Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/534/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205125
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715205125.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej
veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČO: 42174716, proti povinnému D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. S. - X.

XXX/XX, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so
sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp.zn. EX 2684/15, o vymoženie pohľadávky vo výške
1.166,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
15Er/163/2015-22 zo dňa 2. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/163/2015-22 zo dňa 2. júna 2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 15Er/163/2015-22 zo dňa 2. júna 2016 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.04.2015.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2014-5079 zo

dňa 13.10.2014. Súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
bola dňa 09.08.2007 uzavretá Zmluva o bežnom účte o poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu
č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Q. a.s. pre
depozitné produkty, v ktorých si v čl. 11, bod 11.5 zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku.

3. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú

zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

4. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská doložka rozhodcovská doložka
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, jej obsah bol vopred pripravený, čo vyplýva zo
štandardnej formulárovej zmluvy, teda vzťahu fakticky nerovnovážneho a spotrebiteľ ju mohol prijať buď
ako celok, alebo odmietnuť vrátane všeobecných obchodných podmienok. Zároveň poukázal na to,

že ako miesto rozhodcovského konania bola dohodnutá Bratislava, čo predstavuje sťaženie prístupu
pre spotrebiteľa (povinného), a to vzhľadom na trvalé bydlisko povinného. Tiež považoval za potrebné
poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto
koncipovanej rozhodcovskej doložky mal súd prvej inštancie za zrejmé, že oprávnený od počiatku
sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia

uplatnenia práv spotrebiteľa.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi povinným a právnym
predchodcom oprávneného napĺňa znaky neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, a teda je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom do 31.12.2007 absolútne neplatná.

6. Nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatne uzavretú, rozhodcovský
rozsudok ktorý oprávnený označil ako exekučný titul, vydal orgán, ktorý nemal právomoc prejednať a
rozhodnúť danú vec. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia.

7. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že
mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2

Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd
nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na
výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,

kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že
exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd
nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne

hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a
preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho právny
predchodca uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní.
Zdôraznil, že jeho právny predchodca Všeobecná úverová banka a.s. pri uzatváraní rozhodcovskej
doložky postupoval v súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu

aplikáciu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o
vydaní poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú
výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní
takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený
exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo

vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Nesúhlasil s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS. Poukázal
na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim
postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Nakoniec poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového

združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý
vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade
s ust. § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn.II/2014-5079 zo dňa 13.10.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené
návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 1.166,15 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský

rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2007, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Q.Q. W., a.s.,
so sídlom v W. a povinným. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

11. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

12. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,

ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

13. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte

a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (09.08.2007) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

14. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil súd prvej inštancie, ďalší procesný postup

súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.16. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu,
pričomjemožnévychádzaťajzosobitnejprávnejúpravyzákonač.250/2007Z.z. oochranespotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia

zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b)
definujúcich zmluvné strany .

17. Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje,
ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39

Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

20. Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 09.08.2007, na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd

správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok Q. , a.s. pre depozitné produkty. V článku 11. Prechodné a záverečné
ustanovenia, v bode 11.5 týchto Všeobecných obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli, že
akýkoľvekspor,nárokaleborozporvzniknutýzozmluvyalebovsúvislostisňou(vrátanevšetkýchotázok
týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodnutý Stálym rozhodcovským súdom

Slovenskej bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu
stávajú súčasťou zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského
konania bude slovenský jazyk.

21. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva

aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok Q. , a.s. pre depozitné produkty ako súčasti
formulárovej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z uvedeného vyplýva,
že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami,
a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú
procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach

právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č.
93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

22. Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona.

23. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky
a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných

predpisov.

24. K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila
povinnosť vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene adoplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo
znenia tohto ustanovenia vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. Zo znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú

doložku v obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom
prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

25. K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a

to práva na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd
uvádza, že okresný súd k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy
dospel na základe listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a
služieb flexiúčtu, Všeobecných obchodných podmienok Q., a.s. pre depozitné produkty a rozhodcovskej
doložky, ktorá je súčasťou uvedených obchodných podmienok, predložených samotným oprávneným.
Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené práva oprávneného na prístup k

vykonanému dokazovaniu.

26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

27. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).