Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914212149
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914212149.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: F. I., T..

XX.X.XXXX, H. R. XXX/XXX, Y. X., práv. zast. N.. Š. N., Z., T. X, Y., proti odporcom: 1./ I. I., T..
XX.X.XXXX, H. R. XXX/XXX, Y. X., 2./ Z. I., T.. X.X.XXXX, H. R. XXX/XXX, Y. X., v konaní o vypratanie
bytu s prísl., takto

r o z h o d o l :

1. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní vypratať 3 - izbový byt č. XXX, ktorý sa nachádza na 1. poschodí
bytového domu č. XXX, číslo vchodu XXX, na ulici R. D. Y. X., zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Y. X. a
odovzdať ho navrhovateľke do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu.

2. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu XX.X.XXXX sa navrhovateľka, ako výlučná vlastníčka 3 -izbového bytu č.
XXX, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu č. súpisné XXX, vchod č. XXX v Y. X. T. O.. R.,
zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Y. X., domáhala voči odporcom 1/ a 2/ vypratania predmetného bytu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, bez pridelenia bytovej náhrady. Návrh odôvodnila tým, že odporca 1/
je jej bývalý manžel, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. XXC/
XX/XXXX a odporca 2/ je jej synom. Odporcovia 1/ a 2/ sa voči navrhovateľke neprimerane a hrubo
správajú,ďalšiespolužitieúčastníkovvspoločnom bytejeneznesiteľné.Napriektomu,ženavrhovateľka

je výlučnou vlastníčkou bytu, odporcovia ju osočujú a urážajú, aj keď na to nemajú dôvod. Je nútená
bývať u svojej matky.

Vo veci bol dňa XX.X.XXXX vydaný rozkaz na plnenie č.k. XXC/XXX/XXXX-X, voči ktorému podal
odporca 2/ odpor, ktorý odôvodnil tým, že byt bol kúpený počas manželstva jeho rodičov, teda
navrhovateľky a odporcu 1/. Odporca 2/ v byte býva s odporcom 1/, ktorý pracuje ako vodič kamiónovej
dopravy a doma sa zdržiava zriedkavo. Navrhovateľka pracuje v cudzine, domov chodí v 2 - týždňových

turnusoch, býva u svojho priateľa. Skutočným dôvodom podaného návrhu je, že navrhovateľka do
predmetného bytu chce nasťahovať svojich rodičov. Poprel, že by sa k navrhovateľke správa hrubo,
vyjadril len nespokojnosť s jej správaním, keďže navrhovateľka po rozvode s odporcom 1/ nadviazala
známosť s ďalším mužom. Uviedol, že s navrhovateľkou i odporcom 1/ býval v predmetnom byte
od narodenia a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby musel byt spolu s odporcom 1/ opustiť.
Poukázal na to, že navrhovateľka predmetný byt založila za účelom poskytnutia úveru svojmu bratovi a
jeho manželke, ktorí úver nesplácali. G. G. Z..G.. začala realizovať výkon záložného práva, chcela byt

predať. Bol to práve odporca 1/, ktorý vybral úver XX.XXX,-Eur, ktorým vyrovnal dlh voči G. G. Z..G... V
súčasnosti odporca 1/ dlh vymáha súdnou cestou voči bratovi navrhovateľky a jeho manželke. Poukázal
na to, že je nemajetný a nemá žiaden príjem.Odporca 1/ v písomnom vyjadrení doručenom súdu X.XX.XXXX uviedol, že jeho manželstvo s
navrhovateľkou bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX. Mal za to, že
dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že navrhovateľka plánuje do bytu nasťahovať svojich rodičov,

ktorí bývajú v obci F.. Odmietol tvrdenie, že by sa k navrhovateľke správal hrubo, aj keď jej vytkol, že v
tak krátkom čase po rozvode má už druhého priateľa, pričom jej vzťah s prvým priateľom bol konfliktný.
Poukázal na to, že na sporný byt bolo so súhlasom navrhovateľky zriadené záložné právo na pôžičku
jej brata. Brat navrhovateľky úver nesplácal, práve odporca 1/ zachránil byt pred exekúciou. Vrátenie
peňazí, ktoré vyplatil za brata navrhovateľky je v nedohľadne, keďže ten býva v I. a jeho manželka v M..

Poukázal na nemorálnosť správania sa navrhovateľky, ktorá sa domáha od odporcov vypratania bytu,
do ktorého chce nasťahovať svojich rodičov.

Navrhovateľka v písomnom stanovisku doručenom súdu X.XX.XXXX poprela, že by byt plánovala pre
rodičov, ktorí majú bývanie zabezpečené. Až do roku XXXX bol predmetný byt v spoločnom nájme
rodičov navrhovateľky, ktorí členské práva a povinnosti previedli na navrhovateľku. Poukázala na to, že

predmetný byt so súhlasom odporcu 1/ v roku XXXX odkúpila od B. U. do svojho výlučného vlastníctva.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Z predloženého oznámenia B. U. zo dňa XX.XX.XXXX, adresovaného Z. I., otcovi navrhovateľky súd
zistil, že predstavenstvo B. U. na svojom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX prejednalo žiadosť a

súhlasilo s prevodom členských práv a povinnosti na dcéru F. a jej manžela I. I..

Z notárskej zápisnice T. XXX/XXXX T. XXX/XXXX, spísanej na Notárskom úrade v Y. X., notárom JUDr.
C. R. dňa XX.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľka a odporca 1/, uzavreli manželskú dohodu, v ktorej v
súlade s § 143a ods.1 Občianskeho zákonníka, zúžili si svoj zákonom stanovený rozsah bezpodielového

spoluvlastníctva manželov tak, že kupované nehnuteľnosti kat. úz. Y. X., byt č. XXX, vo vchode č. XXX,
na ul. R. s prísl. na X. poschodí o podlahovej ploche XX,XX m2 v celosti v bytovom dome č. s. XXX,
zapísaný na LV č. XXXX, par. č. XXX/XX, zastavaná plocha bez výmer, budú iba výlučným vlastníctvom
F. I. rod. I..

Z predloženej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného byt uzavretej medzi B. U. a navrhovateľkou
F. I. dňa XX.X.XXXX súd zistil, že predmetný byt č. XXX nadobúda do svojho výlučného vlastníctva
navrhovateľka, F. I.. Návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa XX.X.XXXX, pod č. D.-
XXX/XX. Právne účinky vkladu nastali dňa XX.X.XXXX.

Podľa LV č. XXXX okres U.Š., obec Y. X., k.ú. Y. X., výlučnou vlastníčkou bytu č. XXX na 1. poschodí v
bytovom dome č. súpisné XXX, vchod č. XXX v Y. X. na ul. R., postavený na par. č. XXX/XX Z. XXX/XX
je F. I. M.. I., ktorý nadobudla zmluvou o prevode bytu, ktorej vklad bol povolený pod D.-XXX/XXXX.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní, ktoré sa konalo X.XX.XXXX poukázal na to, že

navrhovateľkaaodporca1/bolispoločnýmičlenmidružstvaaspoločnýminájomcamipredmetnéhobytu,
no vzhľadom k zúženému rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM), byt nadobudla do
svojho výlučného vlastníctva navrhovateľka, ktorá je jeho vlastníčkou doposiaľ.

Odporca 1/, vo svojej výpovedi pred súdom, potvrdil, že notársku zápisnicu, ktorou bol zúžený zákonom

stanovený rozsah BSM s navrhovateľkou podpísal, nakoľko v tom čase bol osobou samostatne
zárobkovo činnou a obával sa o výsledok svojho podnikania. Z opatrnosti, aby neprišli deti pochádzajúce
z manželstva o strechu nad hlavou, podpísal notársku zápisnicu o zúžení rozsahu BSM. Bol si plne
vedomý následkov podpísanej dohody. Navyše spláca úver za brata navrhovateľky a jeho manželku,
voči ktorým si svoj nárok uplatnil na súde.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že až do roku XXXX v predmetnom byte
bývala so svojimi rodičmi a súrodencami. V roku XXXX rodičia previedli členské práva a povinnosti
na navrhovateľku a odporcu 1/. Odporca 1/ bol osobou samostatne zárobkovo činnou. Mal finančné
problémy, z ktorého dôvodu v r. XXXX notárskou zápisnicou zúžili rozsah BSM s navrhovateľkou.

Práve odporca 1/ mal na uzavretí tejto dohody prioritný záujem. Ako členovia bytového družstva mali
navrhovateľka a odporca 1/ rade záujem byt odkúpiť, nemali dostatok finančných prostriedkov. Aj
keď odporca 1/ odovzdával navrhovateľke celý svoj príjem, mesačne cca XX.XXX,- Sk, navrhovateľka
požiadal o finančnú pomoc svojich rodičov. Za odkúpenie bytu sumu XX.XXX G. zaplatila navrhovateľkaz peňazí ktoré jej darovala matka, vybrala ich zo svojej vkladnej knižky. Potvrdila, že t.č. rodičia majú
exekúcie, zadĺžili sa až keď sa ich synovi prestalo dariť v podnikaní. Ozrejmila, že pred 8 rokmi
odkúpila rodičovský dom od odporcu 1/ jej sestra, M. I., ktorá toho času v dome býva spolu s rodičmi

navrhovateľky. Sporadicky sa tam zdržiava aj navrhovateľka. Pokiaľ ide o násilnícke správanie sa
odporcov, navrhovateľka potvrdila, že odporca 1/ ju nikdy neudrel, robil jej schválnosti, napr. ťahal ju
z postele za paplón a nohu a žiadal, aby sa s ním rozprávala. Ani odporca 2/, ktorý je jej synom ju
nikdy neudrel, ani na ňu fyzicky neútočil. Uviedla, že podľa jej vedomosti odporcovia sa nemajú kam
presťahovať. Odporca 1/ nemá príbuzných, ku ktorým by sa mohol nasťahovať, ani odporca 2/, ktorý

si želá bývať so svojim otcom, nemá vlastný byt. Navrhovateľka predmetný byt potrebuje na bývanie
pre seba, pracuje v M., z práce a cesty je unavená, prespáva u sestry, prípadne s priateľom v byte jeho
brata, keďže priateľ nemá vlastný byt. Pokiaľ v byte bývajú odporcovia, navrhovateľka sa necíti v byte
dobre. Nevie ktorý z odporcov a kedy sa v byte zdržiava, sú medzi nimi napäté vzťahy.

Odporca 1/ poprel, že by si navrhovateľka požičiavala peniaze od svojej matky, keďže on mesačne

zarábal okolo X.XXX,-Eur a dokonca finančne pomáhal rodine navrhovateľky. Jej bratovi, ktorý pracoval
na colnici, požičal XX.XXX G., svokre X.XXX,-G. nakoľko táto bola nútená kvôli dlhom v r. XXXX-XXXX
dať šperky do záložne.

Odporca 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní X.X.XXXX uviedol, že všetky peniaze, ktoré zarobil

počas trvania manželstva, bolo to okolo X.XXX,-J. Z. X.XXX,-J. mesačne dával na účet, ku ktorému
mala navrhovateľka dispozičné právo, z účtu vyberala peniaze podľa svojej potreby. Odporca 1/ ju
nekontroloval, pre rodinu robil všetko. Ozrejmil, že v byte býva odporca v 2. rade prevažne sám, odporca
1/ je v kamióne, na cestách, v byte býva len počas pracovného voľna. Navrhovateľka do bytu prichádza
len sporadicky. Príde len skontrolovať izbu, ktorú uzamkla. Počas doby XX rokov, kedy žili ako rodina v

byte, platil nájomné a náklady spojené s bývaním odporca 1/, bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi,
ak by sa mal z bytu vysťahovať.

Odporca 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že je bez pracovného pomeru. Je automechanik, príležitostne
brigáduje, zarobí XX,-Eur mesačne. Nemá sa kam vysťahovať. Navrhovateľka pracuje v cudzine. V byte

sa zdržiava X-X S. v mesiaci. Operie a vyvesí prádlo, vyžehlí a odchádza. Pri odchode berie veci -
príbory, stoličky, poháre, tak postupne odniesla z bytu všetky veci. Matka s ním odmieta komunikovať.
Poprel, že by ju niekedy fyzicky napadol, alebo ju psychicky týral, alebo že by sa tak správal odporca 1/.

Svedkyňa,Y.I.,dcéranavrhovateľkyaodporcu1/,vosvojejsvedeckejvýpovediuviedla,žepočascelého

trvania manželstva pracoval len odporca v 1. rade, živil celú rodinu, uhrádzal všetky náklady spojené s
bývaním. Finančne pomáhal aj babke M. I. a bratovi navrhovateľky, ktorý mal problémy v podnikaní. Aj
keď sa výlučnou vlastníčkou bytu stala navrhovateľka, všetky náklady na bývanie a rekonštrukciu bytu
platil odporca 1/. V čase, keď sa rodičia, rozviedli svedkyňa bývala v Y. C.. Počas jednej z návštev, keď ju
navrhovateľka s odporcami 1/ a 2/ navštívili, priateľ navrhovateľky urobil v mieste jej súčasného bydliska

cirkus. Svedkyňa, odporcovia 1/ a 2/, aj jej svokor, dokonca museli ísť kvôli incidentu na políciu. Uviedla,
že od doby doručenia návrhu má odporca 2/ psychické problémy, berie lieky, je nervózny. Svedkyňa
nemá vlastný byt, býva u svokrovcov. Nemá možnosť zabezpečiť bývanie odporcom.

Napojednávaní.,ktorésakonalodňaXX.X.XXXXnavrhovateľkauviedla,žeodrokuXXXXhradínáklady

na bývanie vrátane inkasa sama, keďže ide o jej byt, od odporcu peniaze nepotrebuje. Uviedla, že
odporca 1/ nadviazal známosť s nejakou ženou.

Odporca 1/ potvrdil, že do r. XXXX platil všetky náklady na bývanie, od tej doby platí len komunálny
odpad. Poprel, že by mal dôvernú známosť. P. B. je len dlhoročná známa. Odporca 1/ sa prevažne

zdržiava v kamióne. Domov prichádza len na 2 týždne po odpracovaní 2 mesiacov. Zároveň uviedol, že
v prípade, ak im navrhovateľka zabezpečí rovnaký byt, je ochotný sa z bytu vysťahovať.

Svedkyňa M. I., matka navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedla, že na navrhovateľku sa hnevá. V roku
XXXX dala dcére XX.XXX,-G. z vlastných úspor. Rovnako, ako všetkým svojim deťom, aj navrhovateľke

zabezpečila bývanie. Navrhovateľke a odporcovi 1/ viackrát finančne pomohla. Členský podiel za
sporný byt zaplatila svedkyňa so svojim manželom vo výške XX.XXX,-G., keďže v byte pôvodne bývala
svedkyňa s rodinou. Pred 13-14 rokmi sa svedkyňa dostala do finančných problémov, chcela pomôcť
synovi T.. Svoje šperky dala do záložne. Pri ich vyzdvihnutí musela zaplatil XX.XXX,-G., ktorú sumu jejpožičal odporca 1/. Z tejto pôžičky mu X.XXX,- Sk svedkyňa vrátila. Uviedla, že býva už 10 rokov v F.,
v dome svojej dcéry M. I.. Býva s ňou syn T., príležitostne navrhovateľka, ktorá sa zdržiava u svojho
priateľa C. H.. Svedkyňa potvrdila, že nikdy nevidela, že by odporca 1/ fyzicky napadol navrhovateľku.

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s
dopĺňacím rozsudkom z XX.X.XXXX, súd na návrh F. I. a I. I. uložil odporcom I. I. Z. Z. I. zaplatiť im sumu
XX.XXX,XXEurs9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumyXX.XXX,XXEurodX.X.XXXXdoX.X.XXXX,
zo sumy XX.XXX,XX Eur od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy XX.XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX

do zaplatenia a trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť X.XX.XXXX v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Trebišov č.k. XC/XXX/XXXX-XXX F. XX.X.XXXX.

Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:
Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), je vlastník v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 713 ods. 1 OZ, ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú

ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie
je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného
ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť.

Podľa ust. § 713 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na byty osobitného určenia

a na byty v domoch osobitného určenia.

Podľa ust. § 3 ods. OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa ust. § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami toho zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané že spoločnými členmi družstva a spoločnými nájomcami
bytu č. XXX, ktorý sa má vypratať, boli navrhovateľka a odporca 1/, ktorí nadobudli spoločné členstvo k
predmetnému bytu prevodom členských práv a povinností, od rodičov navrhovateľky. Prevod členských
práv bol schválený uznesením predstavenstva B. U. Č.. XXX/XX/XX F. XX.XX.XXXX. Notárskou
zápisnicou T. XXX/XXXX T. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX navrhovateľka a odporca 1/ zúžili zákonom

stanovený rozsah BSM a vyhlásili, že byt č. XXX vo vchode XXX, na ul. R. č.s. XXX, zapísaný na
LV č. XXXX, nadobudne do svojho výlučného vlastníctva navrhovateľka. Následne zmluvou o prevode
vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.X.XXXX, uzavretou v zmysle zák. č. 42/1992 Zb. a zák.
č. 182/1993 Z.z., nadobudla navrhovateľka predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva; vklad
povolený dňa XX.X.XXXX, jeho účinky nastali XX.X.XXXX. Až do nadobudnutia vlastníckeho práva k

bytu navrhovateľkou užívali predmetný byt navrhovateľka a odporca v 1. rade, ako spoloční členovia
družstva a spoloční nájomcovia bytu. Odporca 2/, ich syn, mal odvodené právo bývania od svojich
rodičov. Nadobudnutie vlastníctva bytu navrhovateľkou v roku XXXX zmenilo situáciu v tom smere, že
právobývaniaodporcov1/a2/,obochakopríslušníkovdomácnostinazákladerodinno-právnehovzťahu
k navrhovateľke, bolo odvodené od práva navrhovateľky, ako výlučnej vlastníčky bytu. Tento odvodený

právny vzťah, obsahom ktorého je len určitý vymedzený podiel na tých právach a povinnostiach ktoré
patria osobe užívajúcej byt na základe neodvodeného právneho dôvodu (v danom prípade vlastníctva),
môže zaniknúť jednak počas trvania právne relevantného rodinnoprávneho vzťahu - v danom prípade
rozvodom manželstva, resp. zánikom vlastníckeho práva k neodvodenému užívateľovi, jednak spolu
zo zánikom tohto vzťahu. Právo odporcu 1/ odvodené od práva navrhovateľky, zaniklo rozvodom ich

manželstva. Až do r. XXXX všetky náklady spojené s užívaním bytu platil výlučne odporca 1/. Nie je
medzi účastníkmi sporným, že byt t.č. užíva tak navrhovateľka, ako aj odporcovia 1/ a 2/. Odporca 1/
sa v byte zdržiava len počas pracovného voľna, pracuje ako vodič kamiónovej dopravy a v cudzine
je bez prerušenia aj 2 mesiace. Navrhovateľka do bytu prichádza len sporadicky, 2 týždne pracuje vcudzine, počas pobytu T. G. býva u svojho priateľa, príležitostne v dome sestry M. I.. Do bytu prichádza
vyprať si veci, vyžehliť, jedenkrát umyla okná. Nie je sporným, že vzťahy medzi účastníkmi sa po rozvode
manželstva narušili. Odporcovia 1/ a 2/, rovnako svedkyňa Y. I., dcéra navrhovateľky a odporcu 1/ i

svedkyňa M. I., matka navrhovateľky, zhodne vypovedali, že správanie navrhovateľky, ktorá krátko po
rozvode opakovane vystriedala partnera, považujú za amorálne. V konaní nebolo preukázané násilné
sa správanie odporcov voči navrhovateľke. Ani samotná navrhovateľka v tomto smere neprodukovala
žiadne dôkazy. Z pripojeného spisu tunajšieho súd sp. zn. XC/XXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľka
ako výlučná vlastníčka na predmetný byt zriadila záložné právo v prospech G. G. Z..G.., za účelom

poskytnutia pôžičky svojmu bratovi Z.. Je nesporné, že predmetnú pôžičku vyrovnal práve odporca 1/
ktorý nechcel, aby rodina prišla o strechu nad hlavou. Odporca 2/, ktorý ukončil štúdiu na strednej škole
pracuje len brigádnicky. Chce bývať s otcom, s odporcom 1/ a nemá finančné prostriedky na to, aby si
zabezpečil vlastné bývanie. Nebolo sporné ani to, že odporcovi 1/ a 2/ nemajú zabezpečené iné bývanie
a nemajú v súčasnosti ani možnosť si ho zabezpečiť.
Vzťah vyplývajúci z užívania bytu navrhovateľky a odporcu 1/ po rozvode ich manželstva je vzťahom

občianskoprávnym. Občiansky zákonník síce neobsahuje výslovnú úpravu existencie a podmienok
nároku na bytovú náhradu pri zániku uvedeného odôvodneného právneho dôvodu na užívanie bytu. Z
toho však nemožno vyvodiť, že by priznanie bytovej náhrady v takom prípade vylučoval. Vychádzajúc z
právneho názoru vysloveného v rozsudku T. G. G. XCdo XX/XX, na daný právny vzťah treba aplikovať
analogicky v zmysle § 853 OZ tie ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie,

ktorým je ustanovenie § 713 OZ, ktoré zakotvuje právo na bytovú náhradu aj iným osobám než
nájomcom bytu a predstavuje výnimku zo zásady, že právo na bytovú náhradu prináleží len nájomcovi.
Niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by manžel, ktorý užíval byt v bytovom dome, mal mať horšie bytové
postavenie po rozvode manželstva ako manžel, ktorý užíval služobný byt po smrti jeho nájomcu alebo
po rozvode manželstva s jeho nájomcom. Bývalý manžel nájomcu služobného bytu je chránený priamo

ust. § 713 ods. 1 OZ, podľa ktorého nie je povinný sa z bytu vysťahovať, kým mu nie je zabezpečený
náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Analogicky
je chránený aj bývalý manžel vlastníka rodinného domu (v tomto prípade bytu), ktorý nie je povinný
sa vysťahovať z rodinného domu (bytu), kým mu nie je poskytnutá bytová náhrada. Táto analogicky
poskytnutá ochrana však nie je neobmedzená. Výkon práva na náhradu nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, inak môže byť ochrana odoprená. V danom prípade v konaní nebolo
preukázané, že by sa odporcovi v 1. a 2. rade voči navrhovateľke chovali v rozpore s dobrými mravmi
a teda by im mala byť odopretá ochrana v zmysle ust § 3 ods. 1 OZ. V konaní bolo preukázané, že
odporcovia 1/ a 2/ nemajú možnosť riešiť bytovú situáciu v súčasnej dobe sami. Súd vychádzajúc zo
zistených skutočností a citovaných zákonných ustanovení uložil odporcom 1/ a 2/ vyprať byt, ktorý je vo

výlučnom vlastníctve navrhovateľky a ktorý odporcovia 1/, 2/ užívajú bez právneho titulu, rešpektujúc
vôľu a práva navrhovateľky, ako vlastníčky bytu.

Súd uložil navrhovateľke zabezpečiť odporcom 1/, 2/ byt. V právnom vzťahu, ktorý je upravený v § 713
ods.1OZjebývalýmanželchránenýtým,žejemupriznanéprávona náhradnýbyt.Občianskyzákonník

v tomto prípade osobitne neupravuje o aký byt a s akým vybavením má ísť, len všeobecne uvádza
(§ 712 ods. 2), že náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a bývaním zabezpečuje bývanie
nájomcu a jeho členovi domácnosti. Analogicky preto aj v danom vzťahu účastníkom patrí bývalému
manželovi právo na taký náhradný byt. Rovnaká situácia sa vzťahuje aj na odporcu 2/, ktorý nadobudol
plnoletosť, prestal byť výživou odkázaný na svojich rodičov a prejavil vôľu bývať s odporcom 1/. Z toho

dôvodu súd určil odporcom 1/, 2/ rade vypratať vyššie uvedený byt po tom, čo im bude zabezpečený
náhradný byt a to do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu. Navyše súd uvádza, že vzhľadom
na vyššie uvedené skutkové zistenia, predchádzajúci spoločný nájom bytu a okolnosti, za ktorých sa
navrhovateľka stala výlučnou vlastníčkou bytu, i na osobné pomery účastníkov, by bolo by v rozpore s
dobrými mravmi uložiť odporcom vyprať byt bez bytovej náhrady.

V zmysle ust § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí,
prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľka a odporcovia 1/ a 2/ boli v konaní úspešní len čiastočne. Úspech navrhovateľky je v tom,

že súd uložil odporcom v 1. a 2. rade byt vypratať a úspech odporcov 1/ a 2/ rade v tom, že im uložil túto
povinnosť až po tom, čo im navrhovateľka zabezpečí náhradný byt. V danom prípade preto súd náhradu
trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.