Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205533
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816205533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokát, Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO:
42 174 902, proti žalovanej: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, o zaplatenie 458,10 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5Csp/37/2016-46 zo dňa
24.10.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5 a 6, § 54 ods. 1
a 2, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 a 2, § 559 ods. 1 a 2, § 657 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
1 a 2, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 5b zákona č. 250/2007´Z. z., § 1 ods. 1, § 2 písm.
a) a b), § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z.

3. V odôvodnení uviedol, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou
spotrebiteľskou. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že dlh sa stal splatným dňa 27.9.2009. Aj keď
by súd prvej inštancie pripustil, že žalobca si v trestnom konaní vyvolanom na jeho podnet nárok na
úhradu uvedenej sumy riadne uplatnil v adhéznom konaní a počas trestného konania premlčacia doba
spočívala, tak dňa 19.03.2010, kedy tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
začala opätovne plynúť ďalej. Z nárokov na náhradu škody bol týmto trestným rozkazom žalobca

odkázaný na občianske súdne konanie. Žaloba bola podaná dňa 25.07.2016. Súd prvej inštancie tak
konštatoval, že žalobca neuplatnil svoj nárok počas plynutia trojročnej všeobecnej premlčacej doby.
Procesný súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobca opakovane na rôznych súdoch SR uplatňuje
nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť už bola opakovane prejudikovaná
súdmi. Ide o časť nároku, ktorú v tomto konaní uplatnil z titulu čl. 13 Všeobecných obchodných
podmienok, a to z titulu poplatku v sume 192,52 eur, o ktorú bola istina úveru navýšená. Existuje široká
rozhodovacia prax súdov, ktoré nie len časť predstavujúcu 2/3 poplatku, ktorá mala zahŕňať náklady na

vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou ale aj 1/3
časť poplatku, ktorá mala predstavovať dohodnutý úrok vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku
(porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/89/2016 zo dňa 27.4.2017, rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/99/2015 zo dňa 30.8.2017, rozsudok Krajského súdu vPrešove sp. zn. 11Co/56/2016 z 2.5.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/177/2016 z
27.4.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/180/2016 z 23.5.2017, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 23Co/280/2015 zo dňa 21.3.2016, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.

7Co/1153/2015 z 1.12.2016, atď.). Súd prvej inštancie nevidel dôvod sa od tejto rozhodovacej praxe
súdov odchýliť. Poukázal na opakované porušovanie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcom,
podľa ktorého ak súd niektorú zmluvnú podmienku vyhlásil za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, je
dodávateľ (žalobca) povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Súd prvej inštancie uviedol, že aj napriek uvedenému

žalobca opakovane „skúša“, ktorý súd SR mu nároky uplatnené z týchto nečestných praktík prizná.
Výrok o trovách súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Poukázal na

skutočnosť,žejednýmzoznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinuúverovéhopodvodujeajspôsobenie
škody. V prípade, ak by uvedený znak nebol naplnený, žalovaná by nebola uznaná za vinnú. Škodou
sa na účely Trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Škodou sa rozumie v zmysle aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a
svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že

pri trestnom čine úverového podvodu nie je škodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru,
ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka,
na ktoré žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti (dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania,
zmluvná pokuta) mal nárok alebo ktoré mohol odôvodnene dosiahnuť. Podľa žalobcu konanie žalovanej
malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj Trestným rozkazom, ktorým uznal žalovanú vinnú zo

spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Okresný súd Vranov nad Topľou Trestným rozkazom
odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Žalobca má za to, že tak v civilnom ako
aj v trestnom konaní preukázal, že žalovaná naplnila znaky občianskoprávnej ako aj obchodnoprávnej
zodpovednosti za škodu, a teda v danom prípade je na plynutie premlčacej doby nevyhnutné aplikovať

ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj keď by sa uvedený záväzkovo - právny vzťah zo Zmluvy
posudzoval ako spotrebiteľský, v danom prípade, keďže sa žalovaná dopustila prečinu úverového
podvodu, žalobca má za to, že jej súd nemôže poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko by došlo k
zneužitiu práva v prospech žalovanej a k neprimeranej ochrane žalovanej. Žalobca sa v predmetnom
konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy, ale náhrady škody, pričom plynutie premlčacej doby je

upravené odlišne (najmä začiatok plynutia premlčacej doby).Žalobca má za to, že Okresný súd Vranov
nad Topľou v danom prípade vec nesprávne právne posúdil, pretože nebol oprávnený prihliadnuť na
premlčanie ex offo v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Nárok na náhradu škody žalobcu
v danom prípade už nie je založený zmluvou (aj keď Zmluvu Okresný súd Vranov nad Topľou posúdil
ako spotrebiteľskú), ale protiprávnym konaním škodcu (žalovanej), t. j. naplnením predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku na náhradu škody. Uplatnený nárok súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXX zo dňa 25.11.2008, ktorú žalovaná ako fyzická osoba uzatvorila so žalobcom ako
dodávateľom. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský
vzťah.

12. Odvolací súd má za to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia

vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho
zákonníka a nasl., ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

13. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 25.11.2008. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné

oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Z pripojeného trestného rozkazu Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 2T/28/2010-60 vyplýva, že žalovaná bola uznaná za vinnú z prečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.

14. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto

charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové
podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolopreukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci

údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania , resp. podnikateľská činnosť
s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo

vykonanom dokazovaní.

18. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu,
podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny

predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8 MCdo/13/2014, ktorým bolo
zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo
byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

19. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú oba tieto
ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v

rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

20. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 2T/28/2010 žiadne právo na
náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník bol odkázaný zo svojim nárokom na náhradu
škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 2T/28/2010-60 zo dňa 02.03.2010. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa

19.03.2010 a vykonateľnosť dňa 19.03.2010. Od tohto dňa teda žalobca má vedomosť o potrebe uplatniť
si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, o osobe škodcu, ako aj o výške škody.

22. Čo sa týka práva na náhradu škody, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby , ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovaťsubjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

23. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr
dňa 19.03.2010, kedy mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
2T/28/2010-60 zo dňa 02.03.2010. Žaloba na náhradu škody bola súdu prvej inštancie doručená dňa
25.07.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu
už do úvahy objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o
trovách konania, potvrdil.

26. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná,
no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).