v zmysle čl. V ods. 5 písm. a) mandátnej zmluvy považuje za schodok. Zo žalobcom

opísaných skutkových okolností potom vyplýva, že žalobcom uplatňovaný nárok je nárokom na náhradu
škody, ktorú žalobca utrpel tým, že mu nebola odovzdaná hotovosť, ktorá sa mala v pokladni nachádzať.

19.Pretožemedzistranamiideoobchodnoprávnyvzťah,zodpovednosťzaškoduporušenímzmluvného
záväzku sa spravuje § 373 a nasl. OBZ. Na to, aby bol tento nárok opodstatnený, musí byť preukázané,

že a) došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, b) vznikla škoda a c) že medzi porušením povinnosti
a škodou je príčinná súvislosť. Zodpovednosť za škodu podľa citovaných ustanovení je založená na
objektívnom princípe a zavinenie nie je podstatné.

20. Žalovaný sa v čl. V ods. 4 písm. d) mandátnej zmluvy zaviazal starať nielen o „technické zariadenia“

žalobcu, ale aj o „ostatné zverené hodnoty“. Pod tento druhý pojem možno zahrnúť aj hotovosť, ktorú
v mene žalobcu preberal do pokladne a evidoval v termináli. Žalovaný bol tiež v prípade ukončenia
mandátnej zmluvy povinný bezodkladne odovzdať žalobcovi „zostatok hotovostnej tržby“ (čl. VIII ods.
6 mandátnej zmluvy). Žalobca pritom zmluvu vypovedal v súlade s čl. VIII ods. 3 mandátnej zmluvy, v
dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť odovzdať žalobcovi zostatok hotovostnej tržby. Vzhľadom

deň doručenia výpovede žalovanému (01.08.2016), zmluva podľa článku VIII ods. 3 zanikla 01.10.2016.

21. V čl. VI ods. 1 mandátnej zmluvy sa strany v súlade s § 373 OBZ dohodli, že strany zodpovedajú za
prípadnú škodu vzniknutú druhej strane porušením zmluvných povinností. Žalovaný sa tiež v čl. V ods.
5 písm. a) zaviazal nahradiť „rozdiel (schodok) zistený inventarizáciou“.

22. Tým, že žalovaný zanedbal svoju povinnosť starať sa o hotovosť zverenú mu na základe mandátnej
zmluvy a odovzdať zostatok žalobcovi, je na vznik nároku na náhradu škody splnený prvotný predpoklad,
že došlo k porušeniu povinnosti. Vznik škody na strane žalobcu nebol pochybný; žalovaný netvrdil
a z dokazovania ani nevyplynulo, že by žalobcovi bola odovzdaná chýbajúca hotovosť. V dôsledku

toho treba uzavrieť, že žalobcovi vznikla škoda, a to vo výške schodku 1.787,05 €. Príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a porušením povinnosti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, R 33/2008, sp.
zn. 29Odo/1220/2005) je zrejmá z toho, že pokiaľ by žalovaný žalobcovi danú hotovosť odovzdal,
nemohla by na strane žalobcu vzniknúť žiadna škoda. Hoci nebolo preukázané, kto konkrétne vykonával
činnosti súvisiace s prevádzkovaním stávkovej kancelárie (t. j. kto obsluhoval hracie zariadenie), táto

skutočnosť nebola pre rozhodnutie vo veci relevantná. Okrem už spomenutého objektívneho charakteru
zodpovednosti za škodu podľa obchodnoprávnych predpisov treba uviesť, že z viacerých ustanovení
mandátnej zmluvy, napr. čl. V ods. 3 písm. c) a e), čl. V ods. 4 písm. d), čl. V ods. 5 písm. a) a čl. VIII ods.
6 je tiež celkom zjavné, že zodpovednosť za prevádzkovanie stávkovej kancelárie niesol sám mandatár
osobne, teda žalovaný. Zmluva síce dovoľovala v určitých prípadoch poveriť vykonávaním úkonov

tretiu osobu [čl. V ods. 3 písm. a)], ale táto možnosť závisela od písomného súhlasu žalobcu, ktorého
existenciu v konaní strany netvrdili ani nepreukazovali. Z toho istého dôvodu nebolo ani rozhodujúce,
kto odnášal tržby z pokladne žalovaného. Napokon, keďže žalovaný netvrdil, že by v danej veci nastali
okolnosti, ktoré by vylučovali jeho zodpovednosť podľa § 374 ods. 1 OBZ, súd dospel k záveru, že
žalovaný zodpovedá za škodu v celej výške zisteného schodku 1.787,05 €.

23. Splatnosť tohto záväzku nebola zmluvne dohodnutá, čo znamená, že žalovaný je ako dlžník povinný
splniť záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 OBZ).
Žalobca požiadal žalovaného o splnenie tohto dlhu do 5 dní od doručenia výpovede z mandátnej zmluvy.Výpoveď bola žalovanému doručená 01.08.2016, takže lehota na plnenie uplynula 08.08.2016 (06.08.
bola sobota a 07.08. bola nedeľa). Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňom 09.08.2016 (§ 369 ods.
1 OBZ) a od tohto okamihu je povinný zaplatiť žalovanému úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 OBZ.

Keďže sadzba úrokov z omeškania nebola zmluvne dohodnutá, jej výška je podľa § 1 ods. 1 nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z. vzhľadom na v tom čase platnú sadzbu ECB 8 % ročne. Žalobca žiada úrok z
omeškania v zákonom stanovenej sadzbe, avšak až od 01.10.2016. Takto uplatnený nárok na úrok z
omeškania nevybočuje z rámca citovaných právnych predpisov.

24. Pokiaľ ide o žalobcov nárok na zmluvnú pokutu, táto bola dohodnutá v čl. VIII ods. 6 pre
prípad porušenia povinnosti žalovaného pri ukončení zmluvy bezodkladne odovzdať žalobcovi zverené
hodnoty, najmä zostatok hotovostnej tržby, a to vo výške 50 % z neodovzdanej finančnej hotovosti. Takto
koncipovaná zmluvná pokuta, dohodnutá písomne, zodpovedá požiadavkám § 544 ods. 1 a 2 OZ a
jej výška nie je vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti neprimeraná (§ 301 OBZ).
Žalobca má totiž legitímny záujem na tom, aby mu boli odovzdávané tržby v hodnote, v akej boli do

pokladne vložené. Tejto povinnosti mandatára potom zodpovedá jeho právo na odplatu za výkon činnosti
podľa mandátnej zmluvy. Dohodnutá zmluvná pokuta teda zohľadňuje riziko, ktoré žalobca preberá na
seba tým, že finančnú hotovosť zveruje mandatárovi, ktorý k nej má v podstate neobmedzený prístup.
Žalobca tiež na diaľku nemá možnosť zistiť, aká suma sa v pokladni terminálu skutočne nachádza.
Systém evidencie mu umožňuje zistiť len účtovnú hodnotu zostatku, nie skutočnú, preto má obmedzenú

len možnosť zakročiť včas, ak sa hotovosť odstráni alebo vôbec neodovzdá (spravidla až po dosiahnutí
maximálneho limitu účtovného zostatku a zistení, že odvod nebol vykonaný, tak ako to bolo v danom
prípade). Keďže žalovaný svoju povinnosť napriek výzve žalobcu nesplnil ani v dodatočnej lehote
obsiahnutej v jeho výpovedi doručenej žalovanému 01.08.2016, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú
pokutu 893,52 € (50 % z neodovzdanej hotovosti). Z toho dôvodu bola žaloba opodstatnená aj v tejto

časti.

25. Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal 1.787,05 € a zmluvnú
pokutu 893,52 €, spolu teda 2.680,57 € s úrokom z omeškania zo sumy 1.787,05 € (výrok I).

26. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený

domáhať jej splnenia v exekúcii.