Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Csp/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117201514
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117201514.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Evou Benčovou v právnej veci žalobcu:

Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska ul. č. 1, 814 52 Bratislava, IČO:
00 492 736, právne zast. JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07
Bratislava, IČO: 31 783 325, proti žalovanému: Ľ. H., R.. XX. XX. XXXX, T. N. R. R. K. D. - A., D. X., T.
Č. O. X, B. K., XXX XX D., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 70,70 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur, na bankový účet žalobcu Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, I.: Z., C.: XXXXXXX, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % od
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa cestou právneho zástupcu podanou žalobou, ktorá došla dňa 30. 01. 2017, domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 70,70 Eur a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie písomne uviedol,
že žalovaný cestoval mestskou hromadnou dopravou na linke č. 31 dňa 29. 02. 2016, pričom na
výzvu osoby vykonávanej kontrolu (revízora) sa nepreukázal platným prepravným dokladom, čím porušil
Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v v Bratislave (čl. 6) a Tarifu mestskej hromadnej

dopravy v Bratislave (čl. 5). Zároveň žiadal nahradiť vzniknuté trovy tohto konania.

2. Uznesením Okresný súd Banská Bystrica č.k. 15Csp/19/2017-39 zo dňa 02. 08. 2017 zrušil pôvodne
vydaný platobný rozkaz tohto súdu zo dňa 01. 02. 2017, a to podľa § 266 ods. 3 CSP z dôvodu, že tento
nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Zo súdneho spisu vyplýva, že podľa centrálnej evidencie adresa trvalého bydliska žalovaného je: K. D.

- A., D. X.. Taktiež šetrením príslušného policajného zboru bolo zistené, že menovaný sa nezdržiaval ani
na adrese prechodného pobytu s ukončením do 31. 12. 2017. Súd sa pokúsil doručiť žalovanej strane
súdnu zásielku aj na inú zistenú adresu O. X, B.O. K., XXX XX D., ktorú si v odbernej lehote neprevzal.
Vzhľadom na uvedené žalovanému bola doručená žaloba aj podľa § 116 ods. 2 CSP. Tunajší súd v
danom prípade zverejnil oznámenie o podanej žalobe vrátane príloh (aj všeobecné poučenie CSP) na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu dňa 07. 08. 2017. Menovaný mal možnosť
si súdne písomnosti prevziať osobne na informačnom centre tohto súdu. V danom prípade sa žaloba

považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.4.Súdnaprejednaniesporunenariadilvovecipojednávaniearozhodolnazákladepripojenýchlistinných
dôkazov, nakoľko mal za to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán neboli sporné, a to s prihliadnutím na hodnotu sporu bez príslušenstva (ust. § 297 písm. b) CSP).

Žalovaný sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadril.

5. Predmetom sporu bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia včas a
riadne.

7. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným

cestovným lístkom.

8. Podľa § 14 ods. 2 Zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v
autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému
členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na

mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje
na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa
trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú
sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

9. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, pravidelná doprava na autobusovej linke
sa uskutočňuje podľa cestovného poriadku.

10. Podľa § 16 ods. 5 Zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný mať cestovný lístok
pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať

osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

11. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

12. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu (hlásenie o porušení
tarifných - prepravných podmienok, cenník cestovného, pokus o zmier - výzva na zaplatenie zo dňa
04. 04. 2016) okresný súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku
žalobcu - na linke MHD č. 31, dňa 29. 02. 2016. Na výzvu revízora povereného vykonaním kontroly
cestovných lístkov sa nepreukázal platným prepravným dokladom. Porušenie tejto zákonnej povinnosti

žalovaného ako cestujúceho bolo na mieste kontroly zdokumentované hlásením o porušení tarifných -
prepravných podmienok. Súd má za to, že žalovaný tým, že nastúpil do autobusu žalobcu, uzavrel s ním
zmluvu o preprave osôb. Nastúpením do autobusu ako cestujúci vyjadril svoj neodvolateľný súhlas so
všetkými podmienkami prepravy obsiahnutými v prepravnom poriadku a tarife. Žalovaný si doposiaľ voči
žalobcovi ako dopravcovi nesplnil povinnosť zaplatiť cestovné a prirážku k základnému cestovnému v

súlade so zákonom na mieste kontroly a neurobil tak ani dodatočne v poskytnutej 30 dňovej lehote odo
dňa kontroly, ktorú žalobca poskytol žalovanému v zápise z kontroly. Výšku cestového upravil žalobca
v tarife cestovného v súlade s ust. § 17 Zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších
predpisov. Podľa tarify cestovného vydanej žalobcom a platnej v čase kontroly, cestovné na jednotlivú
cestu pre dospelú osobu, t.j. základné cestovné bez príplatkov a zliav bolo vo výške 0,70 Eur. Výšku

prirážky k tomuto základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom určil
žalobca v súlade s ust. § 17 citovaného zákona, podľa ktorého cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže
platným cestovným lístkom, uloží oprávnená osoba zaplatiť cestovné a úhradu vo výške 100 násobku
základného cestového.

13. Potom okresný súd má za to, že žalobca si dôvodne uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie
žalovanej sumy, pozostávajúcej zo základného cestovného v hodnote 0,70 Eur a prirážky k základnému
cestovnému v hodnote 70,- Eur (t.j. úhrady upravenej v citovanom zákone a prepravnom poriadku
žalobcu, ktorej konkrétnu výšku uviedol revízor ako oprávnená osoba dopravcu v postavení žalobcu vhlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok). Žalovaný ani po uplynutí dodatočne uplynutej
lehoty si nesplnil svoju povinnosť voči žalobcovi čo do výšky istiny.

14. Preto súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur, na bankový účet žalobcu, a to v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.Podľa§262ods.2CSP ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. V danom spore si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane,
pozostávajúci zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a trov jeho právneho zastúpenia. Súd druhým
výrokom tohto rozsudku vyslovil, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
od žalovaného, vychádzajúc z jeho plného úspechu v tomto spore, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

19. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov žalobcu vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákonač. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.