Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207464
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:1216207464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr.

Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu vo veci starostlivosti o maloletú: E. G. D., nar.
XX. K. XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
K. D., dieťa rodičov - matky: M. D., nar. XX. K. XXXX, C. XX, a otca: G. D., nar. XX. M. XXXX, O. X, J.,
zastúpeného: Zahradnikova.SK s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, o úpravu rodičovských práv a
povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14 P 90/2016-120
z 18. októbra 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu č. k. 14 P 90/2016-150 z 15. decembra
2017 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje vo výrokoch I. a II. v spojení s výrokom IV.
II. Vo výroku III. sa napadnutý rozsudok v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 8 C
61/2010-88 mení v časti úpravy styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať
a) v každom párnom roku v období
- od Veľkonočného piatka od 15.00 hod do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod,
- od 1. júla od 10.00 hod do 15. júla do 18.00 hod a od 1. augusta od 10.00 hod do 15. augusta do
18.00 hod,

- od 23. decembra od 18.00 hod do 30. decembra do 10.00 hod,
b) v každom nepárnom roku v období
- od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod,
- od 16. júla od 10.00 hod do 31. júla do 18.00 hod a od 17. augusta od 10.00 hod do 31. augusta do
18.00 hod,
- od 30. decembra od 10.00 do 6. januára do 10.00 hod,
c) mimo týchto období každý nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod,
s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ju včas pred miestom

bydliska otca odovzdať a otec je povinný maloletú riadne a včas pred miestom jej bydliska matke vrátiť.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 15. decembra 2017 č. k. 14 P 90/2016-150
sa zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 14 P 90/2016-120 z 18. októbra 2017 súd prvej inštancie zmenil skorší
rozsudok Okresného súdu Bratislava II a I. maloletú zveril do výchovy a starostlivosti matke, ktorá ju
bude zastupovať a starať sa o jej majetok v bežných veciach, II. zaviazal otca prispievať na výživu

maloletej po 170 € mesačne, III. „stretávanie sa otca s maloletou neupravil, ponechal ho na dohodu
rodičov“ a V. žiadnemu z účastníkov neprisúdil právo na náhradu trov konania.2. Súd prvej inštancie vyšiel z toho, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 8 C 61/2010-88
z 28. júna 2013 v spojení s jeho opravným uznesením č. k. 8 C 61/2010-89 bolo manželstvo otca a
matky maloletých rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola maloletá zverená do

striedavej starostlivosti oboch rodičov s dvojtýždňovou periodicitou (osobitne bol upravený styk rodičov
počas prázdnin) a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo životného minima.
V tomto čase mala maloletá 9 rokov, teraz má 13 rokov a navštevuje strednú školu v Bratislave.
Striedavá starostlivosť je pre ňu nevhodná a nie je v súlade s jej záujmom. Maloletá má pozitívne
citové väzby k obom rodičom, viac však inklinuje k matke. Nechcela, aby bola zverená výlučne do

starostlivostisvojhootca,striedavústarostlivosťvšakoznačilaako„jevpohode“.Akbysamalastriedavá
starostlivosť skončiť, prejavila vôľu bývať u matky. Otec obýva trojizbový byt v J. sám, maloletá v ňom má
spoločnú izbu so sestrou, ktorá je riadne vybavená. Maloletá v ňom mala priestor na učenie, odpočinok,
stravovanie a hygienu, v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec pracuje ako samostatne
zárobkovo činná osoba - P., pričom jeho príjem ustálil súd prvej inštancie na približne 1.000 € mesačne.
Žiadne osobitné výdavky otca zistené neboli. Matka s maloletou bývajú v trojizbovom rodinnom dome v

C.,spoločnesnimibývamatkinplnoletýsynT..Maloletámásosvojoustaršousestroutiežspoločnúizbu,
kde má zabezpečené všetky veci osobnej potreby. Matka je zamestnancom Z. D. a jej čistý mesačný
príjem predstavuje približne 700 až 750 €.

3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že nastala zmena pomerov na strane

oboch rodičov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.). Rodičia maloletej nedokážu spolu
komunikovať, riešiť otázky týkajúce sa maloletej, ktorá sa tak ocitá v pasci svojich rodičov. Matka s
otcom sa v podstate neustále súdia. Otec za konania neustále zhadzoval matku svojich detí, vracal sa do
čias, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, navyše sám uviedol nepravdivé údaje o svojich pomeroch.
Vzhľadom na to, že maloletá preferuje matku, ako aj na stabilitu výchovného prostredia dospel súd prvej

inštancie k záveru, že v jej najlepšom záujme je zverenie do osobnej starostlivosti matky. Striedavá
starostlivosť nemôže pokračovať kvôli dlhodobej nekomunikácii oboch rodičov. Tí sú však povinní sa
navzájom rešpektovať. Niet sporu o tom, že aj otec má záujem o maloletú a citové vzťahy k nej sú
dobré. Jeho výchovné prostredie však nie je v súlade s najlepším záujmom maloletej. Za rozhodujúcu
nepovažoval vzdialenosť bydliska matky od bydliska otca, ale práve konfliktné prostredie vytvárané

rodičmi a to, že maloletá vzhľadom na vek prežíva svoj vzťah s matkou viac emočne ako vzťah s otcom.
Súd vo veci nevykonal dokazovanie dôkazmi navrhnutými otcom, pretože považoval za potrebné vo veci
rozhodnúť rýchlo, keď pretrvávajúci konflikt tiež nie je v záujme maloletej. Pokiaľ ide o výživné, dospel
súdprvejinštanciekzáveru,žeotecnemáinúvyživovaciupovinnosť,mápríjemzpodnikateľskejčinnosti
- taxislužba minimálne vo výške 500 € mesačne. Vzhľadom na to a na odôvodnené výdavky maloletej,

ktoré súd ustálil na sume 290,50 € mesačne, určil výživné 170 €. Pritom prihliadol na to, že otec je zdravý
mladý muž, ktorý je spôsobilý nielen zabezpečovať, ale aj zvyšovať svoju úroveň v majetkovej sfére.
Vzhľadom na vek maloletej, ako aj jej denný režim a vzdialenosť medzi bydliskom jej a otca a jej vzťah
k otcovi súd prvej inštancie styk otca neupravil, ale ponechal ho na vzájomnú dohodu oboch rodičov.

4. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom č. k. 14 P 90/2016-150 súd prvej inštancie doplnil predošlý
rozsudok o výrok VI., ktorým zamietol návrh otca na zrušenie striedavej starostlivosti a úpravu práv a
povinností k maloletej. Na odôvodnenie v podstate uviedol, že nebolo rozhodnuté o návrhu otca, ktorý
žiadal zrušiť striedavú starostlivosť a zveriť maloletú do jeho výlučnej starostlivosti.

5. Včas podaným odvolaním otec domáha zmeny oboch rozsudkov v podstate tak, že maloletá sa zverí
do jeho výchovy a starostlivosti, právo zastupovať ju budú mať obaja rodičia, matka bude zaviazaná
prispievať na výživu 120 € mesačne a bude upravený styk maloletej s matkou spôsobom podrobnejšie
opísaným v petite odvolania. Eventuálne navrhol, aby maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti
oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch s osobitnou úpravou letných a ďalších prázdnin s tým,

že výživné sa na toto obdobie neurčí. Vytkol súdu prvej inštancie, že v konaní nevykonal dostatok
dôkazov pre záver, že osobná starostlivosť matky lepšie zabezpečuje záujem maloletej ako iná forma
starostlivosti. Problematická komunikácia medzi rodičmi sa zmenou zverenia dcéry nevyrieši, navyše
tá existovala už v čase rozvodu. Súd jednostranne obviňuje otca, že útočí na matku, ktorá však za
konania takisto voči otcovi vyslovila viacero invektív, klamstiev, ktoré súd nijako nevyhodnotil v jej

neprospech.Poukázalnanejasnostiohľadomsvojhovyjadreniaprekolíznehoopatrovníkavovecipríjmu
a vlastníctva bytu, ktoré vznikli omylom. Nesúhlasil tiež s názorom, že dôvodom rýchleho skončenia
konania má byť, aby matka nebola konaním neprimerane zaťažovaná. Súd má zistiť náležite skutkový
stav, navyše k predlžovaniu konania prispieva pravidelne matka. Nesúhlasil so záverom, že maloletáinklinuje viac k matke, podľa neho maloletá uprednostňuje pobyt u neho pred pobytom u matky. Maloletá
sa vyjadrila, že sa k matke nechce vrátiť, ale snaží sa vyhnúť vypätej hádke s matkou, preto to nepovie
nahlas. U matky sa jej nedostáva lásky a objatí, nemá k nej hlboký vzťah, keďže ju v dojčenskom

veku zanechala rok v starostlivosti otca. Na strane dcéry to vyvolalo veľký citový otras. Matka takisto
nezabezpečí riadne osobnú starostlivosť a stabilitu výchovného prostredia. V domácnosti otca má
maloletá všetko čo potrebuje, otec dokáže lepšie zabezpečiť školskú dochádzku, lepšie sa tam vyspí, od
matky dcéra cestuje jeden a pol hodiny. Matka dcéru do školy nevozí, otec by ju vozil. Maloletá má veľký
počet zameškaných hodín, čím sa súd nezaoberal a nezisťoval, do ktorých týždňov spadajú jednotlivé

absencie. Matka necháva dcéru v piatky doma, neumožňuje rozvíjanie jej mimoškolských aktivít a
odmieta si za týmto účelom posunúť pracovnú dobu. Odmietol tvrdenie matky, že by dcéra uňho nemala
dostatočnú hygienu, považuje však za nenáležité pomáhať dcére s osobnou hygienou v 13 rokoch. V
J. má maloletá kamarátky, s ktorými sa stretáva, u matky je od nich odrezaná. Maloletá nemá u matky
skutočný domov, keďže táto sa od odchodu zo spoločnej domácnosti niekoľkokrát sťahovala (celkovo
šesť podnájmov). To takisto neprispieva k stabilite výchovného prostredia dcéry. Na matku bol navyše v

roku 2016 vyhlásený konkurz za celkový dlh 90.000 €. Zverením maloletej do starostlivosti matky dôjde
k rozdeleniu sestier, keďže staršia k matke odmieta chodiť, čo je závažný zásah do jej života prípustný
len vo výnimočných prípadoch. Poukázal na to, že plnoletá dcéra matku od skončenia strednej školy
nenavštevuje. Otec následne analyzoval článok 5 zákona o rodine definujúci záujem maloletého dieťaťa.
K stabilite výchovného prostredia sa môže vyjadriť aj staršia dcéra, ktorá sa sama rozhodla bývať u otca.

Táto nebola na súde prvej inštancie vypočutá, hoci nebola prítomná ako verejnosť pri žiadnej relevantnej
časti konania. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, ako bude zabezpečený styk dcéry s otcom. Na
strane jednej zhodnotil neexistujúcu komunikáciu medzi rodičmi, no na druhej strane ponechal styk na
dohodu rodičov. Otec ďalej namietol názor dcéry zistený prostredníctvom ÚPSVaR, kam otec nebol
predvolaný a v dôsledku jeho neprítomnosti tak dcéra nepovedala objektívne čo si myslí; naopak, zvolila

najľahšiu cestu vyhnúť sa konfliktu s matkou. Nemala byť presviedčaná, aby si medzi jej rodičmi vybrala.
Samotný pohovor bol navyše pri vyhlásení rozsudku rok starý. Z konania matky je zrejmé, že matka
si rodinu otca neváži, odmietla dcéru vydať otcovi, otec v záujme ochrany dcéry nesúhlasil s riešením
prostredníctvom polície. Napísala aj starým rodičom, aby dcéru nekontaktovali. Súd sa preto vzhľadom
nanedôveryhodnosťmatkynemalspoľahnúťibanajejtvrdenie,žestyksdcérouumožní.Otecnesúhlasil

s napadnutým rozsudkom ani čo do výšky výživného, keď súd prvej inštancie len konštatoval, že niektoré
odôvodnenévýdavkynepreukázal.Niektorévšaknemožnopreukázať,pretožesiotecneodkladalbločky.
Takisto nie je možné preukázať výdavky na školské výlety a podobne. Otec priznal, že vyživovaciu
povinnosť si neplnil, chcel však primeť matku k tomu, aby sa podieľala na výdavkoch detí pravidelne.
Dcéram však dá všetko čo môže, no nedokáže sám financovať všetky, keď jeho príjem s matkou je

porovnateľný. V súčasnosti má otec okrem maloletej aj vyživovaciu povinnosť voči staršej dcére C., ktorá
študuje na vysokej škole. Navrhol doplniť dokazovanie jednak výsluchom staršej dcéry C., výsluchom
svojho otca, zistení názoru maloletej prostredníctvom psychológa a vyžiadaním si správy zo školy
ohľadom prospechu a vymeškaných hodín.

6. Matka vo vyjadrení konkrétny odvolací návrh nepodala. Poukázala na to, že otec bol vyzvaný na
stretnutie so psychológom, neprišiel tam, nesúhlasila však s tým, že by dcéra bola pod jej vplyvom.
Maloletá prežíva zlé reakcie otca a starého otca. Otec neplnil výživné, od roku 2008 sa o deti stará
sama matka, nebol dlhšie zamestnaný, jeho domácnosť riadia jeho rodičia. O deti sa zaujímal, len aby
nemusel platiť výživné, boli pod tlakom, niekedy po ne neprišiel. Po schválení striedavej starostlivosti sa

o ne na pol roka prestal zaujímať. Súhlasila so zrušením striedavej starostlivosti, ktorá bola nefunkčná.
Staršia dcéra si zarobila niečo na brigádach a býva v J., matka jej nebude diktovať, ku komu má chodiť.
Otec mohol všetky otázky výchovy maloletej riešiť s ňou ako s matkou, nerobil to. Je nezamestnaný,
neplatí odvody, sociálne ani zdravotné, nemožno hovoriť, že by bol vzorom. Maloletá je pokojná, nemusí
počúvať výčitky dookola, chodí spolu s matkou do práce, na vychádzky, má všetko na jednom mieste

a bude mať samé jednotky. Otec so svojim otcom maloletú vyhľadávajú pred školou a pýtajú sa, či ich
nemá rada, vyhrážal sa aj, že po ňu príde s policajtami. Napriek tomu sa od 18. októbra 2017 žiaden z
nich o ňu nezaujímal. Otec sa navyše svojvoľne rozhodol nedať výživné matke.

7. Otec v obsiahlej replike poprel, že by mu bolo oznámené stretnutie so psychologičkou. Vyjadrenie

matky považuje za útoky na svoju osobu podopierané klamstvami. Matka ho prinútila podpísať dohodu
rodičov a platiť výživné. Nie je pravda, že by bol dlhodobo nezamestnaný, bol bez práce iba chvíľu, keď
bola matka dlhodobo v C.. O úrovni jeho bytu hovoria dostatočne správy sociálky. O zverení detí do
starostlivosti sa snažil od počiatku, nečakal, že matka sa prestane podieľať na potrebách detí. Matkasama žiadala, aby deti mohli u otca ostať dlhšie. Matka zbytočne útočí na plnoletú dcéru, podľa neho
striedavá starostlivosť nebola postrachom, matka im však nechcela dávať financie na potrebné veci.
Matka marí stretnutia maloletej so starými rodičmi, nespolupracovala, ani keď bola vyzývaná políciou,

aby nemarila rozhodnutie súdu. Komunikáciu matka odmieta. U otca majú deti riadne zázemie, s matkou
kočujú po J. a okolí. Otec matku nepovažuje za dobrý vzor pre deti, pretože svojou chamtivosťou
zničila projekt na pomoc jej rodnej krajine a okradla sedem finančných inštitúcií o 92.000 €. Svojho
prvorodeného syna dala do opatery svojim rodičom a vyzdvihla ho po 20 rokoch. Nie je pravda, že by
maloletá nechcela byť s otcom. Otec matke vybavil na Slovensku prácu a platil za ňu všetko. Matka sa

s deťmi nikdy do školy neučila, nič ich nenaučila, maloletá má vymeškaných mnoho hodín, matka nemá
záujem zúčastniť sa jej vzdelávania. Maloletá cestuje sama do školy a zo školy, potuluje sa v okolí školy.
Maloletej sa policajtami nevyhrážal, len chcel dcére vysvetliť situáciu. Otec z výživného neodrátava nič,
všetko dáva pre svoje deti. Matku považuje za chamtivú ženu, ktorá ho vydiera. Maloletá je odstrčená
od rodiny, pod neustálym tlakom zo strany matky, a čím dlhšie to bude trvať, tým jej to viac ubližuje.

8. Matka odvolaciu dupliku nepodala.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.), na ktorom

účastníci zotrvali na svojich stanoviskách. Otec poukázal na to, s maloletou sedem mesiacov nemá
kontakt a matka mu bráni v styku s ňou, čo nie je v jej záujme. Maloletá by mala byť zverená jemu,
lebo on by styku s matkou nebránil. Nesúhlasil s tým, aby sa s ňou mohol stýkať len na pár dní cez
prázdniny. Matka žiadala zveriť maloletú sebe, otec ju zahŕňa výčitkami, prečo k nemu nechodí. Styk
žiadala ponechať neupravený tak, ako to vyslovil súd prvej inštancie. Kolízny opatrovník žiadal zohľadniť

názor maloletej a styk upraviť rozhodnutím, pretože rodičia sa o ňom dohodnúť nevedia.

11. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval dokazovanie výsluchom matky a otca a doplnil dokazovanie
- výsluchom svedkyne C. D. (zápisnica o pojednávaní z 29. mája 2018, čl. 292), ako aj
- listinami: výpis z Obchodného vestníka č. 105/2016, 244/2016, 240/2016, a 74/2017 (čl. 192 až 199),

oznámenie Sociálnej poisťovne z 25. apríla 2018 (čl. 261), oznámenie Dôvera zdravotnej poisťovne,
a.s., z 25. apríla 2018 (čl. 264 až 266), správa ÚPSVaR J. z 26. apríla 2018 (čl. 267), správa Školy
pre mimoriadne nadané deti a gymnázia v Bratislave z 26. apríla 2018 (čl. 269) spolu s doplnením tejto
správy (čl. 286 až 287), oznámenie Daňového úradu Bratislava zo 7. mája 2018 (čl. 271 a 272), správa
ÚPSVaR K. D. z 10. mája 2018 (čl. 278 a 279), odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni ohľadom

matky a otca (čl. 288 a 289)
a v spojení s tými skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.
s. p.), zistil tento

skutkový stav:

12.1 Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 8 C 61/2010-88 z 28. júna 2013 bola okrem iného
schválenádohodarodičovmaloletej,podľaktorejbolamaloletázverenádostriedavejstarostlivostioboch
rodičovsdvojtýždňovouperiodicitouabolupravenýstykrodičovpočasprázdnin,pričomotecsazaviazal

prispievať na maloletú sumou 30 % životného minima. Maloletá mala v tom čase 9 rokov. Súd vyšiel zo
záveru znaleckého posudku, podľa ktorého si striedavá starostlivosť vyžaduje intenzívnu komunikáciu
a spoluprácu oboch rodičov vo výchove, pričom v danej veci mal pochybnosti o tom, či je táto splnená.
Súd však považoval za správnejšie vytvoriť pre rodičov túto možnosť, keďže to rodičia v zhodnej dohode
navrhli a tí potreby maloletého dieťaťa poznajú lepšie.

12.2 Maloletá je v súčasnosti naďalej zverená do striedavej starostlivosti rodičov, prakticky sa však
zdržuje u matky. Má toho času 13,5 roka a navštevuje terciu gymnázia pri škole pre mimoriadne nadané
deti. V školskom roku 2016/2017 prospievala s vyznamenaním s priemerom 1,08 s primeraným počtom
vymeškaných hodín. V prebiehajúcom školskom roku 2017/2018 zatiaľ prospieva s priemerom 1,0 a

39 ospravedlnenými vymeškanými hodinami v prvom polroku (správa č. l. 269). Od začiatku tohto
školského roka, kedy sa maloletá zdržiava prevažne u matky, vymeškala v priemere 1 až 2 dni do
mesiaca (doplnenie správy č. l. 286 a 287). Maloletá má zdravotné problémy so zrakom, s ktorými sú
spojené zvýšené výdavky v sume približne 270 € za štvrťrok (výpoveď matky). Sama maloletá prejavilazáujem byť u matky, styk s otcom chcela neupraviť. Je jej nepríjemné, že otec a starý otec ju niekedy
čakávajú pred školou, vytýkajú jej, že k nim chodí málo. Býva s matkou v C., odkiaľ dochádza do J. ráno
a večer, toto dochádzanie považuje za trochu stresujúce. (výsluch maloletej, zápisnica č. l. 292 a 293)

12.3 Spoločne s maloletou v C. žije matka, ako aj jej dospelý syn (polovičný brat maloletej). Maloletá
má v dome vlastnú izbu. Všetci traja dochádzajú autom do J., prípadne matka s maloletou dochádzajú
vlakom; maloletá vie dochádzať sama autobusom. Vstávajú približne o 5.00 hod a domov prichádzajú
približne o 16.00 hod, pokiaľ má však maloletá krúžok, matka je schopná ju v J. počkať. Maloletá cez

víkend navštevuje svoje kamarátky v J., kam dochádza vlakom. Matka je schopná sa o deti riadne starať
aj počas letných prázdnin, kedy si vie zariadiť dovolenku potrebným spôsobom. Je ochotná podporovať
styk maloletej s otcom a jeho rodičmi, sama ju tam posiela, maloletá sa však odtiaľ vracia s plačom,
pretože sa bojí, že ju nepustia naspäť. Matka spolupracuje so školou, kam maloletá chodí, a to tak
účasťou na triednych schôdzkach, ako aj informovaním sa o akciách školy (správa č. l. 269). Matka
pracuje ako referentka na Z. D. G. pričom za obdobie apríl 2017 až apríl 2018 dosiahla priemerný hrubý

mesačný príjem 1.204,22 € (lustrácia č. l. 289), okrem toho poberá aj prídavok na maloletú. Nie je
vlastníčkou žiadneho podstatného majetku, okrem maloletej má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére
C., ktorá toho času študuje na vysokej škole v J.. Zníženú pracovnú schopnosť ani osobitné zvýšené
výdavky matka nemá. (výpoveď matky) K 1. júnu 2016 bol na majetok matky vyhlásený konkurz, keď jej
dlhy z rôznych úverov a pôžičiek dosiahli 92.276,15 €. Konkurz bol však k 18. aprílu 2017 zrušený po

splnení rozvrhového uznesenia. (obchodný vestník č. l. 192 až 199)

12.4 Otec maloletej žije v J. v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho matky. S ním tam cez víkendy žije plnoletá
dcéra C., ktorá cez týždeň žije na internáte v J.. O domácnosť sa otec stará samostatne. Maloletú je
schopný ráno zaviesť do školy a vziať zo školy, je schopný jej pomáhať pri učení a tráviť s ňou aj voľný

čas až do večera. Je s ňou takisto schopný tráviť dovolenku počas letných prázdnin. (výpoveď otca) Otec
sa takisto zúčastňuje na triednych schôdzkach v škole, kam maloletá chodí (správa č. l. 269). Otec je
samostatne zárobkovo činnou osobou, okrem toho od 11. júla do 7. novembra 2017 pracoval na základe
dohody pre spoločnosť N. G. s.r.o. Za obdobie apríl 2017 až apríl 2018 vykázal celkový priemerný hrubý
mesačný príjem približne 781 € (lustrácia č. l. 288), je však schopný zarobiť viac než 1.000 € každý

mesiac v čistom. Zníženú pracovnú schopnosť nemá, takisto nemá osobitné výdavky. Má vyživovacie
povinnosti voči plnoletej dcére C., ktorej prispieva 250 až 300 € mesačne (výpoveď svedkyne C. D.).
Výživné na maloletú E. matke neplatil, pretože platí priamo dcéram, a to mnohonásobne viac než súdom
určenú minimálnu sumu. Otec má záväzky - nedoplatky okrem iného voči Sociálnej poisťovni v celkovej
sume 8.300 € (oznámenie č. l. 261) a voči zdravotnej poisťovni v celkovej sume 372 € (oznámenie č. l.

265), nedoplatky na daniach nemá (oznámenie č. l. 271 a 272).

12.5 Od zverenia maloletej do striedavej starostlivosti dochádzalo medzi otcom a matkou k nezhodám
o tom, kto čo platí, ako aj k nezhodám o tom, kde sa bude maloletá zdržiavať a čo tam bude robiť.
Matka sa snaží o otcovi pred maloletou vyjadrovať aspoň formálne neutrálne, otec a starým otec

maloletej sa o matke vyjadrujú znevažujúco a neúctivo. Otec a matka považujú starostlivosť o dcéru
navzájom za nedostatočnú, otec matke vyčíta nedostatočné finančné zabezpečenie, matka otcovi vyčíta
nedostatočnú starostlivosť o hygienu a zovňajšok. Obaja rodičia maloletej počas trvania striedavej
starostlivosti riešili problém so vzájomnou komunikáciou, ktorú neboli schopní viesť tak, aby striedavá
starostlivosť bola na prospech maloletej. (výpoveď maloletej a svedkyne C. D.)

13. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie
(§ 383 C. s. p.) vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

13.1 Jednotlivé skutkové zistenia vychádzajú z výpovedí matky a otca, ktoré sú doplnené výpoveďou

svedkyne C. D., a v zásade zodpovedajú jednotlivým listinným dôkazom vykonaným pred odvolacím
súdom. Správa školy vyvrátila tvrdenie otca, že maloletá počas pobytu u matky vymeškáva veľké
množstvo vyučovacích hodín, rovnako však vyvrátila tvrdenie oboch rodičov o tom, že druhý rodič
sa o maloletej školský prospech nezaujíma. Otcom predložené listinné dôkazy (výpisy z obchodného
vestníka) potvrdili aj skutočnosť, že matka bola istý čas v konkurze, zároveň však dôkazy vykonané

odvolacím súdom (správy sociálnej a zdravotnej poisťovne) preukázali, že ani otec riadne neplatí svoje
verejnoprávne záväzky.13.2 Rozpory vo výpovediach medzi rodičmi sa vyskytli len v otázke, kto čo pre maloletú zabezpečuje,
čo však odvolací súd z hľadiska prerokúvanej veci nepovažuje za podstatné. Pri rozhodovaní o zmene
úpravy práv a pomerov k maloletej so striedavej starostlivosti na výlučnú starostlivosť nie je podstatné,

kto čo konkrétne pre maloletú zabezpečil, ale to, aké výchovné prostredie bude pre ňu vytvorené.
Z výpovedí oboch rodičov, ako aj svedkyne C. D. potom celkom zjavne vyplývajú všetky podstatné
charakteristiky východného prostredia, ktoré sú schopní pre maloletú vytvoriť.

13.3 Pokiaľ ide o príjem otca, odvolací súd vyšiel predovšetkým z jeho výpovede. Zároveň však odvolací

súd prihliadol aj na to, že otec je schopný prispievať staršej dcéra (svedkyni) C. mesačne sumou 300
€. To by celkom zjavne nebol schopný, ak by jeho hrubý príjem dosahoval len vykazovaných 781 €
mesačne.Okremtohoodvolacísúdvzalnazreteľajto,žeotecprevádzkujeP.vJ.,kdejevysokýdopytpo
týchto službách a tým aj široká možnosť zárobku. Okrem toho z verejne dostupných zdrojov (publikácie
Štatistického úradu SR) vyplýva, že priemerná mesačná mzda zamestnancov v doprave v Bratislavskom
kraji dosahuje približne 1.000 € a Dopravný podnik J., a.s., ponúka vodičom nástupnú hrubú mzdu

približne 1.200 € mesačne. Odvolací súd by nepovažuje za uveriteľné, že by sa otcovi za týchto okolností
oplatilo prevádzkovať taxislužbu za výrazne nižší príjem, keď prechodom do týchto zamestnaneckých
pomerov by svoj príjem mohol podstatným spôsobom zvýšiť. Preto odvolací súd dospel k záveru, že
príjem otca musí presahovať sumu 1.000 € mesačne.

13.4 Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami otca proti výpovedi maloletej a proti neobjektívnosti
v zisťovaní jej názoru. Odvolací súd sám zisťoval názor maloletej v súlade s § 38 ods. 2 C. m. p.
primeraným spôsobom bez prítomnosti matky a otca, pretože ich prítomnosť by maloletej mohla brániť
uvoľniť sa a prejaviť svoj názor slobodne. Maloletá by sa totiž svojou výpoveďou mohla dostať do
konfliktu s jedným alebo druhým rodičom, pred ktorým by sa snažila uniknúť vyhýbaním sa jasným

odpovediam. Z tohto dôvodu inak nebol z tohto úkonu vyhotovený ani zvukový záznam podľa § 98 C. s.
p. Odvolací súd totiž dospel k záveru, že záujem na ochrane práva maloletej na slobodnom vyjadrení jej
názorutuprevyšujenadzáujmomúčastníkovnazachyteníjejnázorunazvukovýzáznam.Akjeúčelom§
38ods.2C.m.p.chrániťmaloletúprednegatívnymvplyvomprítomnostirodičovnaúprimnosťjejnázoru,
potom rovnaký účel žiada, aby jej výpoveď nebola zaznamenaná, teda aby nemohla byť následne

rodičmi analyzovaná a voči maloletej vznášané výčitky za to, aký názor prejavila a ako vypovedala.
Inak povedané, cieľom § 38 ods. 2 C. m. p. je brániť maloletú pred tlakom rodičov tak pri prejavení
jej názoru, ako aj následne po jeho prejavení. Preto bola výpoveď maloletej v podstatných častiach
len zapísaná do zápisnice o pojednávaní podľa § 99 ods. 1 C. s. p. Vyjadrenie maloletej potom jasne
preukázalo pravdivosť tvrdení matky o tom, že maloletá je u otca vystavená výčitkám za to, že k nemu (a

k starým rodičom) chodí málo. Na maloletú negatívne vplývajú aj pokusy otca, resp. jeho otca (starého
otca maloletej) „nepustiť“ ju k matke. Odvolací súd hodnotí maloletú ako vyspelú osobnosť, ktorá svoj
názorbolaschopnávysloviťajsracionálnymodôvodnenímtoho,prečohozastáva.Maloletáprivýsluchu
nepôsobila dojmom, že by bola pod priamym vplyvom kohokoľvek, naopak, preferenciu matky vysvetlila
zrozumiteľne a veku primerane. Okrem toho bola maloletá vhodným spôsobom poučená o význame

oboch rodičov v jej živote a výchove. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd nezistil žiaden
dôvod, kvôli ktorému by na názor maloletej nemal prihliadať alebo by ho mal považovať za zásadne
ovplyvnený matkou.

14. Odvolací súd nevykonal dokazovanie výsluch starého otca maloletej, ktorý navrhoval otec. Podľa

názoru odvolacieho súdu je starý otec ako osoba blízka otcovi len ťažko spôsobilá dôveryhodne a
nestanne vypovedať u pomeroch na strane otca a na strane matky. Okrem toho odvolací súd považuje
za podstatné aj vyjadrenie samotnej maloletej, ktorá potvrdila, že otec a starý otec matku pred ňou
znevažujú a nemajú k nej dobrý vzťah. Naopak, odvolací súd považoval výpoveď svedkyne C. D. za
dostatočnú na objasnenie okolností výkonu striedavej starostlivosti, keďže táto je dcérou oboch rodičov

a nemá zrejmý úmysel nadŕžať alebo škodiť ani jednému z nich.

15. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v
celom rozsahu (§ 65 v spojení s § 23 ods. 2 C. m. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej
inštancie. Po jeho preskúmaní bez ohľadu na odvolacie dôvody (§ 66 a 67 C. m. p.), dospel k záveru,

že odvolanie je čiastočne dôvodné.

16.Súduprvejinštancietrebapredovšetkýmvytknúťaplikáciunesprávnehoustanoveniaprirozhodovaní
o zmene skoršieho rozsudku o úprave rodičovských práv a povinností. Ním citované ustanovenie § 78ods. 1 Zákona o rodine sa však podľa svojho znenia vzťahuje len na dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom. V prerokúvanej veci bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 8 C 61/2010-88 pri
rozvode manželov - rodičov maloletej zároveň upravený výkon rodičovských práv a povinností k nej

tým spôsobom, že bola schválená dohoda o ich úprave. Nešlo teda len o rozhodnutie o výživnom, ale
o úprave všetkých rodičovských práv a povinností, ako ich vymedzuje § 28 ods. 1 Zákona o rodine.
Správne má teda súd prvej inštancie poukázať na ustanovenie § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého
môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu
o ich výkone, ak sa zmenia pomery. Aj v tomto prípade však zostávajú platné všeobecné závery

judikatúry, na ktoré poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Aj pri zmene rozhodnutia o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o ich výkone treba porovnať okolnosti, ktoré tu
boli v čase pôvodného rozhodovania, s okolnosťami existujúcimi v čase rozhodovania súdu o ich zmene
(porov. analogicky judikát R 72/1965). Nestačí len všeobecný záver, že rodičovské práva a povinnosti sú
upravené nevhodne, pretože by šlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (porov.
analogicky judikát R 27/1974).

17. Aj pri rozhodovaní o zmene výkonu rodičovských práv a povinností súd prihliada na ustanovenia §
24 Zákona o rodine. Súd je teda predovšetkým povinný skúmať, či sú rodičia naďalej spôsobilí dieťa
vychovávať a majú o jeho osobnú starostlivosť záujem a či sú teda splnené podmienky ponechania,
resp. zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd je povinný rešpektovať právo maloletého

dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd tiež dbá, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo
dieťaťao udržovaniepravidelnéhorovnocennéhoarovnoprávnehoosobnéhostykusobidvomarodičmi.

Pojem záujmu maloletého dieťaťa je potom vymedzený v čl. 5 základných zásad Zákona o rodine a
pri jeho posudzovaní sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie

vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa
a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a
rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie
možnýchprostriedkovnazachovanierodinnéhoprostrediadieťaťa,aksazvažujezásahdorodičovských

práv a povinností. Citované kritériá nemožno aplikovať mechanicky, ale vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, záujmy, zdravotný stav, zaškoľovanie, osobitné
potreby a pod. Súd je teda povinný zistiť podmienky na strane oboch rodičov týkajúce sa osobnej
starostlivosti o dieťa, a to jednak podmienky subjektívne (fyzická, mentálna a kultúrna spôsobilosť
a schopnosť rodiča starať sa o dané dieťa, životný štýl), ako aj objektívne (miesto bydliska, bytové

pomery, zamestnanie rodiča a z toho plynúca organizácia pracovného dňa), a to, ako sa tieto podmienky
prejavia na zabezpečení potrieb maloletej. Pokiaľ sú podmienky na strane oboch rodičov rovnaké,
prípadne totožné, je súd ďalej povinný skúmať, či na strane dieťaťa neexistujú osobitné dôvody, ktoré
by odôvodňovali prevažnú starostlivosť len jedným rodičom (napr. novorodenecký alebo dojčenský
vek). Pokiaľ ide o staršie dieťa, je súd takisto povinný zohľadňovať jeho názor v zmysle čl. 5 písm. g)

základných zásad Zákona o rodine.

18. Ako už bolo uvedené v prerokúvanej veci došlo k poslednej úprave výkonu rodičovských práv a
povinností označeným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 28. júna 2013. V tomto rozsudku
súd vychádzal z toho, že rodičia budú pri výkone striedavej osobnej starostlivosti spolupracovať tak,

aby bolo možné striedavú starostlivosť realizovať. Aj z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine má
súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv zohľadniť schopnosť rodičov vzájomne sa dohodnúť.
Právo striedavá starostlivosti si vyžaduje zvýšenú mieru kooperácie oboch rodičov. Je nevyhnutné
vzájomne sa dohodnúť o spôsoboch výchovy a starostlivosti, spoločne posudzovať potreby a želania
dieťaťa. Striedavá starostlivosti teda zmysluplne predpokladá určitú minimálnu mieru schopnosti rodičov

spolupracovať a komunikovať a aby boli pripravení tak robiť. Rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa možno
zmysluplne robiť len vtedy, ak si rodičia navzájom vecným spôsobom vymieňajú informácie a robia
spoločné rozhodnutia. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že rodičia maloletej
takejto komunikácie a spolupráce nie sú schopní. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že otecs matkou nie sú schopní komunikovať o potrebách maloletej, či už ide o organizáciu jej voľného času
alebo o jej školské aktivity. Otec a matka majú zásadne odlišné predstavy o tom, čo maloletá robí u
druhého z nich, snažia sa počas pobytu u seba podriadiť ju svojmu dennému režimu a režim druhého

rodiča považujú za nevhodný a nesprávny. Ako správne uviedla matka, u dieťaťa to môže viesť k snahe
zneužívať tento systém, keď veci zakázané jedným rodičom bude robiť u druhého rodiča, teda bude u
každého rodiča využívať výhody toho, že uňho je, bez toho, aby znášala negatívne následky od druhého
rodiča. Okrem toho je aj maloletá staršia, v pubertálnom veku, a sama pociťuje pravidelný pobyt u otca
v rámci striedavej starostlivosti za záťaž. Súd je podľa čl. 5 písm. g) základných zásad Zákona o rodine

povinný na tento meniaci sa názor maloletej prihliadať, keď navyše táto zmena názoru je kontinuálne
zjavná vo všetkých výsluchoch maloletej od začiatku konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
správne dospel k záveru, že sú splnené podmienky § 26 Zákona o rodine, teda že od poslednej úpravy
výkonu rodičovských práv a povinnosti sa zmenili pomery do tej miery, že je potrebné zmeniť pôvodnú
dohodu rodičov o ich výkone.

19. Z už uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že maloletú bude
pre budúcnosť potrebné zveriť len jednému z rodičov. Otcovi však treba dať za pravdu, že pre záver
o zverení maloletej do starostlivosti matky súd prvej inštancie neurobil potrebné skutkové zistenia.
Skutkový stav zistený doplnením a opakovaním dokazovania v odvolacom konaní však vedie k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere správne. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,

že obaja rodičia sú spôsobilý starostlivosti o maloletú a u oboch rodičov sú vytvorené také podmienky pre
maloletú, aby to bolo v jej najlepšom záujme. U oboch má maloletá samostatnú a plne vybavenú izbu,
obaja rodičia žijú v samostatných domácnostiach, o ktorú sa riadne starajú, obaja riadne pracujú, ich
pracovný režim je organizovaný vhodným spôsobom. V domácnosti žiadneho z rodičov neexistujú rušivé
vplyvy, ktoré by ohrozovali telesný, duševný alebo citový vývoj maloletej. Rodičia nestriedajú partnerov,

nežijúvkonfliktnomalebovočimaloletomnepriateľskomprostredí.Maloletásizasanevyžadujeosobitnú
starostlivosť z dôvodu svojho zdravotného stavu alebo postihnutia, keď problémy so zrakom si vyžadujú
len lekárske vyšetrenia a používanie predpísaných pomôcok (okuliarov). Z hľadísk uvedených v čl. 5
písm. a) až f) základných zásad Zákona o rodine by tak bolo možné maloletú zveriť do starostlivosti
každému z rodičov.

20. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom otca, že matka pre dieťa nie je dobrým vzorom, kvôli svojim
finančným problémom. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že matka sa v roku 2016 dostala do
konkurzu kvôli veľkému počtu úverových záväzkov, ktoré nebola schopná splácať. Zadlženie sa nad
svoje pomery môže byť prejavom určitej nezodpovednosti alebo neschopnosti riadiť vlastné financie. To

samoosebealenesvedčíotom,žebyrodičnemoholbyťdobrýmvzorom.Zozistenéhoskutkovéhostavu
totiž nevyplýva, že by sa matka dostala do konkurzu úmyselne, napr. vlastným podvodným konaním,
teda že by v jej konaní bol morálne alebo spoločensky odsúdeniahodný prvok. Odvolací súd sa takisto
nestotožňuje s výhradami otca voči organizácii dňa u matky. Sama okolnosť, že maloletá do školy
dochádza (a podľa okolností aj skoro), neznamená nič nezvyčajné vo výchovnom prostredí, keďže

takýmto spôsobom do školy dochádzajú tisíce žiakov na celom Slovensku. Pohľad otca je z tohto
hľadiska mierne „bratislavsko-centrický“. Zo zisteného skutkového stavu navyše nevyplýva ani to, že by
matka maloletú vystavovala nebezpečenstvu. Matka prevažne cestuje s maloletou tak z C. do J., ako aj
späť, pričom čas pred vyučovaním trávi maloletá v škole, teda v zariadení, ktoré za ňu preberá dozor a
zodpovednosť. Okrem toho maloletá vo veku 13,5 roka je už dostatočne vyspelá na to, aby bola schopná

cestovať sama na určenej známej trase. Ďalej odvolací súd nesúhlasí ani s výhradami otca, že matka nie
je spôsobilá podporovať maloletú v školskej dochádzke a vzdelávaní. Zo zisteného skutkového stavu je
zrejmé,žehocijemaloletáodoktóbra2017(tedatakmerodzačiatkuškolskéhoroka)vpodstateneustále
u matky, mala vymeškaný len primeraný počet hodín a v prvom polroku prospela s priemerom 1,00,
pričom s rovnakým priemerom zrejme prospeje aj v druhom polroku. Je teda zrejmé, že pobyt maloletej

u matky nemá žiaden negatívny vplyv na jej dochádzku ani výkony. Konečne, námietky otca ohľadom
„kočovania“ matky po J. okolí sa týkajú minulosti, a preto nemajú relevanciu pre toto konanie. Matka od
začiatku konania (2. mája 2016) býva s maloletou na tom istom mieste v C., pričom nič nenasvedčuje
tomu, že by odtiaľ hodlala v krátkom čase odísť. Takisto výhrady otca k tomu, ako sa matka zachovala
voči svojmu dospelému synovi, sú pre toto konanie irelevantné, keď nič nenasvedčuje tomu, že by

nemala záujem starať sa o maloletú.

21. Súd tak pri rozhodovaní, ktorému z rodičov zverí maloletú do osobnej starostlivosti (§ 24 ods. 4
Zákona o rodine), predovšetkým prihliadol na názor maloletej, keďže ide o jeden z aspektov najlepšiehozáujmu dieťaťa [čl. 5 písm. g) základných zásad Zákona o rodine]. Tá vyjadrila vôľu byť u matky, s ktorou
si lepšie rozumie. Okrem toho odvolací súd prihliadol aj na to, že podľa zisteného skutkového stavu
je maloletá zo strany otca a starého otca z jeho strany vystavovaná nepríjemným citovým zážitkom,

ktoré vyvolávajú tzv. konflikt lojality. Maloletej je vyčítané, že ich navštevuje málo a sú voči nej otvorene
prejavované snahy nepustiť ju späť k matke. Naopak, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že matka
sa v rámci možností snaží podporovať kontakt maloletej s otcom a jeho rodičmi, tento kontakt však
odmieta sama maloletá práve kvôli uvedenému správaniu otca a starého otca. U matky má teda maloletá
lepšie podmienky na vytváranie a rozvoj väzieb s oboma rodičmi a inými blízkymi osobami [čl. 5 písm.

h) základných zásad Zákona o rodine]. V tejto súvislosti sa nemožno stotožniť s názorom otca, že
zverením maloletej dôjde k rozdeleniu súrodencov. Táto zásada má totiž miesto len tam, kde súd
rozhoduje o zverení viacerých maloletých súrodencov. Sestra maloletej C. je dospelá a neprichádza u
nej vôbec rozhodovanie o jej zverení do starostlivosti rodiča. Ona sama je oprávnená sa rozhodnúť, kde
bude bývať, teda či s jedným alebo druhým rodičom alebo inde. Samotné miesto pobytu (dospelého)
súrodenca nie je relevantným kritériom, ktoré by mal súd zohľadniť pri rozhodovaní o zverení maloletej.

Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že v súlade s najlepším záujmom
maloletej je zveriť ju do osobnej starostlivosti matke. Z týchto dôvodov je potom v súlade s praktickými
potrebami aj rozhodnutie o tom, aby ju matka zastupovala a spravovala jej majetok v bežných veciach
(§ 24 ods. 1 Zákona o rodine).

22. Otcovi treba dať čiastočne za pravdu aj nesprávne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v
otázku určenia výživného. Súd prvej inštancie správne vyšiel z toho, že podľa § 78 ods. 1 Zákona o
rodine možno rozhodnutie alebo dohodu o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. V prerokúvanej
veci však dôvodom zmeny pomerov nie je ani tak zmena možností a schopností rodičov alebo potrieb
maloletej, ale sama okolnosť, že maloletá je namiesto do striedavej starostlivosti oboch rodičov zverená

do výlučnej starostlivosti matky. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine potom pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosti oboch rodičov znamenala,
že jej potreby zabezpečovali obaja rovnakým spôsobom. Výlučná starostlivosť matky znamená, že táto

bude zabezpečovať väčšinu každodenných potrieb maloletej, v dôsledku toho je otec povinný jej na tieto
potreby prispievať vo forme výživného.

23. Pri rozhodovaní o novej výške výživného je potrebné prihliadnuť na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona

o rodine). Vychádzajúc z judikátu R 69/1971 výživné nie je možné obmedziť iba na potreby bývania,
stravovania a ošatenia, ale slúži aj pre kultúre, športové, rekreačné a iné potreby na zabezpečenia
všestrannéhovývojadieťaťa.Maloletájevsúčasnostižiačkoutercieosemročnéhogymnáziasvýborným
prospechom, teda celkom zjavne bude pokračovať aj ďalej v štúdiu na druhom stupni osemročného
gymnázia (t. j. na strednej škole). Zo zisteného skutkového stavu, ale aj zo všeobecných skúseností

vyplýva,žeprechodomnavyššítypškolysavýdavkynamaloletúzvyšujú,zohľadňujúcajpredpokladané
občasné výdavky na mimoškolské potreby. Výdavky na maloletú sa však prirodzene zvyšujú už aj preto,
žejestaršia,chcežiťviacsamostatnevspoločnostirovesníkov,tedavšetko,čozahŕňapojemoprávnené
potreby v oblasti vzdelávania, kultúrneho a spoločenského života. Okrem toho zo zisteného skutkového
stavu vyplývajú aj pomerne vysoké výdavky spôsobenú zrakovými problémami maloletej vo výške 270

€ štvrťročne, teda približne 90 € mesačne.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine však majú obaja rodičia prispievať na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podobne podľa už cit. § 75 ods. 1 Zák. o rodine
má súd prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa judikatúry (porov.

judikáty R 5/1969, R 101/1967) sú pri určení výšky výživného rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti
a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, alebo aj okolnosťami
objektívneho rázu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že realistický mesačný príjem otca presahuje
1.000 €. Podľa ustálenej súdnej praxe by suma výživného v zásade nemala prekročiť sumu 25 až 30
% čistého mesačného príjmu povinného rodiča, teda v prerokúvanej veci približne 250 až 300 €. V

prípade zvýšených potrieb detí je však možné túto hranicu aj zvýšiť. Súd prvej inštancie nesprávne
dospel k záveru, že otec nemá okrem maloletej žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Naopak, zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že okrem maloletej má plnoletú dcéru C., ktorá študuje na vysokej škole.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine vyživovacia povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je spôsobilé sasamostatne živiť. Ak dieťa má predpoklady na to, aby pokračovala v príprave na povolanie štúdiom na
vysokej škole a pokiaľ svojím štúdiom a výsledkami preukazuje, že je spôsobilé sa na takéto povolanie
riadne pripraviť, trvá vyživovacia povinnosť rodičov k nemu až do času, kým neukončí túto prípravu.

Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že plnoletá C. nebola spôsobilá štúdia na vysokej škole,
v dôsledku čoho nie je schopná sa samostatne živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nej trvá aj
naďalej.

25. Odvolací súd však vzal zreteľ na to, že podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine majú deti právo podieľať sa

na životnej úrovni svojich rodičov. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že otec prispieva plnoletej
C. sumou 300 € mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu je však jeho povinnosťou prispievať obom
svojim deťom približne v rovnakej sume. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rod. pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Toto ustanovenie treba čo do svojho účelu a zmyslu použiť aj na posudzovanie
vzájomného vplyvu vyživovacích povinností voči viacerým oprávneným deťom. Povinný rodič je totiž

povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči každému z detí v miere, v akej zodpovedá kritériám uvedeným v
§62ods.1a2a§75ods.1Zák.orod.Naopak,povinnýrodičnemôžedobrovoľnýmplnenímvyživovacej
povinnosti vo vyššej než zákonnej miere voči jednému dieťaťu odôvodňovať prípadné znížené plnenie
vyživovacej povinnosti voči druhému dieťaťu. Deti rodiča sú si totiž navzájom rovné a všetky majú
rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča (§ 62 ods. 2 druhá veta Zák. o rodine). Ak by rodič

znížilvyživovaciupovinnosťvočijednémudieťaťupreto,abyjumohol(neprimerane)zvýšiťvočidruhému
dieťaťu, odopieral by prvému dieťaťu v rozpore s citovaným ustanovením zodpovedajúci podiel na svojej
životnej úrovni.

26. Vychádzajúc z uvedených úvah považuje odvolací súd sumu 300 € vynakladanú otcom na plnoletú

C. za neprimerane vysokú, pretože takmer celkom vyčerpáva hranicu 25 až 30 % mesačného čistého
príjmu,ktorábyvšakmalabyťvynakladanánavšetkyvyživovaciepovinnosti.čomunezodpovedátakmer
rovnaký príspevok otca na ich výživu. Vychádzajúc z uvažovanej sumy 300 € na výživné pre obe dcéry
je podľa odvolacieho súdu primeraný pomer, ktorý nastane po zvýšení výživného na plnoletú C. na 180
€, takže na mal. E. zostane 120 €. Nad rámec toho je však potrebné prihliadnuť na výrazne zvýšené

výdavky maloletej vyvolané jej zrakovými problémami v sume približne 90 € mesačne. Túto sumu je
potrebné rozdeliť dodatočne medzi oboch rodičov nad rámec bežného výživného, pretože ide o osobitné
a zvýšené výdavky, ktoré bežným výživným nemajú byť kryté. Vzhľadom na pomer čistých príjmov otca
(1.000 €) a matky (900 €) sa tak otec má podieľať na týchto výdavkoch ďalšou sumou 50 € a matka
40 €. Celkovo je teda otec povinný prispievať na výživu maloletej sumou 170 € mesačne. Súdom prvej

inštancie vymerané výživné tak vo výsledku zodpovedá tak potrebám maloletej, ako aj schopnostiam
a možnostiam otca (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odvolací súd v súvislosti s poukazmi
otca na to, že platí výživné deťom, odkazuje na ustanovenie § 76 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého
sa výživné platí v peňažných dávkach, a to do rúk toho rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti a ktorý je teda oprávnený spravovať jeho majetok v bežných veciach (teda aj spravovať

príjem plynúci z výživného.

27. Súd prvej inštancie však pochybil, pokiaľ vôbec neupravil styk otca s maloletou. Z § 25 ods. 2
Zákona o rodine, ktorý sa použije primerane aj pri rozhodovaní o zmene úpravy styku s maloletou, je
súd povinný upraviť styk maloletého s rodičmi; výnimkou sú prípady, ak rodičia žiadajú styk neupraviť.

Možnoneupraviťstykjetedazávislánapozitívnychprejavochobochrodičov,žetakútoúpravunežiadajú;
nestačí len samotné mlčanie, prípadne nevyjadrenie sa k tejto otázke. V prerokúvanej veci rodičia takýto
prejav pred súdom prvej inštancie neurobili, preto tento súd nemohol vysloviť to, čo vyslovil vo výroku III
svojho rozsudku. Okrem toho však otec správne poukazuje na vnútornú rozpornosť dôvodov súdu prvej
inštancie, keď vyšiel z toho, že rodičia sa majú o styku dohodnúť, pričom práve neschopnosť vzájomnej

komunikácie bola dôvodom zrušenia striedavej starostlivosti. Z rovnakých dôvodov ale ani odvolací súd
nemôže rešpektovať želanie maloletej, aby jej styk s otcom nebol upravený, pretože takýto prejav vôle
sú pred súdom oprávnení urobiť len rodičia. Keďže otec výslovne žiadal upraviť styk, musí ho súd podľa
§ 25 ods. 2 Zák. o rodine upraviť.

28. Podľa viackrát citovaného § 24 ods. 4 Zák. o rodine má súd pri úprave výkonu rodičovských práv
dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Pri úprave styku otca s maloletou súd vyšiel odvolací súd z toho,že počas týždňa chodí maloletá do školy, takže účasťou na vyučovaní a následnou prípravou naň trávi
podstatnú časť dňa. Narúšať tento harmonogram určovaním osobitného času styku počas pracovných
(školských) dní preto nie je v jej najlepšom záujme. Časom, kedy sa rodič môže plnohodnotne venovať

dieťaťu, je predovšetkým víkend a dovolenka (prázdniny). Preto bol otcovi určený na styk s maloletou v
podstate každý druhý víkend počínajúc už piatkovým večerom. Podobne bude maloletá tráviť s otcom
striedavo vždy polovicu prázdnin počas najdôležitejších sviatkov nášho roka, teda Vianoc s Novým
rokom a Veľkej noci. V záujme rovnocennosti tráveného času bolo obdobie styku určené tak, aby každý
druhý rok maloletá trávila u otca vždy inú časť týchto sviatkov. Len pre poriadok odvolací súd uvádza, že

pre určenie príslušného obdobia je rozhodujúce kalendárne označenie roka pri začiatku obdobia styku;
preto pokiaľ sa vo výroku hovorí o období 30. decembra až 6. januára nepárneho roka, rozumie sa tým
30. december nepárneho roka a po ňom nasledujúce do 6. januára, ktorý už logicky bude v párnom roku.
Takisto bude maloletá s otcom tráviť polovicu prázdnin, pričom z praktických a organizačných dôvodov
nebol tento čas určený do jedného mesačného bloku, ale do dvoch dvojtýždenných blokov. Na takýto
čas je pre každého z rodičov jednoduchšie naplánovať si dovolenku (voľno) a program než by to bolo

na celý jeden mesiac. V záujme rovnocennosti sa opäť obdobia v jednotlivých rokoch striedajú tak, aby
otec aj matka s maloletou striedavo trávili začiatky a konce prázdnin.

29. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd podľa § 387 C. s. p. potvrdil napadnutý rozsudok
v jeho vecne správnych výrokoch I a II v spojení s výrokom IV o zmene skoršieho rozsudku (výrok

I). Pretože výrok III nebol vecne správny, no po doplnení dokazovania nebol dôvod na jeho zrušenie,
odvolací súd ho podľa § 388 C. s. p. zmenil a upravil styk otca s maloletou (výrok II).

30. Zmenou rozsudku súdu prvej inštancie vznikla odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o trovách
celého konania (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Samotný výrok o trovách spočíva na § 52 C. m. p. (výrok III).

31. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zrušenie striedavej
starostlivosti. V konaní vo veciach starostlivosti o maloletých však súd podľa § 40 C. m. p. nie je viazaný
návrhom, pretože konanie by sa mohlo začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 C. m. p.). Zákon o rodine navyše
nepozná samostatné konanie o zrušenie striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť je podľa § 24

ods. 2 Zák. o rod. len osobitnou formou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Ak
teda otec podal návrh na zrušenie striedavej starostlivosti, podal tým v podstate návrh na novú úpravu
ich výkonu. Súd teda bol povinný nanovo rozhodnúť o ich úprave, pričom návrhom otca nebol vôbec
viazaný.Súdprvejinštanciepritomrozsudkomč.k.14P90/2016-120ajonovejúpraveprávapovinností
rozhodol, čím návrh otca vybavil, pričom je nepodstatné, že ho vybavil odlišne od toho, čoho sa otec

domáhal. Zamietnutie návrhu otca by teda prichádzalo do úvahy jedine v prípade, ak by súd dospel k
záveru, že nie je vôbec potrebné meniť úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Pretože k tomu v
prerokúvanej veci nedospel a o zmene výkonu rozhodol, nebolo vôbec potrebné samostatne zamietnuť
návrh otca. Na vydanie dopĺňacieho rozsudku tak neboli splnené podmienky podľa § 225 ods. 1 C. s. p.
a nebolo ho potrebné vôbec vydať. Preto ho odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p. analogicky

zrušil bez ďalšieho opatrenia.

32. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.

p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.