Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/298/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208602
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8812208602.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,

851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M.. T. V., G.. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX Z. G.
E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so
sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát,
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 2.834,07 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24%, o ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 24%, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou podanou dňa 20.08.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo
výške 2.834,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 584,37 eur, ročným úrokom z
omeškaniavovýške9%zosumy1.950,97eurod18.02.2012dozaplatenia,akoajnáhradytrovkonania.

2. Tunajší súd, rozsudkom č. k. 10C/298/2012 - 125 zo dňa 18.05.2016, zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 1.067,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.067,91 eur od
18.02.2012dozaplatenia,atovšetkodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.Čodozvyškužalobu
zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu JUDr. Patrika
Podhorského, vo výške 187,14 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2016 a to v časti, v ktorej súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
1.067,91 eur s prísl..

3. Proti uvedenému rozhodnutiu v zamietajúcej časti a v časti trov konania podal právny zástupca
žalobcu odvolanie v zákonnej lehote z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pohľadávka je premlčaná pri aplikácii premlčania

podľa Občianskeho zákonníka; Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považuje
za nekalú obchodnú praktiku, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi; úver je bezúročný a bez
poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorýsa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je výrok o zamietnutí žaloby čo do
zvyškuasúvisiacevýrokyonáhradetrovkonaniaúčastníkovkonaniaavedľajšiehoúčastníka.Odvolacia
námietka, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby,
nie je dôvodná, keďže v súčasnosti platná a účinná úprava Občianskeho zákonníka ukladá súdom

vždy na spotrebiteľské právne vzťahy aplikovať ustanovenia Občianskeho práva, aj keby sa inak mali
aplikovať ustanovenia Obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne
vzťahyzaloženépredtýmtodňom.(rozsudokNSSR3MCdo14/2014zodňa21.4.2015).Odôvodnenáje
však odvolacia námietka, že súd prvej inštancie aplikoval na zmluve o úvere nesprávny právny predpis.
V čase uzavretia zmluvy (14.11.2007) nebol ešte účinný zákon 129/2010 Z.z., ktorý s neuvedením

konečnej splatnosti úveru spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Z právnej úpravy účinnej v čase
uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania (zákon 258/2001 Z.z.) nevyplýva, že neuvedenie konečnej
splatnosti úveru má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pokiaľ teda súd prvej inštancie
z tohto dôvodu žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a priznal žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým
úveromavšetkýmiúhradamižalovanej,urobiltaknesprávne.Prenesprávneprávneposúdeniesúdprvej

inštancie neuviedol podstatné skutkové zistenia a právne posúdenie veci, takýto postup neumožňuje
účastníkovi konania efektívne sa v odvolacom konaní brániť, a preto odvolací súd postupom podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, uznesením č. k. 23Co/174/2016 - 156 zo dňa 18.10.2017. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2017.

5. Na základe týchto skutočností, súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu veci podľa právneho názoru
Krajského súdu v Prešove a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho
prílohami, a to Oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o úvere zo dňa 13.11.2007, Dohodou o
splátkovom kalendári zo dňa 26.06.2011, správou o pobyte žalovanej, oznámením o vstupe vedľajšieho

účastníka, vyjadrením vedľajšieho účastníka, ako aj námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka do
konania zo strany žalobcu, vyjadrením žalobcu, odpoveďou na výzvu zástupcu žalobcu a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Pôvodný veriteľ, GE Money, a.s. a žalovaná ako klient, uzavreli dňa 13.11.2007 Zmluvu o úvere a

ďalších úverových produktoch č. 1251718169. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v celkovej
výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), s počtom pravidelných mesačných splátok 72 a výškou mesačnej
splátky 2.208,- Sk (73,29 eur) z čoho čiastka za poistenie je vo výške 85,- Sk (2,82 eur). Dátum prvej
mesačnej splátky bol dohodnutý do dňa 13.12.2007, dátum každej ďalšej platby je k 13.dňu v mesiaci.
Ročná percentuálna miera nákladov na úver bola dohodnutá vo výške 16,25%. Cena úveru bola vo

výške 158.976,- Sk (5.277,04 eur). Konečný dátum splatnosti úveru a ročná úroková sadzba v Zmluve
o úvere absentujú.

7. V zmysle zmluvy o úvere, sa GE Money, a.s. zaväzuje na požiadanie zákazníka a po splnení
podmienok stanovených GE, poskytne v prospech zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky

a zákazník sa zaväzuje takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splnil ostatné
povinnosti podľa zmluvy o Úvere. V ostatnom určujú obsah Zmluvy o úvere OP a Sadzobník poplatkov
GE, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere.

8. V zmysle Spoločných ustanovení v Zmluve, zákazník svojim podpisov potvrdzuje, že sa s OP

zoznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, ďalej potvrdzuje, že sa zoznámil so
Sadzobníkom,najmäsvýškouúrokovsadzbyzčerpanýchfinančnýchprostriedkovaúrokuzomeškania.
Zákazník súčasne potvrdzuje prevzatie Zmluvy o úvere vrátane textu OP a Sadzobníka a prehlasuje,
že je spôsobilý na všetky právne úkony.

9. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009, spoločnosť EOS KSI, s.r.o., žalovanej
oznámila, že pohľadávka spoločnosti GE Money, a.s., vyplývajúca zo zmluvy č. 1251718169, bola
postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá sa stala veriteľom uvedenej pohľadávky.10. Dňa 26.06.2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej
len „Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná túto dohodu podpísala dňa 26.06.2011. V článku
2. Dohody - uznanie záväzku, žalovaná uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi,

ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z
istiny v sume 2.390,71 eur, nákladov na inkasne konanie vo výške 150,- eur.

11. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 20.07.2012 označeným ako Pokus o zmier, vyzval žalovanú
na uhradenie pohľadávky spolu v sume 3.642,52 eur (109.734,56 Sk) pozostávajúcej z neuhradeného

úveru vo výške 1.950,97 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 658,45 eur, úroku z omeškania vo
výške770,64eur,sankčnýchpoplatkovvovýške58,69eur,dlžníkomuznanénákladyinkasnéhokonania
vo výške 150,00 eur, poplatkov vo výške 53,77 eur. Lehota na splnenie povinnosti bola stanovená
najneskôr do 27.07.2012.

12. Dňa 27.10.2014 bolo tunajšiemu súdu oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

Vedľajší účastník uviedol, že v písomnom vyjadrením zo dňa 21.11.2014 uviedol, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d), až j), k), l), poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiadosť / zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom, a
to rozporom v časti Žiadosť o úver a Zmluva o úver (RPMN, cena úveru, z toho čiastka za poistenie).
RPMN na úver nebola vôbec zahrnutá v návrhu žalovanej na uzavretie Zmluvy (Žiadosť o úver), ale

bola doplnená až žalobcom do textu Zmluvy o úvere. To isté platí aj o položkách Cena úveru, z toho
čiastka za poistenie. Žalovaná vrátila žalobcovi podstatnú časť požičanej sumy, tým zanikla povinnosť
žalovanej vrátiť finančné prostriedky v celej žalovanej výške. Zároveň vzniesol námietku premlčania
celéhouplatnenéhopráva,atoajnapriektomu,žežalovanávrátilafinančnéprostriedkyjemuposkytnuté
žalobcom v podstatnej výške. Ohliadnuc od vyššie uvedeného je potrebné poukázať na nekalú praktiku

žalobcu ohľadom uzavretia Dohody o uznaní záväzku. V konaní si uplatňuje žalobca svoje nároky aj
vzhľadom na skutočnosť, že uzavrel so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach. Úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti
žalovanej ako spotrebiteľa. Dohoda o uznaní je absolútne neplatná a nemožno na ňu v tomto konaní
prihliadať. Vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva, a to z dôvodu, že žalobca podal

žalobu až dňa 20.08.2012, pričom žalovaná čerpala finančné prostriedky v roku 2007. Je zrejmé, že
uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba podľa OZ.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.01.2015 namietal prípustnosť vedľajšieho účastníctva. Má
za to, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu žalovanej je právne neúčinný a navrhol,

aby súd na oznámenie Združenia o vstupe do konania bez súhlasu žalovanej neprihliadal a združenie
ako vedľajšieho účastníka do konania nepripustil. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník na strane žalovanej
nie je oprávnený vniesť námietku premlčania, pretože nejde o procesný úkon, ale úkon podľa hmotného
práva. Preto podľa jeho názoru námietku premlčania uplatnila neoprávnená osoba.

14. Súd uznesením, č. k. 10C/298/2012- 86 dňa 11.06.2015, námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva zamietol. Žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. O
podanom odvolaní rozhodol Krajský súd Prešov, ktorý uznesením, č. k. 12Co/204/2015 - 97, potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2016.

15. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, poukazuje na všetky
svoje písomné a ústne prednesy v tejto veci, ktoré boli urobené zo strany žaloby, žiada žalobe vyhovieť
a priznať trovy konania.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzavretia zmluvy (14.11.2007), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom18. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

19. V zmysle § 4 ods. 1, ods. 2 vyššie uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2

za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode ,
ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení

pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za
splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

20. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 druhá veta zákona

č. 258/2001 Z. z.).

21. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.22.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

28. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

29.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

30. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvnýchpodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich

používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

33. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného
zákonníka,došlobykznevýhodneniupostaveniažalovanéhoakospotrebiteľavdanomprávnomvzťahu.

34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná

uzavreli dňa 13.11.2007 zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky, na základe ktorej sa pôvodný žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 3.319,39 eur a ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v
72 mesačných splátkach po 70,53 eur, pri celkových nákladoch spotrebiteľa 5.277,04 eur.

37. Nakoľko súd správne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby v

rozsudku, č. k. 10C/298/2012 - 125 zo dňa 18.05.2016, čo potvrdil aj Krajský súd v Prešove v bode 3
uznesenia, č. k. 23Co/174/2016 - 156, cit. „Odvolacia námietka, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie
Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, nie je dôvodná, keďže v súčasnosti platná a
účinná úprava Občianskeho zákonníka ukladá súdom vždy na spotrebiteľské právne vzťahy aplikovať
ustanovenia Občianskeho práva, aj keby sa inak mali aplikovať ustanovenia Obchodného práva (§ 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
1.5.2014 sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. (rozsudok NS
SR 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015)“

38. Súd prvej inštancie však znova preskúmal zmluvu medzi účastníkmi konania, a zistil nasledovné:

39. V uzatvorenej zmluve o úvere nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
ktorý sa vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota splatnosti ani
nie je uvedená. Takéto určenie (resp. neurčenie) konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno
považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom

tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je
povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda
presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na
základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj
o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním

na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
matematickýmioperáciamisinýchvspotrebiteľskejzmluvedostupnýchúdajov.Naopakjepotrebnétrvať
na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom
zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadnehotrvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi
( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012,
sp. zn. 16Co/315/2012, sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn.

11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013).

40. V predloženej zmluve taktiež nie je uvedená ročná úroková sadzba, ktorú musí v zmysle § 4 ods.
2 písm. h) obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.. Tiež chýba
údaj podľa písm. i) vyššie uvedeného zákona, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.

41.Súdpodrobilzmluvukontrolevsúladesustanoveniamizákona258/2001Z.z.aposudzovalčizmluva
o úvere má náležitosti vyžadované vyššie citovaným zákonom, alebo je potrebné v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, považovať úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zistil, že v zmluve o úvere

chýba úroková sadzba spotrebiteľského úveru tak, ako to predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona
č. 258/2001 Z.z., ďalej chýba výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak, ako
to predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, absentuje konečná splatnosť úveru.

42. Takéto dojednania v zmluve súd nepovažuje za dojednania v súlade so zákonom o spotrebiteľských
úveroch, a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

43. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

44. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

45. V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

46. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

47. Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

48. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

49. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä

musí byť určitá a zrozumiteľná.50. Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená
ako dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom a jej neoddeliteľnou súčasťou tvorili Zmluvné
dojednania na zadnej strane listu.

51. Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda
na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovaným.

52.ZoZmluvnýchdojednaníakoichsúduviedolvyššievyplýva,žežalovanáakodlžníkurobilvyhlásenie,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Uznanie dlhu žalovanou je uvedené v zmluvných
dojednaniach, ktoré sú pretlačou vyhotovenou žalobcom.

53. Takéto označene dohody o uznaní záväzku so splátkovým kalendárom môže u bežného občana -

spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho
právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až
zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť síce
dohoduosplátkovomkalendárivsnahezabrániťjehopostihuaurovnaťsvojezáväzkyvočidruhejstrane,
no v ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým

ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď tieto si vykonané v prílohe k samotnej
dohode pretlačovo vyhotovenej žalobcom.

54. Nakoľko Krajský súd v Prešove, v uznesení zo dňa 18.10.2017 uviedol, že „v danom prípade nie je
možné reagovať na odvolaciu námietku, že súd považuje dohodu o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku za nekalú obchodnú praktiku, pretože na takomto právnom posúdení súd prvej inštancie
nezaložil svoje rozhodnutie“, súd pristúpil k súdnej kontrole nekalých obchodných praktík.

55. V ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých
obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné

prehliadať ani v rovine súkromného práva.

56. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

57. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona č. 250/2007 Z.z., rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,

vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. (§ 4 ods. 8 zák. o
ochrane spotrebiteľa).

58. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver
o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

59. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona

o ochrane spotrebiteľa).

60. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.

u) zákona o ochrane spotrebiteľa).61.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

62. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobcom uplatnené právo v danej právnej veci je
právom, ktoré si tento uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

63.Súdpodrobilzmluvukontrolevsúladesustanoveniamizákona258/2001Z.z.aposudzovalčizmluva
o úvere má náležitosti vyžadované vyššie citovaným zákonom, alebo je potrebné v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, považovať úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zistil, že v zmluve o úvere
chýba úroková sadzba spotrebiteľského úveru tak, ako to predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona
č. 258/2001 Z.z., ďalej chýba výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak, ako

to predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, absentuje konečná splatnosť úveru.

64. Ako žalobca uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, zmluvné strany si dohodli poplatok za poistenie
vo výške 2,82 eur mesačne. V zmysle Sadzobníka poplatkov platného v čase uzatvorenia Zmluvy, ktorý

tvorí neoddeliteľnú súčasť OP, si zmluvné strany dohodli poplatok za správu účtu vo výške 2,32 eur
mesačne. Žalobcovi vzniká iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých
žalovanej.

65. Pôvodný žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 3.319,39 eur, pričom žalovaná do

podania žaloby uhradila sumu 2.251,48 eur, pričom súd všetky žalovanou vykonané úhrady započítal na
úhradu istiny. Keďže predmetný úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi
vznikloibaprávonazaplatenienevrátenýchfinančnýchprostriedkovvovýške1.067,91eur(3.319,39eur
- 2.251,48 eur), na čo súd zaviazal žalovaného rozsudkom, č. k. 10C/298/2012 - 125 zo dňa 18.05.2016.

66. Na základe vyššie uvedených skutočností nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zvyšku žalovanej
istiny. Jeho nárok na zaplatenie zvyšku žalovanej istiny pokladá za nedôvodný, a preto súd žalobu
žalobcu čo do zvyšku zamietol.

67. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

70. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

71. Žalobca mal v konaní úspech 38%, teda v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, rozsudkom
10C/298/2012-125 zo dňa 18.05.2016, a neúspech v časti 62%, ktorý predstavuje úspech žalovaného,

a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Takto po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného
vznikol žalovanému ako účastníkovi konania, ktorý mal vo veci väčší úspech nárok na náhradu trov
konania v pomere 24%. Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho
nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v
konaní vystupuje, tzn. že nárok na náhradu trov konania je v rozsahu 24%.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.