Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208802
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313208802.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: CD

Consulting s.r.o., so sídlom Česká republika, 130 00 Praha 3, K Červenému dvoru 3269/25A, IČO: 264
29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, U., o zaplatenie 354,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 18.3.2013 - tlačivom A (vzor je prílohou nariadenia európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007) domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 354,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
354,- Eur od 21.3.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 354,- Eur od 4.6.2010 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,18 Eur a náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavila žalovaná dňa 9.9.2009 na sumu 354,- Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne od 21.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 9.9.2009 na sumu 354,-

Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 21.3.2011. Za miesto splatenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0 Eur a na úroky uhradil 0 Eur.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

2. V rámci odvolania proti uzneseniu o prerušení konania žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, v zmysle ktorých zmenka je cenným papierom vydaným v
zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a
v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti
majiteľovi,avšakneupravuje,žebytakátolistinanebolaplatnouzmenkou.Stýmpotomsúvisíajdôkazná

povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá
mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka
bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v
prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola navyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola
zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že
nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči
majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať a to aj napriek tomu,
že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6
z.č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Skutočnosť, že

zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6
z.č. 258/2001 Z.z. v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len
vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Podľa zákona
zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti,
ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a
ani jej neprípustnosť.

3.Podanímzodňa21.12.2015doručenýmsúdu22.12.2015vzalžalobcanávrhspäťvčastizmenkového
úroku vo výške 0,19% denne. Uznesením zč.k. 5C/190/2013 - 89 z 2.5.2016 súd konania v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
25.6.2016.

4. Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu.

5.Podľačl.2ods.1citovanéhonariadeniasatotižtotonariadenieuplatňujevobčianskychaobchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu
nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na
daňové,colnéanisprávneveci,aninazodpovednosťštátuzakonaniealebonečinnosťprivýkoneštátnej

moci.

6. Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

7. Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

8.Podľačl.5ods.2citovanéhonariadenia,podoručenísprávnevyplnenéhotlačivanávrhunauplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

9. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

10. Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

11. Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo
tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo,
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

12. Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od

uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

13. Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej
strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
proti pohľadávke.

14. Žalovaná zásielku obsahujúcu návrh aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď doručovanú
poštou neprevzala v odbernej lehote, súd ju považoval za doručenú v súlade s čl. 13 ods. 2 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu a čl. 14 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky. Vyplnené tlačivo na
odpoveď súdu nepredložila.

15. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné,
a keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §

219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.

16.Súdsaoboznámilsozmenkou,obsahomspisutunajšiehosúdupodsp.zn.8Er/1283/2010(úverovou
zmluvou, zmenkou, rozhodcovským rozsudkom, uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný

skutkový a právny stav veci:

17. Z pripojenej zmenky súd zistil, že bola vystavená v Galante dňa 9.9.2009 na 354,- Eur s tým, že
žalovaná zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu v zmenke (slovom uvedená čiastka 354,- Eur) a zmenkový

úrok 0,25% denne od 21. marca 2010 (dátum začiatku úročenia). Uvedená zmenka bola opatrená
doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo
určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany
zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Na zmenke je uvedený
údaj - číslo zmluvy XXXXXXXXX.

18. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v
predmete poskytovania spotrebiteľských úverov. Svoje nároky si uplatňuje aj v exekučných konaniach,
pričom z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu č.k. 8Er 1283/2010 vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému X.Á. I. o vymoženie istiny 354,- Eur s príslušenstvom si nárok

vymáhanazákladeexekučnéhotitulu,atoRozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR07237/10
z 25.8.2010, ktorým bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 354,- Eur so zmenkovým úrokom
0,25% denne z dlžnej sumy od 21.3.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej
sumy od 4.6.2010 a nahradiť trovy konania vo výške 148,07 Eur. Z pripojeného spisu súd ďalej zistil,
že dňa 9.9.2009 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ - spoločnosť

Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech žalovanej ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver
vo výške 200,- Eur, ktorý sa tento zaviazal splatiť v celkovej sume 396,- Eur v 12 mesačných splátkach
po 33,- Eur počnúc dňom 16.10.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 196,- Eur, bez
jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský úver prevzala
žalovaná dňa 9.9.2009. Išlo o formulárovú zmluvu, ktorá obsahovala predtlačený text, kde boli dopísané

iba označenie dlžníka, suma, ktorú mal obdržať a ktorú splatiť. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text
o tom, že dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere,
ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavaťa súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy)
a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti.

19. Článok 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej
sa uvádza, že na zabezpečenie dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke

remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j.
keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

20. Zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací
charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej
zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich OZ, nakoľko zo samotnej zmluvy vyplýva, že

táto nebola uzatvorená so žalovanou v rámci jej podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve sa neuvádza
obchodné meno či IČO žalovanej, ale sú v nej uvedené iba údaje žalovanej ako fyzickej osoby -
nepodnikateľa. V zmluve je síce uvedené všeobecné vyhlásenie o tom, že dlžník prehlasuje, že finančné
prostriedkysúposkytnuténavýkonpovolenia,avšakúčelniejebližšievymedzený.Dôkaznébremenona
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového

dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku - teda veriteľa. Bezpečným preukázaním nespotrebiteľského
statusu povinného pritom nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie,
resp. predmet činnosti odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
mal súd za preukázané, že žalovaná mala v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.

21. Keďže predmetom konania je spor zo zmenky, súd v prvom rade skúmal, či táto spĺňa všetky

náležitosti zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. a to predovšetkým formálne náležitosti
zmenky uvedené v ustanovení § 75 citovaného zákona. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia
vlastná zmenka musí obsahovať:
1. označenie, že ide o zmenku, ktoré musí byť pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,
v ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

22. Nakoľko označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub žalovanej zaplatiť určitú peňažnú sumu a je v
nej uvedený údaj o zročnosti, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno na koho rad sa má platiť,

vrátane dátumu, miesta vystavenia zmenky a podpisu vystaviteľa, mal súd za to, že predmetná zmenka
spĺňa všetky formálne náležitosti zmenky predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového
zákona. Z rubovej strany zmenky bolo nesporne preukázané, že žalobca túto nadobudol indosamentom
od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto súd za preukázané, že zmenka slúži ako
zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto napriek tomu, že v danom
prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp.zn.C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi). Bez ohľadu na
skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi
pôvodného zmenkového veriteľa a žalovanej. Keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie

peňažnýchprostriedkovveriteľomžalovanej,šloospotrebiteľskýúver,atedaozmluvuospotrebiteľskom
úvere uzatvorenú podľa zákona č. 258/2001 Z.z..

24. Podľa § 4 ods. 2 ,3 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.6.2010
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

(2)
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.6.2010
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

26. V súvislosti s poskytovaním úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom, tak ako to vyplýva z § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá
ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále
potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti
uvedené v citovanom § 4 ods.2 z. č. 258/2001 Z.z. (chýba údaj podľa písm. g/ o konečnej splatnosti
úveru, písm. j/ o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa, písm. i/ o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. k/ o priemernej RPMN) čo
spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu
poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový

úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 a § 3 OZ. Dohoda o
vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári,
ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná ich obsah nemala možnosť akokoľvek ovplyvniť.
Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa
a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom.

27. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) a ods. 5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa článku 1. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

31. Podľa článku 1. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.32. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu
v neprospech spotrebiteľa.

33. Nakoľko súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú podmienku s
poukazom na ust. § 53 ods.1 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a
nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez

zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj
s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého
poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa
dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na

vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore so zásadami
spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165
adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej
únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie

sariadnejjustičnejkontrole.Podľazáverovuvedenéholistuobchodnícivypĺňajúdoblankozmenieksvoju
nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek skutočnosti,
že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach,
rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek.

34. Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., keďže
presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ.
Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.

35.NapodporutohtonázorujemožnépoužiťajpripomienkyEurópskejkomisiezodňa12.2.2014voveci

C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci,
nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj
povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

36. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo
podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v
zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu

ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň
navrhla aby na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14
Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle,

že im odporuje právna úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej
fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej
podmienky a tiež prípadne porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej
miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.

37. Prakticky žiaden nebankový úver nemôže byť zabezpečený zmenkou, ak je druhou stranou
spotrebiteľ. Ak jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver/pôžičku pre spotrebiteľa, je treba
odmietnuť poskytnúť právnu ochranu lebo nový zmenečný veriteľ si mal preskúmať, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver zvlášť za stavu, keď nadobudol desiatky či stovky takýchto zmeniek,

či ich nadobudol od subjektov, o ktorých je všeobecne známe, že sa ich predmetom činnosti je
poskytovanieúverov/pôžičiek(zneužitiepráva§17zmenkovéhoašekového zákona,neprípustnývýkon
práva).38. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z komentára k zákonu zmenkovému a šekovému od
Doc. Kotáska (Wolters Kluwer, 2012): „Výhod čl. I § 17 nepožívá ten věřitel, který směnku nezískal
řádným a poctivým způsobem. Vědomé jednání na škodu dlužníka není přitom jedinnou diskvalifikací

nového majitele směnky. Bez ohledu na subjektivní okolnosti bychom tak neměli přiznat postavení
chráněného majitele např. propojeným osobám (např. u indosace na dceřinou společnost). Podobné
odvážné závěry dovodila německý judikatura u tzv. spojených obchodů, při financování prodeje na
splátky prostřednictvím finanční instituce (tzv. C-Geschäft). Je zajímavé sledovat, jak ještě před úpravou
v zákoně o spotřebitelských úvěrech zohledňovala zájmy a specifické postavení spotřebitelů (přesněji

řečeno postavení každého dlužníka při koupi na splátky) německá směnečná judikatura. Uvedené
závěry byly převzaty i rakouskou judikaturou, a recepci stejných závěrů najdeme dokonce i v zemi
„konkurenčního“ směnečného systému - v USA. Rozhodnutí by mohlo být inspirací pro řešení některých
nešvarů, kterým čelí čeští spotřebitelé. V polovině šedesátých let v Německu nastavilo - byť velmi
odvážně - měřítka pro rozlišování „chráněných“ a „nechráněných“ převodů směnky. Nejde přitom o
samotnou aplikaci čl. I § 17. Soud nikde nedovozuje, že by indosatář - eskontní banka - jednala vědomě

na škodu dlužníka. Jádrem rozhodnutí bylo věřitele vůbec k čl. I § 17 nepustit, neboť jeho jednání při
nabývání směnek obecně nemá požívat právní ochrany.“

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný a
preto ho v celom rozsahu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovanej
ako úspešnej strane (tak v časti zamietnutého nároku ako aj v časti zastavenie konania na základe
späťvzatia návrhu žalobcom bez zavinenia žalovanej) vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko
jej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené,, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.