Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/473/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208665
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817208665.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu R Collectors s.r.o., Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému E. E. R., J. XX, o zaplatenie 6
552,75 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15Csp/79/2017-50 z 27.10.1017 Okresného súdu

Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a výroku III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3
941,80 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 8.6.2017 do zaplatenia a to v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou z 15.6.2017 od žalovaného domáhal,
čím svoju žalobu odôvodnil, čo žalovaný na pojednávaní uviedol, vymenoval dôkazné prostriedky,
ktorými vykonal dokazovanie a z ktorých zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný 7.10.2013 uzavrel
so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 7 000 € a tento mal zaplatiť

v „84.“ mesačných splátkach po 166,80 € pri ročnej úrokovej sadzbe 19,90 %. Dátum prvej splátky
bol do 15.11.2013 a každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 15. dňu v mesiaci s tým, že dátum
konečnej splatnosti je 15.10.2020. RPMN predstavovala 22,71 % a priemerná RPMN na trhu bola 13,44
%. Celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť 6 156,81 €, pričom pod uvedenými náležitosťami
zmluvy je drobnejším písmom v nej uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru
a celkových nákladov spojených s úverom. Žalovaný zaplatil žalobcovi 3 058,20 €. Žalobca listom zo

17.9.2014 upozornil žalovaného, že k uvedenému dňu je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti so
sumou 654,12 €, pozostávajúcej z omeškaných splátok 618,16 € a poplatkov 35,96 €. Žalobca listom
z 3.10.2014 oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou a k tomuto
dátumu požadoval od neho zaplatenie dlžnej sumy 7 303,58 €. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č.
I/2017 zistil, že Poštová banka, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému z
predmetnej zmluvy o úvere. Vec právne posúdil nasledovne: Citoval znenie § 151 ods.1,§ 52 ods.1,2,3

O. z., platného a účinného v rozhodnom období,§ 53 ods.1,5,§ 54 ods.1,2,§ 517 ods.1,12 O. z.,§ 261
ods.6 písm. d),§ 497,§ 502 ods.1,§ 503 ods.2 Obch. zák., platného a účinného v rozhodnom období,§
1 ods.2 prvá veta,§ 9 ods.1 prvá a druhá veta,ods.2,§ 11 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, a § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z. Na základe vykonaného
dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovaným bola

uzavretá úverová zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a n. Obch.
zák., ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ust. zák.č.129/10 Z. z., ako aj § 52 a n. O.z. o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Táto úverová zmluva neobsahuje základnú zák.č.129/10 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch predpísanú záležitosť, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
keď v uzatvorenej úverovej zmluve je uvedená celková výška nákladov 6 156,81 € a úplne drobným

písmom pod náležitosťami zmluvy je spomenuté, že celková čiastku úveru predstavuje súčet výšky
úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom písomne dojednaným podmienkam o výške,
počte a termíne splátok úveru zodpovedá celková čiastka 15 011,20 € (166,80 € x 84 splátok). Podľa
jeho názoru údaj o výške nákladov je nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods.2 písm. g) zák.č.129/10
Z. z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť

a teda tento údaj musí byť vyčíslený a nie je možné používať iba odkaz na súčet výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom. Koniec koncov je tento údaj dokonca vyjadrený v neprospech
spotrebiteľa, keďže z hľadiska transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti úveru, o
nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože len púhy súčin počtu splátok
(84) a výšky anuitnej splátky (166,80 €) je vo vyššej výške (14 011,20 €) ako suma výšky úveru 7 000
€ a celkových nákladov vo výške 6,156,81 € ako je reálne uvedená v zmluve. Uzatvorená úverová

zmluva tak neobsahuje základnú náležitosť - celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp.
tento číselný údaj uvedený v úverovej zmluve nie je správny, pričom z hľadiska dodržania základných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených § 9 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. možno takto
stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých údajov
vsprávnejhodnote,tedanieajvprípadeuvedeniaakéhokoľvekzúdajovvzmluvevhodnotenesprávnej.

Veriteľ nemá možnosť v zmluve uvádzať akékoľvek údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, ale iba také, ktoré zodpovedajú celkovej sume všetkých úrokov, poplatkov a iných záväzkov,
ktoré spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť. Už vo viacerých súdnych rozhodnutiach bol vyslovený názor,
že podľa § 9 ods.2 písm. g) cit. zák. nepostačuje, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že

„zák. spotrebiteľských úveroch“ vyžaduje, aby zmluva spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto
právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo
spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva, napr.
z rozsudku Krajského súdu (ďalej len KS) v Trnave 9Co 401/2012 zo 6.8.2013, KS v Prešove 7Co
220/2014 z 27.11.2014 a KS v Žiline 8Co 549/2014 z 30.12.2014. Keďže úverová zmluva správny údaj

o celkovej čiastke neobsahuje, nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia
ktorej je § 11 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je pritom práve tým
údajom, ktorého neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluva o úvere medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovaným

nebola uzatvorená v zák. predpísanej písomnej forme tiež z dôvodu, že v predmetnej zmluve chýba aj
ďalšia povinná náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. k) cit. zák., nakoľko nie sú uvedené v zmluve všetky
predpoklady použité na výpočet RPMN. Podľa jeho názoru nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len
hodnota RPMN, keď zák. výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť aj
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší pre

spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi
zaplatiť. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je aj
ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. Pri kontrole prepočtu RPMN zistil,
že táto bola nesprávne uvedená, keď pri použití hodnôt uvedených v zmluve o úvere (výška úveru 7
000 €, výška mesačnej splátky 166,80 €, počet splátok 84) je RPMN 25,16 % a nie v zmluve uvedených

22,71 %. V dôsledku chýbajúcich cit. obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je teda
potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa jeho názoru nezodpovedá
princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytnuté priehľadné informácie o
úvere bez použitia kalkulačky, využitia matematických operácií a nezrozumiteľných údajov, z ktorých
nie je zrejmé, aká je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo je pri spotrebiteľovi jeden z

najpodstatnejších údajov (údaj o tom, koľko si požičal a koľko celkovo zaplatí), atď. Keďže neuvedenie,
resp. netransparentné uvedenie obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, považoval podľa § 11 ods.1 písm. b) zák.č.129/10 Z. z.
uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky bola k 8.6.2017 0 %. Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, priznal žalobcovi

3 941,80 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému bol poskytnutý úver 7 000 € a zaplatil
3 058,20 €, teda rozdiel predstavuje 3 941,80 €. Uvedenú sumu priznal žalobcovi spolu s úrokom z
omeškania v zákonnej výške, odo dňa nasledujúceho po dni vystavenia listiny aktuálny stav úveru zo
7.6.2017. Teda zaviazal žalovaného len „k zaplateniu“ tejto istiny a žalobu v prevyšujúcej časti akonedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania vyplýva z § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1,2 CSP (ich
znenie cituje). Nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 60,15 % k 39,85 %, má za to, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže strany mali pomer úspechu vo veci takmer rovnaký.

3. 1. Žalobca podal voči zamietavému výroku II. Rozsudku a voči výroku III. Rozsudku o trovách
konania odvolanie z dôvodu, že Súd • na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP], • vec nesprávne právne posúdil [odvolací
dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP], • súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP]. V nasledujúcich častiach Odvolania uvedené
odvolaciedôvodypodrobnešpecifikuje.2)Výška,početatermínysplátok.Súdvodôvodneníuviedol,že:
podľa § 9 ods.2 písm. g) cit. zák. nepostačuje, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená len suma
predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Namieta nesprávne právne posúdenie veci.
Cituje znenie § 9 ods.2 písm. k),ods.5 zák.č.129/10 Z. z. V zmysle § 9 ods.3 zák.č.129/10 Z. z. sa
uvedené ust. aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny,

pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9 ods.5 zák.č.129/10 Z. z. poskytuje amortizačná
tabuľka. V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z tohto dôvodu sa náležitosti
podľa § 9 ods.2 písm. k) zák.č.129/10 Z. z. dá vyhovieť jedine nasledovným spôsobom, ktorý považuje
za postačujúci. Zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti, keďže sa v nej uvádza (i) výška úveru,
(ii) úrok vyjadrený úrokovou sadzbou, (iii) výška mesačnej splátky, (iv) RPMN banky v %, (v) taktiež

priemernú RPMN na trhu, (vi) celkovú výšku úveru, (vii) dátum 1. splátky, (viii) dátum nasledujúcich
splátok, (ix) počet mesačných splátok, (x) dátum konečnej splatnosti úveru. V posudzovanom zmluvnom
vzťahu splácanie spotrebiteľského úveru bolo dojednané vo forme anuitných splátok, ktorých výška
sa počas celého splácania úveru nemení a ktoré v sebe zahŕňajú splátky časti úroku aj časť istiny.
Prečo by zákonodarca dával spotrebiteľovi osobitne právo kedykoľvek žiadať o amortizačnú tabuľku,

ak by rozdelenie jednotlivých anuitných splátok malo byť obsahom už samotnej úverovej zmluvy? Z
doslovného znenia § 9 ods.2 písm. k) Zák. o spotrebiteľských úveroch nie je možné vyvodiť, že v
zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť rozpísaná splátka úveru na časť istiny, časť úroku a iných
poplatkov. Vzhľadom na uvedené považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zák., ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku

a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Takýto záver
potvrdzuje, napr. aj rozsudok KS v Banskej Bystrici 17Co/l51/2012 z 19.9.2012 (cituje, čo sa v ňom
konštatuje). Namieta, že v Rozsudku KS v Prešove 11Co/39/2016 z 11.4.2017 v obdobnej veci súd
dospel k záveru, ktorý cituje. Tvrdí, že Zmluva obsahuje všetky požadované obsahové náležitosti podľa
§ 9 ods.2 z.č.129/10 Z. z., Žalovaný mohol posúdiť rozsah svojho záväzku a teda nemožno považovať

poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. 3) Údajná absencia uvedenia celkovej
čiastky úveru. Súd v odôvodnení Rozsudku konštatoval: Keďže úverová zmluva správny údaj o celkovej
čiastke neobsahuje, nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je §11
ods.1 zák.č.129/10 Z. z. sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Má za to, že údaj o celkovej čiastke úveru je v Zmluve uvedený, keď sa v čl.3 bod 1,

posledná veta Zmluvy uvádza, že: Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových
nákladovspojenýchsúverom.Zmluvaoúvereobsahujevšetkypožiadavky,ktorézák.ospotrebiteľských
úveroch vyžaduje, vychádzajúc pritom z pre Slovenskú republiku záväzného rozsudku Súdneho dvora
(ďalej len SD) vo veci č. C-42/15, Home Credit Slovakia. V predmetnom rozsudku SD ES uviedol, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl.10 ods.2 Smernice, sankcia v podobe

toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je primeraná len v prípade, ak ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Má za to, že uvedenie celkovej čiastky úveru tak, ako je uvedená v Zmluve, spĺňa zák. vyžadovanú
náležitosť na spôsob uvedenia celkovej čiastky úveru. 4) Údaj o celkových nákladoch úveru, ktorú je
Žalovaný povinný zaplatiť a o výške RPMN je vyčíslený správne. Súd v Rozsudku uviedol, že v Zmluve

je nesprávne uvedená celková výška nákladov, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Zároveň považoval aj údaj
o RPMN za nesprávny. S uvedeným tvrdením Súdu nesúhlasí. Zák. o spotrebiteľských úveroch účinný
v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere definoval nákladové položky, na základe ktorých sa určia celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Do celkových nákladov tak podľa § 3 písm. g)
zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch patria: • všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere; • náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Ako veriteľ vyčíslil celkové náklady„Žalovaných“ v Zmluve o úvere v súlade so zákonnou úpravou. Do celkových nákladov spojených s
poskytnutím úveru na základe Zmluvy o úvere preto patria úroky z úveru, ktoré mal Žalovaný ako dlžník
uhradiť, ak by poskytnutý úver splácal v súlade so splátkovým kalendárom, t. j. súčet všetkých úrokov,

ktoré mal ako dlžník splatiť a ktoré vyplývajú z predpisu splátok k Zmluve o úvere. Do celkových nákladov
jeho právny predchodca nezapočítal poplatky spojené s poistením úveru. Poskytnutie úveru totiž nebolo
podmienené uzatvorením poistenia schopnosti splácať úver. Poistenie úveru bolo poskytnuté na základe
výslovnej žiadosti Žalovaného, pričom nebol povinný uzatvoriť poistnú zmluvu poistenia úveru pre prípad
neschopnosti splácať úver. Podľa bodu 3.1 písm. b) (strana 1) Sadzobníka poplatkov účinného ku dňu

podpisu Zmluvy bolo Poistenie schopnosti splácať úver - komplexný súbor poistenia, spoplatnený pri
pôžičke nad 5 000 € do 8 500 € vrátane, sumou 11,80 € mesačne. Podľa bodu 3.1 písm. a) (strana 1)
Sadzobníka bol spracovateľský poplatok pri čerpanie úveru na účet v Poštovej banke stanovený v sume
2%zosumyúveru,t.j.140€.VčaseuzatvoreniaZmluvyinformačnýsystémjehopredchodcuumožňoval
vyčísliť výšku mesačnej splátky len na celé € nahor. Ak Žalovaný požadoval dobu splácania úveru v
trvaní7rokov,informačnýsystémjehoprávnehopredchodcuzaokrúhlilvýškumesačnejsplátkynacelé€

nahor na 155 € (bez sumy poistného). Výsledkom tohto procesu bolo rozpočítame celkovej požadovanej
čiastky úveru, na požadovaný počet splátok, pričom splátka, ktorá nedosiahla výšku pevnej mesačnej
splátky bola určená ako posledná. Výška 1. až 83. mesačnej splátky bola 155 € (bez poistného). Výška
84. mesačnej splátky bola 151,81 €. Po splatení poslednej splátky v poradí by vystavil Žalovanému
oznámenie o splatení pohľadávky a v prípade preplatku, by mu bol tento preplatok vrátený. Celková

výška nákladov úveru bola vyčíslená správne v sume 6 156,81 € podľa nasledovného výpočtu: • 6
156,81 € (83 splátok po 155 €, 84. splátka vo výške 151,81 €, spracovateľský poplatok 140 €, t. j. spolu
13 156,81 € - 7 000 € istina) = 6 156,81 € náklady úveru. Z dôvodu, že do celkovej výšky nákladov
neboli zahrnuté náklady Žalovaného z titulu poistenia schopnosti splácať úver (išlo o dobrovoľné a
nepodmienené poistenie), suma poistného nie je určujúca ani pri výpočte RPMN. Hodnota RPMN je v

Zmluve o úvere je uvedená správne vo výške 22,71 %. 5) Odňatie práva konať pred súdom. Žalovaný sa
k veci nevyjadril a žiadnym spôsobom nerozporoval jeho nárok. Žalovaný neuviedol Súdu žiaden dôvod,
pre ktorý by mala byť Žaloba čo aj len čiastočne zamietnutá. Súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP]. Žalobca namieta, že

Rozsudok je prekvapivý, nakoľko nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia
Žaloby. 5) Návrh. Na základe uvedeného navrhuje, podľa § 389 CSP, zrušiť prvostupňové rozhodnutie
v napadnutej časti a vrátiť vec na nové prejednanie Súdu alebo, podľa § 388 CSP, zmeniť prvostupňové
rozhodnutie tak, že jeho žalobe sa v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže sa Žalovaný na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

4.Rozsudok,okremvýrokuII.avýrokuIII.,nebolodvolanímnapadnutý,pretonebolvuvedenomrozsahu
v odvolacom preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že čo sa

týka výroku II. a výroku III. rozsudku, nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1
CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto ho v uvedených výrokoch, podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP,
zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil, podľa § 391 ods.1 CSP, súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
6. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesovstrán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý

nesúlad.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h)
CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo

aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo

pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
8. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým, o. i., právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie.
O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný

postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť
hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

9. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že všetky žalobcom uplatnené
odvolacie dôvody sú dané.
10. Súd neprihliadol na Rozsudok SD Európskej únie (ďalej len EÚ) z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíroovej, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22
a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné vychádzať aj pri aplikácii
právnych predpisov, podľa ktorých vec tiež posúdil.
11. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v
uvedenom rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018.
12.Aksasúddopustilomyluvprávnomposúdeníprechybnépoužitieprávnejnormyaleboprejejchybnú
interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú
povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu
takýto komplexne chybný postup naprávať.

13. So zreteľom na eurokonformný výklad právnych predpisov, ktoré súd v prejednávanej veci aplikoval,
je tak zrejme, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, preto musel byť napadnutý rozsudok
zrušený a vec musela byť súdu vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný vychádzať z
uvedeného Rozsudku SD EÚ a uznesenia NS SR, podrobne sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami
uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.

14. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).
15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.