Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315207562
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4315207562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: F.. V. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X., M. R. I. XXXX/XX, o zaplatenie 2.341,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. októbra 2016 č. k. 7C/332/2015-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa
zaplatenia 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia a vo výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.341,13
eura, úrok vo výške 139,19 eura, úrok z omeškania vo výške 3,50 eura, úrok z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1
ods. 2, § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4

písm. a/, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k zaplateniu istiny 2.341,16 eura, úrok 139,19 eura (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu
predčasnej splatnosti úveru), úroky z omeškania 3,50 eura (nárok vznikol z neuhradených splátok
do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úrok 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.341,16
eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne a to: z nezaplatenej
istiny 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia a nezaplatených úrokov 139,19 eura od 12. 06.

2013 do zaplatenia. V písomnej žalobe uviedol, že dňa 17. 12. 2012 uzatvoril so žalovaným Úverovú
zmluvu č. 25731, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.500
eur na žalovaným určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal
splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný
povinný splatiť do 15. 12. 2015. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné
povinnosti, a preto bol listom zo dňa 20. 05. 2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého
úveru v lehote do 11. 06. 2013. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému uhradená.

Úroky vo výške 139,19 eura predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný
splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške
17,90 % p. a. vyplýva zo zmluvy. Úrok z omeškania 3,50 eura predstavuje ročnú omeškanú dlžnú
splátku odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti v úročení úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne.Uviedol, že žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa

jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,
povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že záväzkový
vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 17. 12. 2012 je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd poukázal i na to, že

novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 17.
12. 2012 uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.500
eur, čím si žalobca splnil svoje povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal splácať

tento úver formou pravidelných 36-tich mesačných splátok vo výške 90,50 eura. Súd nemal pochybnosti
o tom, že žalovaný svoje povinnosti z tejto zmluvy nesplnil a poskytnutý úver nesplácal riadne a včas,
a preto žalobca ku dňu 11. 06. 2013 pristúpil k zosplatneniu úveru. Istina tak predstavuje 2.341,16
eura, ktorú sumu je žalovaný povinný žalobcovi uhradiť. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie
vyčísleného úroku z úveru ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 139,19 eura, ako

i zaplatenie úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia.
Vo vzťahu k dohodnutým úrokom súd uviedol, že tieto sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka a
sú splatné spolu s istinou, teda doba splatnosti úrokov je rovnaká ako doba splatnosti úveru, preto
dôsledkom omeškania s ich splatením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.
Avšak dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi iba do splatnosti jeho dlhu, pretože

po vyhlásení splatnosti úveru sa istina ďalej neúročí. V prípade, že dôjde k splatnosti (v tomto prípade k
predčasnej splatnosti) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, nie však už nové dohodnuté
zmluvné úroky. Po vyhlásení splatnosti veriteľ nie je oprávnený požadovať od žalovaného aj zmluvne
dohodnuté úroky. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo
143/98). Súd v zmysle uvedeného preto priznal žalobcovi len vyčíslené úroky vo výške 139,19 eura

(dohodnutý úrok 17,90 % z poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia) a úroky vo výške 17,90
% ročne zo sumy 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia považoval za nedôvodné a v tejto
časti žalobu zamietol. Žalovaný tým, že nesplácal žalobcovi poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa
do omeškania so zaplatením svojho záväzku, a preto má žalobca nárok aj na ním uplatnený úrok z
omeškania, ktorý ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru vyčíslil v sume 3,50 eura. Žalovaný sa dostal do

omeškaniasozaplatenímistinydňompredčasnéhozosplatneniaúveru,dňom11.06.2013.Prvýmdňom
omeškania bol teda deň 12. 06. 2013. Z toho dôvodu si žalobca dôvodne uplatňoval úrok z omeškania
z istiny 2.341,16 eura, počnúc dňom 12. 06. 2013 do zaplatenia. K uvedenému dňu úrok z omeškania
predstavoval výšku 8,50 % (8 % + 0,50 % základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska),
avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 %, čím je súd viazaný a z toho dôvodu priznal

súd úrok z omeškania v tejto výške. Súd zamietol žalobu v časti uplatnenia úrokov z omeškania z
nezaplatených úrokov 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia. Úroky, aj úroky z omeškania sú podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od žalovaného
príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) Občiansky
zákonník, ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda strán, nakoľko táto

je pri obchádzanie zákona absolútne neplatná. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v plnej výške, keďže bol neúspešný v nepatrnej časti. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia 8% úroku z
omeškania zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti a vyhovenia žalobe
v plnom rozsahu. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

4Cob/62/2007 a na to, že pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto
zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na ústavný princíp právnej
istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná judikatúra, má za to, že jeho nárok na úrok
z omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru je daný.3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným

vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia 8%
úroku z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, ako aj v súvisiacom výroku
o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

4. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 2.341,16 eura,
úroku vo výške 139,19 eura, úroku z omeškania vo výške 3,50 eura, úroku vo výške 17,90% ročne z
nezaplatenej istiny 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne
z nezaplatenej istiny 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov 139,19 eura
od 12. 06. 2013 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok odvíjal od Úverovej zmluvy č. 25731 zo dňa 17. 12.
2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.500 eur. Poskytnutý úver

a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s
príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15. 12. 2015. Nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné
povinnosti, bol listom zo dňa 20. 05. 2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote
do 11. 06. 2013. Napriek výzve nebola pohľadávku žalobcu uhradená. Žalovaný po zosplatnení úveru do
dňa podania žaloby realizoval úhradu vo výške 60 eur, o ktorú bola znížená istina pohľadávky žalobcu.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

9. Súdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu2.341,13eura,úrokvovýške139,19

eura, úrok z omeškania vo výške 3,50 eura, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.341,16
eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (v časti uplatneného úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.341,16 eura od 12.
06. 2013 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 139,19
eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia). Predmetom prejednania odvolacieho súdu je zamietajúca časť

napadnutého rozhodnutia týkajúca sa zaplatenia 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura
od 12. 06. 2013 do zaplatenia, keď v zostávajúcom zamietajúcom výroku (v časti uplatneného úroku
vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.341,16 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia), ako i vo
vyhovujúcom výroku, v dôsledku absencie odvolania v týchto častiach, rozhodnutie súdu prvej inštancie
nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v časti

uplatneného 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia zamietol,
jeho rozhodnutie je vecne správne. Súd prvej inštancie správne ustálil, že právo veriteľa požadovať od
žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov)
Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník nepripúšťa, pričom na uvedenom nič nemení ani dohoda
strán, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná.

10. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že predmetná vec sa týka záväzkovo-právneho vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v
Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijímaúver na spotrebu. Ide teda o typický občiansko-právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje Občiansky zákonník
a zároveň aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. zmluvná pokuta). Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania
s platením príslušenstva pohľadávky. Ak teda rozumieme pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka istinu, potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky

plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať
úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ustanovení §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je
príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občiansko-právnym

záväzkom, definuje príslušenstvo, ktoré možno popri omeškaní s plnením peňažného dlhu - hlavného
peňažného záväzku, žiadať vedľa istiny. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR R70/1995
- oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania. Problematikou
zákonného príslušenstva z príslušenstva pohľadávky sa zaoberal i Veľký senát Obchodného kolégia
NS ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 35Obo/101/2002, ktorý uviedol, že úroky, úroky z omeškania

a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky,
ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488
Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného
záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že si môže nárokovať aj sankcie za omeškanie s
platením) dochádza priamo zo zákona, práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je

vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením
hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník
dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).
Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky
zákonník mu túto možnosť nepriznáva.

12. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím neporušil princíp právnej istoty a princíp predvídateľného
rozhodnutia, tak ako namietal žalobca v podanom odvolaní, keď poukaz žalobcu na názor vyslovený
v inom rozhodnutí krajského súdu nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú právnu
záväznosť.

13. Pokiaľtedasúdprvejinštanciesvojezáveryzaložilnaúvahe,podľaktorejzákonneumožňujepriznať
príslušenstvo z príslušenstva, je jeho právne posúdenie veci správne, z ktorého dôvodu odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia 8% úroku
z omeškania ročne zo sumy 139,19 eura od 12. 06. 2013 do zaplatenia, vrátane súvisiaceho výroku o

trovách konania, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste
priznať mu náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci

však priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanému v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).