Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117211285
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117211285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu P. Č., A.. XX.

XX. XXXX, J.. X. XXX/XX, XXX XX Š., proti žalovanej P.. P. C., A.. XX. XX. XXXX, F. W. X, XXX XX W.
W., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 24. 04. 2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanej
vypratať nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území X., A. D. Č.. XXX ako pozemky parcela č. XXXX/X -
zastavanéplochyanádvoriaovýmere71m2,parcelač.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere

129 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, ako aj dom číslo súpisné
XXXX postavenom na parcele č. XXXX/X, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vypratané ich
odovzdať do jeho výlučného užívania.

2. Žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, dohodou o vyporiadania spoluvlastníctva manželov so

zriadením vecného bremena zo dňa 12. 06. 2007, výpisom z listu vlastníctva č. XXX O.. Ú.. X.,
predžalobnou upomienkou, písomnými vyjadreniami strán a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa zhodného tvrdenia strán ich manželstvo trvalo odo dňa 13. 05. 1995 do marca 2015, kedy bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu.
U žalobcu sa jednalo o druhé manželstvo, pričom z prvého manželstva pochádzali dvaja synovia, t. č.
plnoletí. Z manželstva účastníkov pochádza jeden syn P. Č..

Rozsudkom 8C/98/2004 tunajšieho súdu bolo zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo k majetku a
dňa12.06.2007uzatvorilidohoduojehovyporiadanísozriadenímvecnéhobremenaprávadoživotného
užívania celej predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu.

5. Podľa tvrdenia žalobcu mu žalovaná neumožňuje výkon jeho práva vyplývajúceho z dohody o zriadení
vecného bremena, keď došlo z jej strany k výmene kľúčov a nasťahovaniu do domu nového priateľa. V
súčasnosti má trvalé bydlisko v dome na Š., ktorého je vlastníkom a kde býva s novou manželkou. Má

slobodné povolanie, usporiadáva kultúrne podujatia a často sa zdržiava v W. W., a preto je odkázaný na
bývanie v predmetnom dome. Tiež jeho synovia pochádzajúci z prvého manželstva, ktorí sa zdržiavajú
v zahraničí, by mali kde možnosť na Slovensku prespať v prípade návštevy. Poukázal na skutočnosť,
že v priebehu manželstva dosahoval značené zárobky na rozdiel od žalovanej a tieto investoval dopredmetnej nehnuteľnosti. Rovnako dlh, ktorý bola v zmysle dohody o vyporiadaní BSM povinná uhradiť
žalovaná Prvej stavebnej sporiteľni, uhradil on sám jednorázovo. Za trvania manželstva v rokoch 2000
až 2001, t. j. ešte pred zrušením ich BSM, investoval aj do rekonštrukcie svojho domu na Š., ktorý

nadobudol dedením. Jednalo sa v tej dobe o sumu cca 500 000,-- Sk.
Vypratania sa domáhal len od žalovanej, nie aj od syna. Je to vlastne v jeho záujme.

6. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na tú skutočnosť, že je výlučnou vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti. Potvrdila, že neumožňuje žalobcovi výkon jeho práva vyplývajúceho z

vecného bremena. Tiež tú skutočnosť, že v súčasnej dobe býva v predmetnej nehnuteľnosti aj so svojím
priateľom. V čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM nemali problémy v manželstve. K podpísaniu
dohody došlo aj z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť budovali spoločne so žalobcom, pričom tento mal
dvoch synov pochádzajúcich z prvého manželstva a chceli sa vyhnúť prípadnému možnému dedeniu
majetku po žalobcovi z ich strany. Dopísanie práva vecného bremena doživotného bývania k tejto
dohode došlo zo strany žalobcu, ktorú skutočnosť chápala tak, že chce si zabezpečiť právo doživotného

bývaniaspoločnesňouakoajsichsynomvtomtodome.Vtejdobesynoviažalobcuužbývalivzahraničí
s ich matkou. Po rozvode ich manželstva v marci 2015 uzavrel žalobca nové manželstvo v lete 2015
a ona nadviazala známosť s iným mužom, ktorý sa k nej nasťahoval. Z týchto dôvodov neumožňovala
žalobcovi výkon tohto práva, ktorého sa chcel domáhať po celej nehnuteľnosti.

7. Poukázala na tú skutočnosť, že v priebehu manželstva po zrušení BSM previedla na žalobcu ako
kompenzáciu jej jednoizbový byt vo N. a tiež na tú skutočnosť, že žalobca investoval značné finančné
prostriedky do svojho výlučného vlastníctva - rodinného domu na Š., cca 1,5 milióna slovenských korún.

8. Žalobca na otázku sudkyne potvrdil, že v čase uzatvorenia dohody o zriadení vecného bremena túto

chápal tak, že v tomto dome budú bývať spoločne so svojou vtedajšou manželkou, ich synom, ako aj
synmi pochádzajúcimi z jeho prvého manželstva.

9. Žalobca si svoj nárok na vypratanie nehnuteľnosti odvodzoval podľa § 126 ods. 2 O. z. z titulu, že
obdobné právo ako vlastník na ochranu vlastníckeho práva má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

10. Svoje právo mať vec u seba si odvodzoval od znenia ustanovenia § 151n ods. 1 O. z., podľa ktorého
vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

11. Žaloba na vypratanie v zmysle § 126 O. z. je právnym prostriedkom ochrany vlastníka veci voči tretej
osobe, ktorá do jeho výkonu vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, prípadne inej osoby, ktorá má
obdobné právo na ochranu, napr. nájomcu alebo osoby, ktorá si odvodzuje svoje právo od vlastníka
(napr. manžel, druh, dieťa).

12. Nebolo sporné, že na základe dohody strán nadobudla výlučné vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam žalovaná. Táto ako vlastníčka bola v medziach zákona oprávnená predmet svojho
vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (viď ustanovenie § 123
O. z.).

13. Je nesporné, že aj žalovaný mal na základe predmetnej dohody o zriadení vecného bremena právo
užívať predmetný dom a to v zmysle dohody v celom rozsahu.

14. Podľa § 34 O. z. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

15. Podľa § 35 ods. 1 O. z. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

16. Vychádzajúc z kritérií výkladu dvojstranného právneho úkonu v súvislosti so znením ustanovenia §
34 a nasledujúcich O. z. súd skúmal, čo účastníci tohto právneho úkonu mienili týmto úkonom prejaviť.17. Z ich vyjadrení na pojednávaní bolo nesporné, že tento úkon urobili v čase, keď ich manželstvo
fungovalo. Žili v spoločnej domácnosti spolu s ich synom pochádzajúcim z manželstva a úmyslom
bolo zachovať si takýto stav aj do budúcna napriek tomu, že výlučné vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti nadobudne žalovaná. Prejav vôle žalobcu teda smeroval týmto právnym úkonom k
zachovaniu si výkonu práva užívať predmetnú nehnuteľnosť doživotne popri žalovanej. Právo užívať
predmetnú nehnuteľnosť žalovanou dohodou strán nebola obmedzená.

18. Z uvedených dôvodov potom neobstojí žalobný návrh žalobcu voči žalovanej, ktorým sa domáhal

jej vypratania z predmetného bytu.

19. Svoj žalobný petit mohol smerovať k svojmu výkonu práva užívať predmetný dom na základe tejto
dohody, prípadne mal aj iné možnosti, akým spôsobom usporiadať ich súčasné vzťahy z tohto titulu
(porovnaj ustanovenie § 151p O. z.).

20. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol v plnom rozsahu.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP podľa zásady úspechu
v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.