Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201327
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716201327.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: B. S., nar.
X.X.XXXX,bytomT.S.XXXprotižalovanému:Pohotovosťs.r.o.,sosídlomvBratislave,Ul.Pribinova25,
IČO: 35 807 598, o neplatnosť spotrebiteľských zmlúv, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 7C/40/2016-68 zo dňa 15.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (výrokom I) vyslovil neplatnosť zmluvy o úvere č. 6022300296
(správne 602300296 - pozn. odvol. súdu) zo dňa 11.9.2013 a (výrok II) zmluvy o úvere č. 608901695 zo
dňa 23.7.2014. Vychádzal zo zistenia, že zo strany žalovaného sa jednalo o nekalé obchodné praktiky,
klamlivé konanie, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený odlišný údaj o výške RPMN než (je

uvedený) v zmluve o plnení v splátkach. Uvedené je potom v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm.
i/ zákona č. 129/2010 Z.z.

2.Súčasne súd prvej inštancie konštatoval, že výška úrokov v rámci posudzovaných spotrebiteľských
úverov bola v porovnaní s úrokmi, ktoré poskytovali v tom čase banky, v rozpore s dobrými mravmi.
Preto je samotný úkon neplatný v zmysle § 39 OZ.

3.Nadväzne plnením z takéhoto neplatného právneho úkonu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie podľa § 457 OZ, na základe čoho je žalovaný povinný (výrok III) vrátiť bezdôvodné
obohatenie pozostávajúce zo sumy, ktorá bola zaplatená nad rámec poskytnutého spotrebiteľského
úveru, t.j. sumu 196 eur.

4.Napokon okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni aj 5,5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 196 eur, avšak až od 8.3.2016 do zaplatenia, nakoľko až od uvedeného dátumu sa žalovaný
dostal do omeškania v súvislosti s doručením žaloby súdom (dňa 7.3.2016). Vo zvyšnej časti uplatnený
nárok na úrok z omeškania zamietol.

5.Náhradu trov konania súd prvej inštancie priznal podľa § 255 ods. 1 CSP procesne úspešnej žalobkyni.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a
vrátenia veci na ďalšie konanie. Primárne poukázal na povinnosť súdu, vyplývajúcu z materiálneho
poňatia práva na súdnu ochranu - jasne, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať sa so
všetkými právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.

7.Vo vzťahu k záveru o neplatnosti spotrebiteľského úveru č. 602300296 odvolateľ uviedol, že žalobca
bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN. Nemožno tedahovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel RPMN v prípade, ak požiada
o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku, tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy.
Pôvodne sa totiž dlžník zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 396 eur s termínom splatnosti dňa

20.9.2014. Následne - v ten istý deň - ale požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára (dohody
o plnení v splátkach), na základe čoho sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v dvanástich pravidelných
mesačných splátkach, pričom bol oboznámený s dohodou o plnení v splátkach, kde každá jedna splátka
bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. V dohode o splátkach sa zmluvné
strany jasne dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa mení a následne boli vyplnené informácie

o počte, výške a termíne splátok.
8.Ročná percentuálna miere nákladov je stanovená v predmetnej zmluve vo výške 98 %, je uvedená a
vypočítaná správne. Výška priemernej RPMN je 49,13 %. Nakoľko bola zmluva uzavretá pred 1. júnom
2014, obmedzenia výšky odplaty tu nie je možné aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi §-om 53 ods.
6 OZ, pričom k uvedenému je podľa odvolateľa potrebné poukázať na rozhodnutie Vrchného súdu v
Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005, v zmysle ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku

odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Je totiž nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto
peňažných prostriedkov je požadované v spojení s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov
sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na
ich zameranie pochopiteľné. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie vrátenia peňažných
prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia

zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov.
9.Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný je nebankový subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské
náklady sú vyššie oproti bankám. Pokiaľ žalobca uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je úžerný a

táto skutočnosť je zrejmá už na prvý pohľad, z toho logicky vyplýva, že si musel byť vedomý príslušného
poplatku už pri samotnom podpise zmluvy. V tom čase mu však vyhovoval, keďže nič voči jeho výške
nenamietal. Pokiaľ ide o jeho konkrétnu výšku, táto je v zmluve o úvere dostatočne jasne/ výrazne
napísaná hneď pri sume poskytnutého úveru. Dokonca aj dôvodová správa v zákone o spotrebiteľských
úveroch počíta s existenciou poplatku za spracovanie zmluvy, pričom poplatok za spracovanie zmluvy

označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou
podmienkou v zmysle OZ.

10.V súvislosti so zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 608901695 odvolateľ okrem už opísaných
skutočností dodal, že tvrdenia okresného súdu sa nezhodujú s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C 42/15,

v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument ale všetky
náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Tiež nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Taktiež
zmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkaminemusívo

forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
11.Podľa žalovaného úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale odplatou, ktorá
sa platí pri užívaní a v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V zmluve o úvere je odplata pri
poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 218,34 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 96 %. V zmluve
spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na takýto spotrebiteľský úver

je 45,02 %. Z uvedeného je zrejmé, že výška odplaty je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok
priemerných hodnôt RPMN.
12.Odvolateľ zotrval na doterajšej argumentácii o tom, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Preto by neplatná mala byť len tá časť odplaty, ktorá by
podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a žalovaný by mal naďalej nárok

na ostávajúcu primeranú odplatu. Žalobca teda nemôže dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu
neprimeranej výšky odplaty. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C - 453/10
Perenič, Pereničová c/a S.O.S. financ, v zmysle záverov ktorého konštatovanie nekalosti obchodnej
praktiky nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere. Súdny dvor EÚ teda
akcentoval princíp zachovania platnosti zvyšku spotrebiteľskej zmluvy.

13.Na základe opísaného odvolateľ uzavrel, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.
Žalobca totiž plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, pričom právny dôvod na plnenie nikdy
neodpadol a majetkový prospech získal z poctivých zdrojov.14.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla žalobkyňa napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Mala za to, že súd správne posúdil celú vec, zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa a správne

interpretoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Taktiež náležite vyhodnotil aspekty
hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a vyvodil z toho správny
záver v zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.
15.K výške poplatku žalobkyňa uviedla, že žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a

preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný. Naviac predmet administratívneho poplatku je neurčitý. Zo
zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť takéto plnenia spojeného
s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. K zmluvnej podmienke,
ktorá neposkytuje dlžníkovi skutočné plnenie sa vyjadril Súdny dvor EÚ rozsudkom C - 143/13 v tom
smere, že pokiaľ sa neposkytuje nijaké skutočné plnenie, ktoré by mohlo predstavovať protihodnotu
poplatku, otázka primeranosti tohto poplatku nemôže vzniknúť.

16.Podľa žalobkyne hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa spočíva v tom, že si Pohotovosť nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom
vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technická podpora závisel na
výške poskytnutého úveru. Pohotovosť vôbec nevysvetľuje prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka,

ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. V tejto spojitosti poukázala
na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.9.2013, ktorý rozhodol o tom, že
zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS Prešov sp. zn.

5Co/219/2013 z 21.8.2014. Nadväzne zdôraznila § 53a OZ, ktorým sa do právneho poriadku zavádza
i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa
ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých
dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ totiž vyplýva
pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom

konaní označil za neprijateľnú, zároveň poukázala na skutočnosť, že neprijateľná podmienka je
absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ). Žalobkyňa uzavrela, že samotná zmluva o úvere už len v kontexte
uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojim obsahom ako aj účelom odporuje zákonu a
zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom.

17.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil (§ 391 ods.
1 CSP) na ďalšie konanie.

18.Odvolacia námietka akcentujúca nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku je
opodstatnená. Súčasťou základného práva na spravodlivý proces, resp. ústavného práva na súdnu a
inú právnu ochranu je totiž aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (bližšie napr. IV. ÚS 115/03).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia teda musí poskytovať dostatočný podklad pre vyhodnotenie jeho
správnosti sporovými stranami (z hľadiska objektívnej možnosti namietať nesprávnosť záverov súdu);
eventuálne - v prípade využitia opravných prostriedkov - pre prieskum predmetného rozhodnutia súdom
vyššej inštancie.

19.Z opísaného aspektu je evidentné, že súd prvej inštancie v celom rozsahu odignoroval obranu
žalovaného predostretú v konaní v podobe písomného vyjadrenia (č.l. 26 spisu) došlého dňa 10.3.2016.
Ani jeden z tam vznesených zásadných argumentov totiž nenašiel svoju odozvu v odôvodnení rozsudku
okresného súdu. Z tohto dôvodu aj tvoria obsah predloženého odvolania. Mimo rámca akejkoľvek
pochybnosti však úlohou/zmyslom odvolacieho prieskumu nie je plnohodnotné nahradenie celého/

komplexného právneho posúdenia veci okresným súdom, ktorého elementárnou/najzákladnejšou
obligatórnou náležitosťou je vyporiadanie sa s vznesenou obranou žalovaného. Takýmto postupom -
nezodpovedaním relevantných otázok, t.j. neodstránením existujúcej spornosti - súd prvej inštancieznemožnil žalovanému uskutočnenie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, čo nevyhnutne vedie k zrušeniu napadnutého rozsudku.

20. V ďalšom postupe preto okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok a zákonom zodpovedajúcim/
požadovaným spôsobom (§ 220 ods. 2 veta druhá a tretia CSP) sformuluje preskúmateľné úvahy vo
vzťahu k všetkým/jednotlivým tvrdeniam žalovaného, predovšetkým, ako sa vysporiadal s obranou:
- že rozdielna sadzba RPMN sa týka rozdielne dohodnutej splatnosti úveru,
- že nie je možné porovnávať úrokové sadzby bánk s nebankovými subjektami,

- že odplata neprevyšuje najvyššiu prípustnú sadzbu v zmysle § 53 ods. 6 OZ,
- že právny poriadok pripúšťa poplatok za spracovanie zmluvy,
- že sa môže jednať maximálne o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu a vo zvyšku je nárok zachovaný
a ďalšie.
Pokiaľ okresný súd dospeje k záveru o nekalej obchodnej praktike (pochybnosti vyvoláva predovšetkým
uzavretie dohody o splátkach v ten istý deň ako uzavretie dohody o jednorázovej splatnosti) alebo o

rozpore s dobrými mravmi, je nevyhnutné dôsledné pojmové vymedzenie náležitostí týchto inštitútov
(t.j. ktoré zistené skutkové okolnosti napĺňajú aké pojmové znaky). V novom rozhodnutí tiež súd prvej
inštancie upraví trovy konania (vrátane odvolacieho).

21.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať

nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.