Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010062
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318010062.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obž. T. I., nar. XX.XX.XXXX
v V., trvale bytom W. XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
dňa 14. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd trestnú vec obž. T. I., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom W. XX, okres
Humenné, pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 03.07.2017 v čase o 05.55 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. C. ev.č. V.-XXXCA po
ceste III/3825 smerom z obce Myslina, kde vozidlo zastavil na hranici križovatky a po presvedčení sa
o voľnosti cesty pokračoval z križovatky ciest na hlavnú cestu - štátnu cestu II/558 smerom na mesto
Humenné, na priamom úseku cesty s dostatočným rozhľadom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla,

nesledoval situáciu v cestnej premávke, nevidel motocykel zn. V. S. ev.č. V.-XXXAC, prichádzajúci
sprava po hlavnej ceste od obce Závadka, ktorý motocykel viedol T. J. a v km 10/75 po zaradení sa
s vozidlom do svojho jazdného pruhu do neho zozadu do pravej strany narazil vodič motocykla, ktorý
pri nehode utrpel zranenia a to zlomeninu tela píšťaly predkolenia vľavo s posunom, pohmoždenie
a odreniny predkolenia vľavo, pohmoždenie prednej časti kolena vpravo s odreninou, ktoré zranenia

si vyžiadali dobu liečenia cca 20 týždňov, t.j. 140 dní, pričom počas nutnej doby liečenia mohol byť
obmedzený v obvyklom spôsobe života, čím ako vodič porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, § 20 ods.
1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

p o s t u p u j e na prejednanie Okresnému riaditeľstvu PZ, ODI v Humennom, pretože v danom prípade
môže ísť o priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obž. T. I. obžalobu 2Pv 451/17/7702-13 zo dňa
19.01.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto uznesenia. Po preskúmaní obžaloby a oboznámení sa s obsahom trestného spisu súd vo veci
nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obvineného, svedka
- poškodeného T. J., svedka O. W., znalcov Ing. Sarváša a Ing. Magura, oboznámil obsah predloženého

spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový a právny
stav.

Obž. T. I. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že 03.07. v deň nehody po skončení
nočnej smeny vo firme Miller Textiles Myslina išiel so svojím motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia
smerom na Humenné, pred hranicou križovatky zastal a presvedčil sa, či z jednej alebo druhej strany

nejde nejaké motorové vozidlo. Keďže iba od Humenného z kopca schádzalo motorové vozidlo, ale bolo
dosť ďaleko - asi 500 metrov od križovatky, tak prešiel ľavým jazdným pruhom, zaradil sa do svojhopravého jazdného pruhu bližšie k pravej krajnici a pokračoval v jazde. Už bol zaradený svojou celou
dĺžkou motorového vozidla vo svojom jazdnom pravom pruhu, keď spozoroval v spätnom zrkadle odraz
svetlometu, ten sa potom stratil a po chvíli cítil náraz do zadnej pravej časti svojho motorového vozidla.

V tom momente nevedel, čo sa stalo, vozidlo hneď zaparkoval pri pravej krajnici s výstražnými svetlami,
vyšiel z motorového vozidla von a išiel sa pozrieť, čo sa stalo. Za svojím autom videl ležať osobu a asi 10
metrov ďalej ležala motorka. Osoba na zemi pohybovala končatinami, takže poskytnúť prvú pomoc bolo
jeho povinnosťou. Po zastavení ďalšieho vodiča, ktorý mu chcel pomôcť, zobral telefón a zavolal 112,
pričom do príchodu záchranných zložiek spolu poskytovali prvú pomoc zranenému. Uviedol, že nehoda

sa stala za hranicou križovatky, a nie v hranici križovatky, pričom prichádzajúce vozidlo od Humenného
bolo dosť ďaleko - okolo 300 metrov od križovatky, resp. miesta nehody.

Svedok - poškodený T. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že 03.07.2017 cestou do práce z
Topoľovky do Humenného mu za Závadkou pri križovatke Myslina náhle vošiel do cesty vodič vozidla
Octavia, teda obžalovaný. Zrážke už nedokázal predísť, tak sa snažil vyhnúť vodičovi vpravo, no došlo

ku kolízii. Zrážke nemal šancu zabrániť, neočakával ju, jeho reakčná schopnosť sa zúžila hlavne na
auto idúce oproti, preto urobil uhybný manéver vpravo. Nemyslí si, že prekročil maximálne povolenú
rýchlosť, bola mu síce vypočítaná rýchlosť 104 km/h, ale on s tým nesúhlasí. Po náhlom vojdení do
križovatky obžalovaným sa pozrel do oboch spätných zrkadiel a začal brzdiť. V tej chvíli to považoval
za najrozumnejšie rozhodnutie. Keď zbadal vozidlo, toto bolo v miernom pohybe a začalo vchádzať do

križovatky, od ktorej bol on vzdialený asi 100 metrov. Keď vozidlo prechádzalo do jeho pruhu, vytvorilo
pred ním náhlu prekážku a on do vozidla narazil, bolo takmer v rovine v jeho jazdnom pruhu. Nechcel
ho obehnúť z pravej strany, ale chcel sa vyhnúť zrážke a po pravej strane mieril reflexívne, keďže videl
prekážku a myslel si, že vodič vozidla ostane v strede cesty.

Svedok O. W. uviedol, že v uvedené ráno pred šiestou hodinou cestou do Mysliny pri schádzaní z kopca
si všimol sivé auto na križovatke, ako plynulo vychádza na cestu. Potom videl to auto na hlavnej ceste
a všimol si nejaký čierny bod, ako dozadu nabúralo do auta, rozleteli sa plasty a až vtedy si všimol z
profilu, že je to vlastne motorka, čo nabúrala do auta. V čase zrážky bol od tohto miesta vzdialený asi 300
metrov. Po nabúraní motorky do auta toto auto ešte chvíľu išlo a keď sa priblížil, všimol si vodiča, ktorý

akoby nechápal, čo sa stalo. Motorkár bol pri vedomí, prikryli ho fóliou a obžalovaný volal záchranku.
Podľa svedka vodič motocykla mal možnosť urobiť predbiehací manéver, ale veľkú úlohu zrejme zohralo
aj slnko, ktoré mohlo svietiť motorkárovi a oslepovať ho.

Znalec Ing. Ladislav Sarvaš, ktorý v prípravnom konaní vypracoval znalecký úkon - odborné vyjadrenie,

uviedol, že sa dvakrát zúčastnil obhliadky miesta dopravnej nehody a podľa neho k zrážke by došlo aj
v prípade, keby rýchlosť pohybu motocykla v čase rozjazdu osobného motorového vozidla bola max.
90 km/h. Pre danie prednosti v jazde je teda potrebné, aby v oblasti križovatky bol voľný úsek z jednej
a druhej strany cca 497 metrov. Vodič Octavie sa pred vchádzaním do križovatky mal jednoznačne
presvedčiť, či tak môže urobiť vzhľadom na to, že z pravej strany prichádzal motocykel s prednosťou

jazdy. Motocyklista z technického hľadiska mohol zrážke zabrániť, ak by sa v čase reakcie na vznik
kritickej situácie pohyboval rýchlosťou max. 77 km/h, čiže včasnou reakciou a aktívnym brzdením by
zastavil pred miestom zrážky. Iné možnosti neboli. Vodič motocykla v čase reakcie na vznik kritickej
situácie jazdil rýchlosťou cca 111 - 112 km/h. Zo záveru znaleckého posudku znalca na čl. 65 vyplýva,
že vodič motocykla mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sa v čase reakcie na vznik kritickej situácie

pohyboval po vozovke maximálne povolenou rýchlosťou 90 km/hod. a aktívnym brzdením motocykla
pri maximálnom brzdnom spomalení by zastal na dráhe 68 m, t. j. cca 18 m od miesta zrážky, pričom
poškodený sa podľa znalca /č. l. 61 trestného spisu, resp. 26 znaleckého posudku/ v čase rozjazdu OMV
z hranice križovatky sa nachádzal vo vzdialenosti cca 138 m pre križovatkou.

Znalec Ing. Ján Magur vo veci vypracoval na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ znalecký posudok
a na hlavnom pojednávaní uviedol, že motocykel sa v čase reakcie jeho vodiča havarijným brzdením
pohyboval rýchlosťou okolo 109 km/h s technicky prijateľným rozptylom 104-115 km/h. Pred zrážkou
havarijnebrzdil,brzdilobomabrzdamiadozadnejčastivozidlaOctavianarazilrýchlosťouokolo78,5km/
h. V tom čase Škoda Octavia po prejdení približne 20 metrov po hlavnej ceste mala rýchlosť okolo 40 km/

h. K predmetnej dopravnej nehode by nedošlo v prípade, ak by vodič vozidla Škoda Octavia po hlavnej
ceste sa blížiaci motocykel zaregistroval a naviac správne odhadol jeho vzdialenosť a rýchlosť, pretože
vyčkaním na vedľajšej ceste by umožnil jeho prechod a k zrážke by nedošlo. V čase rozjazdu vozidla
do hlavnej cesty bol motocykel od vozidla vzdialený okolo 107 metrov a rovinka je bez zakrytia výhľadusmeromnamotocykeldovzdialenostiaž240metrov.Toznamená,žemotocykelbolvdohľadnostivodiča
Octavie, ak sa o voľnosti presviedčal na hranici križovatky. Vodič motocykla Honda mohol dopravnej
nehode zabrániť v prípade, ak by sa v čase zjazdu vozidla Octavia do hlavnej cesty pohyboval rýchlosťou

max. do 77 km/h, a tak ako v skutočnosti reagoval, nehavarijne brzdil, alebo rýchlosťou do 90 km/h a
havarijne brzdil. Podľa technického výkladu pravidiel zák. č.8/2009 v znení neskorších predpisov, dať
prednosťvjazdeznamená,abyten,ktorýmáprednosťvjazde,nemuselnáhlemeniťsmeraleborýchlosť
jazdy. Z technického hľadiska to znamená, že danie prednosti je aj v prípade, keď vodič, ktorý má dať
prednosť v jazde, prinúti vodiča, ktorý má prednosť v jazde, zmeniť rýchlosť alebo smer jazdy, ale nie

náhle. V technickej praxi sa používa využitie polovičného spomalenia z dosažiteľného pri havarijnom
brzdení, to znamená bezpečné spomalenie. Prekážka z technického hľadiska náhla, je taká prekážka,
ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu než môže vodič z rýchlosti dovolenej alebo primeranej,
vozidlo zastaviť, alebo sa vyhnúť zrážke ináč. Keďže zo záverov vypracovaného ZP vyplýva, že vodič
motocykla v prípade jazdy rýchlosťou do 90 km/h mohol brzdením nárazu do pred ním jazdiaceho mot.
vozidla Škoda Octavia zabrániť, nešlo o prekážku z technického hľadiska náhlu. I z rýchlosti 90 km/h

polovičným spomalením mohol vodič motocykla svoju rýchlosť znížiť, avšak nemohol pritom dodržať
bezpečnú vzdialenosť od pred ním odchádzajúceho vozidla Škoda Octavia, nakoľko toto zrýchľovalo
a ich rýchlosti by sa vyrovnali. Nestačilo by ubrať iba plyn, ale bolo by potrebné iba zadnou brzdou
bezpečne polovičným spomalením pribrzdiť. Rozdiel medzi ním vypracovaným posudkom a odborným
vyjadrením kolegu Ing. Sarvaša je v tom, že on uvažoval s absolútnou prednosťou na hlavnej ceste

a v jeho prípade je uvažované s nenáhlym obmedzením vodiča jazdiaceho po hlavnej ceste. Aj z 90
kilometrovej rýchlosti za hodinu pri havarijnom brzdení by nedošlo k zrážke. Vodič motocykla mohol
zrážke v prípade rýchlosti v danom úseku dovolenej, zrážke zabrániť brzdením. Ten však reagoval
neskoro preto, že nereagoval za čas, keď vozidlo už prechádzalo ľavým jazdným pruhom, a nie, keď
ešte bolo mimo hlavnej cesty alebo na vedľajšej ceste.

Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov vodič, ktorý
prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“

alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom
cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v
organizovanom útvare. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení
neskorších predpisov porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie
pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na

zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej
nehody alebo škodovej udalosti. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší
všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku
vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

V zmysle ust. § 52 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch orgány Policajného zboru
prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho
závažnosť nepatrná.

Hranicou medzi priestupkom a prečinom je tzv. materiálny korektív. Materiálny korektív je špecifikom
trestného práva, ktoré ma zabezpečiť dodržiavanie zásady „Ultima Ratio“ (trestné právo a jeho sankcie

majú byť až posledným možným spôsobom šetrenia a trestania, ak vzhľadom na okolnosti iné
mechanizmynemôžubyťpoužité).Zákonnýmvyjadrenímje§10ods.2Trestnéhozákona,podľaktorého
nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná.

Uplatnenie materiálneho korektívu však neznamená, že protiprávnosť skutku zanikla, znamená len, že
nejde o prečin, a teda ani trestný čin, ale môže sa jednať o priestupok, či iný správny delikt. Práve
posudzovanie spôsobu vykonania činu, jeho následkov, okolností, či mieru zavinenia, by sa malo staťesenciálnou súčasťou každého skutku a prispieť tak k racionalizácii trestania a zabrániť neprimeraným
trestnoprávnym sankciám v prípade skutkov s nepatrnou závažnosťou.

V predmetnej trestnej veci, vychádzajúc z ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona, opierajúc sa o závery
znalcov, mal súd za to, že konanie obž. T. I. právne kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody, nie je prečinom. Pri
prečinoch Trestný zákon okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá
je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na

posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé pojmy,
ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením je závažnosť činu nepatrná,
nejde o prečin. V takomto prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti prichádza
v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do úvahy postúpenie veci alebo zastavenie
trestného stíhania.

I keby formálne znaky prečinu podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. boli naplnené, v posudzovanom
prípade súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu a po dokazovaní vykonanom na
hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná, nejde

teda o prečin - čin súdne trestný. Pri posudzovaní miery zavinenia súd, opierajúc sa najmä o závery
znaleckého posudku Ing. Jána Magura, dospel k záveru, že aj poškodený T. J. ako vodič motocykla,
sa spolupodieľal na vzniku dopravnej nehody, pretože prekročil maximálnu hranicu dovolenej rýchlosti
v danom úseku a jeho reakcia v prednehodovom deji nebola správna, ani primeraná. Je síce pravdou,
že poškodený išiel na svojom motocykli po hlavnej ceste, a teda s právom prednosti pred vozidlom

vychádzajúcim z vedľajšej cesty, no na druhej strane jeho povinnosťou bolo ísť predpísanou rýchlosťou,
ktorá nemala presiahnuť 90 km/hod. Ak by totiž takou rýchlosťou išiel a začal hoci len nehavarijne brzdiť,
tak ku zrážke s motocyklom by nemuselo dôjsť. Rovnako, ak vodič motocykla - poškodený videl, že
vozidlo, ktoré vyšlo z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, po ktorej na motocykli išiel, mal dostatok času
a priestoru na to, aby na vzniknutú situáciu reagoval ináč. Totiž osobné motorové vozidlo, ktoré už

jednoznačne bolo na pravej strane cesty, a teda už vo svojom jazdnom pruhu a plynule pokračovalo v
jazde,nemalobiehať,resp.samuvyhýbaťpojehopravejstrane,alepostraneľavej,kdepodľavýpovede
tak obžalovaného, ale predovšetkým svedka O. W., mal dostatok času a miesta /svedok uviedol, že bol
asi300metrovodmiesta/nato,abymotorovévozidloobeholpojehoľavejstrane,zaradilsaapokračoval
v jazde vo svojom jazdnom pruhu. Podľa názoru súdu obžalovaný I. svojou jazdou na motorovom

vozidle v danom prípade nevytvoril pre poškodeného, ako vodiča motocykla idúceho po hlavnej ceste,
prekážku náhlu a v tomto prípade sa priklonil k záveru, ktorý uviedol znalec Ing. Magur. Závery znalca
Ing. Magura sú podľa názoru súdu presvedčivejšie ako závery znalca Ing. Sarvaša, a to aj čo sa týka
vyjadrenia poškodeného k záverom znalcov ohľadom toho, že prekročil povolenú rýchlosť, keď uviedol,
že v danom úseku išiel povolenou rýchlosťou, lebo tento úsek dôverne pozná. Záver oboch znalcov,

tak Ing. Sarvaša, ako aj Ing. Magura, je však v podstate rovnaký v tom zmysle, že ak by poškodený
išiel na motocykli maximálne dovolenou rýchlosťou - 90 km/hod., tak pri správnej reakcii a maximálnom
brzdnom spomalení by zastavil pred miestom zrážky.

Na druhej strane však aj vodič osobného motorového vozila Octavia, a teda obžalovaný, keď prichádzal

z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, sa nemal spoliehať na to, že ak nevidel v blízkosti po hlavnej ceste
prichádzať žiadne motorové vozidlo, resp. videl od Humenného prichádzať motorové vozidlo, ktoré však
bolo ďaleko, tak že môže pokračovať v prejazde cez predmetnú križovatku plynule /tak ako to uviedol
svedok W., ale musel vidieť, že po hlavnej ceste sa z pravej strany približuje motocykel, ktorý podľa
výpovedi oboch znalcov bol od vozidla vzdialený okolo 107 metrov a rovinka je bez zakrytia výhľadu

smerom na motocykel do vzdialenosti až 240 metrov. Ak by obvinený videl, že z pravej strany prichádza
motocykel a tento bol vo vzdialenosti, ktorú uviedli obaja znalci, tak podľa názoru súdu v prípade, ak by
vodič motocykla išiel predpísanou rýchlosťou, obvinený mohol križovatku bezpečne prejsť a zaradiť sa
do svojho jazdného pruhu, čo sa nakoniec aj stalo, lebo v čase nárazu motocykla už jednoznačne bol
zaradený vo svojom jazdnom pruhu, po ktorom prešiel už aj niekoľko metrov, jazdil bližšie ku krajnici,

o čom svedčí aj to, že vodič motocykla nenarazil do osobného motorového vozidla, do jeho pravej
strany zboku, ale do zadnej a v podstate už pravej - krajnej časti motorového vozidla, čo len svedčí o
nesprávnom spôsobe jazdy aj vodiča motocykla.Podľa názoru súdu obž. I. svojím konaním, tak ako to je popísané vyššie, nenaplnil všetky pojmové
znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu ublíženia na zdraví. Ako to už bolo uvedené aj vyššie,
na spôsobenom následku pri tejto dopravnej nehode totiž značný a väčší podiel viny má samotný

poškodený spôsobom svojej jazdy, lebo podľa obidvoch znalcov išiel podstatne rýchlejšie ako bola
dovolená rýchlosť v danom úseku cesty, nesprávne vyhodnotil vzniknutú situáciu a nesprávne na ňu
zareagoval. Súd je toho názoru, že ak by vodič motocykla zareagoval správne na vzniknutú situáciu, tak
k dopravnej nehode, a tým aj k následku, ktorý pri nej vznikol, by nedošlo. Na tejto skutočnosti, podľa
názoru súdu, nič nemení ani to, že poškodený išiel na motocykli po hlavnej ceste.

Podľa názoru súdu, v konaní obžalovaného sa môže jednať o spáchanie priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, a preto túto trestnú vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému
riaditeľstvu PZ, ODI v Humennom, ako orgánu príslušnému na prejednanie takýchto priestupkov. V
tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že už aj vyšetrovateľ, ktorý túto trestnú vec realizoval, po
skončení vyšetrovania dokonca sám podal návrh na zastavenie trestného stíhania, lebo aj podľa neho

technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla HONDA, ktorý
si v prednehodovom deji svojou rýchlosťou jazdy v rozpore s pravidlami vytvoril také podmienky, ktoré
mu následne znemožnili zabrániť nehode.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol vo

veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch dní od jeho oznámenia prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok ( § 280 ods. 3 Tr. por. ).