Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010756
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117010756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného

O. T., nar. XX. XX. XXXX, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. 12. 2017, t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: O. T., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici,
trvale bytom Banská Bystrica, Ď. XX,
t.č. J. P., X. Č. O.,
F. J. X, W. W.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 13. 10. 2016 v čase asi okolo 18.00 h v Banskej Bystrici, G. XX, v byte na 3. poschodí spolu
s poškodeným G. T., nar. XX. XX. XXXX popíjali alkoholické nápoje, kde počas toho sa obvinený
okolo 20.30 h začal správať agresívne, robiť krik a začal slovne urážať poškodeného a jeho rodinných

príslušníkov a potom, ako mu poškodený povedal, aby z bytu vypadol, tak ho fyzicky napadol tak,
že ho rukou zovretou v päsť udrel do ľavej strany do oblasti hrudníka, pričom poškodený v dôsledku
úderu stratil rovnováhu a padol na dlážku tak, že celým svojim telom dopadol na ľavú nohu, v ktorej mu
zaprašťalo a ako sa snažil postaviť, tak sa snažil zachytiť obvineného, ktorý ho rukami odsotil smerom
dozadu na dlážku, čím mu spôsobil zlomeninu ihlice v jej hornej časti pod kolenom vľavo, roztrhnutie
väzivového spojenia medzi píšťalou a ihlicou nad členkom vľavo a odlomenie zadnej hrany píšťaly v
dolnej časti v oblasti členku, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia nad 42 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, §

46 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:

1/ G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/XX, W.
W. náhradu škody vo výške 2.384,10 Eur;

2/ Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08
Bratislava, IČO: 36 284 831, na jej účet vedený v štátnej pokladnici IBAN:
X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Q..X.. XXXXXXXXXXX, KS: 0058 (pri úhrade
bankovým prevodom) alebo 0059 (pri úhrade poštovou poukážkou) škodu
vo výške 2.271,87 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici podala na obvineného O. T. dňa 14. 09. 2017
obžalobupreprečin ublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.3písm.c)Tr.zákona,natomskutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku dokazovanie, v rámci ktorého

zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný O. T. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že je nevinný a že poškodený G. T. sa zranil sám,
bez jeho zavinenia. Poškodený je jeho bratranec. V deň skutku spolu s poškodeným požívali alkoholické
nápoje najskôr u neho na Červenom kríži, neskôr v byte poškodeného na G. J.. Č.. XX v B. Bystrici. Pri

odchode obžalovaného z bytu poškodeného mu poškodený mienil zavolať taxík a chcel ho odprevadiť
domov na Červený kríž a to z dôvodu, že si ešte chcel od obžalovaného požičať 50,-€, pričom poškodený
mal vedomosť o tom, že tieto peniaze obžalovaný má doma. V čase, keď ešte obžalovaný stál v kuchyni
tak poškodenému povedal, že mu ďalšie peniaze nedá. Vtedy ho poškodený udrel päsťou do ľavej strany
tváre, konkrétne do líca. Obžalovaný nevedel uviesť, či ho udrel ľavou alebo pravou rukou. On mu úder

reflexívne vrátil a poškodenému dal facku. Uvedené videla družka poškodeného P. F., ktorá reagovala
tak, že spustila krik a súčasne sa vrhla na obžalovaného i so zvyškom svojej rodiny t.j. dcérou T. T. a jej
druhom H. F.. Takto ho všetci šklbali. Poškodený obžalovaného držal za oblečenie na hrudi. Obžalovaný
vypovedal, že ako prvý ho napadol práve poškodený T.. Keď sa obžalovanému podarilo z tohto zovretia
vymaniť, ušiel. Poprel, že by pri tomto zápase bol poškodený T. spadol a že by si pri tom bol zlomil nohu.

Naopak obžalovaný dokazoval, že počas celého zápasu poškodený stál na nohách. Podľa tvrdenia
obžalovaného, poškodený si zranenie musel privodiť neskôr, keď na tomto mieste obžalovaný už nebol.
Na druhý deň mu poškodený T. cez mobilnú aplikáciu Messenger oznámil, že je hospitalizovaný, že je
po operácii a žiadal od neho poskytnutie patričnej starostlivosti. Obžalovaný vysvetlil, že s poukazom na
príbuzenský vzťah medzi nimi, tiež skutočnosť, že sa o poškodeného stará už 20 rokov, rozhodol sa,

že mu pomôže aj teraz. Preto podľa potreby mu poskytoval peniaze, oblečenie, stravu a podobne. Keď
však zistil, že ho poškodený T. začína zneužívať, vydierať, s poskytovaním mu pomoci prestal.
V priebehu hlavného pojednávania obžalovaný poukázal na klamstvá vo výpovediach poškodeného,
poukázal na poškodeným poskytnuté viaceré verzie mechanizmu vzniku jeho zranenia, keď najskôr
poškodenýčlenomRZPuviedol,žekúrazuprišieltak,ženanehospadolrodinnýpríslušník,ďalšiuverziu

uviedol lekárovi pri ošetrení, ktorému povedal, že sa mu to stalo vtedy, keď odprevádzal obžalovaného
a až ako tretiu v poradí uviedol verziu, že mu úraz spôsobil on.

Poškodená Union zdravotná poisťovňa, a.s. si prostredníctvom svojej splnomocnenkyne v prípravnom
konaní uplatnila v súvislosti s poškodením zdravia poškodeného G. T. nárok na náhradu škody v podobe

vynaložených liečebných nákladov na jeho ošetrenie a liečenie v sume 2.271,87 Eur, čo doložila aj
listinnými dôkazmi - vyúčtovaním (č.l. 143-154).

Svedok - poškodený G. T. dokazoval, že zranenie nohy mu spôsobil obžalovaný a to tým spôsobom, že
keďvychádzalztoalety počulvkuchynirinčaniesklaaobžalovanéhoakonadávajehožene.Včase,keď

bol pri botníku pred kuchyňou, o ktorý sa opieral, vyzval obžalovaného na okamžité opustenie jeho bytua poslal ho do „piči“. Obžalovaný reagoval úderom päste do jeho hrude, na základe čoho ho zvrtlo, stratil
stabilitu a skrútilo ho na zem, kde si prisadol nohu. V nohe mu zaprašťalo a pocítil strašnú bolesť. Vylúčil,
že by bol on obžalovaného ako prvý udrel resp. napadol, vylúčil, že by boli spolu zápasili a rovnako

vylúčil, že by sa boli do nejakého ich vzájomného incidentu zapojili aj ostatní členovia jeho rodiny. Ako
ležal na zemi ešte doňho obžalovaný strčil, lebo nevedel okolo neho prejsť. Potom obžalovaný ušiel.
Následne mu bola poskytnutá pomoc, bola privolaná sanitka, ktorá ho odviezla do nemocnice.
Od obžalovaného si uplatnil náhradu škody vo výške bolestného vyčísleného znalcom v znaleckom
posudku.

Poškodený na hlavnom pojednávaní vysvetlil a zodpovedal otázky obhajoby ohľadom toho, z akého
dôvodu lekárovi v nemocnici pri ošetrení a tiež členom RZP uviedol iné verzie úrazového deja než
túto uviedol na hlavnom pojednávaní, keď vysvetlil, že v čase úrazu nechcel ako páchateľa uviesť
obžalovaného, pretože sú rodina. Do príchodu sanitky mu pomohla manželka a svokra. Mal snahu sa
postaviť, čo sa mu však nedalo. Pomaly si nohu spod zadku vytiahol a položil si ju na vankúš.

Svedkyňa P. F. - manželka poškodeného vypovedala, že obžalovaný bol v čase skutku u nich na
návšteve, spolu s jej mužom sedeli v kuchyni a požívali alkoholické nápoje. Pri odchode obžalovaného
mu chystala a balila určité potraviny do igelitky ( mäso, chlieb, nedopitú fľašu borovičky ). Poškodený v
tom čase bol na toalete. Svedkyňa nevedela uviesť kvôli čomu sa obžalovaný rozčúlil, avšak následne
hodil o zem tú igelitku, pričom sa rozbil tanier a fľaša s alkoholom. Následne vyšiel z toalety poškodený,

ktorý sa obžalovaného pýtal, čo to má znamenať a súčasne ho vyhodil z bytu. Obžalovaný zareagoval
tak, že vyšiel oproti poškodenému a z celej sily ho udrel do hrudníka. Poškodeného v dôsledku toho
úderu stočilo a spadol na zem. Svedkyňa priskočila k obžalovanému s otázkou, čo to robí, no fyzicky ho
nenapadla. Pomáhala poškodenému a zároveň im bránila v tom, aby bitka nepokračovala. Poškodený
sa snažil zo zeme postaviť tak, že obžalovaného chytal za nohy a so slovami, že má asi zlomenú nohu.

Obžalovaný ho od seba odstrčil s nadávkami a z bytu ušiel. Sanitku zavolala ona. Ešte pred príchodom
sanitky spolu s jej mamou B. F., dcérou T. T. a zaťom H. F. pomáhali poškodenému vstať. Toto sa im
nepodarilo, preto ho nechali na zemi, len mu pod nohu podložili vankúš. Svedkyňa na záver uviedla, že
má vedomosť o tom, že trestné oznámenie poškodený nepodával s odôvodnením, že s obžalovaným
sú rodina. Tiež si mysleli, že sa obžalovaný príde aspoň ospravedlniť a bude im pomáhať. Keď k ničomu

takémuto nedošlo, poškodený sa rozhodol pre podanie trestného oznámenia na obžalovaného. Vylúčila,
že fyzický konflikt začal poškodený a vylúčila aj to, že by boli obžalovaného ona alebo členovia jej rodiny
nejako napadli a zápasili s ním.

Svedkyňa T. T. - dcéra poškodeného vypovedala, že pri útoku obžalovaného na jej otca stála s dieťaťom

na rukách vo dverách medzi izbou a kuchyňou. Jej druh H. F. stál za ňou v izbe. Ako otec vyšiel z WC,
povedal obžalovanému aby vypadol a ten potom na otca zaútočil tak, že ho udrel päsťou do hrude, na
základe čoho jej otec spadol na zem. Vtedy počula také prasknutie. Obžalovaný mu ešte niečo hovoril
a potom išiel preč. Ona sa pokúšala otcovi pomôcť, ale ten kričal od bolesti. Vylúčila, že bitku začal jej
otec ako prvý, resp. že by bol jej otec ako prvý udrel obžalovaného. K rozporu vo svojej výpovedi oproti

prípravnému konaniu, v rámci ktorého uviedla, že zapraskanie v nohe u otca počula v momente, ako
sa snažil postaviť a narovnať si ju a na hlavnom pojednávaní tvrdila, že prasknutie počula v momente,
keď jej otec spadol na zem, uviedla, že pravda je to, čo vypovedala v prípravnom konaní, vtedy si to
lepšie pamätala.

Svedok H. F. - druh dcéry poškodeného T. T. vypovedal, že v čase útoku obžalovaného na poškodeného
G. T. bol v izbe, sedel na posteli odkiaľ videl, čo sa deje. Videl ako obžalovaný napadol poškodeného,
udrel ho do hrude, na základe čoho poškodený spadol, obžalovaný ho tam ešte strčil a potom ušiel preč.
Poškodenému sa snažili potom pomôcť a zavolali sanitku. Žiadne prasknutie kosti nepočul. Vylúčil, že
niekto z užívateľov bytu obžalovaného napadol alebo, že by sa s ním niekto naťahoval. Poškodenému

potom pomáhali vstať, čo sa im nepodarilo, ale podložili mu pod nohu vankúš.

Zranenia poškodeného, mechanizmus ich vzniku, dobu liečenia v prípravnom konaní posudzoval
znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia P.. P. O., ktorý vo veci
vypracoval dňa 26. 05. 2016 znalecký posudok (č.l. 161-183). Z jeho záverov vyplýva, že poškodený

G. T. pri incidente dňa 13. 10. 2016 utrpel zlomeninu ihlice v jeho hornej časti pod kolenom v ľavo,
roztrhnutie väzivového spojenia medzi píšťalou a ihlicou nad členkom vľavo a odlomenie zadnej hrany
píšťaly v dolnej časti v oblasti členku. Jedná sa o zranenie stredne ťažkého charakteru s dĺžkou
liečenia a práceneschopnosti nad 42 dní. Podľa znalca k mechanizmu vzniku zranení u poškodenéhodošlo veľmi pravdepodobne spôsobom, ako to uvádza poškodený. Poškodený bol v dôsledku zranení
obmedzený výraznou bolestivosťou a výrazným znížením pohybových schopností, v dôsledku čoho
nemohol vykonávať bežné činnosti v osobnom aj pracovnom živote. Po úraze bol primárne obmedzený

nutnosťou hospitalizácie s absolvovaním operácie, neskôr sadrovou fixáciou ľavej dolnej končatiny od
kolena po prsty, následne nutnosťou chôdze z barlami. Počas celej liečby bolo potrebné denne si pichať
injekcie proti zrážaniu krvi ako prevencia trombózy v bežných denných činnostiach aj v niektorých
samoobslužných činnostiach a bol odkázaný na pomoc druhých osôb. Takéto obmedzenie pritom trvalo
najmenej 6 - 8 týždňov, s istotou nad 42 dní. Znalec nezistil u poškodeného žiadne ochorenia a zdravotné

problémy, ktoré by uľahčili vznik zranení dňa 13. 10. 2016. Bodovo ohodnotil zranenia poškodeného
podľa Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
v znení zmien a doplnkov na 135 bodov, čo pri hodnote jedného bodu v sume 17,66 Eur predstavovala
škodu vo výške 2.384,10 Eur (135 bodov x 17,66 Eur = 2.384,10 Eur).

K záverom svojho znaleckého posudku bol znalec vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, na ktorých

zotrval. Doplnil, že k zlomenine ľavej predkolennej časti nohy poškodeného došlo najpravdepodobnejšie
vplyvom pôsobenia vonkajšieho mechanického násilia, na základe čoho došlo k jeho nekoordinovanému
pádu na zem, s rotačným pohybom, pri ktorom si poškodený prisadol svoju ľavú nohu a v tomto
momente, pri tomto priebehu najpravdepodobnejšie došlo k zlomenine, ktorá je popísaná v naliezacej
časti znaleckého posudku. Určite základnou príčinou tohto zranenia bol pád poškodeného pri vnútornom

vytočení nohy v oblasti členku vľavo a vzhľadom na to, že to bolo na rovnom povrchu, muselo byť
štartovacím mechanizmom len pôsobenie vonkajšieho násilia (sily) na telo poškodeného. Vylúčil, že
k zlomenine mohlo dôjsť pri následnej manipulácii s telom poškodeného a pri uvoľňovaní jeho nohy,
spod jeho tela. K zvukovým prejavom v podobe prasknutia, ktoré počula svedkyňa T. uviedol, že
takéto zvukové fenomény sú možné a vysvetliteľné, dochádza k nim často pri manipulácii so zlomenou

končatinou pacienta a nie sú neobvyklé. Snaha postaviť poškodeného zo zeme so zlomenou nohou
mohlaspôsobiťešteposunúlomkovkostí,aleniesamotnúzlomeninuanemohlaovplyvniťdobuliečenia,
pretože úlomky boli počas operácie napravené a zastabilizované.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj zápisnica z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným

G. T. zo dňa 11. 07. 2007 z prípravného konania (č.l. 44-47), pričom podstatné rozpory v ich výpovediach
sa odstrániť nepodarilo, nakoľko obidvaja zotrvali na svojich pôvodných tvrdeniach.

Zo zápisnice z ohliadky miesta činu s pripojenou dokumentáciou zo dňa 04. 05. 2017 (č.l. 219-227)
vyplýva, kde k útoku obžalovaného na poškodeného došlo. Jedná sa o predsieň bytu (chodbičku) na

Internátnej ulici č. 12 v Banskej Bystrici.

Zo záznamu Záchrannej zdravotnej služby (RZP) zo dňa 13. 10. 2016 (č.l. 215) vyplýva, že predmetný
večer boli vyslaný k úrazu poškodeného G. T. na G. XX Q. W. W.. Po príchode na miesto o 21:34 hod.
poskytli poškodenému ošetrenie. Ten uviedol, že sa na jeho ľavú nohu zvalil sused o hmotnosti asi 120

kg a potom pocítil bolesť v členku. Konštatovali aj, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu.

Z ambulantnej správy z urgentného príjmu Nemocnice F. D. Roosvelta v Banskej Bystrici zo dňa 13. 10.
2016 (č.l. 212) vyplýva, že poškodený G. T. po svojom prevoze do nemocnice k mechanizmu ako sa
zranil uviedol, že sa pohádal s príbuzným, ktorý sa mu zvalil na ľavú nohu.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj lekárske správy z liečebného procesu poškodeného G. T.,
ktoré korešpondujú zo znaleckými závermi znalca z odvetvia chirurgia a traumatológia P.. P. O..

Hodnotiac vyššie prezentované skutkové zistenia jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd dospel

k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný sa
stal a že tento spáchal obžalovaný spôsobom a za okolností uvedených v skutkovej vete tohto rozsudku.

Obžalovaný tvrdil, že uvedeného skutku sa nedopustil a že poškodený T. si uvedené zranenia spôsobil
sám. V priebehu hlavného pojednávania sa snažil spochybniť vierohodnosť výpovede poškodeného,

kde poukázal na jeho rozporné vyjadrenia pri príchode RZP na miesto činu, po jeho prevoze do
nemocnice a potom pri jeho výsluchu v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Jeho obhajobné
tvrdenia boli jednoznačne vyvrátené svedeckými výpoveďami svedka - poškodeného G. T. a svedkov
P. F., T. T. Y. H. F.. Títo zhodne uviedli, že zranenie poškodenému spôsobil obžalovaný. Ich vznikupredchádzal fyzický atak obžalovaného voči poškodenému v podobe úderu do hrude, na základe
čoho tento stratil rovnováhu, spadol na zem, pričom si prisadol nohu, kedy došlo k zraneniam, ktoré
popísal znalec z odboru chirurgia a traumatológia vo svojom znaleckom posudku (č.l. 161-183). Znalec

jednoznačne vylúčil možnosť, že poškodený si toto zranenie mohol spôsobiť sám alebo že k jeho
vzniku mohlo dôjsť pri neodbornej manipulácii a snahe poškodenému pomôcť. Jeho príčinou musel byť
fyzický atak zo stany tretej osoby, čo jednoznačne videli (potvrdili) všetci v konaní vypočutí svedkovia.
Poškodeným a svedkami tvrdený priebeh úrazového deja čiastočne korešponduje aj zo záznamom RZP
(č.l. 215) a ambulantnou správou z urgentného príjmu (č.l. 212), kde bol poškodený privezený po úraze

na ošetrenie. V prvom prípade síce poškodený uviedol, že mu zranenie spôsobil sused o hmotnosti 120
kg, ale prítomnosť takejto osoby okrem obžalovaného na mieste činu preukázaná nebola. Musel to teda
byť len obžalovaný, kto poškodenému uvedené zranenie spôsobil a o ktorom páchateľovi vypovedali
aj ostatní na mieste činu priamo prítomní svedkovia. Ani v druhom prípade poškodený neoznačil za
útočníka priamo obžalovaného, ale uviedol, že to bol príbuzný, ktorý sa mu zvalil na nohu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že obžalovaný s poškodeným sú v príbuzenskom pomere, čo obaja potvrdili

(sú bratranci). Poškodený teda povedal len čiastkovú pravdu, že mu zranenie spôsobil príbuzný, teda
obžalovaný, ale klamal pokiaľ tvrdil, že mu príbuzný nohu priľahol, pretože znalec P.. O. tento spôsob
vzniku zranenia poškodeného jednoznačne vylúčil. V tejto časti teda táto správa nekorešpondovala s
vykonaným dokazovaním a súd jej nemohol v tejto časti priznať žiadnu dôkaznú hodnotu v podobe
spochybnenia tvrdení poškodeného T. a v konaní vypočutých svedkov. Súdu sa javila logická verzia

poškodeného ním uvádzaná v prvotných lekárskych správach o tom, že obžalovaného nechcel uviesť
ako osobu, ktorá mu úraz spôsobila a to s poukazom na ich dovtedy inak kladný a najmä rodinný vzťah.
Na základe uvedeného súd uznal obžalovaného vinným zo skutku, ktorý mu obžaloba kládla za vinu.

Podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému

úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je aj porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa účely tohto zákona rozumie

porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej
štyridsaťdvakalendárnychdní,počasktorýchzávažneovplyvňoalaobvyklýspôsobživotapoškodeného.

Po právnej stránke súd konanie obžalovaného, ako trestne zodpovedného subjektu, u ktorého nezistil
okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť, kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, pretože tento z nedbanlivosti spôsobil svojim konaním poškodenému
G. T. ťažkú ujmu na zdraví, čo bolo preukázané znaleckým posudkom znalca z odvetvia chirurgia a
traumatológia. U obžalovaného ide o tzv. vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože
vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákon porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu za takto zistené zavinenie, súd vychádzal zo základných zásad pre
ukladanie trestov, z ktorých vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest má zároveň vyjadrovať morálne

odsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Páchateľovijemožnéuložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,
ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, úmyselnú formu zavinenia, pohnútku, pomer a mieru priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zo správy Mesta Banská Bystrica vyplýva, že obžalovaný je slobodný a je otcom dvoch detí (č.l. 239).
Je bez trvalého zamestnaneckého pomeru a je evidovaný na ÚPSVaR v Banskej Bystrici ako uchádzač
o zamestnanie. V Centre pre liečbu drogových závislosti nie je evidovaný. Zo znaleckého posudkuznalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria) P.. X. (č.l. 189-207) vyplýva, že znalec u obžalovaného nezistil závislosť od alkoholu
ani iných omamných a psychotropných látok a preto mu nenavrhol uložiť žiadne ochranné opatrenie.

Priestupkovo doteraz obžalovaný nebol postihnutý. Naopak z registra trestov vyplýva, že súdne trestaný
bol doteraz spolu 13 krát za majetkovú aj násilnú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 12. 2008 sp. zn. XT/XXX/XXXX za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov do 27. 07. 2012. Obžalovaný sa dňa

21. 05. 2013 osvedčil a v súčasnosti sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Obžalovanému súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že v minulosti
viedol riadny život, nepriťažovalo mu nič. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na
ochrane zdravia človeka.

Trestný zákon umožňuje za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona
ukladaťtrestodňatiaslobodyvovýmereod2do5rokov.Vzhľadomnato,žeobžalovanýsavposledných
10 rokoch nedostal do rozporu z trestným zákonom a nebol postihnutý ani priestupkovo, súd dospel
k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu nie je potrebné vplývať trestom, ktorý by bol spojený s
obmedzením jeho osobnej slobody, ale z hľadiska jeho prevýchovy a účelu trestu je možné mu uložiť

aj trest podmienečný na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru súdu
takýto trest v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky je zákonný,
primeraný tak osobe páchateľa, ako aj okolnostiam daného prípadu a napokon aj postačujúci tak z
hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, pričom na obžalovaného bude pôsobiť tak, aby sa
obdobného protispoločenského konania v budúcnosti vyvaroval.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona zaviazal obžalovaného
zaplatiť poškodenému 1/ G. T. náhradu škody za ublíženie na zdraví vo výške 2.384,10 Eur, ktorá
suma predstavuje hodnotu bolestného vyčísleného znalcom z odvetvia chirurgia a traumatológia v
jeho znaleckom posudku podľa Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia v znení zmien a doplnkov (135 bodov x 17,66 Eur = 2.384,10
Eur). Poškodenému 2/ Union zdravotnej poisťovni, a. s. súd priznal náhradu škody pozostávajúcu z
vynaložených liečebných nákladov za ošetrenie a liečenie poškodeného G. T. vyplatenú poisťovňou
jednotlivým zdravotníckym zariadeniam v sume 2.271,87 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.