Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202841
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8813202841.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: B. O., G..

XX.XX.XXXX, K. E. XX zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK M. R. Štefánika 171, Vranov
nad Topľou proti žalovanému: Z. O., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XX zastúpený Mgr. Valérom Podoľskim,
advokátom, AK Námestie slobody 1, Humenné o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vecné bremeno zriadené Dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 07.09.2012, ktoré
zodpovedá právu doživotného bývania žalovaného v rodinnom dome súp. č. XX postaveného na parcele
č. XXX/X a užívanie rodinného domu a dielne postavenej na parcele č. XXX/X, príslušenstva a pozemku
na ktorom je postavený dom, t. j. na parcele XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 124 m2,

parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, parcely č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 38 m2, parcely č. XXX záhrady o výmere 849 m2, všetko zapísané na LV č. XXX,
k. ú. E..

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu - jednorazovú náhradu za zrušenie vecného
bremeno v sume 12.500,- eur.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala zrušenia vecného bremena, tak ako je to uvedené vo výroku
I . Svoju žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV Č.. XXX kat. územie
E. ako parc. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX a na nich postaveného rodinného domu súp. Č.. XX
a dielne. Dňa 7.9.2012 na Notárskom súde v I. so žalovaným uzavrela dohodu o zriadení vecného
bremena a to o práva dožitovného bývania v rodinnom dome Č.. A.. XX, postaveného na parc. Č.. XXX/
X, užívania rodinného domu, užívanie dielne postavenej na parc. Č.. XXX/X, príslušenstva a pozemku,
na ktorom je dom postavený, t.j. parc. R. parc. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 124

m2 a parciel R. č. XXX/X zastavané plochy nádvoria 667 m2, parc. R. Č.. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 38 m2, parc. R. Č.. XXX záhrady o výmere 849 m2, ktoré vecné bremeno je zapísané
na Katastrálnom úrade v O., Správe katastra Z. G. E., na príslušnom liste vlastníctva na strane ,,C´´, t.j.
na LV čís. XXX kat. územie E.. Správou katastra vo Z. G. E. bol vklad povolený pod sp. zn. Z. XXXX/
XX. Od uzavretia uvedenej zmluvy sa zmenili pomery tak, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou žalovaného. So žalovaným boli manželia, ale niekoľko rokov sú už rozvedení.
Ešte pred uzavretím manželstva zdedila po otcovi pozemky zapísané na LV Č.. XXX kat. územie E.,

vrátane rodinného domu, do ktorého sa presťahovali z I.. Po rozvode sa na majetku vysporiadali a asi
rok žili oddelene. Po roku začali znova spolu žiť v E.. Minulého roku na naliehanie žalovaného uzavrela s
ním zmluvu o zriadení vecného bremena, ktoré predstavovalo žalovaného právo doživotného bývania v
rodinnom dome Č.. A.. XX, postavenom na parc. Č.. XXX/X, užívanie rodinného domu a užívanie dielnepostavených na parc. č. XXX/X, užívanie príslušenstva a pozemku, na ktorom je dom postavený a to
parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria 124 m2 ako aj užívanie parciel č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria 667 m2, parc. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parc. Č.. XXX záhrady

o výmere 849 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV čís. XXX kat. územie E.. Žalovaný žalobkyňu
k podpísaniu zmluvy presvedčil hlavne tým, že ak má na nehnuteľnosti niečo robiť, chce mať k ním aj
nejaké právo. Po uzavretí zmluvy žalobkyňa pri svojom návrate z P., kde pracuje, zistila, že žalovaný si
našiel inú známosť a o rodinný dom sa vôbec nestaral. V lete predal ,,gamatky´´ s tým, že hneď urobí
ústredné kúrenie, ktoré doteraz nie je hotové. Z toho dôvodu sa v rodinnom dome nedá bývať. Všetky

náklady spojené s užívaním nehnuteľností znáša žalobkyňa, žalovaný jej ničím na to neprispieva. Za
tohto stavu žiada o zrušenie vecného bremena bez poskytnutia primeranej náhrady, pretože v tomto
prípade by priznanie akejkoľvek náhrady bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.

2.Žalovanýsožalobounesúhlasil.Uviedol,žepokiaľsatýkazrušeniavecnéhobremenastýmtosúhlasil,
no len za primeranú náhradu, ktorú stanovil na sumu 12.500 eur. So zrušením vecného bremena bez

primeranej náhrady nesúhlasil. V tomto prípade, ak by nebola poskytnutá primeraná náhrada, žiadal,
aby bola žaloba ako taká zamietnutá, pretože nie sú dané dôvody pre zrušenie vecného bremena.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi, a to
výpisom z LV Č.. XXX, notárskou zápisnicou N535/2012, rozhodnutím správou katastra zo dňa

27.09.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 17.12.2013, návrhom na nariadenie predbežného opatrenia,
korešpondenciounačl.39-46, čestnýmprehlásenímz08.08.2014,z12.08.2014, fotodokumentáciouna
čl. 50, čestným prehlásením z 27.03.2015, z 29.03.2015, výpisom z účtu na čl. 81,82, správami o pobyte,
znaleckým posudkom č. 13/2016, výpisom z LV č. XXX, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 18.03.2016,
záložnou zmluvou k nej, výpisom z LV č. XXX, Č.. XXXX, listinami predloženými správou katastra LV

na čl. XXX-XXX, vyjadrením žalovaného zo dňa 01.12.2016, výpisom žalovaného zo živnostenského
registra, vyjadrením žalobkyne zo dňa 10.02.2017, listom O. zo dňa 09.03.2016 a vyčíslením úveru
na čl.222-224, výpisom z účtu na čl. 226, potvrdením zo dňa 02.12.2016, spisom katastra Z. XXXX/
XX, originálmi listín nachadzajúcich sa v prílohovej obálke, a to fotodokumentáciou, žiadosťou o odber
vody, zmluvou o dielo, montážnou potvrdenkou, zmluvou o dodávke elektriny, žiadosťou o zriadenie

vodovodnej prípojky a priloženými dokladmi, stavebným povolením, výsluchom strán sporu a svedkov.

4. Z vykonaného dokazovaniam súd zistil nasledujúci skutkový stav vecí.

5. Z výpisu z LV Č..XXX, k.ú. E. vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, a to pozemkov

parcelné číslo XXX/X o výmere 667 m2 zastavané plochy a nádvoria, XXX/X o výmere 124 m2
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 38 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
XXX o výmere 849 m2, záhrady a rod. domu s.č. XX postaveného na parcele č. XXX/X ako aj dielne
postavenejnaparceleČ..XXX/X.Nazákladedohodyozriadenívecnéhobremena-doživotnéhobývania
užívania v dome s.č. XX a užívania dielne na parcele č. XXX/X

6. Z notárskej zápisnice zo dňa 07.09.2012 č. N535/2012 zriadila žalobkyňa vecné bremeno v prospech
žalovaného uvedené vo výroku, a to právo doživotného bývania žalovaného v rodinnom dome súp. č.
XX postaveného na parcele č. XXX/X a užívanie rodinného domu a dielne postavenej na parcele č. XXX/
X, príslušenstva a pozemku na ktorom je postavený dom, t. j. na parcele XXX/X zastavané plochy a

nádvoria vo výmere 124 m2, parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, parcely
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parcely Č.. XXX záhrady o výmere 849 m2,
všetko zapísané na L. Č.. XXX, k. ú. E..

7. Vklad do katastra nehnuteľnosti na základe uvedenej notárskej zápisnice bol povolený rozhodnutím

zo dňa 27.09.2012 č. Z. XXXX/XX.

8. Z čestného prehlásenia z 08.08.2014 vyplýva, že Z. O. a M. O. - rodičia žalovaného - týmto na vlastnú
česť vyhlásili, že svojho syna Z. prichýlili po tom, čo ho jeho bývala žena vyhodila z E.. Z. prišiel k ním
asi niekedy v polovici júla tohto roku s igelitkou, v ktorej mal svoje veci. Poprosil nás, či nemôže u nich

bývať. Oni, ako jeho rodičia ho prichýlili, keďže ho B. vyhodila na ulicu a nemal kde inde ostať. Zvyšné
veci si postupne nosil z E. k ním ako bezdomovec v igelitkách. Prehlasujú, že toto čestné vyhlásenie
napísali a aj podpísali.9. Z čestného prehlásenia T.. O. A. z 12.08.2014 vyplýva, že tento prehlásil, že niekedy začiatkom júla
2014 bol so žalovaným uňho doma v E. po jeho náradie. Keď vošli do dielne, videl, že tam má nahádzané
v igelitových taškách a vreciach svoje veci. Z. bol z toho dosť v šoku. Povedal mi, že jeho exmanželka mu

vyhodila veci do dielne. Následne sa pokúsil vojsť do domu, no vchodové dvere boli zamknuté. Do domu
sa nevedel dostať, lebo do dverí mu už nepasoval kľúč. Z. bol z toho dosť zaskočený, že ho exmanželka
a jej frajer vyhodili na ulicu. Taktiež uviedol, že Z. niekoľkokrát vyjadril obavu z exmanželkinho priateľa a
z jeho agresívneho správania sa, a preto ho požiadal, aby mu pomohol s vysťahovaním jeho vecí. Zopár
dní po tom, čo sa toto odohralo, pomohol mu so sťahovaním jeho vecí k rodičom do I.. Toto prehlásenie

vlastnoručne napísal a aj vlastnoručne podpísal.

10. Z čestného prehlásenia Q. L. z 27.03.2015 vyplýva, že tento čestne prehlásil, že žalovaný, s ktorým
boli od roku 2000 viac rokov v A. Š. Q. a spolu aj bývali v jednej domácnosti a pracovali v rovnakej firme,
postupnými platbami poslal jeho bývalej manželke - žalobkyni - spolu sumu približne 30000 USD, a tiež
jej opakovane hradil nedoplatky spojené s jej bývaním na Slovensku. B. tiež Z. do Q. poslala na podpis

nejakédokumentyodnotáratýkajúcesaZ.doživotnéhoprávabývaniavdomevE..Tiežčestneprehlásil,
že aj žalovaného, aj jeho bývalú manželku - žalobkyňu - dlhodobo pozná a tyká si s nimi, nechce nikomu
z uvedených uškodil, ani prilepšiť a v žiadnom prípade si nechce ani s jedným z nich do budúcna narušiť
korektné vzťahy, no považoval za potrebné uvádzané skutočnosti potvrdiť, keďže o nich vie.

11. Z čestného prehlásenia Y. M. z 29.03.2015 vyplýva, že tento prehlásil, že jeho známy - žalovaný
- sa po návrate z F. staral o bežnú údržbu domu jeho manželky - žalobkyne - Z. E., realizoval tam
viaceré rekonštrukčné práce a taktiež kompletne zrekonštruoval dielňu stojacu vedľa uvedeného domu,
keďže tak dielňa, ako aj uvedený dom, boli predtým, ako sa o nich Z. začal starať, v zlom stave, dielňa
podľa neho až v havarijnom stave. Žalobkyňu, teda jeho bývalú manželku, s ktorou sa taktiež pozná, pri

uvedenom dome v E. videl len občas, keďže bola pracovne po väčšinu roka v P.. Prehlásenie napísal
a vlastnou rukou podpísal.

12. Z výpisu z účtu žalobkyne na čl. 81,82 je zrejmý prehľad vkladov a výberov za obdobie 27.12.2011
do 09.10.2002.

13. Zo znaleckého posudku č. 13/2016 vyplýva, že znalec na otázku vyčísliť primeranú mesačnú
náhradu, ktorá by zodpovedala sume potrebnej na zabezpečenie obdobného bývania, ktoré mal
žalovaný a ktoré bolo zriadené vecným bremenom podľa dohody o zriadení vecného bremena, ku ktorej
bol Správou katastra vo Z. G. E. vklad povolený pod sp. zn. Z. XXXX/XX. Vecné bremeno spočívalo v

práve doživotného bývania žalovaného v rodinnom dome Č.. A.. XX, postaveného na parc. C. Č.. XXX/X
a užívanie rodinného domu, užívanie dielne postavenej na parc. C. Č.. XXX/X, príslušenstva a pozemku
na ktorom je dom postavený t.j. parc. C. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 ako aj
užívanie parc. C. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria 667 m2, parc. C. Č.. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 38 m2, parc. C. Č.. XXX záhrady o výmere 849 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané

na LV Č.. XXX kat. územie E.. Na základe horeuvedenej otázky znalec skonštatoval, že primeraná
mesačná náhrada, ktorá by zodpovedala sume potrebnej na zabezpečenie obdobného bývania, ktoré
mal žalovaný a ktoré bolo zriadené vecným bremenom podľa dohody o zriadení vecného bremena
(ktoré spočívalo v práve doživotného bývania žalovaného v rodinnom dome Č.. A.. XX, postaveného
na parc. C. Č.. XXX/X a užívanie rodinného domu, užívanie dielne postavenej na parc. C. Č.. XXX/

X, príslušenstva a pozemku na ktorom je dom postavený t.j. parc. C. Č.. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 124 m2 ako aj užívanie parc. C. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria 667 m2,
parc. C. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parc. C. Č.. XXX záhrady o výmere
849 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV Č.. XXX kat. územie E.), ku ktorej bol Správou katastra
vo Z. G. E. vklad povolený pod sp. zn. Z. XXXX/XX je 208,38 [€/mesiac].

14. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. E. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemkov parc.č.
XXX/X o výmere 501 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 115 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 28 m2, zastavané plochy a nádvoria parcely č. XXX/X o
výmere 9m2, zastavané plochy a nádvoria. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. Z. XXXX/XXXX

zo dňa 09.11.2015.

15. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18.03.2016 vyplýva, že žalovaný vzal úver v sume 24.150
eur za účelom kúpy nehnuteľnosti. Tento sa zaviazal splácať 240 mesačných splátkach vo výške 120,48eur mesačne. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ide o záložnú zmluvu zo dňa
18.03.2016 a nehnuteľnosti byt Č.. XX nach. sa v bytovke č. XXXX na E. F., evidovaný na LV č. XXXX
patriace Z. O. Q. I. A..

16. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 01.12.2016 vyplýva, že k uvedenej veci uviedol
nasledovné: keďže s ohľadom na skutočnosť, že otázku - ako je oprávnený subjekt na výkon práva
z vecného bremena odkázaný, súd v zmysle rozhodovacej praxe rieši len pri posudzovaní, či vecné
bremeno treba ponechať, obmedziť alebo zrušiť, skutočnosť, či žalovaný je alebo nie je vlastníkom

nejakej nehnuteľnosti by mohla mať eventuálne význam akurát tak pri posudzovaní, či súd zruší,
ponechá alebo obmedzí vecné bremeno a nie pri priznávaní resp. nepriznávaní peňažnej náhrady
žalovanému za zrušenie vecného bremena. V tomto smere poukazujú ďalej na skutočnosť, že predsa
rodičia žalovaného žalovanému zabezpečili ,,založením“ svojho bytu evidovaného na LV č. XXXX, k.ú.
I., financie na kúpu predmetného rodinného domu evidovaného na LV č. XXX, k.ú. E. /čo už bolo
súdu dokladované/, a okrem toho v zmysle konštantnej judikatúry súdov, i keď k zmene pomerov

došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú dané
podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou
pomerov (rozhodnutie NS ČR z 25.1.2001, sp. Zn. 22 Cdo 1665/99), máju za to, že v tomto prípade v
žalobe žalobkyne popísané skutočnosti /aj keby boli pravdivé, čo nie sú/ tu boli predsa už pred núteným
vysťahovaním žalovaného žalobkyňou z nehnuteľností, ku ktorým má zriadené vecné bremeno, a teda

konajúci súd 1. stupňa by v tomto posudzovanom prípade mal, s poukazom na horeuvedené, zvážiť
či sú dôvody vôbec čo i len na zrušenie vecného bremena. Podľa ich názoru jednoznačne nie sú
splnené zákonné podmienky pre zrušenie vecného bremena, a teda žalovaný, za predpokladu, že mu
nebude peňažná náhrada priznaná, ani nesúhlasí so zrušením vecného bremena. Aj keby žalovaný
bol v čase rozhodovania súdu vlastníkom nejakej nehnuteľnosti, nemôže byť uvedená skutočnosť

predsa vyhodnotená súdom ,,na ťarchu“ žalovaného, keďže odhliadnuc od skutočnosti, že žiadne
zákonné ustanovenie takýto dôvod pre nepriznanie primeranej náhrady pri zrušení vecného bremena
nepozná, práve kvôli predčasnému porušeniu práva vecného bremena žalobkyňou /ktorá po tom, čo
si sama ,,prejudikovala“ zrušenie vecného bremena žalovaného de facto nezákonne vysťahovala, čo
konštatoval súd 1. stupňa nariadením predbežného opatrenia ukladajúceho žalobkyni povinnosť zdržať

sa zásahov do práva vecného bremena/ bol žalovaný, potom ako v porušovaní predmetného vecného
bremena žalobkyňa aj napriek predbežnému opatreniu súdu naďalej až dodnes vytrvalo pokračovala
resp. pokračuje, nútený zabezpečiť si nejaké dôstojné bývanie, zvlášť keď od roku 2013, teda cca 3
roky súd 1.stupňa dodnes nerozhodol a nepriznal žiadnu náhradu žalovanému, aby si predmetné
bývanie mohol zabezpečiť. S poukazom na uvedené navrhujú, aby súd, za predpokladu že predmetné

vecné bremeno napokon zruší /čo je tiež na zváženie, keďže obžalovaný po nútenom vysťahovaní
žalobkyňou nemal žiadne vlastné bývanie a bolo by doslova pod úroveň, aby ako ,,50 ročný človek“,
ktorý sa dlhodobo staral o financovanie a údržbu nehnuteľnosti žalobkyne, býval u svojich rodičov v ich
byte v I./, priznal žalovanému primeranú peňažnú náhradu vo forme opakovaného peňažného plnenia
v zmysle v predmetnom súdnom konaní vypracovaného znaleckého posudku, tak ako to navrhovali

v minulom pojednávaní alebo priznal žalovanému jednorazovú peňažnú náhradu, ktorá je v takýchto
prípadoch taktiež úplne bežná, a ktorá je vzhľadom na okolnosti prípadu podľa nás primeraná v sume
12 500 € /teda v sume zodpovedajúcej 1 z celkovej kúpnej ceny 25 000 € uhradenej žalovaným za kúpu
rodinného domu evidovaného na LV č. XXX, k.ú. E./, a to aj vzhľadom na značnú výšku finančných
prostriedkov /ktoré boli súdu dokladované/ ktoré žalovaný zaslal žalobkyni z F. za účely rekonštrukcií,

resp. údržby rodinného domu a dielne evidovaných na LV č. XXX, k.ú. E.. Napokon žalobkyňa vedomá si
týchto skutočností žalovanému predmetné vecné bremeno aj zriadila. Pokiaľ by bol konajúci súd iného
názoru navrhujeme dokazovanie vypracovaním nového znaleckého posudku na stanovenie primeranej
jednorazovejpeňažnejnáhradyzazrušenievecnéhobremenaresp.pokiaľbybolomožnédopracovaním
resp. doplnením existujúceho znaleckého posudku /vypracovaného v predmetnom súdnom konaní/

stanovenímprimeranejjednorazovejnáhrady zazrušenievecnéhobremenaprípadnedopočutímznalca
v uvedenom smere. Práve amorálne by totiž bolo, aby žalovaný doplatil na pasivitu žalobkyne /ktorá ho
bez akejkoľvek náhrady ,,poslala zo dňa na deň na ulicu“ resp. na zdĺhavé konanie súdu 1. stupňa, ktorý
cca 3 roky vo veci nerozhodol, a tiež pokiaľ by mali následky svojvoľného konania žalobkyne finančne
riešiť resp. v podstate ,,doživotne“ znášať rodičia žalovaného /t.j. dôchodcovia/. V závere poukazujú

na zavádzajúce tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne z minulého pojednávania kde tento uviedol,
citujem: ,,Hlavným dôvodom pre ktorý žalobkyňa zriadila vecné bremeno, že chcel žalovaný na týchto
nehnuteľnostiachpodnikať.“,keďžeuvedenétvrdenievylučujebezhlbšiehoskúmaniaužlenobsahresp.
rozsah vecného bremena / ktoré predsa nebolo zriadené len na dielňu ale aj rodinný dom evidovaný naLV č. XXX, k. ú. E./, a tiež skutočnosť, že predsa v čase zriadenia vecného bremena /t.j. v roku 2012/
žalovaný ani nepodnikal /tento predsa ukončil svoje živnostenské podnikanie v roku 2000 resp. v roku
2009/, čo dokladujú v prílohe tohto podania.

17. Z výpisu žalovaného zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť
ku dňu 31.01.2000.

18. Z vyjadrenia žalobkyne k priebehu konania zo dňa 10.02.2017 vyplýva, že v celom rozsahu zotrváva

na svojich doterajších tvrdeniach, obsiahnutých v písomných podaniach a ústnych prednesoch, a teda
trvá na tom, že jej nárok na zrušenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo doživotného
bývania žalovaného v rodinnom dome, ktorej výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa a právo užívania dielne,
príslušenstva a pozemku, ktorých výlučnou vlastníčkou je rovnako žalobkyňa, a to bez povinnosti
žalobkyne poskytnúť žalobkyne poskytnúť žalovanému primeranú náhradu, a teda tak, ako to žalobkyňa
navrhuje v žalobnom návrhu zo dňa 15.2.2013, je v celom rozsahu oprávnený. Žalobkyňa v nadväznosti

na skutočnosti, ktoré vyplynuli z doterajšieho priebehu konania a najmä v nadväznosti na skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vyjadrenia žalovaného zo dňa 1.12.2016 (ďalej len ,,vyjadrenie žalobcu zo dňa
1.12.2016“), podáva nasledovné vyjadrenie k doterajšiemu priebehu konania: Žalovaný v predmetnom
vyjadrení zo dňa 1.12.2016 uvádza, že: ,,žalovaný po nútenom vysťahovaní žalobkyňou nemal žiadne
vlastné bývanie a bolo by doslova pod úroveň, aby ako 50 ročný človek, ktorý sa dlhodobo staral o

financovanie ako aj o údržbu nehnuteľnosti žalobkyne býval u svojich rodičov.“. Žalobkyňa považuje
uvedenétvrdeniezapravduskresľujúce,snažiacesanavodiťdojem,žežalovanýje,,obeťou“žalobkyne,
ktorá mu z ničoho nič znemožnila výkon jeho práva doživotného bývania. V tejto súvislosti žalobkyňa
opätovne zdôrazňuje skutočnosť, že žalovaný odišiel z domu žalobkyne dobrovoľne, na základe
vlastného rozhodnutia, a to po tom, čo sa rozhodol žiť v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou.

Zároveň žalobkyňa dáva opätovne do pozornosti súdu nielen skutočnosti, ktoré bezprostredne
predchádzali uzavretiu dohody o zriadení vecného bremena, ktorého zrušenia sa žalobkyňa v tomto
konaní domáha, ale aj tých, ktoré nasledovali bezprostredne po jej uzavretí. Zriadenie vecného
bremena žalobkyňou v prospech žalovaného bolo výsledkom iba nekorektného konania žalovaného,
spočívajúceho v utvrdzovaní žalobkyne v plánoch o spoločnej budúcnosti, spoločnej starostlivosti o

domácnosť a o deľbe nákladov na údržbu, resp. zachovanie a opravy nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu,
že ich manželstvo bolo v tom čase už rozvedené (keďže žalobkyňa a žalovaný rok po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode obnovili partnerské spolužitie), s tým, že medzi stranami bola ústna dohoda,
že v prípade, ak sa v budúcnosti rozhodnú žiť každý samostatne, zrušia vecné bremeno dohodu bez
nároku na finančnú náhradu žalovaného, pričom žalobkyňa v tom čase ani len netušila, že žalovaný má

paralelný vzťah aj s inou ženou, ku ktorej sa žalovaný neskôr sám a dobrovoľne nasťahoval, ktorý bol
skutočnou príčinou odchodu žalovaného zo spoločnej domácnosti so žalobkyňou, a teda aj dôvodom,
pre ktorý sa žalovaný dobrovoľne ,,vzdal“ svojich oprávnení, vyplývajúcich mu zo zriadeného vecného
bremena. Je nepochybné, že v prípade, ak by žalobkyňa vedela, že žalovaný v čase zriadenia vecného
bremena udržiaval vzťah s inou ženou (o čom sa žalobkyňa dozvedela až následne, a to z komunikácie

žalovaného s jeho partnerkou na sociálnej sieti) nikdy by na zriadenia vecného bremena v prospech
žalovaného nepristúpila. Je tak zrejmé, že zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného urobila
žalovaná v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti (že je jedinou partnerkou žalovaného a žalovaný
s ňou plánuje budúcnosť), ktorá bola pre jeho zriadenie rozhodujúca, pričom žalovaný tento omyl
úmyselne vyvolal, pretože vedel, že inak by žalovaná na zriadenie vecného bremena v jeho prospech

nepristúpila. Konanie žalovaného, ktoré je evidentne aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže v ňom na
prvý pohľad absentujú základné atribúty dobrých mravov, akými sú dobromyseľnosť a čestnosť, a práve
naopak, z ktorého je zrejmý omyl a lesť žalovaného, spôsobilo žalobkyni výraznú ujmu, a to nielen
po citovej stránke, keď sa sklamala v žalovanom ako v partnerovi, v životnom komforte žalobkyne,
ktorá sa obmedzila vo výkone svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného pod

prísľubom žalovaného, že sa bude podieľať so žalobkyňou na starostlivosti o domácnosť, ako aj na
nákladoch na údržbu, resp. na zachovanie a opravy nehnuteľnosti, ale aj priamo vo finančnej sfére,
keď v súvislosti s udržiavaním a opravou nehnuteľnosti, nevyhnutnými pre zachovanie nehnuteľnosti v
stave spôsobilom na jej užívanie, znášala žalobkyňa všetky náklady výlučne sama. Žalobkyňa uvádza,
že len za obdobie od roku 2013 do roku 2016, vynaložila na údržbu a opravu nehnuteľností, na

ktorých je zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného, finančné prostriedky v celkovej výške cca
21.000,-€, pozostávajúce z finančných prostriedkov vynaložených vo výške cca 4.800,-€ na úhradu za
dodávkuplynu,elektrinyavody,zfinančnýchprostriedkovvynaloženýchvovýške4.500,-€nazavedenie
ústredného kúrenia (ktoré bola nútená zabezpečiť po tom, čo žalovaný bez jej súhlasu, v čase keď bolapracovne v P. P., demontoval kotol na tuhé palivo v hodnote 1.400,-€, ktorý podľa informácií, ktorými
žalobkyňa disponuje, mal žalovaný zobrať ku svojej priateľke, spolu s prietokovým ohrievačom vody
a kozubom v hodnote 300,-€, ktoré rovnako patrili žalobkyni), z finančných prostriedkov vynaložených

vo výške 650,-€ na kúpu nových vchodových dverí, z finančných prostriedkov vynaložených vo výške
200,-€ na opravu komína, z finančných prostriedkov vynaložených vo výške 500,-€ na opravu stropu
v obývačke a z finančných prostriedkov vynaložených vo výške 9.000,-€ na opravu, resp. na výmenu
strechy, ktoré jej poskytla na základe úverovej zmluvy banka, ktoré žalobkyňa formou mesačných
splátok vo výške 270,-€ stále spláca. Žalobkyňa uvádza, že všetky vynaložené výdavky, a to nielen

na údržbu ale aj na opravy nehnuteľnosti boli nevyhnutné, nakoľko dom, ku ktorému má žalovaný
zriadené právo doživotného bývania, bol postavený v povojnovom období, a až do času vykonania
vyššie uvedených opráv sa žiadne opravy tohto druhu na nehnuteľnosti nevykonávali. Vzhľadom na
to, že žalobkyňa už desať rokov pracuje tri týždne v mesiaci ako opatrovateľka v P., s tým že na A.,
a teda vo svojom dome, sa zdržiava len šesť, maximálne sedem dní v mesiaci, je nepochybné, že tri
štvrtiny nákladov na zachovanie a opravu nehnuteľností, ku ktorým je v prospech žalovaného zriadené

vecné bremeno, mal znášať žalovaný, a to v súlade s ustanovením § 151n odsek 3 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého: ,,Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa
miery spolunažívania.“. Žalovaný nielenže neprispieval na úhradu nákladov na zachovanie a opravu

nehnuteľností, čo sám žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 30.3.2016, ale
naopak, obohatil sa na úkor žalobkyne aj tým, že si svojvoľne a bez súhlasu žalobkyne odniesol hnuteľné
veci (prietokový ohrievač vody, kotol na tuhé palivo, kozub), ktoré patrili žalobkyni. V kontexte vyššie
uvedených skutočností vyznieva priam absurdné to, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca poukazujú
na amorálnosť konania žalobkyne (ktorá sa iba domáha jej zákonných práv), napriek tomu, že bol

to práve žalovaný, kto spôsobil žalobkyni ujmu tým, že ju svojím ľstivým konaním, predchádzajúcim
zriadeniu vecného bremena, uviedol do omylu a vymámil od nej majetkový prospech, na ktorý by inak
nemal nárok. Zmena pomerov, odôvodňujúca zrušenie vecného bremena nastala, keď sa žalovaný
dobrovoľne z nehnuteľnosti žalobkyne odsťahoval, čím sa de facto vzdal svojho práva, vyplývajúceho zo
zriadeného vecného bremena. Tým, že žalovaný nehnuteľnosti dlhodobo neužíval, a o úhrady spojené

s nehnuteľnosťami sa nestaral, nepochybne došlo k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného, a to tak, ako to pre zrušenie vecného bremena predpokladá § 151p ods.
3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má aj v nadväznosti na uvedené za to, že žalovaný od času,
keď sa z domu žalobkyne odsťahoval, využíva vecné bremeno iba ako donucovací prostriedok na
získanie finančných prostriedkov. Dlhodobý nezáujem o užívanie nehnuteľností preukazuje navyše aj

skutočnosť, že žalovaný sa medzičasom stal vlastníkom nehnuteľnosti v obci E.. S prihliadnutím na
vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosti, ktoré vyplynuli z doterajšieho priebehu konania,
považuje žalobkyňa za dočasne preukázané, že je nárok, uplatňovaný voči žalovanému v tomto konaní,
je v celom rozsahu oprávnený. Je zrejmé, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a účelovo smerujúce
zaviesťvovecikonajúcisúd.Žalovanývkonaníibanekritickypopieraopodstatnenosťnárokužalobkyne,

pričom žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že žalovaný svoje tvrdenie o neopodstatnenosti nároku
žalobkyne nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009, v ktorom Najvyšší súd SR vyjadril nasledovný
právny názor: ,,Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo z konania najavo, včítane toho,

čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.“ Žalobkyňa má za to, že pri
hodnotení dôkazov je potrebné prihliadnuť tiež na logickú súvislosť preukázaných skutočností, z ktorých
je zrejmé, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný. Na základe vyššie uvedených skutočností,
žalobkyňa trvá na svojom návrhu zo dňa 15.2.2013 v celom rozsahu.

19. Z originálov listín nach. sa v prílohovej obálke, a to fotodokumentácie, žiadosti o dober vody,
zmluvy o dielo, montážnej potvrdenky, zmluvy o dodávke elektriny, žiadosti o zriadenie vodovodnej
prípojky a priložených dokladov, stavebného povolenia, vyplýva že žalobkyňa realizovala rekonštrukciu
nehnuteľnosti ev. na LV XXX, kú. E. a na jej meno boli uzavreté zmluvy s dodávateľmi energii a vody.

20.Zvýpovedežalobkynevyplýva,žesožalovanýmsarozviedlizhrubapred12rokmi.Rokžilioddelene.
Exmanželsaodsťahoval.Bezpodielovéspoluvlastníctvobolovysporiadané.Porokusadaliopäťdokopy.
Žalovaný sa presťahoval opäť do jej domu. Zhruba pred 10 rokmi keď sa žalovaný nasťahoval do domuzačala pracovať Z. P.. Zarábala dobre. Jej exmanžel raz prácu mal a raz nemal. Finančne ani jeden
mesiac jej výplatu nedával. Vie, že rok pracoval v škôlke v E. a nedostal žiadne peniaze, takže ani
nemohol nič dať. Nemal ochotu ani bojovať za svoje peniaze pretože vedel, že všetky výdavky zaplatí

ona. Popritom vyštudovala vysokú školu. Má dcéru, má vnúčatá, ktorým pomáhala a ťahala ešte jeho
a celú domácnosť. Keď žalovaný robil v liehovare Z.. Dostával výplatu vo forme alkoholu, ktorý potom
predával,abymalpeniaze.Žalovanýtentoalkoholpopredávalalepeniazeztohtopredajanikdynevidela.
Osem rokov keď spolu žili, keď študovala a chodila do P. nemala čas sledovať, všetko čo sa doma
deje, všetko financovala. Stávalo sa, že keď sa po dvoch týždňoch z P. vrátila, napr. keď mala jeden

týždeň skúškové obdobie, musela ísť na skúšky a hneď sa ponáhľala naspäť do práce, aby som mohla
platiť ďalšie výdavky, ktoré boli spojené s domácnosťou. Asi takto to išlo. Nakoniec jej exmanžel prišiel
s nápadom, zhruba po 8 rokoch, že v dome chce doživotné právo. Nemala voči tomu výhrady, nech v
tom dome žije s tým, že ak prestanú spolu žiť tak toto doživotné právo zruší. Následne zhruba o 2 dní
sa dozvedela, že má nejakú priateľku a k nej chodí. Tá mala byt vo Z., pracovala v škole v E.. V čase,
keď nebola doma podľa konverzácie, ktorú našla na Facebooku zistila, že mal priateľku ešte pred tým

ako bolo zriadené právo doživotného bývania. To, že mal priateľku, resp. že si ju našiel, voči tomu nemá
výhrady. Má výhrady voči tomu, že ju oklamal, pretože keby vedela v tom čase, keď sa zriaďovalo právo,
že má priateľku, toto právo vecného bremena, teda právo doživotného užívania k domu by nezriadila.
Keď bolo právo zriadené, všetko vyšlo najavo, ani žalovaný sa tým už netajil. Niekedy následne zhruba
od decembra 2012 si veci postupne odnášal a sťahoval sa k priateľke. Postupne si nejaké veci prenášal

k priateľke. Nešlo o klasické sťahovanie. Následne niekedy keď sa vrátila z P. možno v dome spal 3 noci,
potom u priateľky. Neskôr tam chodil opravovať chladiče do auta. Následne keď kúpila auto poprosila
ho, aby túto vaňu vysťahoval nakoľko tam chcela mať garáž. Žalovaný keď sa presťahoval do domu mal
kľúče od domu, od garáže kde chodil do júla 2014. Následne keď žalovaný začal žiť s priateľkou v byte
vo Z. počula , že jeho priateľka kúpila dom v A. C., no nie je si presne istá, išlo o č. XXX. Pre upresnenie

uviedla, že v roku 2013, aj keď som vedela, že žalovaný má priateľku, ale v tom čase už mal doživotné
právo, chcel urobiť ústredné kúrenie, predal gamatky a chcel kúpiť kotol na drevo. Kotol na drevo som
kúpila ja so svojou mamou. Kotol prišiel v októbri avšak ja som nemala s čím kúriť, bola už zima pretože
nemal namontovaný kotol. Začal ho montovať v januári. Vo fotodokumentácií je zdokumentované aké
boli jeho práce, bolo to neodborne robené. Bola obmedzená bývať vo svojom vlastnom dome. Zhruba 4

mesiace musela bývať u svojej mamy pretože v jej dome sa bývať nedalo. Žalovaný nič nefinancoval, ani
vodu, ani plyn. Chce poukázať na to, že keď vrátila raz na Vianoce po 6 rokoch nemohla v predmetnom
dome existovať pretože nič tam nebolo. Niekedy v januári, februári keď už ústredné kúrenie urobil, drevo,
ktoré zadovážil stálo na dvore, nemal ochotu ani drevo porúbať tak, aby sa s ním dalo kúriť. Pivnica
bola v dezolátnom stave. Následne keď už netrebalo kúriť lebo bolo teplo, zistila, že na kotly chýbajú

vrátka. Ide o kryt na kotol, bez ktorého sa nedá kúriť. Tieto vrátka vymontoval a počula, že sa smial, že
nebude môcť v ďalšom zimnom období kúriť. Následne vie o tom, že sa dohodli s priateľkou na tom, že
v dome sa lepšie býva a že sa dohodli na tom, aby si kúpili dom. Jeho priateľka si kúpila dom v A. C.. Na
kúpu domu si zobrala úver, ktorý bude splácať 30 rokov. Vie, že exmanžel povedal jej dcére, že teda ona
naňho neprepísala dom, ale že jeho priateľka prepíše naňho pol domu. Chce poukázať na to, že všetko

financuje a o všetko sa stará ona. V minulosti bola rok v Q., dva roky pracovala v G., teraz 10 rokov v P.
a žalovaný nemá snahu zarábať a zamestnať sa za mzdu. Žalovaný presvedčil priateľku a nasťahovali
sa do domu. To ako dlho a kedy to bolo presne nevie. Chce poukázať na to, že tvrdenia žalovaného o
tom, že ho vysťahovala z domu nie je pravda nakoľko sa vysťahoval sám. V rámci vysťahovania okrem
osobných veci si zobral aj kotol na drevo bez jej vedomie pretože ona bola v tom čase v P.. Zobral si

kozub a prietokový ohrievač vody. V novom dome sa postaral o kúrenie a vodu na základe prístrojov,
ktoré vzal z jej domu. Až z uznesenia sa dozvedela, že priateľka ho nechala niekedy v júni a musel sa
presťahovať k matke. Kľúče od jej domu a od garáže stále má. To, že mu zbalila veci do vriec a nechala
ich v dielni je pravda, zbalila mu ich pretože sa k nej sťahovala dcéra s deťmi. Chce poukázať na to,
že dom je malý, má len tri izby. Sťahovala sa ku nej dcéra s dieťaťom. To, že tam má žalovaný právo

bývania, to mu neupiera.

21. Žalobkyňa na dotaz súdu, aby presne uviedla dôvody pre ktoré sa domáha zrušenia práva vecného
bremena uviedla, že mala za to, že žalovaný je zabezpečený, býval s priateľkou, mal zabezpečené
bývanie. Nevidela dôvod, aby zostatkové veci, ktoré v dome zostali, aby ich nedala do dielne. Veci si

z dielne zobral, niečo tam ešte zostalo. Presne ako to bolo už si nepamätá. Keď tvrdil, že nemá kľúče,
neviem potom ako si tie veci vysťahoval. Vie o tom, že potom čo sa rozišiel s priateľkou býva u rodičov,
ktorý majú 3-izbový byt. Žalobkyňa na otázku súdu, kto v súčasnosti v predmetnom dome býva uviedla,
že býva tam ona, býva tam jej dcéra a dve deti. Ak ide do P. tak dcéra ide k jej mame aj s deťmi lebohneď oproti je škôlka. Dcéra si robí vodičský preukaz preto aj kúpila auto, aby dcéra mohla deti každé
ráno odo mňa voziť do škôlky. Sumu, ktorú po mne za zrušenie vecného bremena chce, t. j. 15.000,-
eur je podľa ňu vysoká suma, v živote takú sumu nevidela. Ona si v súčasnosti zobrala úver aj na auto.

Chce poukázať na to, že žalovaný ju 10 rokov využíval, nesnažil sa o nadobudnutie majetku, chcel časť
pozemku. Chcel, aby časť pozemku prepísala na vnučku, aby on tam mal doživotné právo. Pozemky
deliť nechce a majetok, ktorý zdedila po otcovi chcem mať tak ako je v celku. Dohoda preto nebola
možná. Žalovaný veľmi dobre vie, že nič neuhrádzal a bojí sa len to, aby mal strechu nad hlavou. Nie
je možné, aby ona naďalej so žalovaným žila, aby ju využíval. Urobila nové ústredné kúrenie, opravila

diery, ktoré narobil, všetko je komplet zateplené, dvor je vyprataný, všetko je nanovo nasadené. Tvrdenia
o tom, že sa ku mne nasťahoval priateľ nie sú pravdivé.

22. Žalobkyňa na otázku súdu, či má priateľa, uviedla, že áno. Ten tam ide vtedy, keď bolo treba niečo
pokosiť alebo niečo opraviť pretože o dom sa treba starať a jej exmanželovi tieto veci nehovorili nič,
že treba pokosiť alebo urobiť poriadok na dvore. To, že žalovaný má nejaké právo, to mu neupiera

avšak žalovaný má aj povinnosti. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žalovaný
počaspracovnéhopôsobeniavQ.jejzaslalnaúčetzhrubaokolo30.000,-americkýchdolárovžalobkyňa
uviedla, že áno. Koľko to bolo to presne nevie, bolo to v čase manželstva. Rozvedení sú 10 rokov. BSM
bolo vysporiadané. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného ako bolo BSM vysporiadané,
či dohodou alebo súdne uviedla, že dohodou. Žalobkyňa uviedla, že na žalovaného prepísala auto vo

výške zhruba 380.000,- Sk. Bola to ústna dohoda. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného,
či počas trvania manželstva vzali úver 400.000,- Sk a či je tam dlžníkom jej exmanžel uviedla: úver vzala
ona, bolo to po rozvode manželstva. To, či je tam spoludlžníkom žalovaný nevie ale úver spláca ona.
Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného kto sa staral o jej vnučku Z. v čase keď jej dcéra
bola odsťahovaná v I. a žalobkyňa bola v P. a jej dcéra nechala Z. v E. v čase keď dcéra mala zdravotné

problémy žalobkyňa uviedla, že starala sa o ňu jej mama, prebehlo aj súdne konanie a rozhodnutie.
Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žalovaný realizoval rekonštrukciu interiéru a
exteriéru rodinného domu a či prerobil obyčajnú chajdu na prevádzkových priestor, t. j. dielňu žalobkyňa
uviedla, že rekonštrukcia interiéru rodinného domu bola počas manželstva a robila to firma. Jej manžel
urobil len obklad a kozub, to je všetko. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, či rozvod

manželstva bol zapríčinený jej neverou právny zástupca žalobkyne uviedol, že túto otázku namieta k
čomu žalobkyňa uviedla, že áno v tom čase mala známosť, tak ako aj jej manžel, ktorý bol v Q. a sa jej s
tým priznal. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby odpovedala prečo zriadila právo
vecného bremena, keď údajne nefinancoval, robil neodborne a o nič sa nestaral, dokonca mal ešte v
tom čase priateľku žalobkyňa uviedla, že k tomuto sa vyjadrovala.

23. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného v súvislosti s logikou ohľadom vymontovania
dreveného kotla na drevo a namontovania plynového žalobkyňa uviedla, že bola to logika jej exmanžela,
ktorý povedal, že prečo by mali platiť drahý plyn, keď môžu kúriť drevom. Bolo to v čase keď mu ešte
doživotné právo nedala. To nevedela, že má priateľku, kotol im prišiel v októbri, ona mu dávala doživotné

právo v septembri pričom žalovaný za plyn vôbec neplatil ale drevo nezabezpečil.

24. Z výpovede žalovaného vyplýva, že čo sa týka výpovede žalobkyne zhruba na 90 % veci, ktoré
uvádzala nie sú pravdivé. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne o tom, že ho odškodnila a že nie je nič dlžná
uviedol, že žili tam dosť veľa rokov. Poslal jej dosť veľa peňazí. Jediná vec, ktorú pre neho urobila je

to, že mu dala právo doživotného bývania. Čo sa týka tvrdení, že ho živila 10 rokov, má na to papiere
zo Sociálnej poisťovne, že pracoval. Aj keď ide o krátkodobé zamestnania, rok, polročné vzhľadom na
to ako je to na východnom Slovensku s prácou. Nepije, nefajčí a aj keď málo zarábal tak nebolo to tak
ako to uviedla žalobkyňa že ho živila. Čo sa týka platenia účtov, je to pravda, že platila ich väčšinou
ona. V období keď bol 4 roky v A. Š. bola karta iná. Dá sa povedať, že on živil ju nakoľko ona bola

viac ako rok nezamestnaná. Chodili nedoplatky za plyn. Bolo to zhruba vo výške 24.000,- Sk, ktoré
všetko uhrádzal ja. Čo sa týka toho tvrdenia, že mu nechala auto vo výške 380.000,- korún, uviedol, že
v roku 2001 auto kúpil on pretože bol v A. Š.. Kompletne som vyplatil leasing aj akontáciu. Čo sa týka
toho keď sa vrátil auto užívali na striedačku buď on alebo ona. Auto sa prepísalo na neho v roku 2006.
Dovtedy ho užívali spoločne. Aj neskôr nemal problém ho požičať. Uviedol, že so zrušením vecného

bremena ako takého súhlasí avšak len za podmienok ako už uviedol, že buď mu bude poskytnutá
časť nehnuteľnosti ako uvádzal alebo mu bude poskytnutá primeraná finančná náhrada. Uviedol, že za
primeranú finančnú náhradu, považuje za náhradu v sume za ktorú si zabezpečiť bývanie a garsónka tu
v okolí stojí minimálne okolo 15.000,- eur. Na dotaz súdu, aby uviedol odkedy v uvedenej nehnuteľnosti,kde má zriadené právo vecného bývania nebýva reálne, kedy sa odsťahoval, uviedol, že dá sa povedať,
že od minulého leta tam nebol ani raz. Tak ako uviedol a predtým je pravda, že sa zdržiaval aj u svojej
priateľky. Zo začiatku aj tam. Potom čo sa do nehnuteľnosti nasťahoval priateľ žalobkyne, považoval za

potrebné odtiaľ odísť. Žalobkyňa mu robila napriek napr. začala fajčiť a keď začala fajčiť v tom momente
som sa zdvihol a odišiel preč. V súčasnosti sa zdržiava u rodičov v I.. Pôvodne žalovaný súhlasil s
prerobením garáže na bývanie.

25. Žalovaný na otázku svojho právneho zástupcu, či je pravda to čo uvádzala žalobkyňa že nebolo

postarané o uvedenú nehnuteľnosť do odsťahovania sa uviedol, že predtým ako sa nasťahovali,
uvedená nehnuteľnosť bola len suché WC, väčšina práce je skrytá. Robil som tam - postaral som sa o
prívod vody, plynu, kanalizácie. Stálo to nemalé peniaze. Čo sa týka tvrdenia, že dom prerábala firma,
áno, je to pravda avšak prerábala dom za jeho peniaze a firma to neurobila odborne pričom firma veľa
vecí pri prácach odflákli aj vzhľadom na to, že žalobkyňa pri prácach nebola, často chodila na dovolenky.
Čo sa týka fotiek, ktoré ukazovala tak čo sa týka tvrdenia ohľadom stavu nehnuteľnosti neuviedla všetko.

Ohľadom vyrezania stromov uviedol, že tieto konáre na týchto stromoch sa lámali od rodiacich sliviek. Na
otázku svojho právneho zástupcu, aby uviedol akú finančnú čiastku poslal počas pobytu v A. Š. uviedol,
že menšia suma ako 500 dolárov neposlal a poslal aj 1.200,- možno dvakrát. Všetko je uvedené v E.
v archíve. Na dotaz súdu, či vie zhruba uviesť koľko celkovo jej poslal, uviedol, že to mohlo byť okolo
30.000 amerických dolárov. Doklady o tom nemá nakoľko to nepovažoval za potrebné avšak záznamy

budú v E. lebo si ich žalobkyňa vyberala. Na dotaz súdu, či išli o finančné prostriedky posielané na
jej osobný účet uviedol, že áno. Uviedol, že peniaze zasiela od roku 2000 do konca roku 2003. Čo sa
týka tvrdenia že sa vytešoval z toho, že odmontoval dvierka na kotly, aby oni nemohli kúriť tak áno,
urobil to avšak z dôvodu, že mal informáciu z prvej ruky, že žalobkyňa chce kotol odpredať. Žalovaný
uviedol čo sa týka prerábania, že základné veci robila firma. Na skrášlenie robil krb, obložil celú stenu

kameňom, urobil ústredné kúrenie do celého domu, ktoré ona zničila pričom uviedla, že to kúrenie bolo
uvedené neodborne pričom veľa ľudí takto kúrenie má urobené a si to chvália. Urobil to tak, preto lebo
to bolo v rámci jeho financií pričom sa sťažovala, že to kúrenie urobil až v januári pričom vedela, že
prostriedky zo štátnej ochrany prírody dostane až pred Vianocami, čo veľmi dobre vedela, že skôr to
nemôže urobiť. Kotol bol pripravený na prácu v dome už 06.júna, nie tak ako to uvádzala žalobkyňa.

Ona peniaze mala nakoľko išla na dovolenku do E.. Keby mu peniaze dala skôr, kúrenie by mohlo byť
urobené skôr pričom som jej povedal, že peniaze by som jej následne vrátil. Žalovaný ďalej uviedol, že
sa so žalobkyňou dohodli na tom, že predajú gamatky a kúpia kotol na tuhé palivo a rozdiel finančný
medzi plynovým kúrením pričom vie zabezpečiť drevo na celé topné obdobie do výšky 500,- eur pričom
za plynové kúrenie treba rátať 15.000,- eur ročné. 150-130,- eur sa platí mesačne. Neskôr žalovaný

výpoveď opravil s tým, že ide o sumu 1.500,- eur ročne pri plynovom kúrení a bežne chodili aj 800,-
eurové nedoplatky.

26. Z ďalšej výpovede žalobkyne vyplýva, že na predchádzajúcej svojej výpovedi aj naďalej trvá, nakoľko
celá výpoveď odporcu sa týka Q., nakoľko v Q. boli spolu zhruba rok. Tri roky následne bol odporca sám.

Keď boli v Q., každý piatok nosila peniaze do O. K., ktoré boli vlastne ich spoločné. Počas pobytu v F. boli
manželmi. Tie tri roky ani nepopierala to žeby peniaze neposielal. Tie peniaze, ktoré jej posielal, resp.
ktoré spoločne nadobudli za ten rok, bolo to okolo 15.000,- dolárov. Za tieto peniaze sa čiastočne robili
úpravy na dome plus dala akontáciu za auto vo výške 200.000,- korún. Keď sa robili úpravy, posielal
peniaze aj na leasing, na stravu plus bežne čo bolo potrebné kúpiť nakoľko 8 mesiacov, keď sa vrátila z

Q., prácu nemala. Dom je vlastne jej, ktorý zdedila po otcovi. Keď sa rozišli, v roku 2004, začala pracovať
v P.. Keď začala pracovať v P., rozvedení ešte neboli. Všetky náklady spojené s domácnosťou - byt,
elektrina platila ona, nakoľko sa odporca odsťahoval do M.. V roku 2006 sa rozviedli. Všetky náklady od
roku 2004 dodnes znáša ona. Oni sa ešte pred rozvodom dohodli na tom, že odporca si zoberie auto.
Naňho v tom roku aj auto prepísala plus televízor a ďalšie bežné veci, ktoré si chcel zobrať. Vysťahoval

sa, ona ostala vo svojom dome. Všetko bolo tak ako sa dohodli. Následne sa odporca postupne naspäť
nasťahoval k nej. To už boli rozvedení a ďalej znášala všetky náklady spojené s domácnosťou ako je
plyn, elektrina, voda. Keďže bola medzi nimi dohoda. Bola medzi nimi dohoda, ak by odporca s tým
nesúhlasil, mal možnosť podať do doby troch rokov návrh na súd, aby sa rozdelilo, ak by nebol spokojný.
Mala za to, že všetko je v poriadku. Počas trvania manželstva vždy pracovala len s výnimkou 8 mesiacov,

keď prišla z Q. a rovnakou mierou sa podieľala na chode domácnosti. Keďže od roku 2004 pracuje v
P., všetko hradí sama. Za posledných 10 rokov zaplatila len plyn, elektrinu a vodu 23.400,- eur. V tejto
sume nie sú ani nedoplatky, ktoré odporca vo svojej výpovedi potvrdil. Môže byť 400,-, 500,- alebo 600,-
za jeden rok. Po zrátaní je to suma okolo 30.000,- eur na tieto výdaje. Taktiež čo sa týka vybaveniadomácnosti od obliečok, vankúšov, uterákov všetko som platila ja. Čo sa týka toho na tom, že sa odporca
o dom nestaral, na tom trvá o čom svedčia aj fotky, ktoré súdu predložila. Vyhotovila ďalšie fotky za
obdobie 2-3 rokov, kedy odporca v uvedenom dome nie je. Súdu ich krátkou cestou predkladá.

27. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nejde o jednotlivé konáre ale o celkový vzhľadom domu. Čo sa týka
tvrdenia žalovaného, že sa snažil o skrášlenie interiéru, teda, že urobil kozub a obložil stenu s kameňom.
Áno, toto je pravda s tým, že kozubovú vložku zaplatila ona. Stala 16.000,- korún. Brala ju na splátky.
Kozubjenafotke.Niejedokončenýaobloženýjesostarýmitehlami,ktorémalavzáhrade.Zainýkameň

platila300,-eur.Kebytietovecinekúpilanedošlobykžiadnemuskrášleniu.Čosatýkadielne.Vminulosti
táto budova bola murovaná jedna časť a druhá časť bola drevená. Drevená časť sa zbúrala a ostala
len murovaná časť. Je to rozmer možno 5 m x 3 m, presne to nevie. Nič tam v podstate nebolo. Keďže
odporca chcel podnikať povedal, že si z tejto šopy urobí dielňu a bude tam opravovať autochladiče.
Ona v tom čase zobrala úver 400.000,-, už neboli manželia. Zobrala úver s tým, že dá opraviť strechu
a fasádu. Nakoniec sa peniaze použili na niečo úplne iné ale časť týchto peňazí išla na podnikanie

odporcu. Čo sa týka opráv, ktoré žalovaný urobil išlo o betón, podlaha a časť pred dielňou, zaviedla sa
elektrika, dávala sa nová lepenka, aby nezatekalo a garážové dvere. To je všetko čo boli úpravy. Úpravy
boli robené z mojich peňazí pričom úver dodnes spláca. Čo sa týka tvrdení žalovaného, že si nemôže
dovoliť úver, keďže je spoludlžníkom jej úveru chce uviesť, že v prípade, ak by žalovaný pracoval, úver
si mohol zobrať. Ona v súčasnosti vzala druhý úver na kúpu auta nakoľko býva na dedine a potrebuje

voziť deti, vnúčatá. Myslí si, že keď jej banka na základe jej príjmu poskytla úver, určite by ho poskytla aj
žalovanému. Ona už 11.stý rok pracuje v zahraničí. Je opatrovateľkou. Čo sa týka podpísania dohody,
už v tom čase mal priateľku. Všetko vybavil u notára a jej len oznámil, že má prísť podpísať doživotné
právo. Doslova ju oklamal, nakoľko keby vedela, že má frajerku, tak doživotné právo nikdy nedostane.

28. Z výpovede svedka Q. L.Á. vyplýva, že vie, čo je predmetom konania a účastníkov konania pozná.
So žiadnym z účastníkov zlé nevychádza. Na žiadneho z nich sa nehnevá. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či bol niekedy so žalovaným v A. Š. Q. a v akom rozmedzí rokov svedok uviedol,
že boli tam spolu. Približne 10 rokov sú už doma. Boli tam spolu zhruba od roku 2000 do roku 2005, plus
mínus jeden rok. On tam bol 5 rokov, žalovaný tam bol 4 roky. Svedok na otázku právneho zástupcu

žalovaného, či počas pobytu v A. Š. má vedomosť o tom, žeby žalovaný zasielal nejaké finančné
prostriedky žalobkyni svedok uviedol, že pokiaľ vie, tak Párkrát mu peniaze požičal aj ja keď v zime
stál zle s robotou. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie uviesť, kedy tieto peniaze
posielal, v akom rozmedzí týchto rokov, kedy bol žalovaný v A. Š.E. Q., svedok uviedol, že spolu bývali
asi 3 roky. Spolu bývali asi od roku 2002 do roku 2005, plus mínus jeden rok. Keďže aj on posielal

peniaze svojmu nebohému otcovi, chodili peniaze posielať spolu do O. K.. Svedok na dotaz súdu,
aby špecifikoval ako často žalovaný peniaze posielal, či niekoľko krát do roka, každý mesiac, raz do
mesiaca, viackrát svedok uviedol, že on peniaze posielal každý mesiac. To, či žalovaný posielal peniaze
každý mesiac, toto si už nepamätá, alebo raz za dva mesiace posielal väčšiu čiastku. Svedok na otázku
právneho zástupcu žalovaného, či počas pobytu žalovaného v A. Š.Á. mu boli doručené nejaké podklady

týkajúce sa zriadenia vecného bremena svedok uviedol, že presne si už nepamätá ale jeden čas to
bola téma, ktorá sa riešila. To, či podpísal, či niečo poslal, to už nevie. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či má vedomosť o tom, či počas pobytu v E., keď žalovaný býval so žalobkyňou
bol zamestnaný, pracoval niekde alebo nie svedok uviedol, že párkrát sa stretli aj po Q.. Žalovaný bol
zamestnaný aj u neho, nakoľko začal podnikať. U neho pracoval asi rok, presne sa už nepamätá. Vie, že

začal niečo potom robiť s chladičmi. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobkyne nakoľko uviedol,
že vie, čo je predmetom sporu, aby sa vyjadril k tomu, čo je podľa neho predmetom sporu svedok
uviedol, že asi sa rozvádzajú, peniaze alebo majetok. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne odkiaľ
má informácie uviedol, že teraz z pojednávania uviedol, že počul to už aj predtým.

29. Z výpovede svedka Y.C. M. vyplýva, že vie, čo je predmetom konania, účastníkov konania pozná.
To, čo je predmetom konania, zhruba vie. Na žiadneho z účastníkov konania sa nehnevá. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, či je v kamarátskom vzťahu k obidvom účastníkom konania svedok
uviedol, že áno a týkajú si. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie uviesť, či žalovaný
robil nejaké úpravy, prestavby v rodinnom dome v obci E., kde býval so žalobkyňou svedok uviedol, že

áno. On osobne sa zúčastnil niektorých opráv. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie
uviesť v čom spočívali tieto úpravy, prestavby svedok uviedol, že on sa zúčastnil veci, keď už dom bol
zrekonštruovaný. Opravovali nejaké kúrenie, vodovod a drobné veci, montovali kotol, všetky detaily už
nevie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie uviesť, či počas spolužitia žalobkyne ažalovaného v obci E. bol žalovaný zamestnaný, nezamestnaný alebo bol nepretržite nezamestnaný a
či má vedomosť o tom, či počas tohto spolužitia hradil nejaké výdavky svedok uviedol, že zamestnaný
bol určite. Čo sa týka výdavkov, toto uviesť nevie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či

vie uviesť, kde bol žalovaný zamestnaný, v akom rozmedzí rokov svedok uviedol, že rozmedzie neviem.
Myslí, že Z. v I..

30. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť o tom, či v čase, keď žil žalovaný
so žalobkyňou v obci E. mal nejakú známosť, príp. či žalobkyňa mala nejakú známosť v tom čase svedok

uviedol, že k tomuto sa vyjadriť neviem. O tom, žeby mal predtým nejakú priateľku žalovaný, nevie.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie o nejakom naliehaní ohľadom vzniku vecného
bremena, teda o nejakom naliehaní zo strany žalovaného na žalobkyňu ohľadom vecného bremena
svedok uviedol, že určite žiadny nátlak nie. Pamätám si, že raz sedeli a povedali, že to urobia. Svedok
na otázku právneho zástupcu žalovaného čo sa týka údržby rodinného domu, či má za to, že tento
rodinný dom bol udržiavaný alebo bol zanedbávaný a kto ho udržiaval v čase, keď bola žalobkyňa v

P. svedok uviedol, že nemôžem povedať, že by dom nebol udržiavaný, že by bol zarastený. Smetisko
tam určite nebolo. Každý má na to iný pohľad, iný názor. Niekomu to stačí. On si myslím, že to bolo
udržiavané normálne. Nebolo to prehnané. Ani zanedbané to nebolo. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalobkyne odkiaľ tieto informácie má ohľadom konania uviedol, že sedeli spolu s obidvomi
účastníkmi konania a vie to od nich.

31. Právny zástupca žalobcu uviedol, že voči znaleckému posudku nemajú žiadne výhrady. Znalcom
stanovená suma je podľa nich zrejmé primeraná. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že k zmene
pomerov na strane žalobcu nedošlo. Poukázal na to, že v prípade zrušenia vecného bremena nemusí sa
v určitých prípadoch priznávať primeraná náhrada. Poukazuje na rôzne vydané rozhodnutia okresných

súdov a poukazuje na to, že žalovaný je vlastníkom rodinného domu v obci E.. Súdu predložil výpis
z katastra nehnuteľnosti. Poukazuje na to, že podľa výpisu je zrejmé, že v uvedenom dome je určitá
dielňa, kde chcel žalovaný podnikať. Hlavným dôvodom pre ktorý žalobkyňa zriadila vecné bremeno,
že chcel žalovaný na týchto nehnuteľnostiach podnikať. O starostlivosti žalovaného ohľadom rodinného
domu však predložili súdu fotografie z ktorých je zrejmé, že sa o rodinný dom nestaral. Všetky náklady v

súvislosti so starostlivosťou, údržbou tohto domu, znášala žalobkyňa. Preto na podanej žalobe trváme.
Žiadame, aby súd zrušil vecné bremeno bez povinnosti poskytnúť náhradu žalovanému. Uplatňujeme
si náhradu trov konania.

32. Právny zástupca žalovaného uviedol, že voči podanému znaleckému posudku taktiež nemajú žiadne

výhrady. Právny zástupca žalovaného poukázal, že čo sa týka starostlivosti o predmetný rodinný dom,
bol vo veci vypočutý svedok, ktorý potvrdil pravý opak. Nestotožňuje sa s tým, že klient sa nepodieľal
na správe a údržbe tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa nebola takmer vôbec prítomná na území A.. Okrem
uvedeného, že nebolo vykonané žiadne majetkové vyporiadanie v rámci rozvodu manželstva, jeho klient
okrem osobnej starostlivosti o predmetnú nehnuteľnosť poskytol nemalé finančné prostriedky. Zaslal ich

zo A. Š. Q., ktoré išli v podstate takmer všetky do týchto nehnuteľnosti a do ich zhodnotenia. Taktiež
sa osobne podieľal na rekonštrukcií uvedených priestorov. Pokiaľ ide o predmetný list vlastníctva, majú
za to, že žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov, aby si uvedený rodinný dom kúpil. Čo sa
týka kúpy rodinného domu, táto bola financovaná cez úver. Žiada, aby bolo zrušené vecné bremeno no
za náhradu, prípadne žiada, aby bola žaloba zamietnutá, nakoľko nie je dôvodné rušiť vecné bremeno.

Pokiaľ žalobkyňa nechce platiť náhradu, žiada, aby bola žaloba zamietnutá. Je to v rozpore s dobrými
mravmi,zrušenievecnéhobremena beznáhrady,nakoľkoneboltoanirok,aniviac,čosažalovanýstaral
o uvedený rodinný dom. Táto žaloba je amorálna voči žalovanému. Žiadam, aby súd uložil žalobkyni
platiť mesačnú odplatu v 208,38 eur mesačne ako náhradu za výkon práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu. Čo sa týka predloženého dokladu o kúpe nehnuteľnosti, poukazujú na to, že žalobkyňa

sústavne porušovala výkon práva vecného bremena, keď si sama prejudikovala to, že vecné bremeno
bude zrušené, čo súdu dokladovali a zo dňa na deň ho vysťahovala. Vo veci bolo vydané predbežné
opatrenie. Poukázal na to, že žalovaný nemôže ostať bezdomovec. Vie o tom, že žalovaný si chcel
zaobstarať nejakú nehnuteľnosť a vie o tom, že v žiadnom prípade nemal žiadne finančné prostriedky,
takže určite to nemá zo svojich.

33. Právny zástupca žalovaného k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že chce poukázať na to, že napriek
krátkemu času na prípravu, keďže mu bolo doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 10.02.2017 až k
dnešnému dňu, pozostáva z 5 strán A4, k uvedenému v krátkosti uviedol nasledovné: v prvom radenie je pravdou a upozorňuje na demagógiu zo strany žalobkyne, že jeho klient odišiel dobrovoľne v
podstate z nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania v obci E.. O opaku svedčí už bez hlbšieho
skúmania predbežné opatrenie, ktoré v podstate súd vydal a uložil povinnosť strpieť oprávnenia jeho

klienta súvisiace s právom vecného bremena, čo samozrejme žalovaná vytrvalo porušovala. Uvedené
arogantné správanie žalobkyne v podstate viedlo k tomu, že žalovaný si bol nútený aspoň dočasným
riešením zabezpečiť bývanie a to formou úveru. Keďže mal 50 rokov a žiadna banka by mu neposkytla
úver, žalobkyňa zneužijúc uvedenú situáciu od neho vytiahla 6.000 eur, ktoré bol nútený vyplatiť na jej
úver, z ktorého sa financovali v rámci stavebného úveru stavebné úpravy predmetných nehnuteľnosti,

ktoré sú v obci E. a ku ktorým žiada zrušiť vecné bremeno. Pokiaľ uvádza, že účastníci sú povinní
preukazovať nejak svoje tvrdenia, tak upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobkyňa zo svojich
nejakých zavádzajúcich tvrdení, ktoré uvádza v žalobe, čo i len jednu nepreukázala. Práve naopak
žalovaný predvolaním svedkov, ako aj výpismi z účtu, preukázal, že okrem prispievania na spoločné
nehnuteľnosti, tak finančne, ako aj osobne, sa podieľal na rekonštrukcií predmetných nehnuteľnosti.
Chce ešte uviesť skutočnosť, že pokiaľ ide o tie, o ten hrubý nepomer medzi výhodou, medzi vecným

bremenom a výhodou oprávneného, tak ja som predkladal súdu nejakú judikatúru v zmysle ktorej je
zrejmé, že pokiaľ hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomeru, tak v tomto prípade máme za
to, že je táto žaloba na zamietnutie. Pokiaľ uvádza žalovaná ďalšiu skutočnosť, a to, že jeho klient si
zabezpečil rodinný dom v E.. No v prvom rade jeho klient v podstate bol nútený využiť súčinnosti svojich
rodičov a v podstate založením ich spoločného bytu, teda ich jedinej nehnuteľnosti, ktorú majú v I.,

boli nútení takouto formou zabezpečiť dočasne bývanie pre jeho klienta. Toto je však len čiastočné,
resp. dočasné riešenie a z uvedeného dôvodu, uvedený dom, v ktorom toho času prebýva nie je ani
predmetom záložného práva pretože ich vzájomná rodinná dohoda je taká, že tento úver v podstate by
mal prevziať niektorý z jeho bratov a má dôjsť k nejakému finančnému vyporiadaniu. Jeho klient, jediný
dôvod, prečo si zabezpečil uvedené bývanie je pretože jednoducho nemal kde bývať. Keďže býval u

dvoch dôchodcov a ako už spomínal, má cez 50 rokov, je to pod úroveň, aby takýto človek žil s dvoma
v podstate ďalšími ľuďmi zvlášť, keď nainvestoval veľa finančných prostriedkov do týchto spoločných
nehnuteľnosti. Odhliadnuc od uvedeného má za to, že uvedené skutočnosti nemôžu byť ani predmetom
skúmania súdu, keďže súd v podstate by mal vychádzať zo žalobného návrhu v ktorom skutočnosť, či
jeho klient nadobudol alebo nenadobudol nejakú nehnuteľnosť nebola uvádzaná a v tomto smere do

dnešného dňa nedošlo k zmene návrhu. Tu predkladá súdu rozhodnutie Okresného súdu Michalovce,
ktoré prešlo odvolacím súdom a bolo potvrdené s tým, že pokiaľ účastník počas konania uvádza iné
skutočnosti a snaží sa vo vzťahu k týmto skutočnostiam viesť nejaké dokazovanie, musí prejsť formálne
zmena návrhu, pretože v takom prípade pokiaľ tomu tak nie je, tak žaloba je na zamietnutie. Pokiaľ
tu navrhovateľka apeluje nejakými dobrými mravmi, tak chce uviesť, že už len skutočnosť, že zaplatil

ďalších 6.000 eur s neistým koncom, ktoré pravdepodobne už nikdy neuvidí, je dôvodom preto, aby
mu bola priznaná náhrada, zvlášť, keď kúpou rodinného domu v podstate si neznížil réžiu celkovú, ale
zvýšil, pretože odhliadnuc od skutočnosti, že spláca úver s mesačnou splátkou cca 200 eur, pokiaľ si
dobre pamätá, súdu to dokladoval, má ďalšie náklady cez 100 eur na bývanie, keďže takýto rodinný
dom sa nefinancuje sám seba, čiže pokiaľ ide o elektriku, topenie a iné náklady, je to zhruba 130 eur

réžia. Pokiaľ navrhovateľka v podstate dáva na ťarchu jeho klienta, že si zabezpečil vlastné bývanie v
uvedenom smere chce uviesť, že je asi antilogické, aby jeho klient platil tretej osobe mesačný nájom.
Je asi racionálnejšie, aby si splácal vlastnú nehnuteľnosť. Práve v tomto smere by mala byť aktívnejšia
a jednoducho mu zaplatiť časť prostriedkov. Má za to, že v tomto prípade vzhľadom na dosť vysokú
investíciu,ktorábolapreukazovanásúdusatužiadajednorazovéodškodnenietonazve(vúvodzovkách)

alebo jednorazové peňažné plnenie a nie opakované peňažné plnenie, teda má za to, že pokiaľ došlo
k zakúpeniu vlastnej nehnuteľnosti asi vhodnejší prípade je poskytnutie jednorazového plnenia ako
mesačných peňažných plnení na účely úhrady nájomného. Pokiaľ ide o uvedené skutočnosti, teda
úhradu 6.000, chcel by sa spýtať tu právneho zástupcu, či má, pokiaľ jeho klientka tu tak kvetnato opisuje
všetky náklady, ktoré mala v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami, či má vedomosť o tom, že bolo

uhradených 6.000 eur. Pokiaľ by to bola skutočnosť sporná, navrhuje, aby súd na krátky termín odročil
a budú súdu dokladovať, keďže jeho klient sa kvôli pracovným dôvodom nemohol dnes zúčastniť. Má
prácu,ktorávynášanacca380eurmesačneavpodstatenačasťnákladovsipožičiavaodblízkychosôb,
teda je rád aspoň za nejakú prácu, keďže vzhľadom na náš región je to problematické. Z uvedeného
dôvodu tu dnes nie je. Vie súdu v krátkej lehote, troch alebo piatich dní, doložiť potrebné doklady o

tom, že je škodný o ďalších 6.000 eur, ktoré v podstate boli použité na spoločnú, nazve to „spoločnú
nehnuteľnosť“ z ktorej ho chce teraz z nula eur doslova vyhodiť, resp. ho vyhodila, keďže si sama
prejudikovala zrušenie vecného bremena, čož je nonsens, no ale stalo sa. To je v krátkosti všetko,
čo chcel uviesť. Bližšie k týmto skutočnostiam sa vie vyjadriť klient, pokiaľ má súd za potrebné, nechho predvolá, ale mám za to, že súd ani o uvedených skutočnostiach, pokiaľ ide o dôvody zrušenia
vecného bremena, a to je nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti by nemal pojednávať, ani vo vzťahu
k uvedenému vykonávať žiadne dokazovanie pretože to není predmet žaloby a v tomto smere žaloba

nebola rozšírená. V prípade úspechu uplatňuje trovy, ktoré doloží.

34. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.

35. Podľa ust. § 151n ods. 1 ,2,3 OZ Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech

niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

36. Podľa ust. § 151o ods. 1,2,3 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby
zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd
môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve

cesty cez priľahlý pozemok.

37. Podľa ust. § 151p ods. 1,2 ,3 ,4 OZ Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do
katastra nehnuteľností. Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže

slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou
nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za
primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na
vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej
smrťou alebo zánikom.

38. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala zrušenia vecného bremena, ktoré zriadila v prospech
žalovaného zmluvou zo dňa 07.09.2012 a to bez poskytnutia náhrady. Uvedené vecné bremeno bolo

žalobkyňou zriadené v prospech žalovaného dohodou v zmysle ust. § 151o ods. 1,2,3 OZ. Zrušenia
vecného bremena sa domáhala v zmysle ust. § 151p ods. 1,2,3,4 OZ a to bez poskytnutia primeranej
náhrady. Uviedla, od uzavretia uvedenej zmluvy sa zmenili pomery tak, že vznikol hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného. So žalovaným boli manželia, ale niekoľko rokov sú už
rozvedení. Ešte pred uzavretím manželstva zdedila po otcovi pozemky zapísané na LV čís. XXX C.. Ú.

E., vrátane rodinného domu, do ktorého sa presťahovali z I.. Po rozvode sa na majetku vysporiadali a asi
rok žili oddelene. Po roku začali znova spolu žiť v E.. Na naliehanie žalovaného uzavrela s ním zmluvu o
zriadení vecného bremena, ktoré predstavovalo pre žalovaného právo doživotného bývania v rodinnom
dome č. s. XX, postavenom na parc. č. XXX/X, užívanie rodinného domu a užívanie dielne postavených
na parc. č. XXX/X, užívanie príslušenstva a pozemku, na ktorom je dom postavený a to parc. č. XXX/

X zastavané plochy a nádvoria 124 m2 ako aj užívanie parciel č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
667 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere
849 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV čís. XXX C.. Ú. E.É.. Uviedla, že žalovaný žalobkyňu
k podpísaniu zmluvy presvedčil hlavne tým, že ak má na nehnuteľnosti niečo robiť, chce mať k nej aj
nejaké právo. Po uzavretí zmluvy žalobkyňa pri svojom návrate z P., kde pracuje, zistila, že žalovaný si

našiel inú známosť a o rodinný dom sa vôbec nestaral. V lete predal ,,gamatky´´ s tým, že hneď urobí
ústredné kúrenie, ktoré doteraz nie je hotové. Z toho dôvodu sa v rodinnom dome nedá bývať. Všetky
náklady spojené s užívaním nehnuteľností znáša žalobkyňa, žalovaný jej ničím na to neprispieva. Zatohto stavu žiada o zrušenie vecného bremena bez poskytnutia primeranej náhrady, pretože v tomto
prípade by priznanie akejkoľvek náhrady bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.

39. V zmysle citovaných zákonných ustanovení ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

40. Z uvedeného vyplýva, že súd môže zrušiť vecné bremeno na návrh, a to vtedy, ak nastane zmenou
pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, správnejšie, ak
vznikol hrubý nepomer medzi bremenom povinného a výhodami opravného. Takouto situáciou môže
byť, ak sa oprávnený z vecného bremena stal vlastníkom inej nehnuteľnosti, ktorá mu umožňuje
dosiahnuť to, čo mu umožňovalo vecné bremeno. Zmenou pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného spočíva nielen v objektívnych okolnostiach ale aj v

osobnýchpomerochstránazaurčitýchokolnostimôževzniknúťajzmenouvsprávanístrán. Primeranou
náhradou podľa ustálenej judikatúry za zrušenie vecného bremena môže byť napríklad suma, ktorá
ktorú by oprávnený z uvedeného bremena musel zaplatiť za užívanie prípadného náhradného bytu.

41. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba o zrušenie vecného bremena je

dôvodná a že v danom prípade došlo k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného, teda žalovaného, ktorá zakladá dôvod pre jeho zrušenie. Bolo preukázané, že žalobkyňa
a žalovaný boli manželia, ktorí sa rozviedli, no po istom období začali opäť spolu žiť a žalobkyňa
aj z dôvodu starostlivosti o nehnuteľnosť, nakoľko pracovala v zahraničí a zabezpečenia bývania
žalovaného mu dobrovoľne zriadila právo vecného bremena zmluvou zo dňa 07.09.2012. Ako bolo

preukázané, neskôr došlo medzi stranami sporu opäť k rozporom a nezhodám, v dôsledku ktorých
sa žalovaný z predmetného domu odsťahoval. Zmenou pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (hrubý nepomer medzi bremenom povinného a
výhodami opravného) je aj situáciou, ak sa oprávnený z vecného bremena sa stal vlastníkom inej
nehnuteľnosti, ktorá mu umožňovala dosiahnuť to, čo mu umožňovalo vecné bremeno, k tomu došlo

aj v danom prípade, žalovaný sa stal vlastníkom inej nehnuteľnosti v ktorej býva. Zmena pomerov,
ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže spočívať nielen
v objektívnych okolnostiach ale aj v osobných pomeroch strán a za určitých okolnosti môže vzniknúť
aj zmenou v správaní strán, súd má za to, že aj tieto podmienky ( zmena v správaní) boli v danom
prípade naplnené, pretože ako bolo v konaní zistené, pôvodne dobré vzťahy, obnovenie spolužitia

medzi stranami ako bývalými manželmi, ktoré boli jedným z dôvodov pre zriadenie vecného bremena
v prospech žalovaného, sa narušili a tieto následne viedli k odsťahovaniu sa žalovaného z predmetnej
nehnuteľnosti.

42. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti prípadu, odcudzenie, nájdenie nového partnera ako aj to,

že žalovaný si svoju bytovú otázku vyriešil a kúpil si nehnuteľnosť v ktorej býva, dospel súd k záveru,
že návrh na zrušenie vecného bremena je dôvodný a preto mu vyhovel.

43. Čo sa však týka požiadavky žalobkyne, aby bolo vecné bremeno zrušené bez primeranej náhrady, s
týmtonávrhomsasúd nestotožnil. Dôvodyuvádzanéžalobkyňouprektorébynemalapatriťžalovanému

primeraná náhrada, pretože je to v rozpore s dobrými mravmi, súd nemal za preukázané a ani za
dôvodné.

44. Ako vyplýva z predložených výpisov z účtu je zrejmé, že žalovaný prispieval v rámci svojich
možnosti do domácnosti, posielal peniaze aj z pracovného pobytu v F. a do nehnuteľnosti investoval

finančné prostriedky a tiež sa v rámci možnosti o nehnuteľnosť staral. Výpoveďou svedkov žalovaný
tiež preukázal, že do nehnuteľnosti investoval financie a staral sa o ňu v rámci svojich možnosti
aj keď v menšom finančnom vyjadrení ako žalobkyňa. Nie je možné sa stotožniť s tvrdeniami
žalobkyňou že ničím neprispieval. Je zrejmé, že žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti nebol na rozdiel od
žalobkyne, ktorá ak investovala finančné prostriedky, investovala ich do svojho majetku. Po odchode z

citovanej nehnuteľnosti, keďže iné bývanie žalovaný nemal, bol nútený nejakým spôsobom si vlastne
bývanie zabezpečiť, čo si zabezpečil prostredníctvom úveru na kúpu nehnuteľnosti ako to vyplynulo
z vykonaného dokazovania. Bolo by preto v danom prípade práve v rozpore s dobými mravmi, ak bymu nebola poskytnutá nejaká primeraná náhrada, aj vzhľadom na vložené investície a starostlivosť o
nehnuteľnosť.

45. Tvrdenia žalobkyne nie sú dôvodné a ani v konaní neboli preukázané. Zriadenie vecného
bremena žalobkyňou bolo slobodné a dobrovoľné. To, že by to bolo výsledkom iba nekorektného
konania žalovaného a jeho zavádzania, spočívajúceho v utvrdzovaní žalobkyne v plánoch o spoločnej
budúcnosti, spoločnej starostlivosti o domácnosť a o deľbe nákladov na údržbu, resp. zachovanie a
opravy nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že ich manželstvo bolo v tom čase už rozvedené nebolo

preukázané. Tvrdenia o tom, že v čase uzavretie dohody mal žalovaný vzťah s inou ženou nebolo
preukázané. Ani okolnosti, že medzi stranami bola ústna dohoda, že v prípade, ak sa v budúcnosti
rozhodnú žiť každý samostatne, zrušia vecné bremeno dohodou bez nároku na finančnú náhradu
žalovaného. Tvrdenia o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného v dôsledku omylu, neboli
preukázané. V konaní nič konkrétne nenasvedčuje, že postup žalovaného, je evidentne aj v rozpore
s dobrými mravmi. Tvrdenia žalobkyne o tom, že výlučne ona znášala všetky náklady taktiež nie sú

dôvodné a neboli ani v konaní preukázané. Vyplýva to z výpovede svedkov a výpisov z účtu týkajúcich
sa poukazovania finančných prostriedkov žalovaným z F. a taktiež sa to týka okolnosti ohľadom
demontovania kotla. To, že žalovaný v určitom období zarábal menej ako žalobkyňa, v tomto smere
nemôže mať význam a byť za takej dôkaznej situácie, aká je na ťarchu žalovaného. Iná situácia by bola,
ak by žalovaný cielene a úmyselne počas celého obdobia spolužitia, užívania predmetnej nehnuteľnosti

sa úmyselne vyhýbal práci a žalobkyňu finančne využíval s čím sa nemožno v danom prípade stotožniť.

46. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný sa sám dobrovoľne odsťahoval z nehnuteľnosti, nie je možné
považovať za celom vierohodné. Je zrejmé, že keďže vznikli medzi stranami sporu rozpory je otázka
zotrvania ďalšieho spoločného bývania na zvážení aj vzhľadom na vydané predbežné opatrenie.

47. Súd poukazuje, že ak sa žalovaný nejakým spôsobom obohatil na úkor žalobkyne alebo žalobkyni
spôsobil škodu, nič nebráni žalobkyni domôcť sa svojho práva na súde. Nie je možné súhlasiť ani s
názorom, že ak sa žalovaný dobrovoľne z nehnuteľnosti žalobkyne odsťahoval, že sa tým de facto vzdal
svojho práva vyplývajúceho zo zriadeného vecného bremena. Ani s tým, že ak žalovaný nehnuteľnosti

dlhodobo neužíval, a o úhrady spojené s nehnuteľnosťami sa nestaral, že tým došlo k hrubému
nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, a to tak, ako to pre zrušenie vecného
bremena predpokladá § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko dôvody uvádzané žalobkyňou
neboli preukázané.

48. To, že žalovaný sa medzičasom stal vlastníkom nehnuteľnosti v obci E. taktiež na tomto nič nemôže
zmeniť, pretože je logické, že si žalovaný nejakým spôsobom musel otázku svojho bývania vyriešiť a
nadobudnutie nehnuteľnosti oprávneným z vecného bremena je tiež jedným z dôvodov zmeny pomerov,
ktoré zakladajú dôvod pre zrušenie vecného bremena.

49. Zákon, to čo sa rozumie primeranou náhradou, nijakým spôsobom nestanovuje. Primeranou
náhradou podľa ustálenej judikatúry a citovaných zákonných ustanovení za zrušenie vecného bremena
môže byť napríklad suma, ktorú by oprávnený z uvedeného bremena musel zaplatiť za užívanie
prípadného náhradného bytu.

50. Preto má súd za to, že žalovaným navrhované a požadované jednorazové odškodnenie v sume
12.500 eur je dôvodné a primerané. V súvislosti so stanovením primeranej náhrady v zmysle citovaných
zákonných ustanovení, ktoré žiadaným spôsobom jeho výpočet neupravuje, súd nariadil znalecké
dokazovanie za účelom vyčíslenia nejakej primeranú mesačnej náhrady, ktorá by zodpovedala sume
potrebnej na zabezpečenie obdobného bývania, ktoré mal žalovaný z zriadeného vecného bremena a

ktoré bolo zriadené vecným bremenom podľa dohody o zriadení vecného bremena

51. Zo znaleckého posudku č. 13/2016 vyplýva, že znalec skonštatoval, že primeraná mesačná náhrada,
ktorá by zodpovedala sume potrebnej na zabezpečenie obdobného bývania, ktoré mal žalovaný a ktoré
bolo zriadené vecným bremenom podľa dohody o zriadení vecného bremena je v sume 208,38 €/

mesiac. Ročná suma ja tak 2500,56 eur. Žalovaným požadovaná jednorazová náhrada v sume 12.500
eur zodpovedá zhruba 5 rokom poskytovanej náhrady. Preto ak vezmeme do úvahy, že ide o náhradu za
zrušenie vecného bremena doživotného bývania a užívanie nehnuteľnosti, je možné skonštatovať, že
táto žalovaným požadovaná náhrada je podľa názoru súdu primeraná. Preto súd, tak ako je to uvedenévo výroku tohto rozsudku, priznal žalovanému jednorazovú primeranú náhradu vo výške 12.500 eur za
zrušenie vecného bremena.

52. Podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Súd má za to, že v danej právnej veci bola zhruba v rovnakom pomere úspešná každá zo strán.
Žalobe bolo síce vyhovené čo sa týka zrušenie vecného bremena, no nie bez náhrady ako to žiadal
žalobkyňa. Táto náhrada tak ako to žalovaný žiadal mu bola priznaná. Preto možno povedať že zhruba
v rovnakom pomere bola úspešná každá zo strán. Na základe uvedeného preto súd s poukazom na

vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie
musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.