Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214153
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115214153.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: SWAN Mobile, a. s., so
sídlom Bratislava, Borská 6, IČO: 35 680 202, zastúpenému spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: L. G., nar. X.XX.XXXX, bytom G., O.
H. XXXX/XX, o zaplatenie 576,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 8C/263/2015-76 zo dňa 17.5.2016 - v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania,
a odvolaní obchodnej spoločnosti SWAN, a.s., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie obchodnej spoločnosti SWAN, a.s., so sídlom Bratislava, Borská 6, IČO: 47

258 314 o d m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k.
8C/263/2014-28 zo dňa 20.8.2015, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 168,86 Eur, úrok z

omeškania 5,25% ročne zo sumy 19,9 Eur od 7.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 108,- Eur od 24.12.2013
do zaplatenia, zo sumy 12,- Eur od 24.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 28,96 Eur od 28.1.2014 do
zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh (akt. žalobu) zamietol a
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 489, § 588, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 451 ods. 1, § 457,
§ 544 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.

1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 44 ods. 1, § 44 ods. 10, § 43 ods. 12 písm. b), § 48 ods. 1 zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 8 Občianskeho
súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania súd v súlade so žalobným návrhom a k
nemu predložených príloh posudzoval uplatnený nárok žalobcu ako nárok na zaplatenie dohodnutej
ceny poskytnutých služieb z právneho vzťahu účastníkov zmluvy o pripojení podľa citovaného § 44 ods.

1 cit. zákona č. 351/2003 Z. z., s predmetom poskytovania odplatných elektronických komunikačných
služieb (verejných telekomunikačných služieb), ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca si
svoju zmluvnú povinnosť splnil, poskytol žalovanej telekomunikačné služby, ktorých úhradu si uplatnil v
súladesozmluvouzodňa11.11.2013avšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami apredloženýmifaktúrami. Žalovaná si však povinnosť uhradiť faktúry žalobcovi za poskytnuté služby poskytované v
súlade s predmetnou zmluvou nesplnila v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými jej boli účtované
mesačnépoplatkyzaužívanieslužiebzostranyžalobcu.Žalobcasámnaformulovalzmluvuavšeobecné

podmienky na poskytovanie služieb a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení,
aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu
jej uzavretia. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48
ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva
a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy

si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Súd priznal žalobcovi
sumu168,86Eur,ktorápredstavujeúhradyzatelekomunikačnéslužbyvzmyslepripojenýchfaktúr,ktoré
žalovaná neuhradila a v tejto časti návrhu vyhovel aj spolu s príslušenstvom.

4. Následne prvoinštančný súd konštatoval, že zo všeobecných obchodných podmienok z článku
10 bod 10.3 vyplýva, že v prípade, ak Účastník poruší povinnosť podľa bodu 4.1 písm. o) týchto

Všeobecných obchodných podmienok a v lehote tam uvedenej nevráti spoločnosti SWAN jej Zariadenia
nepoškodené s kompletným príslušenstvom, Spoločnosť SWAN je po márnom uplynutí lehoty podľa
bodu 4. 1 písm. o) týchto Všeobecných podmienok oprávnený uplatniť voči Účastníkovi zmluvnú
pokutu vo výške, ktorá je pre príslušný druh Zariadenia uvedená v aktuálnom Cenníku spoločnosti
SWAN a to na základe faktúry. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou článok 10

bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy a Všeobecných obchodných
podmienok k zmluvám boli vopred pripravené dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov,
zmluvy boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy,
pričom do zmlúv a sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa. Žalovaná ako spotrebiteľka
mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom

oboch zmlúv, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ ide o samotnú zmluvnú pokutu, táto
nebola dohodnutá účastníkmi v samotnej formulárovej zmluve, ale je uvedená v článku 10 bod 10.3
Všeobecných obchodných podmienok (pokiaľ ide o konkrétnu výšku iba s odkazom a platný Cenník),
ktorých obsah nemohla žalovaná nijakým spôsobom ovplyvniť. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná

pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia.
Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré by mali
byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy, ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na
dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané žalovanou. Keďže
nebolariadnesplnenápodmienkadojednaniazmluvnejpokutyvzmluve,súdnepovažovalžalobnýnávrh

v časti zmluvnej pokuty 407,70 Eur (3 x á 135,90 Eur) spolu s príslušenstvom pre nesplnenie podmienok
stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky
žalovaná nepodpísala.

5. Ďalej súd prvej inštancie tiež uzavrel, že občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť

z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Zo skutkového vymedzenia
nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa domáha z dôvodu porušenia

povinnosti žalovanej nevrátenia koncového zariadenia 3 ks STC-Zi3040, ktoré jej bolo odovzdané, čo
potvrdila svojím podpisom na odovzdávajúcom protokole zo dňa 11.11.2013. Takto skutkovo vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom a škodou, zavinenie. V prejednávanej veci žalobca preukázal porušenie povinnosti zo strany
žalovanej, keď v konaní nebola spochybnená skutočnosť, že nevrátila koncové zariadenie, ktoré
zostalo vo vlastníctve žalobcu, čím je daný predpoklad protiprávneho úkonu. Občiansky zákonník
nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje
sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj.

peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To,čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnejudalostikrozmnoženiumajetkovýchhodnôt,ajkeďsatodaloočakávaťsohľadomnapravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Žalobca preukazoval, že mu vznikla škoda vo výške 407,70 Eur (3 x á

135,90 Eur) v zmysle predloženého Cenníka, keď žalovaná aj napriek odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobcu a jeho výzvy na vrátenie koncového zariadenia v počte 3 kusy, tieto nevrátila. Zároveň súdu
predložil faktúru, v zmysle ktorej mu bola fakturovaná suma 145 500 Eur za 1500 ks zariadení STC
SetTopBox Zi3040, t. j. za kus 97,- Eur. Súd nemá v konaní preukázanú výšku škody v sume žalovanej
sumy 407,70 Eur, keď samotný žalobca túto výšku spochybnil predložením cenníka na sumu 135,90

Eur a faktúry na sumu 97,- Eur za kus. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej výšky
škody, ktorú sám spochybnil a vo veci na preukázanie uvedené nenavrhol žiadne dokazovanie na jej
preukázanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti
zaškouvsume407,70Eur,apretosúdžalobnýnávrhvtejtočastispoluspríslušenstvomakonedôvodný
zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že žalovaná bola v konaní úspešná 40 % (úspech 70 % - neúspech 30 %), avšak náhradu trov
konania si neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

7. Dňa 1.6.2016, po rozhodnutí prvoinštančného súdu vo veci samej napadnutým rozsudkom zo

dňa 17.5.2016, inak tiež pred podaním odvolania na pošte dňa 28.6.2016, žalobca prostredníctvom
splnomocneného zástupcu doručil súdu prvej inštancie podanie, ktorým navrhol s predloženým
súhlasom obchodnej spoločnosťou SWAN, a.s., so sídlom Bratislava, Borská 6, IČO: 47 258 314, právne
zastúpenej tým istým zástupcom ako žalobca, zmenu účastníka konania na strane žalobcu na základe
rozhodnutia jediného akcionára žalobcu zo dňa 11.11.2015 o vklade časti jeho podniku do základného

imania spoločnosťou SWAN, a.s., čím sa súčasťou jej imania stala aj pohľadávka, ktorá je predmetom
sporu.

8. Proti tomuto rozsudku výlučne len v zamietajúcej časti podali prostredníctvom právneho zastúpenia
totožné odvolanie žalobca, ako i obchodná spoločnosť SWAN, a.s., ktorým sa domáhali, aby odvolací

súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a prizná uplatnené trovy
konania, resp. ho zruší a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili tiež
trovy odvolacieho konania spolu 46,16 Eur. Poukázali pritom na to, že nepriznaním žalobou uplatneného
nároku na zaplatenie sumy 407,70 Eur (poplatok, nárok na náhradu škody za nevrátenie troch kusov
zariadení set - top - box), súd nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávny skutkovým zisteniam. So žalovanou bola dňa 11.11.2013 uzatvorená Zmluva o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej jej boli poskytnuté služby tak, ako boli dohodnuté
v objednávke služieb, ktorá bola spolu so Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejných
služieb spoločnosti SWAN, a.s., a cenníkom služieb MAX Multimedia neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Prípisom na odovzdávajúcom protokole zo dňa 11.11.2013 žalovaná potvrdila prevzatie troch kusov

zariadení SetTopBox SPC Zi3040. Z dôvodu neplnenia si záväzkov žalovanou došlo k odstúpeniu od
tejto zmluvy, žalovaná nielenže doposiaľ neuhradila vystavené mesačné faktúry za poskytované služby,
navyše nevrátila zariadenia, ktoré jej boli zapožičané. V dôsledku uvedených skutočností spôsobila
škodu. Následne po citovaní § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka a citácii čl.
2 bod 2.1 zmluvy, čl. 17 bod 17.3 jej Všeobecných obchodných podmienok ako aj ich čl. 1 bod 1.14,

bod 1.18, čl. 4 bod 4.1 písm. o), čl. 7, bod 7.1, čl. 12 bod 1.5 písm. b) a 12.16, čl. 11 bod 11.1,
odvolateliazdôraznili,ženevrátenímzariadení,ktoréboližalovanejlenvypožičanézaúčelomvyužívania
poskytovaných služieb vznikla škoda, ktorá pozostáva zo skutočnej škody, ale aj ušlého zisku. Škoda
zahŕňa jednak náklady na obstaranie zariadení spolu s príslušenstvom a tiež náklady na vymáhanie,
ktoré by nevznikli, ak by žalovaná splnila svoju povinnosť vrátil tieto zariadenia, ktoré mala k dispozícii

len na dobu trvania zmluvy za účelom čerpania služieb. Spolu so žalobným návrhom bola preukázaná
aj cena zariadení predloženou faktúrou. Ušlý zisk predstavuje hodnotu, o ktorú sa prišlo v dôsledku
nevrátenia zariadení žalovanou a ktorá mohla byť získaná, keby zariadenia boli vrátené, nakoľko by
mohol byť uzatvorený nový právny vzťah s novým klientom. Poplatok za pripojenie by predstavoval
práve 135,90 Eur a príslušné zariadenia by mohli byť využívané pri poskytovaní novej služby. Taktiež

výmena zariadení pri poškodení klientov je v zmysle cenníka účtovaná rovnako sumou 135,90 Eur za
kus. V danom prípade bola aj dojednaná viazanosť na 24 mesiacov, preto bol žalovanej fakturovaný aj
inštalačný poplatok v zvýhodnenej cene 19,90 Eur za zariadenie. V prípade, že by žalovaná mala záujem
dojednať si poskytovanie služieb bez zmluvnej viazanosti, musela by zaplatiť za dojednané služby asúvisiace poplatky plnú cenu 135,90 Eur. Služby, ktoré boli poskytnuté v zvýhodnenej cene žalovaná
využila,nezaplatilazanedojednanúcenu,nedodržaladohodnutúdobuviazanostianavyšesiponechala
zariadenia, ktoré jej boli na využívanie týchto služieb poskytnuté. Z tohto dôvodu je nárokovateľná v

konaní nielen cena za poskytnuté služby, ale aj povinnosť zaplatiť škodu, ktorú žalovaná spôsobila
tým, že zariadenia nevrátila. V konaní bol jednoznačne preukázaný vznik škody, zavinené porušenie
zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej a príčinná súvislosť medzi nimi. Rovnako bola preukázaná aj
výška takto spôsobenej škody a preto uplatnený nárok sa považuje za dôvodný a nestotožňujú sa s
právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.

9. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

11. Vychádzajúc z obsahu spisu je nesporné, že konanie v prejednávanej veci začalo doručením
žalobného návrhu súdu prvej inštancie dňa 4.6.2015, ktorý súd rozhodol vo veci dňa 17.5.2016. Návrh,
aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť SWAN, a.s., podal žalobca až podaním s
dátumom 25.5.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.6.2016 s tým, že dňa 11.11.2015, na základe
rozhodnutia jediného akcionára žalobcu o vklade časti jeho podniku do základného imania spoločnosťou

SWAN, a.s. došlo i k prechodu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu na tohto nadobúdateľa. K
prechodu pohľadávky uplatnenej v predmetom spore, tak došlo už v konaní pred súdom prvej inštancie
(teda nie počas odvolacieho konania), a to bez toho, aby táto skutočnosť bola žalobcom, resp. jeho
právnym nástupcom (v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok to umožňoval) do vyhlásenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec tvrdená, nie to aj preukazovaná. Vychádzajúc z uvedeného preto

odvolací súd uznesením č.k. 25Co/33/2018-111 zo dňa 27.3.2018 s odkazom na § 92 ods. 2, 3 OSP a
§ 80 CSP nevyhovel návrhu žalobcu o tejto navrhovanej zmene.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniu veci na základe podaného odvolania obchodnej spoločnosti SWAN, a.s., musel sa

zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne i otázkou, či
odvolanie podal oprávnený subjekt - strana (§ 359 CSP), ktorou táto obchodná spoločnosť nie je (viď
uznesenie odvolacieho súdu č.k. 25Co/33/2018-111 zo dňa 27.3.2018), preto je ňou podané odvolanie
nevyhnutné odmietnuť (§ 386 písm. b) CSP), keďže odvolanie tak podala neoprávnená osoba.

13.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací,pozistení,žeodvolaniežalobcubolopodanévčas(§204ods.
1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospechbolorozhodnutievydané(§201OSP,akt.§359CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ

použilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§205ods.2písm.f)OSP,ktorémáekvivalentv§365ods.1
písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie,
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacímidôvodmi osobitne nenapadnutého, je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
bolo posúdiť, či bolo dôvodným zamietnuť žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 407,70 Eur s
príslušenstvom ako uplatnenej náhrady škody (za nevrátenie 3 ks zariadení Set - top - box). Vzhľadom
k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nebol predmetom odvolacieho
prieskumu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie (§ 383 CSP). Keďže v danom prípade nie je

daný žiadny z prípadov vymedzených v ust. § 384 CSP, odvolací súd podľa ust. § 383 CSP nemal dôvod
opätovne zisťovať skutkový stav opakovaním dokazovania.

15. Odvolací súd v prejednávanej právnej veci bol toho názoru, že vzhľadom na preukázané skutočnosti,
na ktoré odkázal žalobca v návrhu na zmenu procesnej strany žalobcu (prechod pohľadávky, ktorá je
predmetom sporu na nového nadobúdateľa počas jeho priebehu), keď odvolací súd rešpektujúc zásadu

vyplývajúcu z ust. § 217 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
ktorá platí aj pre odvolacie konanie, sa na vec potom vzťahuje aj ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, konkrétne ust. §
59 ods. 4, § 477 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 130, § 524, § 526 ods. 1 a § 530 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktoré súd prvej inštancie nepoužil. V súlade s § 382 CSP dal potom odvolací súd priestor

stranámnavyjadreniesakmožnémupoužitiutýchtozákonnýchustanovení,ktoréprávostranynevyužili.

16. Vychádzajúc z predložených listinných dokladov žalobcom (výpis z Obchodného registra žalobcu
a obchodnej spoločnosti SWAN a.s., notárska zápisnica napísaná dňa 11.11.2015 notárskym úradom
notára JUDr. Ruženy Bayerovej, sp. zn. N 605/2015, Nz 42249/2015, NCRIs 43155/2015 s predloženými

prílohami), z ktorých vyplýva vklad časti podniku žalobcu do základného imania spoločnosti SWAN a.s.,
Borská 6, 841 04 Bratislava, IČO: 47 258 314, ktorého súčasťou bola i pohľadávka, ktorá je predmetom
konania, došlo k jej prechodu na tohto nadobúdateľa.

17. Podľa § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu

k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.

18. Podľa § 477 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky,
na ktoré sa predaj (má sa na mysli predaj podniku - pozn. odvolacieho súdu) vzťahuje. (ods. 1) Prechod
pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. (ods. 2)

19. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. (ods. 1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.(ods. 2)

20. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

21. Podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať
postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo
alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha
postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.

22. V konaní nebolo sporné, že strany sporu dňa 11.11.2013 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, porušením ktorej mala vzniknúť žalobcovi škoda vo výške uplatnenej pohľadávky 407,70 Eur
s príslušenstvom, ktorej náhrady sa v konaní (okrem iných zmluvných nárokov) domáha, a nepriznanie
ktorej prvoinštančným súdom je predmetom prieskumu na základe podania odvolania. V priebehu
odvolacieho konania však žalobca zdokladoval súdu, že uvedená pohľadávka ešte počas konania pred

súdom prvej inštancie prešla na iný právny subjekt, čím potom sa žalovaná týmto okamihom mohla tohto
svojho prípadného záväzku zbaviť len plnením nadobúdateľovi.23. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore

úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti

byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

24. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že

sa ňou v konaní nezaoberal.

25. Ak veriteľ previedol svoju pohľadávku po tom, čo sa už začalo súdne konanie o jeho žalobe proti
dlžníkovi o uloženie povinnosti splniť dlh stráca tento prevodca (žalobca), tu v konečnom dôsledku
vychádzajúc zo zákonných ustanovení upravujúcich postúpenie pohľadávky (viď. vyššie citované

zákonné ustanovenia), aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

26. Jedine § 530 Občianskeho zákonníka dáva postupiteľovi, tu prevodcovi (žalobcovi) možnosť
vymáhať pohľadávku svojím menom v prospech postupníka, tu nadobúdateľa zo zmluvy o predaji
časti podniku (spoločnosť SWAN a.s.), ak ho o to tento nadobúdateľ požiada. Predpokladom tohto

postupu je, že pohľadávku už nevymáha sám nadobúdateľ a že dlžníkovi je súhlas tohto nadobúdateľa
s vymáhaním pohľadávky jej predchodcom predložený. Účelom tohto opatrenia je predísť možnosti
dvojitého vymáhania pohľadávky. V konaní ale uvedený postup preukázaný nebol, navyše ak by sa tak
i stalo, nebol by predsa daný dôvod pre žalobcom navrhovanú zmenu žalobcu.

27. Na záver odvolací súd ešte poznamenáva (v súvislosti s nevyhovením návrhu žalobcu na jeho
zmenu), že u nositeľa práva sa predpokladá jeho obozretnosť a tým potom v súvislosti s danou
vecou i včasnosť podania návrhu na zmenu žalobcu (teda do rozhodnutia napadnutým rozsudkom). Tu
pritom k zmene nositeľa prejednávanej pohľadávky došlo v súvislosti s vyššie uvedenou zmluvou zo
dňa 11.11.2015, pričom žalobca so súhlasom nadobúdateľa pohľadávky požiadal o pripustenie zmeny

žalobcu až podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 1.6.2016, pritom medzitým sa ešte aj
písomne vyjadroval vo veci (podanie žalobcu doručené prvoinštančnému súdu dňa 31.3.2016).

28. V danom prípade žalobca stratil prevodom pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania (v rámci
prevodu časti podniku) k nej právo a tým stratil v konaní vecnú legitimáciu, k čomu odvolací súd musel

prihliadnuť (tieto skutočnosti súdu prvej inštancie známe neboli), čím potom zhodne s prvoinštančným
súdom, i keď z dôvodu iného právneho posúdenia veci, dospel k záveru o nedôvodnosti žalobného
návrhu v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti, spolu s výrokom o trovách konania osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého,
s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v

takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.30. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

31.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

32. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).