Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/574/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203491
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716203491.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu A. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G., S. nábrežie XXX/XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária v Lučenci,
J. Kráľa 5/A, proti žalovaným 1/ Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy
1, IČO: 31 320 155, 2/ VÚB Leasing, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO:31 318 045, o
zaplatenie 934,02 EUR s prísl., na odvolanie pôvodne žalovaného Consumer Finance Holding, a. s., so
sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
15C/68/2016-48 zo dňa 10. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudokokresnéhosúdu mení tak,žežalovanívrade1/a2/súpovinnízaplatiťžalobcovispoločne
a nerozdielne sumu 934,02 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od 02. 05. 2016 do zaplatenia.
II. Žalobca m á proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 100 %.
III. Žalobca m á proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
IV. Výrok, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, z o s t á v a nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č. k. 15C/68/2016-48 zo dňa 10. 05. 2016 uložil pôvodnému žalovanému

Consumer Finance Holding, a. s. povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 934,02 EUR spolu s 5 %
ročným úrokom z omeškania od 02. 05. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 323,24
EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Okresný súd mal preukázané, že na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 1223183 zo dňa 19.
12. 2013 žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 3.600 EUR, s celkovými nákladmi vo výške
3.136,80 EUR a žalobca mal podľa tejto zmluvy vrátiť žalovanému čiastku 6.736,80 EUR. Okresný súd

zistil, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá neobsahovala predpísané údaje.
Termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený mesiacom a rokom, ale nebol uvedený konkrétny dátum
konečnej splatnosti. V zmluve nie sú uvedené výška počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a nie je presne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorá sa uvádza v
rovnakej výške 32 %, ako je uvedená ročná úroková sadzba. Ďalej súd zistil, že po vynásobení všetkých
splátok uvedených v úverovej zmluve celková suma nezodpovedá dohodnutej odplate ani celkovým
nákladom. RPMN býva obvykle vyššia ako úroková sadzba, ale v posudzovanej veci sú rovnaké preto,

lebo do celkových nákladov neboli zahrnuté náklady spotrebiteľa na poistnom. Poistné bolo dojednané
priamo v zmluve na formulárovom tlačive a malo byť zarátané v celkových nákladoch spotrebiteľa. Z
dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca bol povinný vrátiť žalovanému
sumu 3.600 EUR. Bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému dňa 22. 10. 2015 sumu 2.100 EURa že celkovo uhradil sumu 4.534,02 EUR, čo je o 934,02 EUR viac ako bola suma poskytnutej pôžičky.
Keďže žalobca preukázateľne uhradil o 934,02 EUR viac, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinný vydať žalobcovi. Žalobca požadoval okrem žalovanej sumy aj úrok z

omeškania od 23. 10. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po tom, ako plnil žalovanému. Od uvedeného
dňa síce začala plynúť premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale do omeškania sa
žalovaný dostal až keď sa dozvedel o tom, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia,
k čomu došlo doručením žaloby žalovanému dňa 02. 05. 2016. K uvedenému dňu predstavuje výška
úroku z omeškania 5 % ročne, ktorý okresný súd žalobcovi priznal. Pokiaľ žalobca požadoval úrok z

omeškania vo výške 5,05 % od 23. 10. 2015, v tejto časti okresný súd žalobu zamietol.

3. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) v spojení s § 11 ods. 1
písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 451 Občianskeho zákonníka. Keďže
žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, okresný súd mu podľa § 142 ods. 3, § 151 ods. 1 OSP
priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania boli vyčíslené v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci za tri úkony právnej služby, a ďalej
za cestovné výdavky, spolu vo výške 323,24 EUR.

4. Žalovaný Consumer Finance Holding, a. s., vo včas podanom odvolaní namietal nesprávne právne
posúdenie, lebo okresný súd nesprávne vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je

bezúročná a bez poplatkov. V zmluve sa nachádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 32 %
aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe 32 %. Žalovaný nepožadoval od spotrebiteľa žiadne ďalšie poplatky
a ani iné plnenia, súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru. Náklady spotrebiteľa na poistné
nie sú súčasťou ročnej percentuálnej miery nákladov. Nie je zrejmé, aké ustanovenia mal žalovaný
porušiť tým, že RPMN je rovnaká ako výška úroku. Výška splátky bola 112,26 EUR, vynásobená počtom

splátok 60 a zodpovedá celkovej sume pôžičky 6.736,60 EUR. Termíny splátok do 20. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, sú uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť
formulárovej zmluvy. Tu je tiež uvedené, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí
zmluvy. Konečná splatnosť je v zmluve označená mesiacom a rokom 12/2018. Konečná splatnosť
bola určená zrozumiteľne a určito, lebo je logické, že údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom

poslednej splátky. Z textu zmluvy priemerný spotrebiteľ dokázal zistiť, kedy jeho záväzky zaniknú. Zákon
nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a poplatkov, tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri
sebe. Klient bol povinný splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach, v sume a
termínoch uvedených v splátkovom kalendári, ktorý je súčasťou zmluvy. Týmto spôsobom žalovaný
splnil povinnosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vo

vyjadrení z 10. 10. 2016 na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zopakoval, že žalobca nemá nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo zmluva neobsahuje nedostatky, v dôsledku ktorých by mala
byť považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. patria do
celkových nákladov doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné,
ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal úver alebo

za ponúkaných podmienok. Uzavretie poistenia nebolo viazané na samotný úver, ktorý by bol poskytnutý
aj v prípade, že by poistenie odmietol. Žalovaný poukazuje na fakultatívnu možnosť uzavretia poistenia.
Náklady na poistné nie sú súčasťou ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže zmluva o pôžičke
má predpísanú formu, obsahuje výšku splátky, termíny splatnosti, žalovaný navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby žalobu zamietol.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu z 12. 08. 2016 a vo vyjadrení na vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.
11. 2016 uviedol, že žalovaný v zmluve neuviedol, z čoho jednotlivé splátky pozostávajú, aká časť
splátky ide na splatenie istiny a na úrok. Termín konečnej splatnosti je presný údaj, ktorý je vyjadrený
uvedením dňa, mesiaca a roka. Žalovaný tvrdil, že zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy,alenevysvetlil,prečotermínysplátokneuviedolvzmluvespolusostatnýmipredpísanýmiúdajmi.
Argumentácia žalovaného o povinnosti spotrebiteľa hľadať termín konečnej splatnosti je odvrátením
pozornosti od nesplnenia zákonom uloženej povinnosti. Ak bolo v zmysle § 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súčasťou celkových nákladov, spojených so spotrebiteľským
úverom aj poistné, potom boli údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedené

nesprávne. Posudzovaná zmluva neobsahuje predpísané náležitosti a preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu potvrdil. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do
30. 06. 2016) a odvolací súd vo veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa 470 ods. 2,
veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci koná po nadobudnutí účinnosti zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Skôr, ako odvolací súd odvolanie žalovaného
meritórne prejednal, došlo k tomu, že od 01. 01. 2018 žalovaná spoločnosť Consumer Finance Holding,
a. s., s ktorou konal súd prvej inštancie, zanikla rozdelením a jej právnymi nástupcami sú Všeobecná
úverová banka, a. s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 a VÚB Leasing, a. s.,

so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 318 045. Z toho dôvodu odvolací súd uznesením č.
k. 16Co/574/2016-92 zo dňa 14. 02. 2018 rozhodol podľa § 64 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, že
v konaní bude pokračovať s právnymi nástupcami žalovaného 1/ Všeobecná úverová banka, a. s. a
2/ VÚB Leasing, a. s. Žalobcovi a obom právnym nástupcom žalovaného bolo uvedené rozhodnutie
doručené.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a bez nariadenia
pojednávania(§385ods.1acontr.CSP)rozsudoksúduprvejinštanciepodľa§388CSPzmenil,pretože
nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Aj keď rozhodnutie okresného súdu
je vecne správne, dôvodom zmeny rozsudku je právna skutočnosť, že pôvodný žalovaný, s ktorým konal

súd prvej inštancie, zanikol a jeho právnymi nástupcami sú žalovaní v rade 1/ a 2/.

9. Podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31. 05. 2014,
(ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z. z.“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok,

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.10. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalobca
ako spotrebiteľ uzavrel dňa 19. 12. 2013 so žalovaným spotrebiteľskú úverovú zmluvu (č. l. 9 - 11), ktorej

obsah formuloval žalovaný. Okresný súd správne zistil, že vo formulárovej zmluve bolo dojednané aj
platenie mesačnej splátky poistenia. V splátkovom kalendári je uvedená mesačná splátka 115,54 EUR
vrátane mesačnej splátky poistenia vo výške 3,26 EUR, platenie splátky poistenia však nebolo zahrnuté
do celkových nákladov spotrebiteľa. Ak by poistenie nebolo súčasťou nákladov, ktoré hradí spotrebiteľ,
potom by splátka pripadajúca na poistenie bola uvádzaná osobitne. Okresný súd správne zistil, že po

vynásobení všetkých splátok, vrátane poistenia, celková suma nezodpovedala celkovým nákladom a
dohodnutej odplate. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy. Správny
je preto aj ďalší záver, že výška RPMN nemohla byť rovnaká ako úroková sadzba spotrebiteľského úveru
32 %, pretože mesačné poistné v sume 3,26 EUR nebolo zahrnuté ani do splátky ani do celkovej čiastky
(nákladov) spotrebiteľa. Následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. postihuje spotrebiteľskú úverovú zmluvu, lebo neobsahuje

správny údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný v odvolaní uviedol, že náklady
na poistné nie sú súčasťou ročnej percentuálnej miery nákladov. Súčasne tvrdil, ale nepreukázal, že
uzavretie poistenia nebolo viazané na samotný úver, ktorý by bol poskytnutý aj v prípade, že by žalobca
poistenie odmietol. Tvrdenie žalovaného o fakultatívnej povahe poistenia spotrebiteľského úveru vo

formulárovej zmluve, ktorej obsah pripravil právny predchodca žalovaných v rade 1/ a 2/ zostalo len v
rovine hypotetickej úvahy, a odvolací súd na takúto obranu nemohol prihliadnuť.

11. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti, ktorý je v zmluve uvedený mesiacom a rokom, ale nebol
uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti a že v zmluve nie sú uvedené výška počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tieto ďalšie dôvody, pre ktoré okresný súd považoval úver za
bezúročný a bez poplatkov, neboli preukázané. Krajský súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, z ktorého vyplýva pre všeobecné súdy, aby
výklad ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch zodpovedal tomu, aby z úverovej zmluvy mohol
spotrebiteľpoznaťdeňsplatnostikaždejsplátkyúveruaúdajeopočteafrekvenciisplátok,abyzhľadiska

predpísaných náležitostí (najmä RPMN, výška nákladov) mal možnosť pri uzavretí zmluvy skutočne
posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd sa nezaoberal tým, či sa dátum konečnej splatnosti
nezhoduje s dátumom poslednej splátky a či predpísané údaje o splátke úveru nemožno vyvodiť z
úverovej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpísal a ktorá v bode VIII obsahuje aj zmluvné podmienky.

12. Okresný súd správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 934,02 EUR s prísl., lebo žalovaný
neúspešne spochybňoval záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný nespochybňoval
skutočnosť, že žalobca uhradil okrem istiny úveru 3.600 EUR navyše aj žalovanú sumu 934,02 EUR.
Žalovaná suma prevyšovala sumu, ktorú bol žalobca povinný vrátiť a zodpovedala bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného.

13. Odvolací súd konal s oboma právnymi nástupcami žalovaného Consumer Finance Holding, a.
s., ktorý zanikol a len z toho dôvodu zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovaní v rade 1/ a
2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 934,02 EUR s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 02. 05. 2016 do zaplatenia. Spoločný solidárny záväzok oboch žalovaných odvolací súd

zistil z Oznámenia o právnom nástupníctve, ktorého prílohou je projekt rozdelenia zlúčením, uzavretý
dňa 11. 12. 2017, kde sa v bode 3.2 uvádza, že nástupnícke spoločnosti Všeobecná úverová banka,
a. s. a VÚB Leasing, a. s., ručia spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom za záväzky, ktoré
prešli rozdelením zo zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. Veriteľ môže požadovať
celé plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou nástupníckou spoločnosťou

povinnosť druhej nástupníckej spoločnosti zanikne. Medzi sebou sa nástupnícke spoločnosti vyrovnajú
v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zanikajúcej spoločnosti (č. l. 95 - 97).

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie
k odvolaniu. Z toho dôvodu krajský súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v celom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP). Z dôvodu zmeny rozsudku súdu prvej inštancie
odvolací súd znovu rozhodol aj o trovách prvostupňového konania. Keďže žalobca bol pri v konaní na
okresnom súde úspešný, má proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodnesúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Tým dôjde aj k náprave, ktorú požadoval právny zástupca žalobcu, aby bola
vo výroku o trovách prvostupňového konania uložená povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia

priamo na účet právneho zástupcu žalobcu (č. l. 62).

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.