Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108231275
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5108231275.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. C., nar. X. X. XXXX, bytom
F. XX, N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., D. Dlabača 2748/28,
Žilina proti odporcom v rade: 1/ JUDr. Jurajovi Ďurajdovi, O. XX, N., 2/ JUDr. Jánovi Franekovi,
súdnemu exekútorovi, Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, IČO: 35 994 045, odporcovia v rade 1/ a 2 /
zastúpení JUDr. Petrom Poláčkom, advokátom, so sídlom P. I.. XX, W. W. a 3. Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, za
účasti Okresnej prokuratúry v Čadci, Slovenských dobrovoľníkov 2749/12A, Čadca, o zaplatenie 509,60
€ s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcov v 1/ - 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č.k. 10C/161/ 2010-276 zo dňa 19. augusta 2013 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Čadca č.k. 10C/161/2010- 288 zo dňa 19. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu č.k. 10C/161/2010-276 zo dňa 19. augusta

2013 v spojení s opravným uznesením okresného súdu č.k. 10C/161/2010- 288 zo dňa 19. septembra
2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcom v rade 1/ až 3/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 509,60 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Odporcovi v rade
1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 509,60 eur od

01.12.2007 až do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 509,600 eur vo výške 7,5 % ročne vo vzťahu
k odporcom v rade 2/ a 3/ zamietol. Odporcom v rade 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi 205,30 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k odporcovi v rade 1/
nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 205,30 eur spolu s príslušenstvom zamietol. Návrh vo vzťahu
k odporcom v rade 2/, 3/ o zaplatenie 7,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 205,30 eur od
01.11.2008 až do zaplatenia zamietol. Návrh vo vzťahu k odporcovi v rade 3/ na zaplatenie sumy 96,56

eur spolu s úrokom z omeškania zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
V konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou 10 Rob 13/2006 súd na
návrh navrhovateľa Petra Valentu - VALZAM, IČO: 17 886 961, zastúpeného JUDr. Jurajom Ďurajdom,

advokátom smerujúci voči odporcovi Ing. S. C. vydal dňa 13. 1. 2006 platobný rozkaz, sp. zn. 10 Rob
13/2006, ktorým odporcu zaviazal k povinnosti uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 155 236,-- Sk s
úrokom z omeškania 0,05% denne zo sumy 234 073,- Sk od 19. 8. 2005 do 26. 9. 2005, zo sumy 155
236,-- Sk od 27. 9. 2005 do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 7 760,-- Sk a trovy právneho
zastúpenia vo výške 13 271,-- Sk právnemu zástupcovi navrhovateľa alebo aby v tej istej lehote podal
odpor na súde.

Dňa 18. 7. 2012 odporca v rade 1 podal návrh na vykonanie exekúcie u odporcu v rade 2, ktorým sa
domáhalvymoženiaistinyvovýške13271,--Skztitulutrovprávnehozastúpeniapriznanýchexekučnýmtitulom - platobným rozkazom, sp. zn. 10 Rob 13/2006 zo dňa 13. 1. 2006. Exekúcia bola vedená pred
Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou 24 Er 1825/2007. Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Franekom bola exekúcia vedená pod spisovou značkou Ex 490/2007.

Dňa 9. 8. 2007 vydal Okresný súd Žilina poverenie číslo 5511 031076 *, ktorým poveril vykonaním
exekúcie na vymoženie istiny vo výške 13 271,-- Sk a trov exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Jána Franeka. Dňa 13. 9. 2007 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
oprávnenému (v danom konaní odporcovi v rade 1) doručené dňa 21. 9. 2007 a povinnému (v danom
konaní navrhovateľovi) dňa 18. 10. 2007.

Dňa 26. 9. 2007 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie zamestnávateľa povinného (v danom
konaní navrhovateľa) - obchodnej spoločnosti Building trade, s. r. o., IČO: 31566758, ktorým uvedená
obchodná spoločnosť požiadala súdneho exekútora, aby sa ďalej obracal na Petra Valenta, nakoľko
záväzky, čo sa týka pohľadávky a súdnych trov boli vysporiadané dňa 9. 2. 2006. Zároveň bola súdnemu
exekútorovi predložená dohoda o urovnaní uzatvorená medzi veriteľom Petrom Valentom - VALZAM,
IČO: 17 886 961 a dlžníkom Ing. S. C., podľa ktorej veriteľ eviduje voči dlžníkovi pohľadávku, ktorú bol

nútený vymáhať súdnym konaním na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 10 Rob 13/2006.
S cieľom vyriešiť spor o úhradu tejto pohľadávky sa dlžník zaviazal uhradiť na účet veriteľa dňom
podpísania dohody sumu 100 000,-- Sk, úroky z omeškania vo výške 6 000,-- Sk a titulom trov konania a
trov právneho zastúpenia spojených s vymáhaním predmetnej pohľadávky sumu 21 031,--Sk. Súdnemu
exekútorovi bol tiež predložený výpis z účtu obchodnej spoločnosti Building trade, s. r. o., podľa ktorého

dňom 9. 2. 2006 bola poukázaná v prospech veriteľa Petra Valentu suma 100 000,-- Sk, suma 6 000,--
Sk a suma 21 031,-- Sk. Uvedené podanie zamestnávateľa povinného (navrhovateľa v danom konaní)
Okresnému súdu Žilina nebolo súdnym exekútorom zaslané ani na vedomie. Povinný voči exekúcii
námietky nepodal.
Dňa 20. 11. 2007 povinný (v danom konaní navrhovateľ) doručil Okresnému súdu Žilina návrh na

zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie na tom skutkovom základe, že medzi veriteľom
Petrom Valentom - VALZAM, IČO: 17 886 961 a ním ako dlžníkom bola uzatvorená dohoda o urovnaní,
predmetom ktorej bolo usporiadanie vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z platobného rozkazu,
sp.zn.10Rob13/2006.Nazákladetejtodohodypovinný(vdanomsúdnomkonanínavrhovateľ) vykonal
úhradu v prospech Petra Valentu - VALZAM a okrem iného uhradil aj sumu 21 031,-- Sk, ktorá suma bola

určená na trovy konania a trovy právneho zastúpenia, ktoré sú predmetom exekúcie 24 Er 1825/2007.
Návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil aj tým, že suma určená na náhradu trov konania sa
síce uhrádza na účet právneho zástupcu účastníka konania, ide však o náhradu trov pre samotného
účastníka.Ztohtodôvoduoprávnený(vdanomkonaníodporcavrade1)pretoniejeaktívnelegitimovaný
na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Uvedený návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad

exekúcie povinný (v danom konaní navrhovateľ) doručil dňa 22. 11. 2007 súdnemu exekútorovi.
Dňa 30. 11. 2007 súdny exekútor vypracoval vyúčtovanie exekučného konania, podľa ktorého od
povinného (v danom súdnom konaní navrhovateľa) bola vymožená suma vo výške 43 290,50 Sk, z toho
pre oprávneného (v danom konaní odporcu v rade 1) suma 13 271,-- Sk na trovy právneho zastúpenia,
suma 500,-- Sk na trovy konania (súdny poplatok), suma 1 486,50 € na trovy právneho zastúpenia v

exekučnom konaní a suma 95,-- Sk na overenie poverenia, t. j. pre oprávneného spolu suma 15 352,50
Sk. Na trovy exekúcie bola započítaná suma 6 176,80 Sk podľa faktúry vystavenej Exekútorským
úradom JUDr. Jána Franeka číslo 2007/0473 zo dňa 30. 11. 2007. Suma 21 761,20 Sk z titulu preplatku
bola nariadená vrátiť povinnému (v danom konaní navrhovateľovi).
Dňa 6. 12. 2007 súdny exekútor vrátil súdu poverenie z dôvodu, že exekúcia skončila vymožením

pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 30. 11. 2007.
Okresný súd Žilina povinnému k návrhu na zastavenie exekúcie podaním zo dňa 4. 7. 2008 oznámil, že
nebude o jeho návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na odklad exekúcie rozhodovať, nakoľko došlo
k ukončeniu exekúcie. Zároveň súd oznámil, že skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie
a týkajúce sa aktívnej legitimácie oprávneného (v danom konaní odporcu v rade 1) by boli dôvodom na

vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, ako aj oznámil, že povinný (navrhovateľ v danom
konaní) mal možnosť brániť sa voči exekúcii včas podanými námietkami, ktoré by boli mali odkladný
účinok.
Výzvou zo dňa 24. 10. 2008 navrhovateľ vyzval odporcu v rade 1 na úhradu sumy spolu 21 529,30 Sk
pozostávajúcej zo sumy 15 352,50 Sk a sumy trov exekúcie 6 176,80 Sk.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámením číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11.
2010 adresovaným Advokátskej kancelárii právnej zástupkyne navrhovateľa k žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti Slovenskou advokátskou komorou exekútorov na postup súdneho exekútora JUDr.
Jána Franeka v exekučnom konaní Ex 490/2007 uviedlo, že po preskúmaní veci zistilo, že súdnyexekútor v exekučnom konaní Ex 490/2007 porušil: 1. ustanovenie § 40 ods. 1 Exekučného poriadku,
pretože nevyzval toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil
alebo doplnil, 2. porušil ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, pretože do rozhodnutia súdu o

odklade exekúcie nevykonával iba úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale exekúciu
skončilvymožením.ZtýchtodôvodovministerstvovyhodnotilosťažnosťvočisúdnemuexekútoroviJUDr.
Franekovi za opodstatnenú a v súlade s § 223 ods. 2 Exekučného poriadku ministerka spravodlivosti
podala návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi,
avšak vo vzťahu k porušeniu pod bodom 1 uplynutím trojročnej lehoty od spáchania disciplinárneho

previnenia zanikla disciplinárna zodpovednosť exekútora.
Žiadosťou zo dňa 5. 5. 2010 navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvovýške714,64€(21529,30Sk)ztitulunesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora JUDr. Jána Franeka v exekúcii vedenej pod spisovou značkou
Ex 490/2007 a Okresného súdu Žilina a doplnením žiadosti zo dňa 15. 6. 2010 na náhradu škody vo
výške 96,56 € z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina.

Listom zo dňa 7. 10. 2011 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámilo právnej zástupkyni
navrhovateľa, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyhodnotilo ani
nedôvodnú, nakoľko nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu
za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..
Navrhovateľ na ním podanom návrhu na začatie konania zotrval. Uviedol, že v zmysle platobného

rozkazu, sp. zn. 10 Rob 13/2006 právo na náhradu trov konania prináleží účastníkovi. Odporca v rade
1 účastníkom konania 10 Rob 13/2006 nebol, nemohol preto vo vlastnom mene a na svoj účet podať
návrh na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu odporca v rade 1 konal v rozpore s platnými právnymi
predpismi, a to nielen voči nemu, ale aj voči svojmu klientovi spoločnosti VALZAM. Ďalej navrhovateľ
vo vzťahu k odporcovi v rade 3 uviedol, že žalobný návrh voči odporcovi v rade 3 bol podaný dňa

16. 6. 2010 a návrh na predbežné prerokovanie nároku bolo podané už 7. 5. 2010, teda v priebehu
vstupu odporcu v rade 3 už bol návrh na predbežné prejednanie nároku predložený. Pokiaľ odporca v
rade 3 poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III ÚS 45/2008, uvedené
rozhodnutie nerieši otázku vzťahujúcu sa k danému súdnemu konaniu, ale možnosti podania opravných
prostriedkov, čo nemožno aplikovať v danom súdnom konaní. Odporca v rade 3 nesprávne poukazuje

na § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., že navrhovateľ nesplnil všetky procesnoprávne požiadavky na
prípadné úspešné uplatnenie práva na náhradu škody, nakoľko sa nedomáha náhrady škody z titulu
nezákonného rozhodnutia, ale z titulu nesprávneho úradného postupu. I odporca v rade 2 je podľa
navrhovateľa správne označený ako účastník, a to vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku.
V konaní vypočutý odporca v rade 1 uviedol, že z platobného rozkazu, sp. zn. 10 Rob 13/2006 zo dňa 13.

1. 2006 jednoznačne vyplýva, že povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 13 271,-- Sk mal navrhovateľ
voči nemu. Vzhľadom k tomu, že povinnosť zo strany navrhovateľa (v konaní 10 Rob 13/2006 v
procesnom postavení odporcu) nebola splnená dobrovoľne podal návrh na vykonanie exekúcie na
Okresnom súde Žilina, ktorý po preskúmaní hmotnoprávnych predpokladov vydal poverenie a súdny
exekútor riadne v exekúcii konal. Z dohody o urovnaní uzatvorenej medzi Petrom Valentom - VALZAM

a navrhovateľom Ing. C. mu nebolo nič vyplatené. Plnenie získal až v rámci exekúcie vedenej pod
spisovou značkou Ex 490/2007. Návrh navrhovateľa považuje za zmätočný. Nie je si vedomý, porušenia
akej povinnosti, ktorá by zakladala nárok navrhovateľa na náhradu škody, sa dopustil, nakoľko konal
v súlade s riadnym exekučným titulom. Ustanovenie § 149 O. s. p. upravujúce náhradu trov právneho
zastúpenia umožňuje hradiť trovy konania priamo právnemu zástupcovi úspešného účastníka konania.

Uvedené zákonné ustanovenie tento postup nevylučuje. Tento postup bol v období rokov 2002 - 2006,
pokiaľ sa týka plnenia trov právnemu zástupcovi, v rámci právnickej praxe bežný. Nepamätá si však,
či navrhovateľa najskôr vyzval na dobrovoľné splnenie povinnosti. Z exekučného titulu jednoznačne
vyplýva, že trovy konania mal navrhovateľ povinnosť uhradiť jemu. Pokiaľ navrhovateľ exekučný titul
považoval v tejto časti za nesprávny, mohol sa odvolať. Odporca v rade 1 namietal aj navrhovateľom

uvedený začiatok jeho omeškania. Uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa dostal do
omeškania dňom 1. 12. 2007, keď sa jedná iba o vyúčtovanie exekučného konania vyhotoveného
súdnym exekútorom. Na svoju obranu odporca v rade 1 tiež uviedol, že zo strany navrhovateľa neboli
v rámci exekúcie podané všetky opravné prostriedky.
Zástupkyňa Okresnej prokuratúry v Čadci navrhla vo vzťahu k odporcovi v rade 3 návrh zamietnuť

v celom rozsahu. Stotožnila sa s vyjadrením odporcu v rade 3, že nebola preukázaná podstatná
podmienka vzniku nároku na náhradu škody, a to príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
porušením právnych povinností.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátuMinisterstvospravodlivosti,akškodavzniklav
dôsledkurozhodnutiavydanéhosúdomaleboakškodabolaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupom
súdu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86

písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu právo.
Pri právnom zhodnotení skutkového stavu súd dospel k nasledovným právnym záverom:
V súdenom spore si navrhovateľ uplatnil voči odporcom v rade 1 až 3 viaceré nároky. Voči odporcovi v
rade 1 a 3 si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 509,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške8,5% ročne od 1. 12. 2007 do zaplatenia, voči odporcom v rade 1 až 3 nárok na zaplatenie istiny vo
výške 205,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne od 1. 11. 2008 do zaplatenia a voči
odporcovi v rade 3 nárok na zaplatenie istiny vo výške 96,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne od 16. 6. 2010 do zaplatenia.
Nárok na zaplatenie istiny vo výške 509,60 € s príslušenstvom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi
v rade 1 z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a voči odporcovi v rade 3 z titulu zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu predstavuje také plnenie, kde od začiatku nebol daný
právny dôvod na plnenie. V konaní bolo nesporným, že uvedená suma, ktorú si navrhovateľ v danom
konaní uplatňuje, pozostáva zo sumy 13 271,-- Sk ako trov právneho zastúpenia základného konania
priznaných platobným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10 Rob 13/2006 zo dňa 13. 1. 2006
a trov súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod spisovou
značkou 24 Er 1825/2007 a pred súdnym exekútorom pod spisovou značkou Ex 490/2007. Základom

pre posúdenie, či na strane odporcu v rade 1 vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho
titulu, je to, či odporca v rade 1 bol aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie
pre vymoženie sumy 13 271,-- Sk priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10 Rob
13/2006 zo dňa 13. 1. 2006 ako trov právneho zastúpenia. Odporca v rade 1 svoju aktívnu legitimáciu
na vymáhanie uvedenej sumy videl v tom, že z gramatického i logického výkladu platobného rozkazu

Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10 Rob 13/2006 zo dňa 13. 1. 2006 jednoznačne vyplýva záver, že súd
trovy základného konania priznal jemu ako právnemu zástupcovi úspešného účastníka konania a z tohto
dôvodu bol aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie pre vymoženie uvedených
trov. Súd sa s uvedeným názorom odporcu v rade 1 nestotožnil. Právny zástupca úspešného účastníka
konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, predstavuje vždy iba platobné miesto,

na ktoré má byť priznaná náhrada trov uhradená, a to bez ohľadu na to, ako bol nárok na náhradu
trov formulovaný. Formulácia výroku o náhrade trov konania je právne irelevantná z hľadiska určenia
subjektu oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie na nútené splnenie uloženej povinnosti
uhradiťtrovykonania.Aktívnelegitimovanýmznárokunanáhradutrovkonaniajevždyúspešnýúčastník
konania, ktorému sa nárok na náhradu trov priznáva a na tomto závere nič nemení, ako je výrok

o náhrade trov formulovaný, pretože náhrada trov konania sa vždy priznáva úspešnému účastníkovi
konania, nie jeho advokátovi, ktorý záver vyplýva aj z ustanovení § 142 a nasl. O. s. p.. Ani ustanovenie
§ 149 ods. 1 O. s. p. odporcu v rade 1 neoprávňovalo na podanie návrhu na vykonanie exekúcie.
Uvedené ustanovenie, ktorým sa odporca v rade 1 v konaní bránil, opätovne upravuje iba platobné
miesto, kde majú byť trovy konania uhradené, neupravuje subjekt aktívne legitimovaný domáhať sa

núteného splnenia uloženej povinnosti. Súd preto uvedenú obranu odporcu v rade 1 spočívajúcu v tom,
že na základe gramatického a logického výkladu platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10
Rob 13/2006 zo dňa 13. 1. 2006 bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie,
vyhodnotil ako nedôvodnú a ako nedôvodnú vyhodnotil aj obranu odporcu v rade 1 spočívajúcu v tom, že
v období rokov 2002 až 2006 bola bežná prax, že trovy konania sa hradili priamo advokátovi úspešného

účastníka konania. Žiadne z ustanovení právneho poriadku platného v uvedenom období neupravovalo
oprávnenie advokáta úspešného účastníka konania, aby sám vo vlastnom mene bez toho, aby právo na
náhradutrovnanehoprešlo,resp.bolnatosplnomocnený,nútenevymáhalsplnenieuloženejpovinnosti
zaplatiť trovy konania. Vo vzťahu k obrane odporcu v rade 1, že súd nerozhoduje podľa judikatúry,
súd iba uvádza, že súdne rozhodnutie musí byť predvídateľné a v obdobných modelových situáciách

obdobné. Zo všetkých uvedených dôvodov bol súd preto toho názoru, že odporca v rade 1, keď prijal
plnenie vo výške spolu 509,60 € z titulu trov konania priznaných platobným rozkazom, sp. zn. 10 Rob
13/2006zodňa13.1.2006atrovvzniknutýchvexekučnomkonanínímvyvolanom,prijaltotoplneniebez
právneho dôvodu, nakoľko nebol osobou, ktorá by disponovala aktívnou vecnou legitimáciou na nútený
výkon rozhodnutia, a preto prijatím tohto plnenia od navrhovateľa vzniklo na jeho strane bezdôvodné

obohatenie, ktoré je povinný navrhovateľovi vydať.
Navrhovateľ sa zároveň domáhal zaplatenia uvedenej sumy 509,60 € aj od odporcu v rade 3 ako
solidárneho dlžníka. Od odporcu v rade 3 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia tejto sumy z titulu
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup spočívajúci v konaní súdneho exekútora a v konaní
Okresného súdu Žilina. V zmysle 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. má odporca v rade 3 pasívnu

legitimáciu v konaní o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora a súdu.
Zodpovednosť štátu je zodpovednosťou objektívnou bez možnosti liberácie. Podmienkou vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je preukázaný nesprávny úradný postup, škoda,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj predbežné prejednanie nároku.Pritom vo vzťahu k štátu môže súd priznať nárok iba v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
V súdenom prípade mal súd preukázané, že nárok na zaplatenie uvedenej sumy 509,60 € bol

navrhovateľom voči odporcovi v rade 3 uplatnený na predbežné prerokovanie a bol uplatnený z titulu
nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora a nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Žilina. Podmienku predbežného prerokovania nároku uplatneného v súdnom konaní navrhovateľ splnil.
Zároveň mal súd v konaní preukázaný nesprávny úradný postup súdneho exekútora, ktorý exekúciu
vykonával a od navrhovateľa sumu 509,60 € vymohol. Porušenie povinností súdneho exekútora

pri vykonávaní exekúcie, v ktorej bola uvedená suma vymožená, mal súd preukázané oznámením
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010, z ktorého
jednoznačne vyplynulo, že súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie porušil povinnosti vyplývajúce mu
z ustanovení § 40 ods. 1 Exekučného poriadku a § 56 ods. 5 Exekučného poriadku. Súdny exekútor
minimálnepopodanínávrhnaodkladexekúciemalsvykonávanímexekúcievyčkaťdorozhodnutiasúdu
o tomto návrhu. Uvedeným je podľa názoru súdu preukázaná podmienka porušenia právnej povinnosti

zo strany súdneho exekútora, za porušenie ktorej odporca v rade 3 v zmysle ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z. zodpovedá. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného
súdu Žilina, bol súd toho názoru, aby bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup tohto súdu,
bolo povinnosťou navrhovateľa, aby využil všetky účinné prostriedky právnej ochrany, ktoré mu právny
poriadok poskytuje, aby ním tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu zabránil a až vtedy, ak napriek

využitiu všetkých účinných prostriedkov právnej ochrany naďalej stav, ktorý hodnotí ako nesprávny
úradný postup existuje, môže sa domáhať nárokov na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu
spôsobenej. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že uvedená povinnosť platí iba v prípade
zodpovednosti za nesprávne rozhodnutie. Podľa názoru súdu i v prípade nárokov zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je povinnosťou účastníka, ktorý si nároky z tohto

druhu zodpovednosti uplatňuje, v zmysle požiadavky "každý nech si stráži svoje právo" využiť všetky
prostriedky ochrany pred nesprávnym úradným postupom. V súdenom prípade súd nemal preukázané,
že navrhovateľ všetky tieto prostriedky právnej ochrany pred ním tvrdeným nesprávnym úradným
postupom voči Okresnému súdu Žilina využil. Najúčinnejším prostriedkom ochrany navrhovateľa v
exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou 24 Er 1825/2007

pred nesprávnym úradným postupom boli práve námietky, ktoré navrhovateľ napriek tomu, že mu bolo
upovedomenie o začatí exekúcie riadne doručené, nepodal. Nevyužil tak všetky právne prostriedky na
zabránenie nesprávnemu úradnému postupu. Navyše Okresný súd Žilina nemal vedomosť ani o podaní
zamestnávateľa navrhovateľa, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 26. 9. 2007 a ktorým
zamestnávateľ navrhovateľa súdnemu exekútorovi oznámil, že vymáhaná pohľadávka je uspokojená.

Skutočnosť, že súdny exekútor sa týmto podaním nijako nezaoberal a ani toto podanie súdu neoznámil,
nemožno podľa názoru súdu pričítať na ťarchu Okresného súdu Žilina. Rovnako nemožno pričítať na
ťarchu Okresného súdu Žilina, že súdny exekútor porušil ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku
a nevyčkal na rozhodnutie o podanom návrhu na odklad exekúcie. Z tohto dôvodu, keďže navrhovateľ
nevyužil všetky prostriedky zákonom poskytované na zjednanie nápravy, nie je ani založený jeho nárok

na náhradu škody voči odporcovi v rade 3 z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Žilina. Ako však už bolo vyššie uvedené odporca v rade 3 zodpovedá za porušenie povinností súdneho
exekútora, ktorých porušenie mal súd preukázané oznámením číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010.
Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti je škoda. V konaní bolo nesporne preukázané, že suma
509,60 € bola od navrhovateľa vymožená. Uvedená skutočnosť nebola žiadnym z účastníkov konania

rozporovaná. Suma 509,60 € vymožená od navrhovateľa v prospech odporcu v rade 1 preto súčasne
predstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi na jeho majetku vznikla, pretože vymoženie uvedenej sumy
od navrhovateľa malo dosah na rozsah jeho majetku a majetok navrhovateľa sa v dôsledku vymoženia
tejto sumy obmedzil. Uvedenému záveru, že suma 509,60 € je i škodou navrhovateľa a je jeho právom
domáhať sa jej náhrady nebráni to, že navrhovateľ si nárok na zaplatenie uvedenej sumy uplatnil aj voči

odporcovivrade1ztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Súdnapraxvtomtosmerezaujalaprávnynázor,že
bezdôvodné obohatenie má iba subsidiárny charakter, predstavuje iba podporný titul pre ochranu osoby
postihnutej v majetkovej sfére. Primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno
pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2 Cdo 48/2010). Uvedeným je preukázaná podľa názoru súdu podmienka existencie škody. Ďalším

predpokladom je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V súdenom
prípade, ako už bolo vyššie uvedené, bolo po predchádzajúcom šetrení konštatované Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky porušenie právnych povinností odporcom v rade 2 (oznámenie číslo
20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010) ako súdnym exekútorom vykonávajúcim exekúciu, v ktorej bolasuma 509,60 € vymožená a v dôsledku porušenia týchto povinností bola od navrhovateľa suma 509,60
€ vymožená, čím navrhovateľovi vznikla škoda v uvedenej výške. Ak by k porušeniu povinností súdnym
exekútorom vyplývajúcich mu z ustanovenia § 40 ods. 1 a § 56 ods. 5 Exekučného poriadku nedošlo,

nebola by od navrhovateľa suma 509,60 € vymožená a nebola by navrhovateľovi vznikla škoda v
uvedenej výške. Podľa názoru súdu tak bola preukázaná i ďalšia podmienka vzniku zodpovednosti za
škodu, a to podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou.
Na základe uvedeného bol súd preto toho názoru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo
výške 509,60 € voči odporcovi v rade 3 z titulu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora

konštatovaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11.
2010 je dôvodný.

Navrhovateľ si ďalej v konaní uplatňuje voči odporcom v rade 1 až 3 nárok na zaplatenie istiny vo výške
205,03 € s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody. V konaní bolo preukázané, že i uvedený
nárok bol na základe žiadosti navrhovateľa na predbežné prerokovanie predbežne prerokovaný a tento

nárokboluplatnenýztitulunesprávnehoúradnéhopostupusúdnehoexekútoraanesprávnehoúradného
postupu Okresného súdu Žilina. Uvedená suma predstavuje trovy exekučného konania vymožené od
navrhovateľa v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou 24
Er 1825/2007 a pred súdnym exekútorom pod spisovou značkou Ex 490/2007 v prospech odporcu v
rade 2. Podmienka predbežného prerokovania splnená bola. Rovnako je splnená podmienka porušenia

povinností zo strany súdneho exekútora, ktorú konštatovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010 a v príčinnej súvislosti s
porušením tejto povinnosti navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 205,03 € rovnajúca sa sume trov
exekúcie od neho vymožených. Pasívna vecná legitimácia odporcu v rade 3 zo zodpovednosti za
škodu za nesprávny úradný postup odporcu v rade 2 je preto podľa názoru súdu daná. Pasívna

vecná legitimácia odporcu v rade 3 z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina
v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody daná nie je. Na základe uvedeného preto podľa názoru
súdu nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 205,03 € voči odporcovi v rade 3 je dôvodný
z titulu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Súd ďalej skúmal podmienky na uloženie
povinnosti uhradiť uvedenú sumu aj súdnemu exekútorovi v zmysle § 33 Exekučného poriadku a bol

toho názoru, že podmienky na uloženie povinnosti uhradiť uvedenému sumu navrhovateľovi sú dané
aj vo vzťahu k odporcovi v rade 2. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone
činnosti podľa Exekučného poriadku je rovnako ako zodpovednosť štátu zodpovednosťou objektívnou
bez možnosti liberácie. V konaní bolo oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo
20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010 preukázané porušenie povinností súdneho exekútora pri vykonávaní

exekúcie pred ním vedenej pod spisovou značkou Ex 490/2007 (porušenie povinností podľa § 40 ods. 1
a § 56 ods. 5 Exekučného poriadku), škodu na strane navrhovateľa spočívajúcu v trovách tejto exekúcie
vo výške 205,03 €, ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinností súdneho exekútora a vznikom
škody na strane navrhovateľa. Porušenie povinností súdneho exekútora bolo príčinou vzniku následku
- škody na strane navrhovateľa vo výške 205,03 €. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či je možné po

preukázaní podmienok zodpovednosti za škodu samostatne voči odporcovi v rade 2 a samostatne voči
odporcovi v rade 3, týchto k náhrade škody zaviazať solidárne. Zákon č. 514/2003 Z. z. v nadväznosti
na úpravu zodpovednosti súdneho exekútora obsiahnutú v § 33 Exekučného poriadku ".....ak osobitný
zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil......" nikde vo svojich
ustanoveniach nevylučuje možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody súčasne voči štátu i súdnemu

exekútorovi. Je na poškodenom, či svoj nárok uplatní iba voči niektorému zo zodpovedných subjektov
alebo voči obom súčasne. Navrhovateľ preto podľa názoru súdu mohol svoj nárok uplatniť súčasne voči
odporcovi v rade 2 z titulu jeho zodpovednosti podľa § 33 Exekučného poriadku a voči odporcovi v
rade 3 z titulu jeho zodpovednosti podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.. Na základe uvedeného,
keďže súd mal preukázané predpoklady zodpovednosti odporcu v rade 2 podľa ustanovení Exekučného

poriadku, ako aj predpoklady zodpovednosti odporcu v rade 3 podľa zákona č. 514/2003 Z. z., bol preto
toho názoru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 205,03 € je voči odporcovi v rade 2 a 3
dôvodný. Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie istiny vo výške 205,03 € uplatnil aj voči odporcovi
v rade 1, súd nemal preukázané naplnenie podmienok na vznik jeho zodpovednosti za uvedenú škodu.
Podľa názoru súdu vo vzťahu k odporcovi v rade 1 navrhovateľ nepreukázal porušenie právnych

povinností odporcom v rade 1, ktoré by boli v priamej a bezprostrednej súvislosti so vzniknutou škodou,
teda nemal preukázané také porušenie povinností odporcu v rade 1, ktoré by bola príčinou následku
- škody vo výške 205,03 €, ktorej náhradu si navrhovateľ v danom konaní uplatnil. Škoda vo výške
205,03 € je v priamej a bezprostrednej súvislosti s porušením právnych povinností súdneho exekútoravytknutých mu oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 20144/2010-52 zo dňa
24. 11. 2010. Nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 205,03 € voči odporcovi v rade 1 preto
podľa názoru súdu nie je dôvodný.

Navrhovateľ si ďalej v konaní uplatnil voči odporcovi v rade 3 nárok na zaplatenie istiny vo výške 96,56
€ s príslušenstvom z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina.
S prihliadnutím k vyššie uvedenému zdôvodneniu súd bol toho názoru, že navrhovateľovi uvedený
nárok neprináleží. Navrhovateľ nepreukázal, že využil všetky dostupné prostriedky platného práva, aby
ochránil svoje právo pred ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina. Z

tohto dôvodu potom ani nie je založený jeho nárok na náhradu škody voči odporcovi v rade 3 z titulu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina.
Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto zaviazal odporcu v rade 1 a 3 uhradiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne sumu 509,60 €, odporcu v rade 2 a 3 zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne sumu 205,03 € a vo vzťahu k odporcovi v rade 1 nárok na zaplatenie istiny vo výške 205,03
€ zamietol, ako aj zamietol voči odporcovi v rade 3 nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške

96,56 €.
Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, a to z nároku na zaplatenie sumy 509,60
€ voči odporcom v rade 1 a 3 vo výške 8,5% ročne od 1. 12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 205,03 €
voči odporcom v rade 1 až 3 vo výške 7,5% ročne od 1. 11. 2008 do zaplatenia a zo sumy 96,56 €
voči odporcovi v rade 3 vo výške 9% ročne od 16. 6. 2010 do zaplatenia. Súd nárok navrhovateľa na

zaplatenie úroku z omeškania vyhodnotil za dôvodný voči odporcovi v rade 1 vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 509,60 € od 1. 12. 2007 do zaplatenia. Dlžník sa dostáva do omeškania dňom nasledujúcim
po dni, v ktorom mu vznikla povinnosť plniť. Veriteľovi z tohto dôvodu vzniká nárok domáhať sa voči
dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, požadovať úrok z omeškania. Navrhovateľ bol oprávnený domáhať sa
voči odporcovi v rade 1 vydania bezdôvodného obohatenia dňom nasledujúcim po dni, v ktorom plnenie

bez právneho dôvodu od navrhovateľa prevzal. Navrhovateľ v danom prípade omeškanie odporcu v
rade 1 určil odo dňa nasledujúceho po dni, kedy odporca v rade 2 vykonal vyúčtovanie. Súd sa s takto
navrhovateľom určeným okamihom, kedy sa odporca v rade 1 najneskôr dostal do omeškania, stotožnil.
Pokiaľ odporca v rade 1 namietal tento okamih, zaťažovalo ho dôkazné bremeno preukázať, že plnenie
od súdneho exekútora vo výške 509,60 € prevzal neskôr než dňom 30. 11. 2007. Odporca v rade 1 v

tomto smere žiadny dôkaz ani nenavrhol, ani nepredložil. Preto súd odporcovi v rade 1 uložil povinnosť
uhradiť navrhovateľovi okrem istiny vo výške 509,60 € aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od
1. 12. 2007 do zaplatenia. Vo vzťahu k odporcovi v rade 3 navrhovateľom uplatnený nárok na úrok z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 509,60 € od 1. 12. 2007 do zaplatenia a voči odporcom v rade 2
a 3 nárok na úrok z omeškania zo sumy 205,03 € vo výške 7,5 % ročne od 1. 11. 2008 zamietol, nakoľko

bol toho názoru, že až nesplnením povinnosti uloženej daným súdnym rozhodnutím v súdom určenej
lehote, sa odporcovia v rade 2 a 3 dostanú do omeškania a až uplynutím tejto lehoty navrhovateľovi
vznikne nárok požadovať voči odporcom v rade 2 a 3 úrok z omeškania z priznaných nárokov. Nárok
na úrok z omeškania zo sumy 205,03 € vo výške 8,5% ročne od 1. 11. 2008 voči odporcovi v rade 1
a nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 96,56 € voči odporcovi v rade 3 od 16. 6.

2010 do zaplatenia zamietol, nakoľko vzhľadom k vyššie uvedenému zdôvodneniu zamietol i nárok na
zaplatenie istiny vo výške 205,03 € voči odporcovi v rade 1 a nárok na zaplatenie istiny vo výške 96,56
€ voči odporcovi v rade 3.

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným § 142 ods. 2 O. s. p.. Každý z

účastníkov daného konania bol úspešný iba v časti a v časti bol neúspešný. Súd preto v súlade s § 142
ods. 2 O. s. p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Súdprvéhostupňaopravnýmuznesenímč.k.10C/161/2010-288zodňa19.09.2013vsúladesust.§164
O.s.p.opravilzápisnicuopojednávanízodňa19.08.2013,sp.zn.10C/161/2010včastiprvého,tretieho,

štvrtého, piateho a šiesteho výroku vyhláseného rozsudku a výrokovú časť z písomného vyhotovenia
rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/061/2010 zo dňa 19.08.2013 v prvom, treťom, štvrtom,
piatom a šiestom výroku.
Z porovnania navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie istiny vo výške 509,60 eur s
príslušenstvom a uznesením sp. zn. 10C/161/2010 zo dňa 25.02.2013 s výrokom vyhláseného rozsudku

v zápisnici o pojednávaní sp. zn. 10C/161/2010 zo dňa 19.08.2013 a výrokom písomného vyhotovenia
rozsudku sp. zn. 10C/161/2010 zo dňa 19.08.2013 vysvitá zrejmá nesprávnosť v prvom a treťom výroku
vyhláseného rozsudku do zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.08.2013 i jeho písomného vyhotovenia,
keď povinnosť zaplatiť sumu 509,60 eur bola uložená aj odporcovi v rade 2 a nárok na úrok z omeškaniabol voči odporcom v rade 2/ a 3/ zamietnutý, hoci navrhovateľ odporcu v rade 2/ k úhrade tejto sumy
a jeho príslušenstva zaviazať nežiadal. Uvedenú zrejmú nesprávnosť je potrebné opraviť. Zároveň z
tretiehovýrokuvyplývaajpisárskachyba,keďmiestoúrokuvovýške8,5%jeuvedenávýškatohtoúroku

7,5 %. Pisárska chyba vyplýva aj z výroku štyri, päť a šesť, kde je miesto sumy 205,03 eur uvedená
suma 205,30 eur. Aj tieto pisárske chyby je potrebné opraviť. Preto súd v súlade s citovaným zákonným
ustanovením § 164 O. s. p. opravil zápisnicu o pojednávaní v časti prvého, tretieho, štvrtého, piateho a
šiesteho výroku vyhláseného rozsudku a prvý, tretí, štvrtý, piaty a šiesty výrok písomného vyhotovenia
rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/161/2010 zo dňa 19.08.2013 takto:

Odporcovia v 1/ až 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 509,60 eur do 3
dní po právoplatnosti rozsudku, úrok z omeškania zo sumy 509,60 eur vo výške 8,5 % ročne vo vzťahu
k odporcovi v rade 3/ sa zamieta, odporcovia v 2/ a 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi 205,03 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ sa
nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 205,03 eur s príslušenstvom zamieta, návrh vo vzťahu
k odporcom v rade 2/ a 3/ o zaplatenie 7,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 205,03 eur od

01.11.2008 až do zaplatenia sa zamieta.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukazoval na to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že vo vzťahu k tretiemu výroku

napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa vo
vzťahu k odporcovi v rade 3/ o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 509.60 eur vo výške 8,5 % ročne
a šiestemu výroku, ktorým súd zamietol návrh vo vzťahu k odporcom v rade 2/ a 3/ o zaplatenie 7,5 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 205,03 eur od 01.11.2008 až do zaplatenia. Okresný súd svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že odporcovia v rade 2/, 3/ sa dostanú podľa jeho názoru do omeškania

s plnením súdom priznaných súm až neplnením v súdom určenej lehote, a teda až uplynutím tejto
lehoty vznikne nárok navrhovateľa požadovať voči odporcom v rade 2/, 3/ úroky z omeškania, tak túto
argumentáciu súdu považoval za právne nesprávnu, a to vzhľadom k tomu, že napadnutý rozsudok nie
je vo vzťahu k nárokom navrhovateľa rozhodnutím konštitutívnym, t.j. nemožno z neho dovodzovať to,
že navrhovateľ nemal voči odporom v rade 2/, 3/ nároky, ktoré mu súd priznal ešte pred vydaním tohto

rozsudku a jeho právoplatnosťou, ako ani to, že tieto neboli splatné pred vydaním rozsudku. Vo vzťahu
k odporcovi v rade 2/, 3/ uplatnil navrhovateľ nárok na náhradu škody, kedy je nepochybné, že moment,
od ktorého je možné požadovať od škodcu náhradu škody je moment, kedy škoda vznikla a nie moment,
kedy o jej výške rozhodne súd. Toto tvrdenie možno vyvodiť z ustanovení týkajúcich sa premlčania
nároku na náhradu škody, ktoré limitujú oprávnenie poškodeného 3-ročnou objektívnou premlčacou

dobou plynúcou od udalosti, od ktorej škoda vznikla. Navrhovateľ po vzniku škody vyzval odporcov v
rade 2/ a 3/ na náhradu tejto škody, teda mal za to, že minimálne deň nasledujúci po výzve na náhradu
škody sa odporcovia v rade 2/ a 3/ dostali do omeškania a teda od tohto času vznikol navrhovateľovi voči
nim aj nárok na úrok z omeškania zo žalovaných súm. S poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu
súdu,abynapadnutýtretíašiestyvýrokrozsudkuzmenilatotak,ženavrhovateľovipriznávočiodporcovi

v rade 3/ úrok z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 509,60 eur od 11.05.2010 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 7,5 % p.a. zo sumy 205,03 eur od 11.05.2010 do zaplatenia a voči odporcovi v rade
2/ úrok z omeškania vo výške 7,5 % p.a. zo sumy 205,03 eur od 31.01.2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti, ktorou navrhovateľ uplatnil pôvodne voči odporcom v rade 2/ a 3/ nárok na úrok z omeškania, berie
svoj návrh späť, t.j. vo vzťahu k odporcovi v rade 3/ návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

8,5 % p.a. zo sumy 509,60 eur od 01.12.2007 do 10.05.2010 a úrok z omeškania vo výške 7,5 % p.a. zo
sumy 205.03 eur od 01.11.2008 do 10.05.2010 a vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ návrh na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 7,5 % p.a. zo sumy 205,03 eur od 01.11.2008 do 30.01.2009.
Vo vzťahu k piatemu výroku napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorým súd
zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi v rade 1/ o zaplatenie istiny vo výške 205,03 eur s

príslušenstvom sa navrhovateľ nestotožnil s argumentáciou okresného súdu. Poukázal na to, že bol
to práve odporca v rade 1/ a jeho konanie spočívajúce v podaní návrhu na neoprávnenú exekúciu,
v dôsledku ktorých vznikli v tejto exekúcii trovy exekučného konania, o ktoré sa teda v priamej
príčinnej súvislosti s podaním návrhu na exekúciu zmenšil majetok navrhovateľa, a teda bola táto škoda
zapríčinená aj konaním odporcu v rade 1/, ktorý pri podaní návrhu na neoprávnenú exekúciu konal

protiprávne. Pokiaľ súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal porušenie právnej povinnosti odporcu v
rade 1/, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody, s týmto nesúhlasil, nakoľko už v návrhu na
začatie konania navrhovateľ uviedol, ktorú právnu povinnosť odporca v rade 1/ porušil, a to poukazom na
ust.§415OZstým,žemázato,žepodanienávrhunaexekúciujevrozporesozákonom,t.j.protiprávnekonanie odporcu v rade 1/, ktoré je od počiatku vedomé, smerovalo k zmenšeniu navrhovateľovho
majetku,jeporušenímvšeobecnejpreventívnejzákonnejpovinnosti,čojevpriamejsúvislostisovznikom
škodyspočívajúcejvtrováchneoprávnenéhoexekučnéhokonania.Uodporcuvrade1/poukázalnavyše

na to, že sa jedná o advokáta, t.j. o osobu znalú práva, preto je jeho zodpovednosť za jeho protiprávne
konanie posudzované prísnejšie. Navrhol Krajskému súdu v Žiline, aby napadnutý piaty výrok a spolu
so súvisiacim štvrtým výrokom rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením zmenil tak,
že zaviaže odporcov v rade 1/, 2/, 3/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu
205,03 eur a zároveň odporcu v rade 1/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške

7,5 % p.a. zo sumy 205,03 eur od 01.11.2008 do zaplatenia.
Vo vzťahu k siedmemu výroku napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľa
vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade na zaplatenie sumy 96,56 eur spolu s úrokom z omeškania, sa
taktiežnestotožnilsnázoromokresnéhosúdu.Navrhovateľnevykonalvpredmetnomexekučnomkonaní
podanie nazvané vyslovene námietky voči exekúcii, ale podal návrh na odklad a zastavenie exekúcie,
ktorý obsahoval skutočnosti, ktoré bolo možné považovať vzhľadom na zásadu posudzovania podaní

nie podľa ich názvu, ale podľa ich obsahu za námietky voči exekúcii a na rozdiel od súdu prvého
stupňa si dovolil tvrdiť, že navrhovateľ využil v predmetom exekučnom konaní všetky účinné prostriedky
právnej ochrany. Uviedol, že vidí nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina už aj v tom, že vydal
na základe neoprávneného návrhu na exekúciu a neexistenciu exekučného titulu poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie, t.j. konal v rozpore so zákonom a práve tento jeho nesprávny

úradný postup je v priamej príčinnej súvislosti so škodou v podobe následných trov právneho zastúpenia
navrhovateľa v exekúcii. Pokiaľ by okresný súd dôsledne posúdil návrh odporcu v rade 1/ na vykonanie
exekúcie, nemohol by nikdy poverenie na jeho vykonanie vydať, a teda by neboli navrhovateľovi
vznikli uplatnené trovy predmetného konania v uplatnenej výške. Navrhovateľovi nevznikli tieto trovy
preto, že nevyužil všetky účinné prostriedky právnej ochrany, ale preto, že okresný súd pri vydávaní

poverenia na predmetnú neoprávnenú exekúciu porušil zákon a nepreskúmal riadne návrh odporcu v
rade 1/ na vykonanie exekúcie, ako ani existenciu exekučného titulu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby
zmenil napadnutý siedmy výrok rozsudku súdu prvého stupňa, a to tak, že zaviaže odporcu v rade 3/
povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 96,56 eur spolu s úrokom z omeškania od 16.06.2010 do
zaplatenia.

Vo vzťahu k ôsmemu výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania, sa taktiež nestotožnil s názorom okresného súdu. Posúdenie úspechu a
neúspechu vo veci považoval za nespravodlivé a nesprávne. Hodnotenie pomeru úspechu a neúspechu
navrhovateľa v konaní, pri ktorom súd prihliada na výšku úrokov z omeškania, poukázal na to, že nie
je tento postup správny aj z dôvodu, že úroky z omeškania sú len príslušenstvom, z ktorej výšky si

navrhovateľ ani neuplatňuje trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia ani sa z neho
nevyrubujesúdnypoplatok,t.j.výškasamotnýchtrovkonanianiejetýmtonárokomovplyvnená,atedaby
ním nemalo byť ovplyvnené ani rozhodovanie o nich. Navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý
ôsmy výrok rozsudku okresného súdu, a to tak, že navrhovateľovi prizná náhradu trov prvostupňového
konania tak, ako bude táto vyčíslená a v prípade úspechu aj náhradu trov druhostupňového konania.

Protirozsudkusúduprvéhostupňaaopravnémuuzneseniuprvostupňovéhosúduvzákonomstanovenej
lehote podali odvolanie odporcovia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali
napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Vo svojom odvolaní

poukazovali na to, že prvostupňový súd porušil všetky práva účastníkov, porušil základnú zásadu
na spravodlivý súdny proces, v ktorom je zásada ústneho prejednania veci. Považovali napadnuté
rozhodnutia z hľadiska procesnoprávneho a hmotnoprávneho za nezákonné, porušujúce právnu istotu
občana. Sú v rozpore s Ústavou SR, porušujú ľudské práva.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa a opravnému uzneseniu súdu prvého
stupňa podal odvolanie odporca v rade 1/. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a návrh voči odporcovi
v rade 1/, resp. v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa zaplatiť odporcovi v rade 1/ trovy
konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok je v rozpore s vykonaným dokazovaním

a listinnými dôkazmi. Súd svojím postupom odňal účastníkovi právo konať pred súdom, keď odporcov
nevypočul ako účastníkov konania.Proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola odporkyňa v rade 3/ zaviazaná
zaplatiť spoločne a nerozdielne s odporcom v 1/ rade navrhovateľovi 509,60 eur v časti výroku,
ktorým bola odporkyňa v 3/ rade zaviazaná zaplatiť spoločne a nerozdielne s odporcom v 2/ rade

navrhovateľovi 205,30 eur, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa v 3/ rade.
Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach z dôvodu
podľa§205ods.2písm.f/vzmysle§220O.s.p.zmeniťanávrhvtýchtočastiachzamietnuť,eventuálne
z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a v zmysle ust. §
221 ods. 2 O. s. p. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd 1/ stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.
PoukázalanauznesenieÚstavnéhosúduSRč.k.ÚS361/2009-24zodňa26.11.2009,II.ÚS17/2013-16
zo dňa 16.01.2009, uznesenie NS ČR sp. zn. 28Cdo/3533/2011, v súlade s ktorými je nutné dospieť k
záveru,ženároknanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupommôžebyťvobčianskom

súdnom konaní úspešne uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávkyztitulubezdôvodnéhoobohateniavočitomu,ktotentoprospechzískalajepovinnýhovydať.
Nárok na náhradu škody od štátu by teda navrhovateľ v tomto konaní mohol úspešne uplatniť iba vtedy,
ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal v súdnom konaní vydania bezdôvodného obohatenia. Kým
má navrhovateľ pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal (t.j. voči

odporcovi v 1/ rade), resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je
daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (rozsudok NS
SSRsp.zn.4Cz/110/84zodňa16.04.1985,rozsudokNSSRsp.zn.4Cdo/199/2005zodňa31.05.2006).
Ďalej uvádzal, že je vylúčená existencia solidárneho záväzku v prípade súbežnej existencie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody, keďže ide o dva rozdielne právne tituly,

pričom uplatnenie nároku na náhradu škody je podmienené neúspešným uplatnením nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Nárok na zaplatenie trov exekúcie vo výške 205,30 eur súd navrhovateľovi priznal vo vzťahu k
odporcovi v 2/ rade titulom zodpovednosti exekútora za škodu podľa § 33 Exekučného poriadku a
vo vzťahu k odporkyni v 3/ rade titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup súdneho

exekútora pri vykonávaní exekúcie. Podľa jej názoru súd nesprávne právne posúdil otázku existencie
nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi majetkovou škodou, ktorú predstavujú
zaplatené trovy exekúcie označené nesprávnym úradným postupom odporcu v 2/ rade. Vo vzťahu
k porušeniu povinnosti podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku poukázala na skutočnosť, že
zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania, ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon/129/97 zo dňa 19.06.1999).
V tomto prípade sa činnosť exekútora pri preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie po udelení
poverenia na vykonanie exekúcie súdom plne prejavila v upovedomení o začatí exekúcie, pričom
práve toto rozhodnutie by v tomto prípade ako jediné mohlo v súlade s ustálenou judikatúrou
v tejto oblasti predstavovať kvalifikovaný titul pre priznanie nároku na náhradu škody z dôvodu

vedenia nezákonného exekučného konania. Škodu uplatnenú navrhovateľom v tomto konaní bolo
spôsobilé svojou nezákonnosťou vyvolať len upovedomenie o začatí exekúcie a nie postup súdneho
exekútora predchádzajúci vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko až do okamihu vydania
upovedomenia o začatí exekúcie nevznikajú žiadnymi úkonmi súdneho exekútora priame právne
účinky voči povinnému. Preskúmaním procesnoprávnych požiadaviek pre úspešné uplatnenie práva

na náhradu škody spôsobenej upovedomením o začatí exekúcie ako rozhodnutím štátneho orgánu
bolo zistené, že navrhovateľ nevyužil relevantné právne prostriedky nápravy a nepodal námietky proti
exekúcii, hoci bol o tejto možnosti riadne poučený. Súd v tejto časti návrh nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Vo vzťahu k
porušeniu povinnosti podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku súd nesprávne právne posúdil existenciu

priamej príčinnej súvislosti, nakoľko k podaniu návrhu na odklad došlo dňa 20.11.2007 (doručené na
súd), resp. dňa 22.11.2007 (doručené súdnemu exekútorovi), avšak súdny exekútor vydal exekučný
príkaznavykonanieexekúcieprikázanímpohľadávkyzúčtuvbanke,nazákladektoréhodošlokplneniu,
ktoré predstavuje škodu uplatnenú v tomto konaní ešte dňa 16.11.2007, t.j. v čase pred podaním návrhu
na odklad exekúcie. Postup súdneho exekútora po podaní návrhu na odklad exekúcie nie je možné

považovať za priamu a bezprostrednú príčinu vzniku škody, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáha v
tomto konaní.
Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že odporcovia v 2/ a 3/ rade sú povinní zaplatiť škodu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupomodporcuv2/radenavrhovateľovispoločneanerozdielne.Vodôvodneníkonštatoval, že nie je vylúčená možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody súčasne voči štátu i
súdnemu exekútorovi. Uviedla, že zodpovednosť za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone
jeho činnosti je upravená v dvoch právnych predpisoch, a to v Exekučnom poriadku, ako aj v zákone

č. 514/2003 Z. z..
Solidárna zodpovednosť subjektov za spôsobenú škodu je v zmysle § 438 OZ založená na podmienke,
že škodu spôsobilo viac škodcov (viac spoločne konajúcich subjektov). Skutočnosť, že za činnosť
súdneho exekútora nesie podľa osobitného predpisu zodpovednosť popri samotnom exekútorovi i štát
ako subjekt, v mene ktorého sa exekučná činnosť vykonáva, neznamená, že štát je zároveň aj ďalším

subjektom, ktorý mal svojim konaním spoločne s konajúcim exekútorom spôsobiť škodu a že je tak
naplnená podmienka § 438 OZ. Záver súdu o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti odporcov v 2/
a 3/ rade za škodu spôsobenú navrhovateľovi je preto nesprávny. Nie je dostatočne odôvodnený a
rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Pre solidaritu dlžníkov je typické, že solidárni dlžníci majú
podľa ust. § 511 ods. 3 OZ voči sebe vzájomné právo regresu, čo však medzi odporcami v 2/ a 3/ rade
neprichádza do úvahy. Zatiaľ čo štát ak uspokojí poškodeného a nárok voči exekútorovi zodpovednému

podľa Exekučného poriadku. Súdny exekútor, ktorý by uspokojil poškodeného, obdobné právo voči štátu
nemá.

K odvolaniam odporcov v 1/ - 3/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie
navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd

správne uzavrel, že súd priznal v súdnom konaní trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia
účastníkovi konania a nie právnemu zástupcovi účastníka konania. Ust. § 149 ods. 1 O. s. p. upravuje iba
platobné miesto advokáta, kde mali byť trovy konania zaplatené účastníkovi konania. Pokiaľ odporcovia
v1/a2/radenamietajúvosvojomodvolaní,žesúdichnevypočulakoúčastníkovkonania,takodporcovia
v 1/ a 2/ rade boli v konaní vypočutí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Mali možnosť sa k veci

vyjadriť aj písomne v priebehu konania. Odporca v 3/ rade vo svojom odvolaní uvádza nové skutočnosti,
ktoré netvrdil pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a
súčasné predmetné skutočnosti nemôžu byť odvolacím dôvodom, nakoľko odporca v 3/ rade mohol tieto
skutočnosti tvrdiť už pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom k tomu na tieto nie je možné prihliadať v
rámci odvolacieho konania. Podľa jeho názoru existencia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

nevylučuje nárok na náhradu škody. Judikáty, na ktoré poukazuje odporkyňa v 3/ rade, sa na daný prípad
nemôžu použiť, pretože vychádzajú z iných skutkových okolností. Naďalej trval na tom, že u odporcov
v 2/ a 3/ rade sa jedná o solidárny záväzok. Poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba voči
štátu alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne od
oboch subjektov.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a opravné uznesenie v intenciách
uvedených v ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s.
p. rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ a ods. 2 O. s. p..

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V zmysle ust. § 221 ods. 2 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, opravného uznesenia, prislúchajúceho spisového
materiálu, vyjadrení účastníkov konania v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za
predčasné.

Okrem toho odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom účastníkom konania.Onaplneniedôvodunazrušenierozhodnutiasúduprvéhostupňaspočívajúcehovodňatímožnostikonať
pred súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. pôjde vždy o prípady, keď súd neumožnil účastníkovi
vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä predniesť

(doplniť či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a
k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu
senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania
svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ide o prípady, keď účastníkovi konania
bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom spočívajúca v práve právne a skutkovo

argumentovať prejednávanú vec.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,

pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmov spoločnosti.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba právnická alebo fyzická splní predpoklady ustanovené zákonom,
súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj

povinnosťami,ktoréztohtopostaveniavyplývajú(nálezÚstavnéhosúduSRII.ÚS14/2001z23.08.2001,
II.ÚS 132/02 zo dňa 13.11.2002).

Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy SR, Listiny základných práv a slobôd, Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia O. s. p..

Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávania zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

Vyššie uvedené skutočnosti, že došlo v konaní k procesným vadám, sú okolnosťami, pre ktoré musí
odvolací súd rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.