Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118202847
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118202847.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členovsenátuJUDr.EvyMalíkovejaMgr.MiroslavaŠeptáka,vsporežalobkyne:P.P.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava IČO: 47 233 516, v konaní o určenie,

že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/9/2018-19 zo dňa 13.02.2018,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500100785 zo dňa 30.01.2015 uzatvorenej medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom, ktorá bola uzatvorená za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru č. 8500100785
zo dňa 30.01.2015, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyni súd prvej

inštancie priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 %. Okrem toho žalovaného poučil, že je oprávnený podať voči žalobkyni
žalobu na plnenie dlžných splátok zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500100785 zo dňa
30.01.2015.

2. Súd prvej inštancie nárok žalobkyne posudzoval podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d),

§ 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 C. s. p. a konštatoval, že neodkladné
opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych
vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného,
alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a
jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre vydanie neodkladného
opatrenia je, aby bolo žalobcom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité

právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na
jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu práve nariadením
neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami sporu
nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi
stranami. Podľa súdu prvej inštancie, podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli
osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho
nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutiavo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má
povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou

predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom

návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd
prvej inštancie sa oboznámil s obsahom spisu a pripojenými listinnými dôkazmi: úverová zmluva č.
8500100785; žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými
žalobkyňou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že z úverovej zmluvy
č. 8500100785 uzatvorenej dňa 30.01.2015 medzi žalovaným a žalobkyňou vyplýva, že žalovaný

ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.410,- eur. Zo žiadosti o
vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.04.2015 mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalovaný zaslal
zamestnávateľovi žalobkyne Žilinská univerzita v Žiline žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to
za účelom vymoženia pohľadávky uplatňovanej titulom uzatvorenej zmluvy o úvere č. 8500100785,
ktorá dlžná suma bola ku dňu vydania žiadosti spolu vo výške 44,58 eur. V prejednávanej veci sa

žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy zakotvenej v rámci úverovej zmluvy č.
8500100785 zo dňa 30.01.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Súd prvej inštancie mal za
to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému uplatňovať práva z dohody
o zrážkach zo mzdy zakotvenej v rámci predmetnej úverovej zmluvy, je dočasné opatrenie proti postihu

majetku žalobkyni, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že
by sa na základe neskôr určenej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy alebo určenej neplatnosti
úverovej zmluvy poukazovali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp.
vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje. Súd prvej inštancie preto návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, pričom sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi

dôvodmiuvedenýmižalobkyňouvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Vzhľadomnauvedené
skutočnosti súd prvej inštancie skonštatoval, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a preto návrhu žalobkyne na jeho vydanie v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie a poučil žalovaného o možnosti podať žalobu na
plnenie dlžných splátok.

3. Proti uvedenému uzneseniu o neodkladnom opatrení podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že
neodkladné opatrenie musí byť primerané a nesmie vyvolávať právne účinky, ktoré idú nad rámec
nevyhnutnosti. Uvedené podľa odvolateľa znamená, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc
neodkladnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov,

z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo je potrebné
pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, resp. v čom (v akých konkrétnych okolnostiach) sú
splnenézákonnépodmienkyprejehonariadenie,aprečojepotrebnénariadiťhovrozsahu,ktorývyplýva
z uznesenia. V nariadení neodkladného opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže byť efektívne
donútený uhrádzať to, na čo sa zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. Zo žiadneho

zákonanevyplýva,žebybolomožnévyhodnotiťpredmetnúdohoduozrážkachzomzdyakoneprijateľnú
zmluvnú podmienku. Žalovaný uviedol, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k
splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len
čo sa pohľadávka stala platnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu ani žiadna
súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy,

v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob
zabezpečenia pohľadávky. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou,
vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 OZ, § 9 ods. 13 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch a podľa jeho znenia bolo určené, že záväzky

z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a
záložným právom. Navrhol zmeniť neodkladné opatrenie tak, že návrh zamieta.4. K podanému odvolaniu sa žalobkyňa vyjadrila tak, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie.
Okrem toho konštatovala, že na splatenie požičanej istiny 1.269,- eur jej zostáva doplatiť 48,18 eur,
ktorú sumu v dohľadnej dobe uhradí. Ak by nedošlo k zastaveniu zrážok zo mzdy, ich ďalší výkon by

mal za následok, že žalovaný by sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacoval. Navrhla, aby odvolací
súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.)

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

6. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Posúdením skutočností, ktoré boli v konaní doposiaľ osvedčené, dospel odvolací súd k záveru, že
nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému súdom prvej inštancie vo veci bolo opodstatnené.

12. Neodkladné opatrenie v sporovom konaní možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie
a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd prvej inštancie. Neodkladné

opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania alebo po skončení konania.
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

13. Zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z

obsahu spisu a listín predložených žalobkyňou v predmetnom spore, odvolací súd dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa uloženia žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, sú vecne správne, preto ich potvrdil. Súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, keď mal za to, že žalobkyňa preukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery strán
sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je možné vydať v prípade, ak sú osvedčené

aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako aj osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď
bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Žalobkyňa tieto
základné atribúty dôvodnosti úpravy formou neodkladného opatrenia osvedčila predložením žiadosti
žalovaného adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa teda

osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a preto bol daný dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi účastníkmi existuje platný záväzkový
vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla. Dohoda o zrážkach zo mzdy veriteľovi spotrebiteľa umožňuje,
aby predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa bez toho, aby pred tým

prebehlo súdne konanie a začalo exekučné konanie. Tento inštitút bol v spotrebiteľských veciach
štandardne využívaný, nakoľko veriteľovi spotrebiteľa postačovalo predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľovi spotrebiteľa a zamestnávateľ bol povinný zrážky zo mzdy vykonávať bez ohľadu na
to, že neboli priznané rozhodnutím súdu. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy bola u zamestnávateľa
daná bez ohľadu na to, či spotrebiteľ (zamestnanec) mal voči nárokom veriteľa námietky alebo nie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako i zo skutočností uvedených žalobkyňou
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z obsahu spisu, odvolací súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. potvrdiť.14. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné
podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v
euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy
zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad a žalovaný takéto obmedzenie musí zniesť.

15. Odvolací súd tiež konštatuje, že neodkladné opatrenie musí byť v súlade so zásadou proporcionality,
čo znamená, že nemožno vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi
stranami sporu, a že na základe neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma stranám sporu.
Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo
vzťahu k žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto

spoločnosť má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ho súd prvej inštancie vo výroku
svojho rozhodnutia poučil. Táto výroková časť osobitnými odvolacími dôvodmi napadnutá nebola, a
preto sa odvolací súd ňou nezaoberal.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že procesne úspešnej

žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p..

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)