Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/311/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204764
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116204764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO 31575951, proti žalovanému: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X,
Y., o zaplatenie 1.975,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava, č. k. 16C/65/2016-42 zo dňa 18. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.975,58 eur s 5,00 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 1.975,58 eur od 12.10.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. l. 6 neobsahuje povinnú
náležitosť - určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov v zmysle § 9 písm. k/ ZoSÚ, z ktorého dôvodu je úver bezúročný a bez

poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ. V úverovej zmluve je uvedený nesprávny údaj o RPMN
- "24,18 %", podľa internetovej kalkulačky fininfo.sk bola RPMN 25 % a podľa kalkulačky na stránke
ekonomika.sme.sk je RPMN 25,85%. Úver je podľa § 11 ods. 1 písm. d) z. č. 129/2010 Z. z. bezúročný
a bez poplatkov, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si ďalej uplatňuje nárok na úrok v dohodnutej výške
19,9 % ročne, a to až do úplného splatenia. Takýto úrok mu nepatrí. Zo základných ustanovení úverovej
zmluvy (ods. 1.2) vyplýva, že úroková sadzba bola dohodnutá ako "fixná do splatnosti" a podľa časti

V. bod 3 VOP (definícia pojmov - Úroková sadzba) je "klient povinný platiť úroky banke do splatenia
úveru". Tieto ustanovenia VOP a zmluvy neobsahujú dojednanie o tom, že by mala úroková sadzba
platiť aj potom, čo zmluva zanikne, teda potom, čo žalobca zosplatní úver. Podľa ustanovenia § 503
ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky". Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok
na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak
povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v

súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so
zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného
zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky,
a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výkladby podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich
peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke
(§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa

§ 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z
omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1
tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým,
že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky,
by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom

úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca tak nemá nárok
na zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému plnenie, avšak vzhľadom na uvedené žalobca nemá právo požadovať od žalovaného nič
naviac len naozaj poskytnuté plnenie. Žalobca tak mohol voči žalovanému žiadať iba zaplatenie čiastky
do výšky poskytnutého úveru, teda do výšky 2000 eur, z ktorého žalovaný čiastku 24,42 eur uhradil.

Zostala tak časť, ktorú súd ako dôvodnú priznal (a ktorú ako istinu uplatňoval aj žalobca). Zvyšnú časť
nároku bolo potrebné s poukazom na uvedené skutočnosti zamietnuť. Spolu s priznanou istinou súd
priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca bol v časti istiny v celom rozsahu úspešný (zamietnuté
bolo príslušenstvo pohľadávky), preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP priznal plnú náhradu trov
konania, ktorá bude vyčíslená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti - výrok II., žalobca v zákonnej lehote podáva odvolanie.
S argumentmi súdu I. inštancie v rozsudku sa žalobca nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok
za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Ad 1/ K názoru súdu I. inštancie. že úverová zmluva neobsahuje
náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. žalobca uvádza nasledovné: V zmysle bodu 1.1.
Úverovej zmluvy, z ktorej plnenie bolo predmetom žaloby (Zmluva), banka poskytne klientovi peňažné
prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach

Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len "VOP"), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky,
a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP. Výška, počet a termíny
splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy v bode 1.2 Z uvedeného teda vyplýva, že

počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky.
Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnespotrebiteľovivýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,ktorá
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru

Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že
rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje
už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované
ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby.

Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku.
výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že
na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude
najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a
splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny

a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo
by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri
spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie
každej zo 108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky.
Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejme

už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška
sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy
jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný
poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a
ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky
s rôznymi úrokovými sadzbami. NÁVRH NOVELY ZÁKONA O SPOTREBITEĽSKÝCH ÚVEROCH z
októbra 2015 navrhoval znenie § 9 ods. 2 písm. l) doplniť nasledovne: V § 9 ods. 2 písm. l) sa na konci
pripájajú tieto slová: "Z prehľadu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov musí
byt' zrejmý termín splatnosti jednotlivých splátok s presným rozpisom toho, aký podiel z jednotlivých

splátok pripadá na uhradenie istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov a zároveň musí byť z tohto
prehľadu zrejmý zostatok istiny po uhradení jednotlivých splátok, a znenie § 9 doplniť o nový odsek
3 v znení: ,,(3) Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v odseku 2 musia byt' uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie v jej prílohách a ani vo všeobecných obchodných podmienkach".
Zpripravovanejnovelytedavyplýva,žezaprávnehostavukudňuuzatvoreniadotknutejúverovejzmluvy
(a ani za súčasného právneho stavu), zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť

všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k) (resp.
súčasného písm. l) ) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z
jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľku, o ktorú
môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť.
K § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona zákonodarca uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne

informovaný v akých termínoch. V akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy. Zo
zmluvy je zrozumiteľne jasné, výška splátky pozostáva z prípadného poplatku za poistenie, z úroku v %
sadzbe ročne, je pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. Uvedené mohol žalobca poskytnúť žalovanému
aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov neboli uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak
kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej forme na základe žiadosti žalovaného a bezplatne.

Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale namiesto toho si svoj záväzok nesplnil, vedomý si
toho, akú finančnú sumu mu žalobca poskytol. Žalovaný nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný
sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a
zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak
urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť

úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach v bode 1.2. zmluvy. Nebola porušená
žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov.
Ďalej poukázal na Návrh generálnej advokátky Eleanor Sharpston prednesený dňa 9.6.2016 - VEC
C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd
Dunajská Streda, Home Credit Slovakia, a.s. cla Klára Bíróová, zverejnený na stránke súdneho dvora,

podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere (body 58 a 59 návrhu).
Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15.2.2017, ktorým zrušil rozsudok
súduI.inštancievnapadnutejzamietavejčasti,keďokresnýsúdkonštatoval,žespotrebiteľskýúvermusí
obsahovaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,inaksapovažujezabezúročný
a bez poplatkov. Odvolací súd upriamil pozornosť na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home

Credit Slovakia, a.s. cla Klára Biróová, kde podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice č. 2008/48 zmluva
o spotrebiteľských úveroch sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok. Ďalej čl. 10 ods.
2 písm. h/ a i/ Smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú

stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Podľa rozsudku Súdneho
dvora sa jasne stanovuje, že nie je podmienkou presne uviesť, koľko zo splátky úveru sa započítava
na vrátenie istiny a na príslušenstvo pohľadávky, pričom nemusí byť uvedený dátum každej splátky, ak
splatnosť splátky bez ťažkostí je možné identifikovať spotrebiteľom. Rovnako rozhodol aj Krajský súd v

Trenčíne uzneseniami č. k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.2.2017 a č. k. 6Co/84/2017-57 zo dňa 28.3.2017,
ktorými tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. cla
Klára Biróová. Súd vyslovil názor, že úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že si
strany dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak aj splátku úrokov, špecifikovať v

zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov resp. pripájať k zmluve amortizačnú
tabuľku, Záver okresného súdu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov výlučne v dôsledku
absencie tohto údaja, nie je opodstatnený a dôvodný.K tvrdeniu prvoinštančného súdu o chybe pri výpočte RPMN. Súd svoje tvrdenie o nesprávne uvedenej
RPMN v zmluve podložil výpočtami na internetových stránkach. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy sa, ale RPMN vypočíta podľa vzorca uvedeného

v prílohe č. 2 tohto zákona. Z odôvodnenia len vzhľadom na uvedenie názvu internetových stránok nie
je zrejmé, či súd použil výpočet RPMN stanovený zákonom, a teda, či RPMN uvedená v zmluve, je
skutočne nesprávna. Už len skutočnosť, že pri dvoch výpočtoch dospel súd k dvom rôznym výškam
RPMN, dokazuje, že súd nepreukázal, aká mala byť správna výška RPMN, a teda ani nesprávnosť
RPMN uvedenej v zmluve. Výpočet banky zohľadňuje presný dátum čerpania prostriedkov z úveru,

dátum prvej splátky a aj prípady kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa
dátum reálnej splátky časovo posúva, čo môže spôsobiť nesúlad vo výpočte oproti výpočtom uvedeným
prvoinštančným súdom. Žalobca trvá na tom, že výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve je správny
a v súlade so zákonom.
K zamietnutiu zmluvných úrokov po zosplatnení:
V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie
je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z
omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník
ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to

či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka,
ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku
na úrok z úveru neovplyvňuje. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť
platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené

potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZSÚ"),
v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou
lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha

nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný
zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom
stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom
zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V zmysle §
506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Na ďalšiu podporu uvádza aj argumentáciu k rozhodnutiu ktoré prezentuje iný názor s vecným
odôvodnením k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014:
V zmysle odôvodnenia rozsudku Krajského súdu, veriteľ nemá nárok na dohodnutý obchodný úrok po

zosplatnení úveru z nasledovných dôvodov: 1.) Obchodný úrok popri úrokoch z omeškania neúmerne
navyšuje dlh spotrebiteľa. Preto má veriteľ nárok na dohodnutý úrok len do splatnosti úveru a po
splatnostiúverulennaúrokzomeškania.Akbymalveriteľsúbežnenároknadohodnutýúrokajnaúrokz
omeškania, uvedené by bolo v rozpore aj s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. 2.) Veriteľovi by patril nárok
naobchodnéúrokyvprípade,žebyzáväzoktrvalzastavu,žespotrebiteľajveriteľbyplnilizapodmienok

dohodnutých v zmluve. Jednostranným právnym úkonom zo strany veriteľa došlo k zmene obsahu
záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania. 3.) Predčasné
zosplatnenie úveru Krajský súd považuje za sankčný právny inštitút, nakoľko po zosplatnení dlžník
stráca výhodu splátok a na strane veriteľa odpadá obmedzenie jeho práva nakladať s istinou, resp. s
požičanými peniazmi obchodovať (dohodnutý úrok je cenou dočasne obetovanej príležitosti). Predčasné

zosplatnenie umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej
požičanej istiny. 4.) Spotrebiteľa dlžníka je potrebné chrániť tým skôr, že v jeho živote môžu nastať ťaživé
situácie alebo z dôvodu, že veriteľ podcenil bonitu spotrebiteľa.
S argumentmi Krajského súdu uvádzanými v odôvodnení rozsudku sa nestotožňuje žalobca z
nasledovných dôvodov: Z právneho názoru Krajského súdu možno vyvodiť záver, že ak by veriteľ

nevyužil svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky v prípade omeškania spotrebiteľa, stále
by mal nárok jednak na dohodnutý úrok, a tiež na úroky z omeškania z omeškaných splátok. Keďže v
zmysle dohody zmluvných strán mesačná splátka pozostáva z časti plnenia pripadajúceho na istinu a
z časti plnenia úrokov, úroky z omeškania z každej omeškanej splátky tvoria aj úroky z omeškania zdohodnutých úrokov, uplatní sa rovnaký princíp. Okresný súd pritom návrhu navrhovateľa z časti vyhovel
azačasdozosplatneniaúverunavrhovateľovipriznaljednakistinuspolusdohodnutýmúrokomajednak
aj úroky z omeškania z tejto sumy. Ak by sme názor vyslovený Krajským súdom rozvinuli ad absurdum,

znamenalo by to, že omeškanie so splácaním by vlastne zvýhodňovalo dlžníka, ak by počas omeškania
mal veriteľ nárok iba na úrok z omeškania a nemal by nárok na zmluvný úrok za požičanie peňažných
prostriedkov, ktorý je zvyčajne vyšší než sankčný úrok z omeškania. Úroky z omeškania však treba
vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných
úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas.

V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Uvedené znamená, že v deň
splatnosti každej splátky má dlžník uhradiť jednak splátku a jednak aj úroky z tejto splátky. V prípade,
že by dlžník uhradil iba splátku a neuhradil by úroky, ocitne sa vo vzťahu k týmto úrokom v omeškaní.
Sankciou za omeškanie s ich plnením by potom logicky boli úroky z omeškania. Samotné zosplatnenie
úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by

nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania.
Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má
stále k dispozícii dlžník a tieto môže užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu veci. V prípade,
že dlžník neplní pohľadávku riadne a včas, nemožno hovoriť o pohodlnom inkasovaní úrokov, keďže
dlžník, ktorý je v omeškaní s platením istiny, neuhrádza ani úroky z nej. Teda rovnako, ako si veriteľ musí

uplatniť svoj nárok na súde v časti istiny, musí si tento nárok uplatniť aj v časti úrokov. Na nečinnosť
veriteľa teda určite nie je dôvod, pretože počas omeškania dlžníka s riadnym plnením, nemá veriteľ k
dispozícii svoje peňažné prostriedky.
Neexistenciu nároku veriteľa na úroky z poskytnutého úveru považuje ZSÚ za sankciu za hrubé
porušenie povinností veriteľa pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Uvedenú sankciu

teda nemožno spájať s čírou domnienkou, že pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver došlo
k zanedbaniu odbornej starostlivosti, resp. uvedené zanedbanie automaticky predpokladať bez toho,
aby takéto tvrdenie bolo podložené dôkazmi.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je
daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu I. inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutom
rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v prvoinštančným súdom zamietnutej časti nároku a zaviazal
žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu
trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania

na oboch inštanciách.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami, stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I.
inštancie je v napadnutej- zamietnutej časti vecne správny.

5. Dňa 31.10.2012 uzavreli strany Úverovú zmluvu č. 46018, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému úver vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať splátkami vo výške 44,32

eur mesačne. Spolu mali byť splátky v počte 84. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške
19,9 %, RPMN 24,18 %, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola 3.890,04 eur, priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 18,86 %. Žalovaný z celkovo čerpaného úveru uhradil
podľa predloženého rozpisu splátok čiastku 24,42 eur.

6. V úverovej zmluve je uvedený nesprávny údaj o RPMN - "24,18 %". Súd si správne zistil, že podľa
internetovej kalkulačky fininfo.sk bola RPMN 25 % a podľa kalkulačky na stránke ekonomika.sme.sk je
RPMN 25,85 %, a preto vyhodnotil, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm d) z. č. 129/2010 Z. z. bezúročnýa bez poplatkov, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

7. Žalobca si ďalej uplatňuje nárok na úrok v dohodnutej výške 19,9 % ročne, a to až do úplného
splatenia. V základných ustanoveniach ods. 1.2. úverovej zmluvy vyplýva, že úroková sadzba bola
dohodnutá ako "fixná do splatnosti" . V časti V. bod 3 VOP označenej definícia pojmov - Úroková
sadzba je uvedené, že "klient povinný platiť úroky banke do splatenia úveru". Ustanovenia zmluvy a
VOP neobsahujú dojednanie o tom, že by mala úroková sadzba platiť aj potom, čo zmluva zanikne a

žalobca zosplatní úver. Podľa ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok
splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Zmluvná odplata patrí veriteľovi len za
čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. Ak je už užívanie peňažných
prostriedkov zo strany dlžníka v rozpore so zmluvou (nevrátil ich v lehote splatnosti, či už dohodnutej v
zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), vtedy sa jedná o omeškanie upravené osobitnými
predpismi s možnosťou len zákonnej modifikácie. Preto správne uzavrel súd I. inštancie, že takýto úrok

mu nepatrí.

8. Inak by to viedlo viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich
peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§
657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Zákonné

ustanovenia upravujúce výšku úrokov z omeškania majú kogentnú povahu a preto sa ňou musia riadiť
aj účastníci záväzkových vzťahov (účastníci zmluvy). Horná hranica úrokov z omeškania je zo zákona
stanovená kogentne a jej prekročenie nie je prípustné (napr. R 5/2000).

9. Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového vzťahu nevylučuje, aby si zmluvné

strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu. Účastníci
občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona,
ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).
Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z
omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000, R 5/2000). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých
výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatným právnym úkonom. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. 8. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 8/2010).

10. V zmysle ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. je maximálna sadzba úrokov
z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch vrátane vzťahov so spotrebiteľom, kogentná a nemožno
sa od nej dohodou odchýliť. Čo je rozdiel v porovnaní s § 369 ods. 1 tretia veta Obch. zák.. Tým, že
by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa

táto kogentnosť v podstate obchádzala. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, žalobca tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov.

11. Žalobca tak mohol žiadať iba zaplatenie čiastky do výšky poskytnutého úveru 2.000 eur, z ktorého
žalovanýčiastku24,42euruhradil.Zostávajúcučasťsúdakodôvodnú(istinu)priznal.Podľaustanovenia

§517ods.2Občianskehozákonníkavznikložalobcoviprávopožadovaťodžalovanéhoakodlžníkapopri
plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu.
Úroky z omeškania súd priznal v zmysle žaloby odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky
vo výške určenej nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1.

2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zvyšnú časť nároku správne preto súd I. inštancie zamietol. V zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP správne
tiež súd priznal plnú náhradu trov konania, lebo žalobca bol v časti istiny v celom rozsahu úspešný a
zamietnuté bolo príslušenstvo pohľadávky a výška trov bude vyčíslená v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

12. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny vo výroku potvrdil.13. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti

s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).