Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222899
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116222899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu Z. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., Y. XXXX/XX, právne zastúpeného STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa
Kráľa 2080, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 5.072,97 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/79/2016-44 zo dňa 17. februára
2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.072,97
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z danej sumy od 9.9.2016 do zaplatenia. Vychádzal
z toho, že medzi stranami bolo uzavretých päť zmlúv o revolvingovom úvere (každá s úverovým
rámcom 1.500 eur), ktoré žalobca uzatváral ako spotrebiteľ. Celkovo mu zo strany žalovaného bola
vyplatená suma 6.421,25 eur a žalobca postupnými platbami uhradil v úhrnne sumu 11.981,16 eur, ktoré

skutočnosti žalovaný nerozporoval.
2. Pokiaľ v každej zo zmlúv bola „dohodnutá“ vyššia ročná úroková sadzba úveru ako RPMN, je zrejmé,
že údaj RPMN nezodpovedá realite, keďže tento musí zohľadňovať všetky náklady na úver, z ktorých
je úrok len jednou jeho súčasťou. Logicky preto musí byť RPMN vyššia ako úroková sadzba. Zároveň
okresný súd vyhodnotil dojednaný úrok (70,01%, resp. 76,21%) ako odporujúci dobrým mravom. Ak
dodávateľ (žalovaný) predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 54 ods.
1 Obč. zák., dostáva sa (tiež) do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Obč. zák.).

Nadväzne je - podľa okresného súdu - neprimerane vysoká aj odmena za poskytnutý úver, ktorá vo
finančnom vyjadrení činila 2.091,29 eur pri poskytnutí dlžníkovi (žalobca) sumy 1.284,25 eur.
3. Okresný súd zároveň zdôraznil, že obligatórnou náležitosťou u všetkých dotknutých zmlúv bola
povinnosť vymedziť termíny a výšku splátok (osobitne) istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm.
k/ zák. č. 129/2010 Z.z.); ktorú úvahu bližšie vymedzil (bod 30. Odôvodnenia napadnutého rozsudku). Z
dôvodu jej absencie sa tieto zmluvy považujú v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročné a
bezpoplatkov.Toznamená,žežalovanémunemoholvzniknúťzákonnýnároknazaplatenieakýchkoľvek

úrokov alebo poplatkov a ich prijatím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor
žalobcu. Okresný súd v danej spojitosti poukázal tiež na to, že neprimeraným bol/je postup žalovaného,
ktorý si už pri vyplatení poskytnutej sumy úvery vyúčtoval odplatu za umožnenie odkladu troch splátok
bez ohľadu na to, či vôbec spotrebiteľ (žalobca) danú službu využije. Výška stanoveného poplatkupredstavuje pritom až 15% poskytnutého úveru; navyše, v čase jej „započítania“ žalovaný nemal na
takúto odplatu právo. Z daného titulu pri rozhodovaní o rozsahu bezdôvodného obohatenia okresný súd
zohľadnil len skutočne poskytnuté peňažné prostriedky.

4. Pri konkrétnom vymedzení bezdôvodného obohatenia (podrobne vyčíslenom v bode 33. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) vychádzal z prehľadu prijatých platieb na každý z dotknutých úverových
vzťahov. Z dôvodu premlčania časti nároku sa žalobca nadväzne dôvodne domáhal sumy 5.072,97 eur,
s plnením ktorej sa žalovaný ocitol v omeškaní (i v zmysle § 563 Obč. zák. v spojení s dispozitívnym
úkonom žalobcu - podaním žaloby) odo dňa 9.9.2016. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že

v spore úspešný žalobca má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie. Namietal, že pre konštatovanie rozporu RPMN s realitou mal okresný súd vykonať konkrétny
výpočet, a nie založiť predmetný záver iba na úvahe. Tvrdil, že všetky dotknuté zmluvy boli uzavreté pred

1.4.2015, preto prioritne je nutné použiť na súdenú vec ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré -
okreminého-umožňujúdojednanievyššíchúrokov,nežurčujezákon.Odvolateľmalzato,žedojednaná
výška úroku podstatne neprevyšuje odplaty obvykle požadovanú na finančnom (nie bankovom) trhu, a
teda zodpovedá aj § 53 ods. 6 Obč. zák.
6. Nesúhlasil ani so spôsobom aplikácie § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý odporuje i

rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 (rešpektujúcom východiská dané Smernicou Rady
2008/48). Zmluva o úvere preto nemusí obsahovať tzv. amortizačnú tabuľku. Na podporu daného
stanoviskacitovalodvolateľtiežzvnútroštátnehosúdnehorozhodnutia;avšakbezoznačeniasúdu,ktorý
ho mal vydať.
7. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že predmetné zmluvy o úvere predstavujú „čisto

spotrebiteľský vzťah“, z ktorého dôvodu musia spĺňať všetky náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. Prioritne
poukazoval na to, že žalovaný pri uvedení celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezahrnul
do nej sumu 215,75 eur, zodpovedajúcu poplatkom za možnosť odkladu splátok, čo však odporuje § 9
ods. 2 písm. h/, g/ zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca tvrdil, že daný poplatok žalovaný nezahrnul ani do
výpočtu RPMN, preto tento údaj nemôže zodpovedať reálnym nákladom.

8. Zhodne so závermi okresného súdu mal za to, že v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
má byť splátka úveru rozčlenená na splátku istiny, úroku alebo iných poplatkov. V danej spojitosti nie
je relevantným rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15, lebo nemožno - len s odkazom na smernicu
Rady - vykladať vnútroštátne právo contra legem. Žalobca dodal, že i v zmysle označeného rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky nesprávne

uvedenia údajov o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť.

9. Žalovaný na vyjadrenie protistrany k (jeho) odvolaniu už v ďalšom štádiu odvolacieho konania
nereagoval.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania,
ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie

tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom.
Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho rozsudku predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí
s určujúcimi závermi okresného súdu, na ktorých argumentačne založil svoje rozhodnutie.

12. Okresný súd ako jeden z určujúcich záverov vyslovil neprijateľnosť postupu žalovaného/odvolateľa,
ktorý bezprostredne už pri podpise zmluvy, resp. poskytnutí úveru spotrebiteľovi (žalobca) neposkytne
celú v zmluve deklarovanú sumu úveru - 1.500 eur, ale od nej si odpočíta čiastku 215,75 eur ako
poplatok za možnosť odkladu troch splátok; bez ohľadu na to, či táto služba bude spotrebiteľom v
budúcnosti vôbec využitá. Predmetné skutkové zistenie a ani posúdenie jeho neprijateľnosti žalovaný

vôbec nerozporoval. Ide pritom o zásadnú okolnosť, ako náležite poukazuje i žalobca vo vyjadrení k
odvolaniu,lebovjejdôsledkunezodpovedárealite(ani)vskutočnostiposkytnutávýškaúveru-množstvo
spotrebiteľovi vyplatených finančných prostriedkov. Namiesto v zmluve deklarovanej sumy 1.500 eur,
bolo spotrebiteľovi vyplatených len 1.284,25 eur.13. To znamená, že údaj týkajúci sa poskytnutej výšky úveru je nepravdivým, čo v konečnom dôsledku
je nutné vyhodnotiť ako jeho nevymedzenie v zmluve vôbec. Uvedenie nepresného údaju - dokonca
z pohľadu veriteľa vedome a úmyselne - zodpovedá totiž jeho „faktickému a právnemu“ neuvedeniu,

keďže presne takýmto zavádzajúcim a klamlivým spôsobom zneužíva dodávateľ svoje postavenie v
(nerovnovážnom) vzťahu so spotrebiteľom.

14. Len na okraj krajský súd dodáva, že pri označení tohto poplatku žalovaný aj zavádza, čo je
zrejmé z ním vykonaných výpočtov RPMN (č.l. 44 až 48), v ktorých daný poplatok jednoznačne

označuje ako poplatok za (samotné) poskytnutie úveru a výslovne uvádza, že sa uhrádza hneď pri
jeho poskytnutí. Následné sankcionovanie veriteľa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou predmetných úverových vzťahov na základe absencie (správnejšie
vedomej nepresnosti v neprospech spotrebiteľa) údajov v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/, h/ označeného
zákona (dotknuté ustanovenia v plnom znení sú citované v napadnutom rozhodnutí - pozn. odvolacieho
súdu) je plne opodstatnené.

15. Z konštatovaného je zrejmé, že záver okresného súdu o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému
len istinu úveru/úverov, resp. o neexistencii právneho základu na strane žalobcu na prijatie platieb
nad rámec istiny (t.j. o vzniku bezdôvodného obohatenia) je vecne správny. Nakoľko žalovaný
vôbec nespochybňoval ani okresným súdom ustálené skutočnosti ohľadne výšky platieb vykonaných

žalovaným, nie je jeho odvolanie spôsobilé podmieniť vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku ani
z daného hľadiska.

16.Nadbezprostrednýrámecodvolaniakrajskýsúddopĺňa,ževovšetkýchdotknutýchprípadochjeúdaj
o RPMN v „konečnej“ zmluve odlišný od údaju RPMN navrhovaného žiadateľom úveru (spotrebiteľom);

ide o rozdiel údajov o predpokladanej a schválenej výške RPMN. Takýto postup však nezodpovedá
mechanizmu (platného) uzatvárania zmlúv definovaného v § 44 ods. 1, 2 Obč. zák.
17. Obdobne krajský súd dodáva, že spotrebiteľské právne vzťahy predstavujú osobitný druh právnych
vzťahov, ktoré zahŕňajú zmluvy uzavreté medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi tak podľa Občianskeho
zákonníka, ako i podľa Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že sa nejedná o vzťahy medzi dvoma

podnikateľskými subjektmi, ale o vzťahy podnikateľa (v pozícii dodávateľa) a fyzickej osoby
mimo rámec výkonu jej podnikania, či povolania (v užšom význame slova). Tieto vzťahy sú
svojou povahou jednoznačne vzťahmi občianskoprávnymi, preto aj na súvisiace otázky - vrátane otázok
prípustnosti (zákonnej alebo z pohľadu dobrých mravov) výšky úrokovej sadzby - je potrebné aplikovať
Občiansky zákonník. Skutočnosť, že zákonodarca charakter spotrebiteľských vzťahov ako vzťahov

občianskoprávnych výslovne vymedzil až v rámci zákona č. 102/2014 Z.z., neznamená, že do doby
účinnosti tohto právneho predpisu by mali inú - napríklad obchodnoprávnu - povahu. V judikačnej praxi
súdov záver o občianskoprávnom charaktere spotrebiteľských vzťahov bol/je dlhodobo akceptovaný, čo
sa v plnej miere týka i stanovísk odvolacieho súdu (senátu).
18. Odvolateľ relevantne nespochybnil ani záver okresného súdu, v zmysle ktorého hodnota RPMN

(logicky) nemôže byť nižšia ako hodnota ročnej úrokovej sadzby. Dotknuté konštatovanie a k nemu
vedúca úvaha rešpektuje principiálnemu (i legislatívnemu) vymedzeniu dotknutých pojmov. Rovnako
zneniu vnútroštátnej úpravy zodpovedá i stanovisko okresného súdu o nutnosti rozčlenenia splátky na
splátku istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov.

19. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda aj jeho
výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou
nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá
vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa,
že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.