Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116882449
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116882449.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne: I.,
adresa na doručovanie: S. občan SR, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodcovský rozsudok - sp. zn. RK-PC-1722/15-EK zo dňa 03.02.2016 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, v konaní pred
rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, proti žalovanej I. o zaplatenie 2 732 eur s príslušenstvomz r u š u j e .

Súd rozhodcovský rozsudok - sp. zn. RK-PC 1723/15-EK zo dňa 03.02.2016 vydaný Stálym

rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, v konaní pred
rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, proti žalovanej Ing. Bc P. o zaplatenie 2 732 eur s príslušenstvom z r u š u j e .

Po právoplatnosti rozsudku, bude vec postúpená rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie v zmysle §
47 ods. 2, 3 Zákona č. 335/2014 Z.z.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 17.03.2016 podala žalobu, ktorou žiadala aby bol zrušený rozhodcovský rozsudok
č.k. RK - PC -1722/15-EK zo dňa 03.02.2016 a rozhodcovský rozsudok č.k. RK-PC-1723/15-EK zo

dňa 03.02.2016, ktoré boli vydané Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter zriadeným záujmovým
združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 28.03.2014 so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 350 eur s 42 mesačnými
splátkami vo výške 72,33 eur a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
jej bol poskytnutý úver 1 350 eur s 42 mesačnými splátkami vo výške 72,33 eur. V rozhodcovských

zmluvách, ktoré tvoria v rámci kontextu zmlúv súčasť predmetných zmlúv o revolvingovom úvere,
bolo v rozhodcovských doložkách dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s
porušením, skončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych
rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, a to

Rozhodcovský súd v Bratislave zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců, IČO: 63 496 558, Slovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s.r.o., IČO: 44 130 481, Victoria rozhodcovský súd vŽiline zriadený pri Victoria Legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, Rozhodcovský súdny dvor zriadený
pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o., IČO: 44 455 453.Výber rozhodcovského súdu, ktorý
bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh.

Žalobkyňa povinnosti z predmetných zmlúv o revolvingovom úvere riadne neplnila, a tak sa dlh podľa
zmluvných dojednaní stal splatný v celku a žalovaný podal dve žaloby o zaplatenie 2 732 eur s
príslušenstvom Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria Arbiter v Žiline. Rozhodcovský súd vzal za
preukázané, že žalovaný si uplatnil nárok plne v súlade s predmetnými zmluvami o revolvingovom
úvere a svoj nárok aj preukázal, a tak vydal rozhodcovský rozsudok č.k. RK - PC -1722/15-EK

zo dňa 03.02.2016, žalobkyni doručený dňa 10.03.2016 a rozhodcovský rozsudok č.k. RK - PC
-1723/15-EK zo dňa 03.02.2016, žalobkyni doručený dňa 10.03.2016. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
rozhodcovské konanie trpí v oboch prípadoch vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 OZ
ako neurčitý právny úkon neplatná. Ďalej rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ
neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť

s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné
podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ a teda žalobkyňa v zmysle § 40 ods. 1
písm. c) Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. V
ďalšej časti žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ďalej
§ 37 ods. 1 a § 52 ods. 1 OZ ako aj na stanovisko schválené dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní

občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Krajského súdu v Prešove a uznesenie NS SR
č.k . 5 Cdo/61/2012 zo dňa 11.7.2012 a § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 a § 54 ods. 2 OZ. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa
má vzťahovať. V zmluve sa uvádza, že sa má uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nárokymedzizmluvnýmistranami,vyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamizmluvyorevolvingovom

úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere. V tejto rozhodcovskej
zmluve je nejasne určená zmluva o revolvingovom úvere, ktorá nie je špecifikovaná . Na základe
tohto je teda právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve neurčitý a rozhodcovská zmluva je
podľa § 37 OZ neplatná. Žalobkyňa ďalej definovala spotrebiteľský úver a uviedla, že je nesporné že
zmluva uzavretá medzi účastníkmi o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014 a č.

XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014 je zmluva o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovská zmluva, ktorá
zakladá právomoc rozhodcovského súdu Victoria arbiter ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je neplatná. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo
vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy
ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje

kompaktný vopred pripravený celok, ktorý upravuje riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo
zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník tak podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať
a akceptácia tejto zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru alebo rozhodcovskú zmluvu spolu
s úverom odmietnuť. Mala za potrebné konštatovať, že rozhodcovská zmluva s poukázaním na
článok 6 ods. 1 a článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách ako aj na § 52 a nasl. OZ, článok 144 ods. 1 a článok 7 ods. 2
Ústavy a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora je ako zmluvná podmienka neprijateľná
a teda je absolútne neplatná. Žalobkyňa uviedla, že podľa ustálenej súdnej praxe došlo k narušeniu
smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa
považuje konanie pred rozhodcovským súdom za také, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu

spotrebiteľa a domáha sa teda zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. j)
Zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa poukázala na článok 14 bod 14.1. zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere ohľadne omeškania a zmluvnej pokuty a § 9 ods. 2 písm. p)
a q) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Samotný procesný postup rozhodcovského

súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o objektívnosti, pretože
rozhodcovský súd vybral žalovaný. Žalobkyňa považuje článok 14 bod 14.1. zmluvných dojednaní
predmetných zmlúv o revolvingovom úvere, ktoré upravujú nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú
podmienku, a teda neplatné ustanovenie zmluvy z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % z dlžnej
čiastky za každý deň omeškania je neprimerane vysoká a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na § 9

ods. 2 písm. p) a q) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nemôže veriteľ od spotrebiteľa
požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o revolvingovom úvere. V zmluve č.
XXXXXXXXXX . zo dňa 20.03.2014 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani výška,
ktorá je uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania, čosú úverové podmienky, majú slúžiť k tomu aby nebolo nutné v každej zmluve prepisovať dojednania
technického alebo vysvetľujúceho charakteru, ale nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej,
zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa

dojednanie, ktoré sú pre neho nevýhodné a o ktorých predpokladá, že môžu uniknúť jeho pozornosti.
Žalobkyňa dodala, že predmetné zmluvy o revolvingovom úvere ako spotrebiteľské zmluvy by mali
obsahovať aj údaje o výške, počte a termínoch splátky istiny, k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia týchto náležitostí
spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšej časti žalobkyňa

poukazuje na kategóriu dobrých mravov ako všeobecne uznávaných pravidlách morálky a uvádza,
že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere svojim obsahom a účelom sú jednoznačne
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, teda sú absolútne neplatné. V predmetných zmluvách o
revolvingovom úvere sú obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu
- realizácie, pričom ustanovenie § 3 ods. 1 OZ hovorí, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Táto rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte vypuklejšia než rovina uzavretia zmluvy, lebo

práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý účel a ide o zneužitie práva zo
strany nebankového subjektu. Prostredníctvom § 3 ods. 1 OZ sa v súkromnom práve uplatňuje zásada
zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva na sociálne škodlivé ciele, a to buď v rozpore so záujmami
jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomných vyjadreniach zo dňa
12.05.2016 a 21.05.2016 uviedol, že pre zrušenie rozhodcovských rozsudkov v danej veci nie sú
dané zákonné dôvody. Tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovské zmluvy sú neurčité považoval za vecne
nesprávne predovšetkým vzhľadom na čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy, ktorý presne identifikuje zmluvu
o revolvingovom úvere, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje. Mal za to, že pri akomkoľvek

použití výkladových pravidiel obsiahnutých v § 355 OZ je nepochybné že rozhodcovská zmluva č.
XXXXXXXXXX odkazuje na zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Uvedené vyjadrenie platí
aj ohľadne rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá vo svojom kontexte odkazuje na Zmluvu
o revolvingovom úvere č... Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovská doložka má byť
neprijateľnou podmienkou odporuje právnej úprave relevantnej v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy a

aj rozhodovacej činnosti súdov. Právna úprava platná v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy výslovne
za neplatnú určovala len takú rozhodcovskú doložku, ktorá ako jedinú možnosť riešenia sporov medzi
dodávateľom a spotrebiteľom stanovila riešenie v rozhodcovskom konaní, pričom uvedené vyplýva aj
z ust. § 53 ods. 6 písm. r) OZ. Taktiež mal za to, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola medzi stranami
sporu uzavretá má povahu individuálneho právneho úkonu a preto ani z tohto dôvodu nemôže byť

neplatnou. Ak by sa mal pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, tak je na mieste záver, že ide o
každé také ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré
síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať.
Mal za to, že v pomeroch tejto veci sú podstatné dve možnosti žalobkyne jednak je to ustanovenie o
tom, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru a teda že k jej uzavretiu vôbec

nemusí dôjsť a druhé je ustanovenie o možnosti jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy
úkonom žalobkyne - odstúpením od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu. Práve možnosť dodatočného
odstúpenia od zmluvy sa javí ako základný fakt, ktorý neguje tvrdenie žalobkyne. Rozhodcovská zmluva
totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia
sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej

informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Žalobkyňa bola
v danom čase informovaná o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok a zároveň existencia
rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy žalobkyňa si v lehote 14 dní mohla uzavretie
rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Mala právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne, o
čom bola informovaná transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou položkou sa v bode 7

rozhodcovskejzmluvynachádzaloustanovenieotomtooprávnení. Ďalejvyjadrilnázor,žerozhodcovská
zmluva nie je neplatná na základe toho, či je alebo nie je ako právny úkon dohodnutý individuálne.
Aj z ustanovenia § 53 ods. 1 a 2. OZ vyplýva, že ustanovenie je neplatné, ak nie je individuálne
dojednané a súčasne ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech
spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že niečo nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje neplatnosť. K

námietke žalobkyne, že nemala možnosť sa oboznámiť s predpismi rozhodcovského konania uviedol, že
predpisy rozhodcovských súdov boli jednak zverejnené v Obchodnom vestníku a aj na webovom sídle
rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti konštatoval, že je potrebné odlišovať možnosť oboznámiť sa s
dokumentom a nevyužitie tejto možnosti. Zároveň dal do pozornosti, že stály rozhodcovský súd vykonalvo vzťahu k žalobkyni všetky povinnosti spojené s jeho informovaním v zmysle § 25 ods. 4 zákona č.
335/2014 Z.z. Taktiež uviedol, že zmluvné dojednania nie sú všeobecnými obchodnými podmienkami.
Ide o súčasť zmluvy, uvedenú na tom istom liste a tvoriace obsah zmluvy. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm.

q) zákona v čase uzavretia úverových zmlúv ani neplatilo a odkaz na § 9 ods. 2 písm. p) považoval
žalovaný za zmätočný, keďže žiadne ustanovenie zmluvy neobmedzuje zodpovednosť žalovaného ako
dodávateľa.Vsúvislostistvrdeniamižalobkyneozmluvnejpokute,uviedol,žetototvrdeniejevrozpores
relevantnou právnou úpravou. Poukázal na znenie ustanovenia § 53b ods. 1 OZ v spojení s ustanovením
§ 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Mal za to, že tvrdenie žalobkyne odporuje vôbec

podstate a zmyslu právnej úpravy neprijateľnej podmienky. Tá totiž smeruje k tomu, aby postavenie
spotrebiteľa nebolo nevýhodnejšie oproti tomu, čo právna úprava predpokladá a povoľuje. Zdôraznil, že
výška zmluvnej pokuty 0,04 % denne neprevyšuje trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. K
tvrdeniu žalobkyne, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) OZ, uviedol, že toto nie
je konkretizované, a teda žalobkyňa nesplnila základnú povinnosť podľa § 79 ods. 1 O.s.p.. Zároveň
toto tvrdenie považoval za zavádzajúce a vecne neopodstatnené. Poukázal, že zmluva obsahuje výšku

splátky 72,33 eur, počet splátok 42 a dátum ich splatnosti. Ďalej uvedené obsahuje aj oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Mal za to, že je nutné vychádzať pri
výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. z ustanovení smernice Rady 2008/48,
a to čl. 10 ods. 1 písm. h) v spojení s článkom 22. Uviedol, že predmetná smernica má v rámci únijného
právapovahuplnejharmonizácie.Členskéštátypretoniesúoprávnenéčiužlegislatívnealeboaplikačne

prijímať odchylné ustanovenia. Zdôraznil, že výslovne to vyplýva z článku 22 smernice. Citoval čl. 10
ods. 1 písm. h) smernice. Bol názoru, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona je nutné vychádzať zo
znenia smernice. Navrhol žalobkyňu zaviazať na náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného.

3. Okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 23.05.2016, na ktorom za účasti žalobkyne

a ospravedlnenej neúčasti žalovaného, vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci samej rozhodol.
Žalobkyňa pred súdom zotrvala na dôvodoch podľa písomnej žaloby pričom zdôraznila, že úver
jej bol poskytnutý ako spotrebiteľský a týmto sa domáha svojich práv, ktoré boli porušené vo
vzťahu ku nej ako spotrebiteľovi, a to hlavne tým, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie
právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je ako neurčitý právny úkon

neplatná. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve označila ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Uviedla, že nemala možnosť sa skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu a preto považovala túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú a poprela
platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedla, že určenie právomoci nie je určité a neobsahuje žiadnu
špecifikáciu sporov, ktorou sa má uplatniť. Taktiež uviedla, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a keďže

rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve nebola s ňou ako spotrebiteľom individuálne
prejednaná, ale bola jej daná v predtlačenej forme, do ktorej sa vpisuje, čiže ako vopred pripravený
celok, boli porušené jej práva. Tvrdila, že všetky dokumenty jej boli dané v jednej kope, kde nemala
priestor a možnosť vnímať, že podpísala rozhodcovskú zmluvu. Došlo tak aj k znevýhodneniu jej ako
spotrebiteľa, ako slabšej strany. Konštatovala, že v uvedenej úverovej zmluve sú obsiahnuté práva a

povinnosti, ktoré sú rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu.

4. Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 41Csr/3/2016-84 zo dňa 23.05.2016 tak, že
žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal ju k náhrade trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa dňa 27.06.2016, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie
(č.l. 99 a nasl. spisu).

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 7CoSr/1/2016 zo dňa 26.10.2016 zrušil
rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súhlasí so

záverom súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedeného dôvodu mal za možné
tento právny vzťah považovať za spotrebiteľský v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorú
skutočnosť napokon nespochybňovali ani strany sporu. Mal za to, že okresný súd postupoval správne,
keď skúmal rozhodcovskú zmluvu z hľadiska či táto bola alebo nebola uzatvorená so žalobkyňou ako

spotrebiteľkou individuálne. So záverom, ku ktorému okresný súd pri svojom skúmaní rozhodcovskej
zmluvy na základe vykonaného dokazovania dospel, sa však už odvolací súd nestotožnil. Pritom
súhlasil s názorom okresného súdu, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnejrozhodcovskej zmluvy. Mal za to, že táto skutočnosť však bez ďalšieho ešte neodôvodňuje záver,
že táto dohoda bola individuálne dohodnutá. Uviedol, že len zo samotnej skutočnosti, že žalovaný
predložil žalobkyni na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera,

nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, ale ani záver, že
individuálne dojednaná nebola. Za podstatné považoval to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá
bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Uviedol, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by
malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobkyni návrh na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyňa mala
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby
tým došlo k zmareniu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a ďalej, že žalobkyni boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Konštatoval,
že okresný súd napriek námietkam žalobkyne sa bližšie posúdením uvedených okolností uzavretia
rozhodcovskej zmluvy nezaoberal. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že zmluvu uzatvárala v čase

„zníženej bdelosti“ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jej
záujmu. Uviedol, že okresný súd sa tak pri posúdení či išlo o individuálne dojednanú rozhodcovskú
zmluvu, mal týmito okolnosťami zaoberať, zisťovať ich a následne hodnotiť. Ďalej okresnému súdu
vytkol, že sa opomenul vysporiadať aj s následným samotným znením tejto rozhodcovskej zmluvy
a vyhodnotiť či tam uvedené zmluvné dojednania sú v súlade s právom na ochranu spotrebiteľa, či

svojimi dôsledkami a cieľom, ktorý sledujú, nejde o narušenie rovnováhy medzi právami a povinnosťami
účastníkov tejto zmluvy. Prisvedčil žalobkyni, že okresný súd sa pri svojom rozhodovaní opomenul
zaoberať aj hodnotením či rozhodcovský súd pri vydávaní napadnutého rozhodcovského rozsudku
správne zistil skutkový stav, ako aj či vychádzal pri rozhodovaní zo všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, prípadne či zistenie porušenia týchto právnych predpisov

mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z.). Konštatoval, že z
odôvodenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, že okresný súd rozhodcovský rozsudok
a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z týchto hľadísk hodnotil a za tým účelom dostatočne zistil
skutkový stav veci. Z uvedených dôvodov preto rozsudok okresného súdu zrušil s tým, že okresný súd v
ďalšom konaní doplní skutkové zistenia vykonaním dokazovania ohľadom uzatvárania rozhodcovských

zmlúv. Najmä za akých okolností boli tieto žalovaným žalobkyni predložené, ako jej bola daná možnosť
oboznámiť sa s obsahom týchto zmlúv, zasahovať do tohto obsahu, prípadne aké jej bolo dané poučenie
o možnosti odmietnutia uzatvorenia tejto zmluvy, prípadne či vôbec takéto poučenie bolo dávané. Ďalej
sa bude zaoberať posúdením správnosti záverov rozhodcovského súdu v jeho rozsudkoch z hľadiska
ich súladnosti s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Po zistení uvedených skutočností zaviazal okresný súd vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonné parametre dané pre písomné vyhotovenie súdnych rozhodnutí.

7. Následne okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 10.03.2017, na ktoré sa dostavila
len žalobkyňa. Žalovaný riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súdu uviedol,

že sa pridržiava doterajších vyjadrení.

8. Žalobkyňa pred súdom nad rámec doterajších písomných podaní a prednesov pri výsluchu v súlade
s § 195 CSP v spojení s § 295 CSP uviedla, že predmetné rozhodcovské zmluvy jej boli predložené
v rámci zmluvy, všetky listiny tam boli spoločne založené a podpisovalo sa to všetko naraz. Nebola

však oboznámená s tým, čo rozhodcovská zmluva pre ňu znamená. Tvrdila, že nemala možnosť
oboznámiť sa s obsahom týchto zmlúv, nakoľko tieto boli súčasťou jedného balíka. Rozhodcovské
zmluvy si nevšimla. Bolo jej vysvetlené len to, čo je revolvingový úver. Ďalej uviedla, že nebola
informovaná o možnosti voľby prijať alebo neprijať rozhodcovskú zmluvu, resp. riešiť alebo neriešiť
spor v rozhodcovskom konaní. Nebolo jej ani vysvetlené, čo znamená riešiť spor v rozhodcovskom

konaní. Nebola informovaná o skutočnosti, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Nebolo jej dané ani poučenie o možnosti odmietnutia
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Sama sa s obsahom rozhodcovských zmlúv neoboznámila, nečítala
ich.Skutočnosť,žerozhodcovskézmluvynapriektomupodpísalapovažovalazasvojuchybu.Soznením
rozhodcovských zmlúv sa neoboznámila ani následne doma v kľude, neskontrolovala si čo podpísala.

Nepovažovala to za potrebné, zaujímala ju len časť týkajúca sa splátkového kalendára. Ďalej uviedla, že
nemala vedomosť ani o tom, že môže od zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od podpisu. O tejto možnosti
ju nikto neinformoval. Zároveň však uviedla, že bodu 7 predmetnej rozhodcovskej zmluvy, v ktorom je
ustanovené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnychdní od uzavretia tejto zmluvy, rozumie. Uviedla, že pri uzatváraní úverovej zmluvy sa spoliehala len na
skutočnosti uvedené žalovaným. Obsah listín a dokumentov, ktoré podpísala nezisťovala. O existencii
rozhodcovskej zmluvy sa dozvedela až keď dostala prvé predvolanie na súd. O týchto nadobudla

vedomosť až pri obdržaní rozhodcovských rozsudkov. Predmetné zmluvy podpísala bez nátlaku, z
vlastnej vôle. Vyjadrila názor, že pri podpise úverovej zmluvy nebola dostatočne obozretná, keď
podpísala niečo, čo prehliadla. Inak by sa pýtala čo to znamená. Ďalej uviedla, že nebola informovaná
o možnosti neprijatia rozhodcovskej zmluvy, o možnosti jej odmietnutia alebo o možnosti odstúpenia od
nej. Dokumenty, ktoré podpísala, do času doručenia rozhodcovského rozsudku nekontrolovala. Doma

ich odložila, viac ich nekontrolovala, bola rada, že dostala úver. Uviedla že pri uzatváraní zmluvy o
revolvingových úveroch a pri uzatváraní rozhodcovských zmlúv konala s pani Zuzanou Mažgútovou. S
touto osobou komunikovala a v jej prítomnosti predmetné zmluvy podpisovala. Ďalej uviedla že nemala
vedomosť o tom, že rozhodcovské zmluvy nemusí prijať ani o tom, že rozhodcovské zmluvy nie sú pre
získanie úveru podmienkou.

9. Ďalšie pojednávanie v danej veci vytýčil okresný súd na deň 24.04.2017, na ktoré sa rovnako dostavila
len žalobkyňa, ktorá v rámci prednesu pred súdom uviedla, že k danej veci nemá záujem už nič viac
uviesť. Žalovaný sa nedostavil. Svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil. Súhlasil s pojednávaním v
jeho neprítomnosti, s tým že sa pridržiava doterajších vyjadrení.
10. Súd na predmetnom pojednávaní (24.04.2017) nevykonal ani dôkaz výsluchom predvolanej

svedkyne S., keď táto sa s ospravedlnením na vytýčený termín pojednávania nedostavila. Písomným
podaním zo dňa 29.03.2017 (č.l.138 spisu) však súdu oznámila, že u žalovaného nepracuje od
30.04.2015. Žalobkyňu si ako klientku nepamätá. Takisto si nepamätá ani podmienky o poskytnutí
úverov. Vychádzajúc z uvedeného súd vyhodnotil dôkaz výsluchom tejto svedkyne Zuzany Mažgútovej
ako neúčelný. Tento dôkaz s poukazom na písomné vyjadrenie nepovažoval okresný súd za účelom

zistenia skutkového stavu veci za potrebné uskutočniť.

11. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dokladov, a to žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014 (č.l. 9 - 11
spisu), rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014 (č.l. 12 -13 spisu), oznámením

veriteľaoschváleníúverudlžníkovi/zmluvouorevolvingovomúvereč.8XXXXXXXXXzodňa28.03.2014
(č.l. 14 spisu), žalobou o zaplatenie pohľadávky vo výške 2 732 Eur s príslušenstvom zo dňa 25.09.2015
(č.l. 15 - 17 spisu), žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014 (č.l.18 - 20 spisu), rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX. zo dňa
28.03.2014(č.l.21-22spisu),oznámenímveriteľaoschváleníúverudlžníkovi/zmluvouorevolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014 (č.l. 23 spisu), žalobou o zaplatenie pohľadávky vo výške
2 732 Eur s príslušenstvom zo dňa 25.09.2015 (č.l.24 - 26 spisu), rozhodcovským rozsudkom č.k. RK-
PC-1722/15-EK zo dňa 03.02.2016 (č.l. 27 - 42 spisu), rozhodcovským rozsudkom č.k. RK-PC-1723/15-
EK zo dňa 03.02.2016 (č. l. 43 - 58 spisu) vyjadrením k návrhu na začatie konania (č.l. 70 spisu).

12. Podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500044580
zo dňa 28.03.2014 a žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500044582 zo dňa 28.03.2014 bolo zistené, že boli uzavreté dve zmluvy medzi veriteľom Profi Credit
Slovakia s.r.o. a dlžníkom Ing. Soňou Repáňovou, PhD. a podľa bodu 5 žalobkyňa požiadala a podľa
bodu 6 boli schválené úvery (úverový limit) 1 350 eur. Ďalej sa v týchto predmetných žiadostiach/

zmluvách uvádza splatnosť úveru, počet splátok, výška mesačných splátok, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť, predpokladaná RPMN a priemerná RPMN a poskytnutá čiastka revolvingu a ročná
úroková sadzba revolvingu. Zmluvy boli podpísané žalobkyňou 27.03.2014 a žalovaným 28.03.2014.
Podľa čl.7 predmetných žiadostí/zmlúv dlžník a veriteľ odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou týchto žiadostí/zmlúv.

Podľa bodu 13 predmetných žiadostí/zmlúv sa uvádza, že ich riadnym vyplnením a podpisom uzavrel
veriteľ a dlžník zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania
(na zadnej strane týchto žiadostí/zmlúv). V článku 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní je upravená
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru s
uvedením totožného čísla zmluvy sú uvedené údaje o schválenom úvere.

13. Podľa rozhodcovských zmlúv č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. bolo zistené, že boli uzavreté
medzi totožným veriteľom a dlžníkom ako vyššie uvedené zmluvy o revolvingovom úvere a v každej
tejto rozhodcovskej zmluve podľa bodu 1 dlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasís uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 2 veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi
veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa,

pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa
bodu 3 veriteľ pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzavretia , a to
nasledovne:Dôsledkomuzavretiatejto rozhodcovskej zmluvyjemožnosť riešeniasporovvyplývajúcich
alebosúvisiacich sustanoveniami zmluvy orevolvingovomúveresčíslomzmluvy totožnýmako ječíslo
tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria , s porušením, ukončením či neplatnosťou

zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní.
Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V ďalšej časti bod 5 sa uvádzajú spory,
ktoré budú riešené v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo Stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov a uvádzajú sa štyri rozhodcovské súdy,
mimo iné Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Podľa bodu 7 je dlžník oprávnený od zmluvy odstúpiť
bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Žalobkyňa podpísala predmetné

rozhodcovské zmluvy v Žiline 27.03.2014 a žalovaný v Bratislave 28.3.2014.

14. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/ zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX. zo dňa 28.03.2014 bola zistená schválená výška úveru 1 350 eur. Rovnako podľa
oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8XXXXXXXXX zo

dňa 28.03.2014 bola zistená schválená výška úveru 1 350 eur. Ďalej sa v týchto oznámeniach
uvádza splatnosť úveru, výška mesačnej splátky, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru, periodicita splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy
splácania, celková výška úveru, RPMN úveru, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania
zmluvy o revolvingovom úvere, schválená výška revolvingu, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní

revolvingu, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu, RPMN po vykonaní revolvingu
(predpokladaná výška), úverový limit, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za
celú dobu čerpania úveru) odplata za poskytnuté služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody
o poskytnutí služby, ročná úroková sadzba revolvingu, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania,
dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o

revolvingovom úvere.

15. Podľa žaloby sp. zn. RK-PC 1722/15/EK zo dňa 25.09.2015 bolo zistené, že žalovaný Profi Credit
Slovakia s.r.o. ako žalobca podal žalobu proti žalovanej Ing. Soni Repáňovej, PhD. o zaplatenie
pohľadávky 2 732 eur s príslušenstvom a táto bola doručená 04.10.2015 Rozhodcovskému súdu

Victoria arbiter v Žiline.

16. Podľa žaloby sp. zn. RK-PC 1723/15/EK zo dňa 25.09.2015 bolo zistené, že žalovaný Profi Credit
Slovakia s.r.o. ako žalobca podal žalobu proti žalovanej Ing. Soni Repáňovej, PhD. o zaplatenie
pohľadávky 2 732 eur s príslušenstvom a táto bola doručená 04.10.2015 Rozhodcovskému súdu

Victoria arbiter v Žiline.

17. Podľa rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovskému súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline,
č.k. RK - PC -1722/15-EK zo dňa 03.02.2016 bolo rozhodnuté o povinnosti žalobkyne, ktorá bola v
rozhodcovskom konaní žalovanou, zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského

rozsudku sumu vo výške 2 732 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo
výške 0,55 % ročne zo sumy 72,33 eur od 02.07.2014 do 07.07.2014, zo sumy 72,33 eur od 02.08.2014
do 07.08.2014, zo sumy 72,33 eur od 02.12.2014 do 07.07.2015, zo sumy 61,93 eur od 08.07.2015
do 25.08.2015, zo sumy 55,79 eur od 26.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 72,33 eur od 02.01.2015
do zaplatenia , zo sumy 72,33 eur od 02.02.2015 do zaplatenia , zo sumy 72,33 eur od 02.03.2015

do zaplatenia, zo sumy 2 459,22 eur od 30.03.2015 zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná
pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1 350 eur, pričom odo dňa
nasledujúcehopodnidosiahnutiatejtosumy ježalovanápovinná platiťžalobcovi ibaúrok zomeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 732 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky vo výške 143,52 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku

za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 287,04 eur.

18. Podľa rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovskému súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline,
č.k. RK - PC -1723/15-EK zo dňa 03.02.2016 bolo rozhodnuté o povinnosti žalobkyne, ktorá bola vrozhodcovskom konaní žalovanou, zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku sumu vo výške 2 732 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo
výške 0,55 % ročne zo sumy 72,33 eur od 02.07.2014 do 07.07.2014, zo sumy 72,33 eur od 02.08.2014

do 07.08.2014, zo sumy 72,33 eur od 02.12.2014 do 07.07.2015, zo sumy 61,93 eur od 08.07.2015
do 25.08.2015, zo sumy 55,79 eur od 26.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 72,33 eur od 02.01.2015
do zaplatenia, zo sumy 72,33 eur od 02.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 72,33 eur od 02.03.2015
do zaplatenia, zo sumy 2 459,22 eur od 30.03.2015 zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná
pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1 350 eur, pričom odo dňa

nasledujúcehopodnidosiahnutiatejtosumy ježalovanápovinná platiťžalobcovi ibaúrok zomeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 732 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky vo výške 143,52 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku
za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 287,04 eur.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec posúdil podľa nižšie uvedených

ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvných
vzťahov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere, ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere, ak
sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny,

posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere, ak však
z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme
vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou

vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere, ak
je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu,
sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací

predpis.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o
úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere,
ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov

z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov,
následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť

úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách v znení účinnom v
čase uzavretia zmlúv o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách v znení účinnom v

čase uzavretia zmlúv o úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y)

20. Súd vec posúdil ďalej podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní (napriek tomu, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovských rozsudkov podľa zákona
č. 244/2002 Z.z.), a to v znení účinnom v čase začatia konania, keď rozhodcovské konanie, ktorého
predmetomjedanáveczačalpo01.01.2015(dňa25.09.2015).Rozhodcovskézmluvyvšaksúdposúdilv
zmysleprechodnéhoustanovenia§73ods.3zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskom
konaní, podľa predpisov účinných v čase ich uzavretia. V danom prípade rozhodcovské zmluvy boli

uzavreté dňa 28.03.2014, teda pred 01.01.2015

21. Súd zistil, že žaloba o zrušenie rozhodcovských rozsudkov bola podaná včas, a to v lehote podľa
§ 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
začatia konania.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom
v čase začatia konania, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

22.Súdvintenciáchzrušujúcehouzneseniakrajskéhosúduvyhodnocovalsamotnézneniepredmetných

rozhodcovských zmlúv v súlade s právom na ochranu spotrebiteľa a nezistil žiaden dôvod neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, či už v z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky a absolútnej neplatnosti pre
rozpor s dobrými mravmi alebo zo zákonom, či z dôvodu formálnych vád či nedostatku prejavu vôle.
Rovnako nezistil, že by zmluvné dojednania rozhodcovských zmlúv narúšali rovnováhu medzi právamia povinnosťami účastníkov týchto zmlúv. Dospel tak k záveru, že dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. nie je daný.

23. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania boli
uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2014.
Zároveň ako samostatné boli uzavreté dňa 28.03.2014 rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX, čo sú čísla totožné s číslami predmetných revolvingových zmlúv. Rozhodcovské zmluvy
boli tak preukázateľne uzavreté pri uzatváraní zmlúv o úvere ako samostatné zmluvy na samostatnom

liste v písomnej forme. V obsahu zmlúv bolo dostatočné poučenie o charaktere rozhodcovskej zmluvy,
či charaktere rozhodcovského konania a aj o možnosti odmietnutia jej uzavretia so zdôraznením, že
odmietnutie rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na platnosť a uzavretie zmluvy o úvere. Úvery tak neboli
podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Ani formulácia v zmluve o tom, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úveru, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou

príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred tam uvedenými rozhodcovskými súdmi podľa
rokovacieho poriadku týchto súdov, tak nemohla spôsobiť neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V čl. 3
každej z týchto zmlúv sa uvádza, že ide o možnosť riešenia sporov, ktoré vyplývajú alebo súvisia
s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úveru s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto
rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na takúto špecifikáciu, a to že ide o vzťahy podľa zmlúv o

revolvingovom úvere s totožným číslom, je nesporné, že je tu splnená podmienka určitosti predmetu
rozhodcovských zmlúv a rozhodne nemožno konštatovať, že tieto rozhodcovské zmluvy sú neurčité
právne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež v ďalšej časti v každej z týchto zmlúv
v čl. 5 sa uvádza aké spory, nároky a nezrovnalosti medzi zmluvnými stranami budú prejednávané pred
rozhodcovským súdom a podľa znenia tohto bodu 5 je zrejmé, že ide o všetky spory, ktoré vznikli medzi

účastníkmi zmluvných vzťahov. Ani v tomto prípade tak nemožno konštatovať neurčité vymedzenie
predmetu rozhodcovských zmlúv, a nejde tak o neurčité právne úkony. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že
nemala možnosť sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu,
tak tu sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného a je zrejmé, že žalobkyňa mala možnosť v Obchodnom
vestníku sa oboznámiť s rokovacím poriadkom, štatútom ako aj so všetkými zmenami, zoznamom

rozhodcov pokiaľišloostály rozhodcovskýsúd,ktorý jeuvedenýakosúd,ktorýbudeprejednávaťspory
medzi účastníkmi podľa predmetných zmlúv o úvere. Ani na základe tohto tak nemožno konštatovať,
že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

24. Na základe tohto jednoznačne vyplýva, že uzatvorenie týchto rozhodcovských zmlúv nebolo

podmienkou uzavretia úverových zmlúv, o čom by žalobkyňa ako dlžník vedela po oboznámení sa s
textom rozhodcovských zmlúv, zároveň je tu v každej z týchto zmlúv jednoznačne uvedené, že má
možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Tieto
rozhodcovské zmluvy boli zároveň uzavreté ako samostatné zmluvy, nešlo o súčasť zmluvy o úvere.
Na základe všetkých týchto skutočností možno konštatovať, že tieto rozhodcovské zmluvy boli riadne

dojednané medzi účastníkmi s určitým predmetom a týkali sa úverových zmlúv, ale zároveň uzavretie
týchto rozhodcovských zmlúv nebolo podmienkou uzatvorenia úverových zmlúv a žalobkyňa ako
dlžník nebola povinná prijať návrh týchto rozhodcovských zmlúv a zároveň bez uvedenia dôvodu jej bolo
umožnenéodtýchtorozhodcovskýchzmlúvodstúpiť vdostatočnejaprimeranejlehote14kalendárnych
dní od uzavretia zmlúv.

25. Súd konštatuje, že samotné uzavretie rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom na prípadné riešenie
sporov nie je a nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
r) OZ a nejde ani o obchádzanie zákona, pretože zákon sám dovoľuje riešenie sporov v konaní pred
rozhodcom. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy by bolo neprijateľné len vtedy, kedy by sa na jej uzavretie

nevyžadovala súčinnosť spotrebiteľa (vyznačenie prijatia), mala by byť prijatá uzavretím inej zmluvy
ako jej súčasť bez výslovnej vôle uzavrieť takúto zmluvu, alebo by vyžadovala od spotrebiteľa, aby
spory ako spotrebiteľ riešil len v rozhodcovskom konaní. V danom prípade však samotné rozhodcovské
zmluvy v čl. 5 umožňovali spory riešiť aj v súdnom konaní. Bolo dostatočne špecifikované, že všetky
spory ktoré vyplývajú z týchto úverových zmlúv sa prejednávajú, a to buď príslušným súdom v súdnom

konaní alebo v rozhodcovskom konaní, kde boli špecifikované štyri rozhodcovské súdy s tým, že výber
rozhodcovského súdu bol ponechaný na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Súd dodáva,
že ak žalobkyňa nemala v úmysle zmluvu uzavrieť, nemala ju podpísať. Nejaké iné skutočnosti, ako
napríklad nátlak, či tieseň pri podpise zmluvy neboli preukázané.26. Ďalej žalobkyňa uviedla, že tieto rozhodcovské zmluvy neboli individuálne dojednané a boli
nevyhnutnou podmienkou uzavretia zmlúv o úvere, čo taktiež možno kvalifikovať ako neprijateľnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. S týmto
tvrdením žalobkyne nemožno súhlasiť. Podľa predložených rozhodcovských zmlúv v bode 2 každej z
týchto zmlúv sa výslovne konštatuje, že veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Zároveň sa uvádza, že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa

a dlžník aj vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa informovaný. Zároveň v čl. 7 je
umožnené dlžníkovi odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto
zmluvy, a to v písomnej forme. Okresný súd má za to, že ak žalobkyňa mala možnosť rozhodcovské
zmluvy neprijať, odmietnuť, či anulovať bez následkov vo vzťahu k úverovým zmluvám, nebolo zo
strany súdu možné dospieť k záveru, že tieto rozhodcovské zmluvy neboli individuálne dohodnuté, keď
žalobkyňa svojim podpisom so znením týchto vyjadrila súhlas.

27. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že zmluvy uzatvárala v čase zníženej bdelosti pri uzatváraní zmlúv
o revolvingovom úvere, ktorá bola vo sfére jej záujmu, okresný súd z vykonaného dokazovania
zistil, že žalobkyňa pri podpisovaní predmetných zmlúv nevyvinula náležitú starostlivosť svedčiacu
priemernému spotrebiteľovi. Súdny dvor ES zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako v rozumnej

miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky
spotrebiteľov. Priemerný spotrebiteľ je spotrebiteľ v rozumnej miere dobre, resp. bežne, informovaný,
vnímavý a obozretný. Priemerného spotrebiteľa nemožno považovať za naivného a nepozorného,
ale priemerný spotrebiteľ má istú povinnosť aktivity. Od priemerného spotrebiteľa sa tak vyžaduje
určité kontrolné úsilie, aby zistil do akých zmluvných vzťahov vstupuje. Priemerný spotrebiteľ sa

vyznačuje aj istým stupňom vedomostí a jazykových schopností, a to pri zohľadnení sociálneho statusu
priemernej strednej triedy s predpokladom vzdelávania a tiež kultúrneho vývoja. Žalobkyňa sa však
ako priemerný spotrebiteľ vychádzajúc z koncepcie priemerného spotrebiteľa vypracovanej judikatúrou
súdneho dvora EÚ preukázateľne nesprávala. Nemožno dať za pravdu tvrdeniam žalobkyne, podľa
ktorých pri uzatváraní predmetných zmlúv nebola informovaná vo vzťahu k rozhodcovských zmluvám.

Hoci žalobkyňa tvrdí, že v čase pri predložení a podpisovaní predmetných zmlúv nemala možnosť
oboznámiť sa s obsahom týchto zmlúv, nebola žalovaným informovaná o existencii rozhodcovskej
doložky a nebolo jej vysvetlené čo tento inštitút predstavuje, okresný súd má za to, že následne mala
žalobkyňa možnosť po podpise týchto zmlúv sa s ich znením oboznámiť v domácom prostredí. Mala
možnosť si tieto tak v kľude, bez časového stresu, prečítať, a tieto v súlade so svojimi záujmami

posúdiť. Žalobkyňa však podpísané dokumenty, resp. ich obsah, následne neskontrolovala, nezisťovala
aké dokumenty vlastne podpísala, tieto bez ich prečítania doma odložila. Ani neskôr nepovažovala
za potrebné sa s týmito oboznámiť. Spoliehala sa len na skutočnosti tvrdené žalovaným. Okresný
súd dospel k záveru, že žalobkyňa nebola dostatočne obozretná a vnímavá. Nekonala ako primerane
pozorný a vnímavý spotrebiteľ, a to v rozpore so svojimi vlastnými záujmami a požiadavkami kladenými

na spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky tak možno v konkrétnom prípade vyhodnotiť ako
výsledok slobodného rozhodnutia žalobkyne, ako výsledok individuálneho dohodnutia medzi stranami
sporu. Ak by žalobkyňa konala ako priemerný spotrebiteľ bola by prečítaním obsahu rozhodcovských
zmlúv dobre informovaná o charaktere rozhodcovského konania. Nešlo o neprijateľnú podmienku,
keďže žalobkyňa mohla túto podmienku opakovane dodatočne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým

bol ovplyvnený zvyšok úverového vzťahu. Tak ako už bolo vyššie uvedené uzavretie rozhodcovskej
zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom
a dlžníkom. Žalobkyňa nebola povinná prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa a mala
možnosť odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto rozhodcovskej
zmluvy, o ktorej skutočnosti by mala žalobkyňa vedomosť, keby sa v čase po podpise zmluvy zaujímala

o to, aké dokumenty vlastne podpísala. Naviac žalobkyňa uviedla, že zneniu ustanovenia bodu 7
rozhodcovských zmlúv rozumie. Okresný súd má tak za to, že pokiaľ by sa žalobkyňa správala ako
priemerný spotrebiteľ mala možnosť riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, už v začiatku
zmluvného vzťahu so žalovaným, bez ďalších následkov vo vzťahu k úverovým zmluvám, vylúčiť.

28.Žalobkyňaďalejpoukazovala ajna rozporsdobrýmimravmi podľa§3ods.1OZ,čomázanásledok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uvádzala,
že prostredníctvom tohto ustanovenia sa v súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať
výkon subjektívneho práva na sociálne škodlivé ciele, a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcovalebo v rozpore s verejným záujmom. Súd nedospel ani k záveru, že by zmluvné dojednania zmlúv
o revolvingovom úvere boli v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda
absolútne neplatné. V konaní nebolo preukázané ani to, že by výkon práva žalovaného bol v rozpore s

dobrými mravmi. Účastníci konania uzavreli zmluvy o revolvingovom úvere a žalobkyňa bola povinná
plniť podľa týchto zmlúv a nesplnila všetky svoje povinnosti. Neboli zistené žiadne skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné konštatovať, že žalovaný zneužil svoje postavenie a výkon jeho práva
je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

29. Súd v konaní nezistil, ani že by došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa, tak ako to vyplýva z § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. vo vzťahu k
možnosti riešenia danej veci v rozhodcovskom konaní. Právny poriadok nevylučuje možnosť, aby
spory, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, boli prejednané pred rozhodcovským súdom. Len samotná
možnosť prejednania veci pred rozhodcovským súdom, ktorý si vyberie žalobca, nemôže mať za
následok znevýhodnenie spotrebiteľa a porušenie noriem na ochranu spotrebiteľa, prípadne porušenie

zásad rovnosti zmluvných strán. Len tá skutočnosť, že veriteľ sa domáha ochrany svojho práva pred
rozhodcovským súdom nemá za následok znevýhodnenie spotrebiteľa ako slabšej strany. V každej
jednej z predmetných rozhodcovských zmlúv bolo jednoznačne konštatované, že je tu možnosť,
aby vec bola prejednaná aj v súdnom konaní a zároveň aj v konaní pred rozhodcovským súdom.
Taktiež súd nevzhliadol porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa pri

dojednaní účastníkov konania o zmluvnej pokute v zmluvných dojednaniach zmlúv o revolvingovom
úvere odvolávajúc sa žalobkyňou na jej výšku. Zmluvná pokuta, tak ako uvádzala žalobkyňa v žalobe
vo výške 0,04 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, t.j. 14,60 % ročne, nie je s poukazom na
§ 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. neprimerane
vysoká. Neprevyšuje limity vyplývajúce z ustanovenia § 3a tohto nariadenia. V súvislosti s námietkami

žalobkyne ohľadne zmluvnej pokuty okresný súd naviac poukazuje na zmätočnosť vyjadrení žalobkyne
v žalobe, ktorá tvrdí, že v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.03.2014 nie je
uvedenýnárokveriteľanazmluvnúpokutu,anijejvýška.Takátozmluvavšaknebolaobsahomspisového
materiálu, nenachádzala sa v žalobkyňou predložených listinných dokladoch, takúto zmluvu žalobkyňa
nepredložila a zároveň rozhodcovské rozsudky, ktorých zrušenia sa žalobkyňa domáha takúto zmluvu

v rozhodcovskom konaní ani neskúmali a nevyhodnocovali.

30. Ďalej súd v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu hodnotil, či rozhodcovský súd
pri vydávaní napadnutých rozsudkov správne zistil skutkový stav, ako sa aj okresný súd zaoberal
posúdením správnosti záverov rozhodcovského súdu v jeho rozsudkoch z hľadiska ich súladnosti s

ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

31. Súd po posúdení predmetných rozhodcovských rozsudkov dospel k záveru, že rozhodcovský súd
správne zistil skutkový stav veci, avšak okresný súd sa v ďalšom stotožnil s uplatneným dôvodom
žalobkyne pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to porušením práv na ochranu spotrebiteľa.

Okresný súd má za to, že došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, takakotovyplývaz §45ods.1písm.i)zákonač.335/2014Z.z.,atovovzťahukposúdeniu
obligatórnych náležitostí predmetných úverových zmlúv ako zmlúv spotrebiteľských.

32. V danom prípade je nepochybné, že zmluvy o revolvingovom úvere sú zmluvami spotrebiteľskými

v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Bolo tak potrebné posúdiť, či predmetné zmluvy majú v zmysle §
9 ods. 2 citovaného zákona všetky povinné náležitosti, keď pri absencii náležitostí podľa citovaného
zákonného ustanovenia sa poskytnutý úver považuje v súlade s § 11 ods. 1 citovaného zákona za
bezúročný a bez poplatkov.

33. Preskúmaním obsahu predmetných zmlúv (vrátane preskúmania oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi/ zmluvy o revolvingovom úvere) súd v predmetných zmluvách vzhliadol absenciu
obligatórnej náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a teda poskytnuté úvery sú v zmysle § 11 ods. 1 citovaného
zákona považované za bezúročné a bez poplatkov.

34. Aj vzhľadom na rozsiahle vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného k tejto náležitosti
spotrebiteľských zmlúv súd považuje za potrebné uviesť, že primárnemu účelu právnej úpravy normami
spotrebiteľskéhopráva,ktorýmjezrozumiteľnosťprespotrebiteľaajehoochrana,zodpovedátakývýkladustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom

a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva
neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné
poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška
splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Z obsahu predmetnej zmluvy ako aj z
uvedeného oznámenia, pri tejto náležitosti, t.j. výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, takáto presnosť splnená nie je. Súd konštatuje, že uvedenie časti, ktorá z každej splátky
pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa
súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov
(prípadnepoplatkov).Neuvedenie tejtonáležitostibymohlospôsobiť,žehociodporcasplácaúver,istina
prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu
na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je

presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva,
je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu
dlžného úveru s príslušenstvom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 6Co/142/2016 zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016, či sp. zn.
6Co/170/2015 zo dňa 17.06.2015 a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013.

Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia, vo vzťahu k tejto obligatórnej náležitosti, okresný súd upriamuje
pozornosť aj na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v rozsudkoch sp. zn. 6Co/30/2017 zo
dňa 26.04.2017 a sp. zn. 7Co/61/2017 zo dňa 26.04.2017, a to k rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15
zo dňa 9.11.2016. Krajský súd v Žiline konštatoval, že vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a

splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne
tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by "zlomil" vnútroštátne právo a
toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa
ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba

o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra
legem.

35. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd tak konštatuje, že z dôvodu tohto nedostatku predmetnej
zmluvy, t.j. absencie náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) zákona) sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona

poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k
záveru, že ak rozhodcovský súd prisúdil žalovanému okrem iného aj úroky z omeškania a poplatky, pri
rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, na základe čoho možno konštatovať splnenie dôvodov pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

36. Rozhodcovský rozsudok trpí vadami podľa § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. v
naznačenom smere, preto súd žalobe žalobkyne vyhovel a zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok -
sp. zn. RK-PC-1722/15-EK zo dňa 03.02.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter,
so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, v právnej

veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, proti žalovanej Ing. Bc. P. o zaplatenie
2 732 eur s príslušenstvom ako aj napadnutý rozhodcovský rozsudok - sp. zn. RK-PC 1723/15-EK zo
dňa 03.02.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010
01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, proti žalovanej Ing. Bc P. o zaplatenie 2 732 eur s príslušenstvom.

37. Ďalší postup po zrušení rozhodcovského rozsudku je upravený ustanovením § 47 ods. 2, 3 zákona
č. 335/2014 Z.z..

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.38. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p, ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach

podľa § 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).