Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/429/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205495
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816205495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

SlávkyZborovjanovejaJUDr.JánaSlebodníkavprávnejvecižalobcuN.Š.,B.,K.XXX/XX,zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s.r.o., Rožňava, Edelényska 2027/3, IČO: 47 258 853,
proti žalovaným 1) N. X., B.Ž., K. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Rožňava,
Cyrila a Metoda 4, 2) G. R., B., R. XXXX/X, X) Ľ. Y., B., C. XXX A. X) I. Y., B., R. XXXX/X, o zrušenie
vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/138/2016-134 zo 17.8.2017 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol rozsudkom: I. Žalobu žalobcu zamieta. II. Priznáva žalovaným
ad1 - ad4 náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, čím ju odôvodnil,
čo vo svojom podaní z 24.4.2017 zdôraznil, aké listinné dôkazy predložil na dôkaz zmeny pomerov
týkajúcich sa nehnuteľností od vzniku vecného bremena (podanie zo 14.8.2017), ako sa podaním z
2.9.2016 žalovaný ad) 4 vyjadril k podanej žalobe (čo uviedol a na čo poukázal), ako sa podaním
zo 14.9.2016 k veci vyjadrila (čo uviedla a na čo zároveň poukázala) žalovaná ad)1, čo vyplynulo

z ním nariadenej a vykonanej obhliadky na mieste samom 17.2.2017, čo žalobca na pojednávaní
uviedol (navrhol), čo žalovaní na pojednávaní uviedli, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav, konkrétne čo vyplýva z
aktuálneho výpisu z LV č.XXXX, V. Č..XXX, V. Č..XXXX A. V. Č..XXXX okres Rožňava, obec Jovice,
k. ú. K., z Oznámenia Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru zo 4.8.2017, z Osvedčenia o
dedičstve 7D/105/2015 z 12.10.2015 a z Osvedčenia o dedičstve 1D/186/2015 z 19.8.2015 vydaných
notárkou Juditou Nagyovou, z predloženej kópie pozemkovej knihy 21, k. ú. K., z technickej správy

vystavenej GEODÉZIA ROŽŇAVA, s.r.o., z pripojeného spisu 5C/36/2003 v konaní o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, z rozsudku 5C/36/2003-115 z 13.1.2005 právoplatného 12.1.2006
a, že z priloženej fotodokumentácie vyplývajú zistenia totožné s výsledkami vykonanej obhliadky na
mieste samom zo 17.2.2017. Ďalej, citujúc znenie § 151n ods.1,2,§ 151o ods.1 a § 151p ods.3 O. z.,
uviedol: Na návrh môže podľa cit. zákonného ust. za primeranú náhradu vecné bremeno obmedziť
alebo zrušiť, ak v dôsledku zmeny pomerov (mutatis mutandis) nastane hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného. Zmenu pomerov môžu vyvolať objektívne i subjektívne skutočnosti.

Zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností, a to tak zaťažených ako aj zvýhodnených, môže sa
týkať tiež osôb, či už povinných alebo oprávnených z vecného bremena, príp. sa môže týkať vzťahu k
vecnému bremenu a k právu vyplývajúcemu z vecného bremena. Samotná zmena pomerov je právne
významná, len ak privodila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Kedypôjde o „hrubý nepomer” (úvodzovky súd) bude záležať od konkrétnych okolností daného prípadu.
Súd obmedzí alebo zruší vecné bremeno za primeranú náhradu, ak v dôsledku zmeny pomerov
nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, kedy musí ísť o trvalú

zmenu pomerov (a), hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (b) a príčinnou
súvislosťou medzi uvedenými podmienkami (c). Primeraná náhrada sa poskytne predovšetkým v
peňažnej forme, i keď nemožno vylúčiť ani formu inej primeranej náhrady, napr. naturálnej. Zmena
pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva
nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností

môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení
vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti veci. Právne
významným je len hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. I keď k zmene pomerov
došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú dané
podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou
pomerov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo 1665/99 z 25.1.2001). V danom

konkrétnom prípade sa domáha žalobca zrušenia práva vecného bremena s odôvodnením, že od
rozhodnutia súdu v konaní 5C/36/2003, kedy boli posudzované pomery vzniku vecného bremena v
súvislosti s uplynutím vydržacej doby 32 rokov, teda jednalo sa približne o r.1900, došlo k výraznej
zmene pomerov a to vytvorením novej prístupovej cesty a to z ul. Okružnej a Mlynskej, čím vznikol
žalovanýmnovýprístupkichnehnuteľnostiam.Jednásalenomiernuobchádzku,pričomideokvalitnejší

prístup k ich nehnuteľnostiam. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní ad) 3 a 4 ani nevlastnia susediace
nehnuteľnosti. Hrubý nepomer vznikol zmenou pomerov pre žalobcu, ktorý si tak nemôže chrániť
súkromie a zabezpečiť tiež patričnú ochranu majetku. Zastáva názor, že žalobca v súdnom konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal zmenu pomerov a to vznik novej prístupovej cesty pre žalovaných,
ktorá by vznikla v čase od vydania rozsudku 5C/36/2003-115 z 13.1.2005 a následne tak ani hrubý

nepomermedzivecnýmbremenomavýhodoužalovaných.Zpripojenéhospisujednoznačnevyplýva,že
spomínaný rozsudok skúmal a zohľadňoval stav prístupovej cesty v čase rozhodovania, teda v r.2005,
čo sa podrobne opisuje aj v odôvodnení tohto rozsudku. Od tejto doby nedošlo k zmene infraštruktúry
obce, ani k zmenám v pôvodných prístupových cestách, ani v ich stave, čo vyplynulo aj z vykonanej
obhliadky na mieste samom a navyše aj žalovaní v spomínanom konaní využili túto argumentáciu

vo svoj prospech. Teda je možné konštatovať, že nedošlo k žiadnej významnej zmene pomerov od
obdobia, kedy súd právoplatne rozhodol o určení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Rovnako
nie je možné prihliadať ani na argumentáciu žalobcu, že súd v spomínanom konaní neprihliadal na
aktuálne pomery, ale skúmal len či boli splnené podmienky pre vydržanie, keďže aktuálne pomery
obsiahlo opisoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaní ad) 3 a 4)

nie sú podľa aktuálnych výpisov z LV vlastníkmi susediacich pozemkov, je nepochybné, že nadobudli
právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to dedením - univerzálnou sukcesiou a aj keď sa vzdali
nehnuteľnosti v prospech svojho synovca, naďalej „sa jedná“ o ich rodičovský dom, ktorý navštevujú a
ide o užšiu rodinu s pevnými rodinnými väzbami. Predpokladmi zrušenia vecného bremena je splnenie
súčasne podmienok a to, že „sa jedná“ o trvalú zmenu pomerov, že ide o hrubý nepomer medzi

vecným bremenom a výhodou oprávneného a príčinná súvislosť medzi nimi. Zák. má „na mysli“ takú
zmenu pomerov, ktorá nastala v rámci existujúceho právneho vzťahu, bez toho, aby došlo k jeho
porušeniu niektorou zo zmluvných strán. Zastáva názor, že argumenty uvádzané žalobcom nie je možné
kvalifikovať ako zmenu pomerov a následne nemôže ani dôjsť k vzniku hrubého nepomeru medzi jeho
zaťažením a výhodou žalovaných, ktorý navyše v čase kúpy predmetných nehnuteľností si musel byť

vedomý, že tieto sú zaťažené právom zodpovedajúcim vecnému bremenu v prospech žalovaných a
tak nebude celkom možné zabezpečiť si dostatok súkromia a úplnú bezpečnosť uzamknutím týchto
nehnuteľností, a teda je možné konštatovať, že aj keby pripustil, že došlo k trvalej zmene pomerov, táto
skutočnosť uvádzaná ním ako jediná - ako hrubý nepomer medzi jeho zaťažením a výhodou žalovaných,
by jednoznačne existovala už pred zmenou pomerov. Ďalším predpokladom zrušenia vecného bremena

súdom je poskytnutie primeranej náhrady žalovaným. Žalobca žiadnu náhradu v žalobe nenavrhol,
učinil tak, až na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia. S poukazom na uvedené žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol, keďže neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal vznik
zmeny pomerov od rozhodnutia súdu o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v r.2005 a tým
ani vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou žalovaných, ktorý by bol spôsobilým

pre jeho rozhodnutie o zrušenie vecného bremena. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o § 255
v spojení s § 262 ods.1,2 CSP (ich znenie cituje). Náhrada trov konania bola žalovaným priznaná vo
výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.3. Žalobca podal včas odvolanie proti rozsudku, žiada tento rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uvádza: Odvolanie odôvodňuje podľa § 365 ods.1 písm.
b),h)CSP,t.z.tým,že:1.súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 2. rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podanou žalobou sa domáhal zrušenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a dopravnými prostriedkami cez pozemok CKN
507/4 zapísanom na LV č.XXXX R.. Ú.. K. v časti C Ťarchy po por.č.1 na tom skutkovom základe, že
v dobe od vzniku vecného bremena ešte v období platnosti obyčajového práva na Slovensku došlo v

infraštruktúre obce Jovice k takým podstatným zmenám, že kým na prelome 19. a 20. storočia viedla
k ich nehnuteľnostiam iba jedna prístupová cesta práve cez jeho pozemok, ku dňu rozhodovania súdu
majú žalovaní v 1.,2.rade zabezpečený plnohodnotný prístup k svojim nehnuteľnostiam cez miestne
komunikácie a cez obecný pozemok, pričom žalovaný v 3.rade nevlastní susedné nehnuteľnosti k
CKN 507/4 a žalovaný v 4.rade nevlastní nehnuteľnosti v obci Jovice vôbec. Právni predchodcovia
žalovaných nadobudli právo prechodu na základe rozsudku Okresného súdu (ďalej len OS) Rožňava

5C/36/2003 z 13.1.2005, právoplatného 12.1.2006, ktorým súd určil právo zodpovedajúce vecnému
bremenu na základe vydržania so započítaním vydržacej doby ich právnych predchodcov. Skutkové
tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi a ohliadkou. Hrubý nepomer medzi výhodou oprávnených a
nevýhodoupovinnéhoodôvodnilprávevznikomniekoľkýchnovýchprístupovýchciestknehnuteľnostiam
žalovaných, ku ktorým aj vedie brána ich domu, avšak napriek tomu trvajú na prechode cez jeho

pozemok, ktorý vytvára prístup skratkou - v porovnaní s ďalšou prístupovou cestou bez podstatného
rozdielu vo vzdialenosti. Preto nemôže v plnej miere realizovať vlastnícke právo a nútený je strpieť
obmedzenie, hoci to reálny stav nevyžaduje, dokonca aj vo vzťahu k osobám, ktoré susedné
nehnuteľnosti ani nevlastnia a tak nie je dôvod, aby bolo v prospech týchto osôb jeho vlastnícke právo
obmedzené. Základom jeho argumentácie bolo hodnotenie zmeny pomerov porovnaním aktuálneho

stavu so stavom v čase vzniku vecného bremena okolo r.1884 s poukazom na deklaratórny charakter
rozsudku 5C/36/2003 z 13.1.2005, ktorý deklaroval vznik a existenciu práva už pred vydaním tohto
rozsudku, a to najneskôr k 31.12.1950, teda počas platnosti obyčajového práva, a nie hodnotenie zmeny
pomerov porovnaním aktuálneho stavu so stavom nehnuteľností a možností prístupu k nehnuteľnostiam
ku dňu rozhodovania 13.1.2005, lebo týmto rozsudkom vecné bremeno nevzniklo. Súd zamietol žalobu

o zrušenie vecného bremena z dôvodu, že nedošlo k žiadnej významnej zmene pomerov od obdobia,
kedy OS Rožňava rozsudkom 5C/36/2003 z 13.1.2005, právoplatným 12.1.2006 rozhodol o určení
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Súčasne vo vzťahu k žalovaným v 3.,4.rade uviedol, že je
nepochybné, že nadobudli právo vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam dedením a aj keď
sa v dedičskom konaní vzdali nehnuteľnosti v prospech svojho synovca, aj naďalej ide o ich rodičovský

dom. Takto sa vysporiadal s dôvodmi žaloby a jeho argumentáciou opísanou v bode 1.,6. odôvodnenia
rozsudku. Zastáva stanovisko, že uvedené odôvodnenie rozsudku nie je v súlade s § 220 ods.2 CSP.
Ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku, súd sa obmedzil na sumarizáciu skutkových tvrdení strán,
písomných podaní a súdneho spisu. Neuviedol jasný a logický argument, prečo pri hodnotení zmeny
pomerov vychádzal zo skutkového stavu v čase rozhodovania vo veci 5C/36/2003 a nie zo skutkového

stavu existujúceho v čase vzniku vecného bremena ani z akého dôvodu by malo trvať právo prechodu
cez jeho pozemok v prospech osôb, ktoré susedné nehnuteľnosti nevlastnia. Súd nevyhodnotil dôkazy
jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti a na jeho základnú argumentáciu nedal odpoveď vôbec a ani sa
ňou nezaoberal, hoci ide o skutočnosti relevantné pre rozhodnutie. Rozsudok súdu tak považuje za
zmätočný a nepreskúmateľný. Uvedeným nedostatočným odôvodnením bolo porušené jeho právo na

spravodlivýprocesvzmyslečl.6Dohovoruačl.46ods.1ÚstavySR.Vychádzajúczobsahuodôvodnenia,
súd zrejme klasifikoval rozsudok 5C/36/2003 o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za
konštitutívny, čím nesprávne interpretoval vtom čase platný § 152 O. s. p. Túto skutočnosť však nie je
možné konštatovať s určitosťou, pretože súd rozsudok nedostatočne odôvodnil. V prípade úspechu v
odvolacom konaní žiada o náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku

99,50 € a trov právneho zast. 76,84 €.
4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v
podstate iba opakujú skutočnosti uvádzané už počas konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd
výstižne a presvedčivo vysporiadal.5. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. O naplnenie odvolacieho dôvodu

podľa § 365 ods.1 písm. b) pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé.
6. Podľa 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
7. Z uvedeného ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové

zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci
bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí
stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -
záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 ods.1 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy

protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom strán sporu na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov strán sporu na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je

potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadrovalskutkovýstavveci(§215ods.1CSP)aktorýjerozhodujúcipreprávneposúdenie.Posúdením
veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad
o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k

predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
8. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z cit. § 220 ods.2 CSP
a zásadám súdnej praxe, preto nie je rozsudok nepreskúmateľný.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:

12. Za zmenu pomerov sa nepovažuje sama osebe skutočnosť, že došlo k zmene vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ku ktorej sa vecné bremeno viaže, a to ani vtedy, keď sa nový vlastník ocitol v horšej
situácii, než v čase prevodu.
13. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa viaže vecné bremeno v r.2016 kúpou a jeho
situácia od kúpy do dňa rozhodnutia súdu sa nezmenila, tzn. nedošlo k žiadnej zmene pomerov, preto

nebol dôvod na vyhovenie žalobe a to ani vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4.rade, ktorí nie sú vlastníkmi
susediacich pozemkov.
14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im bola priznaná náhrada jeho trov v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.