Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210025
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317210025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: P. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 372,13 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 153,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 66,- eur od 21.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 4,98 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo
sumy 82,19 eur od 26.02.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 24.11.2017 na tunajšom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu,
ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 372,13 spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 66,- eur od 21.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 4,98 eur od 26.01.2016
do zaplatenia, zo sumy 82,19 eur od 26.02.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy
právneho zastúpenia.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.06.2017 medzi postupcom U. O., H..U..
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

Medzi postupcom, spoločnosťou U. O., H..U.. a žalovaným bola dňa 07.01.2016 uzavretá
Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie

telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy
poskytol postupca žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a za podmienok
stanovených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za
poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil mu vyúčtovacie faktúry, pričom neuhradený zostatok z
týchto faktúr postúpil žalobcovi. Konkrétne išlo o zostatok faktúry č.7900801137 na sumu 66,- eur so
splatnosťou 20.01.2016, č. 7600166914 v sume 4,98 eur so splatnosťou 25.01.2016, č. 7601083873

v sume 82,19 eur so splatnosťou 25.02.2016 a č. 7606860216 v sume 218,96 eur so splatnosťou
25.08.2016.Postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na
zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie
predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku

viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy. Benefitmi sa
rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby ako aj
zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou,
ak bol žalovanému na základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanému
sú uvedené v zmluve alebo v cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa

vzorca ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do
dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania
telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti.

V ďalšom uviedol, že si zo zostatku postúpených faktúr uplatňuje len úhradu vyúčtovaných položiek a to
faktúry č. 7900801137 splatnej dňa 20.01.2016 sumu 66,- eur, č. 7600166914 splatnej dňa 25.01.2016

sumu 4,98 eur, č. 7601083873 splatnej dňa 25.02.2016 sumu 82,19 eur a č. 7606860216 splatnej
dňa 25.8.2016 sumu 218,96 eur.

3. V podaní doručenom súdu dňa 26.01.2018 žalobca uviedol, že žalovaný uzatvoril s pôvodným
veriteľom Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb dňa 07.01.2016, predmetom ktorého bola

aktivácia programu služieb Happy KL volania NAJ a žalovanému bolo poskytnuté mobilné zariadenia
Lumia 640 Black za akciovú kúpnu cenu 1,-eur. Podľa bodu 3 dodatku sa žalovaný zaviazal zotrvať s
pôvodným veriteľom v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a pre prípad porušenia tejto povinnosti
bola dohodnutá zmluvná pokuta. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku
viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, t.j. 228,-eur, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté

účastníkovi podľa dodatku k zmluve. Zmluvná pokuta je vypočítaná podľa vzorca: vyúčtovaná suma
zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby
viazanosti*základ pre výpočet), t.j. 218,96 = 228 - (29/731*228).
Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná na základe skutočnosti, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť
riadne a včas za poskytnuté služby a preto trvá na podanej žalobe aj v časti degresívnej zmluvnej pokuty

vo výške 218,96 eur.

4. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 372,13 eur s prísl. S poukazom k
uvedenému súd dňa 16.04.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 28.03.2018.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Keďže boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v
spotrebiteľskej veci, súd tak učinil, pričom sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, Všeobecnými
podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti U. O., H..U.., Zmluvou o poskytovaní

verejných služieb a dodatkom k tejto zmluve, Cenníkom služieb žalobcu, faktúrami, písomným
vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 26.01.2018, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
21.6.2017 vrátane dodatku č.1 zo dňa 11.09.2017 a príslušných príloh a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Postupca a žalovaný uzavreli dňa 07.01.2016 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Postupca sa

na jej základe zaviazal poskytnúť žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM
kartu. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov.K tejto Zmluve bol so žalovaným dňa 07.01.2016 uzavretý Dodatok, v ktorom si žalovaný dohodol
balík služieb "Happy XL volania NAJ". Žalovaný sa Dodatkom zaviazal zotrvať s poskytovateľom
v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti.

Podľa bodu 1 písm. b) Dodatku sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení,
Všeobecnými podmienkami poskytovania služieb. V zmysle bodu 2. dodatku účastník zobral na vedomie
a súhlasil, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nemôže požiadať o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného
programu služieb na iné konkrétne stanovené programy služieb. Podľa bodu 3. Dodatku sa účastník

zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu
s Podnikom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je
výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas
dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho
služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas

dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku
voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej
a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe

dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby, ako aj zľava
z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi akciovou a neakciovou kúpnou cenou.
Vyúčtovaná cena zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie počas
doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku.

7. Poskytovateľ služieb vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 7900801137 vo výške 66,-
eur zo dňa 13.01.2016 splatnú dňa 20.01.2016, č. 7600166914 vo výške 4,98 eur zo dňa 08.01.2016
splatnú dňa 25.01.2016, č. 7601083873 vo výške 82,19 eur zo dňa 08.02.2016 splatnú dňa 25.02.2016
a č.7606860216 vo výške 218,96 eur zo dňa 08.8.2016 splatnú dňa 25.8.2016, ktorou vyúčtoval
žalovanému zmluvnú pokutu.

8. V zmysle Cenníka služieb postupcu mesačný poplatok pri zvolenom programe Happy XL NAJ bol
vo výške 24,99 eur.

9. U. O., H..U.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 21.06.2017 zmluvu o postúpení

pohľadávok v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.09.2017, pričom z oznámenia o postúpení pohľadávky zo
dňa 18.10.2017 vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka žalovaného z predložených faktúr
a to v celkovej výške 372,13 eur. Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.09.2017, čím je
preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

10. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou

ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a
so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje,
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola dňa 07.01.2016 uzatvorená v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky,
cenníkprávnehopredchodcužalobcuaprávnypredchodcažalobcuvystavilžalovanémuvyššieuvedené
faktúry.

16. Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
vopred bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybnepredmetnázmluvajetedaspotrebiteľskouzmluvouvzmyslezákonaoochranespotrebiteľa

(zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s
komunitárnou úpravou

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry

za služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 153,17 eur. Povinnosti
právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému telek. služby zodpovedá povinnosť žalovaného
riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel k

záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 153,17 eur je dôvodný
a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
66,- eur od 21.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 4,98 eur od 26.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 82,19

eur od 26.02.2016 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, nakoľko
k uvedenému dňu bol žalovaný preukázateľne v omeškaní, keďže splatnosť faktúr, ktorými bola cena
poskytnutých služieb vyúčtovaná, nastala pred uvedeným dňom. Ku dňom omeškania bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a. a úrok z omeškania tak v súlade s §
517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v

znení účinnom v čase omeškania, predstavuje výšku 5,05 % ročne.

18. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 218,96 eur.Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť
určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje

a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho
účastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosťnepriaznivýmnásledkomatopodobevznikuďalšejpovinnosti

zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej
pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit.
ust. § 53 ods. 4 písm. k).

19. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok

so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

20. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že zo strany právneho predchodcu žalobcu
došlo k prerušeniu poskytovania služieb žalovanému, nakoľko žalovaný porušil zmluvné povinnosti, t.j.
riadne a včas neuhradil poskytovateľom vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Dané vyplýva priamo
zo žalobného návrhu, v ktorom žalobca uviedol výpočet uplatnenej zmluvnej pokuty.

Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku,
ktorý právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvorili dňa 07.01.2016 a to konkrétne v zmysle bodu
3. tohto dodatku. Podľa uvedeného bodu dodatku, sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti 24
mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby
podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu

za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná
lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka
o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku
tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za
poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť.

Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty.

21. Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť
dohodnutá v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Ako súd už vyššie skonštatoval,

žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše zmluvná pokuta
mala byť písomne dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných
dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah žalovaná ovplyvniť vôbec nemohla. Nejde teda o

individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za
to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Pôvodný veriteľ
pri uzatváraní zmluvy a dodatku vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď
výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný

vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst. 3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom beztoho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaná
nemala možnosť podstatným spôsobom obsah dodatku k zmluve ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si
zmluvnúpokutuosobitnenevyjednalvzhľadomnajejhsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.

Mohol len zmluvu spolu s dodatkom ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z

hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,sistanovilaprávezacieľvyvážiťfaktickúnerovnováhumedzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré

odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

22. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.
4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

23. V zmysle § 44 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách, bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky
a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 44 ods. 11 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník môže vypovedať zmluvu o

poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania
dôvodu.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi zmluvnými stranami v znení
vyššie uvedenom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a

spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu
vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu
porušenia povinností na strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný
záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu

formou výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb,
čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných
práv zo strany žalovaného je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.

Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými

ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k
presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaná získala a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle
dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje
žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvybez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov. Teória a súdna prax však zhodne považujú
dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový
poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej

norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenia zmluvných strán, nie je
smerodajné v tomto zmluvnom vzťahu. Ak vôľa slabšieho nie je daná na roveň silnejšej strany, dochádza
k porušeniu dobrých mravov. Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/233/2016 zo dňa
24.08.2017.

24. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko
žalovaný tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné
podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne

dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015,

cit. : „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej

pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

25.Dojednaniezmluvnejpokutyzanezaplateniecenyzaposkytnutéslužbyjeneakceptovateľné.Natom
nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci
denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania

služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia
nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa
rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ
si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1,- euro. Zmluvná
pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej

vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania
služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku
zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany
spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na
výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje

poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne
prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.

Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a
viažuce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich

obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a
dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

26.Súdpretonárokžalobcunazaplateniezmluvnejpokutyvovýške218,96eurakonedôvodnýzamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 372,13 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
vyhovel čo do sumy 153,17 eur s príslušenstvom a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Procesný úspech
žalobcu je tak v rozsahu 41 % a procesný úspech žalovaného je v rozsahu 59 %. Konečný procesný

úspech žalovaného s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je potom vo výške 18 % (59 % - 41%).
Nakoľko žalovaný si v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnil a v súvislosti s konaním mu ani
žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.