Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/311/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108220323
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3108220323.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci žalobcu Z., zastúpeného J. proti žalovanej
P., zastúpenej H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/213/2008-308 zo dňa 03. mája
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak,
že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej:
- 3-izbový byt. č. XX v W. na Y. ulici súp. č. XXXX, or. č. XX, nachádzajúci sa na XX. podlaží obytného
domu, stojaci na CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 366 m2 a podiel na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6/287, zapísaný
Okresným úradom v W., katastrálnym odborom v k.ú. W., Obec W., Okres W.
na LV č. XXXX a podiel na pozemku 6/287-ín CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 366 m2, zapísaný Okresným úradom v W., katastrálnym odborom v k.ú. W., Obec W., Okres W.
na LV č. XXXX v zostatkovej hodnote 66.511,82 Eur.
- hnuteľné veci: veža HIFI Sony (receiver Equalizer tape deck, CD player,tuner) v zostatkovej hodnote

291,50Eur,reproduktorystĺpovévzostatkovej hodnote33Eur,domácekinoSony vzostatkovejhodnote
46,50 Eur, veľká skriňa s posuvnými dverami a veľkoplošným zrkadlom v zostatkovej hodnote 100 Eur,
TV s uhlopriečkou 37 cm v detskej izbe v zostatkovej hodnote 5 Eur, veľká rohová
kuchynská linka + vysoké skrinky v zostatkovej hodnote 100 Eur, chladnička s mrazničkou (250/130L) v
zostatkovej hodnote 56,50 Eur, mikrovlnná rúra v zostatkovej hodnote 17,50 Eur, robot multifunkčný v
zostatkovej hodnote 5 Eur, kamera VHS-C- Olympus v zostatkovej hodnote 10 Eur, fotoaparát Olympus

v zostatkovej hodnote 5 Eur, CD prehrávač Sony discman v zostatkovej hodnote 5 Eur, rohová sedacia
súprava, konferenčný stolík, stolík pod TV, komoda, dvojposteľ s výklopným úložným priestorom - rošty a
matrace,halogénovéstropnésvietidlo,stojacahalogénoválampa,nočnéstolíky,televízorsuhlopriečkou
37 cm v spálni, posteľ z detskej izby, skrinky v detskej izbe, pracovný stôl, stolovú lampu, murovaný
odsávač pár, stropné svietidlo s ventilátorom, pracovný stolík v kuchyni, elektrický nôž, bicykel
a dámske lyže s viazaním (veci opotrebené a bez hodnoty), v celkovej zostatkovej hodnote 675 Eur.

2. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 31.421,52 Eur, do 3
mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania. Rozhodol o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť súdny poplatok.
Nárok žalovanej na zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu a daní vylúčil na samostatné
konanie.3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.09.2008 domáhal, aby
súd vyporiadal jeho zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Manželstvo so žalovanou
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 11C/171/2004-112 až 118

zo dňa 21.09.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2005. Zánikom manželstva zaniklo aj
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

4. Na majetkovom vyporiadaní po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli. Nehnuteľnosti a hnuteľné
veci užíva žalovaná odvtedy, ako žalobca opustil v roku 2003 spoločnú domácnosť.

5. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželovmôževyporiadaťlentenmajetok,čihodnotytvoriacebezpodielovéspoluvlastníctvomanželov,
ktoré účastníci navrhli na vyporiadanie súdnym rozhodnutím do 3 rokov od jeho zániku (rozsudok
22Cdo/2206/2009 Najvyššieho súdu Českej republiky, ako aj 22Cdo/1112/2006, uverejnený v súboru
civilných rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu CH BECK z 23.05.2007, tiež

22Cdo/1192/2007). O veciach, dlhoch, prípadne iných spoločných hodnotách nenavrhnutých v lehote 3
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) súdu na ich vyporiadanie,
platí domnienka podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V danom prípade 3-ročná lehota na
podanie návrhu na vyporiadanie BSM začala plynúť od právoplatnosti súdneho rozhodnutia o rozvode
manželstva účastníkov, teda od 15.11.2005 a skončila sa 15.11.2008. Nakoľko žaloba bola podaná

na súd dňa 19.09.2008, stali sa predmetom vyporiadania iba veci a hodnoty, ktoré boli uvedené v
žalobe a vnosy z vlastného majetku do majetku spoločného, ktoré sa nepremlčujú. K námietke žalovanej
o porušení jej práv, prípadne odňatí práva konať pred súdom, v dôsledku nevyporiadania všetkých
majetkových hodnôt a nárokov, o ktoré postupne rozširovala žalobu, súd uviedol, že 3-ročná lehota na
podanie návrhu na vyporiadanie BSM po rozvode je totožná pre oboch rozvedených

manželov a nič žalovanej nebránilo v tejto lehote podať vlastnú žalobu doplnenú o všetky položky, ktoré
chcela v konaní majetkovo vyporiadať, oveľa skôr. Dôsledky konania žalobcu, ktorý podal žalobu cca
1,5 mesiaca pred skončením 3-ročnej lehoty od zániku BSM a uviedol len časť majetku, ktorý chce
vyporiadať a nijaké spoločné záväzky, možno pripísať (v dôsledku jej nečinnosti) na ťarchu žalovanej.

6. Pri ohodnotení hnuteľností v BSM účastníkov vychádzal z ceny podľa znaleckého posudku č. X/
XXXX súdneho znalca Z.. P. A. v sume 66.511,82 Eur, voči ktorej žiadna zo strán nemala výhrady. Pri
ohodnotení hnuteľných vecí zohľadnil zhodné vyjadrenia účastníkov o zostatkovej hodnote v rozsudku
vymedzených vecí a pri nezhode účastníkov ohľadne v rozsudku vymedzených vecí súd za základ
zostatkovej ceny vecí vzal aritmetický priemer cien navrhovaných oboma stranami. U ostatných vecí, na

cenách ktorých sa účastníci nevedeli zhodnúť, súd mal za to, že ide o veci opotrebené a bez hodnoty.

7. Podľa zistení súdu celková hodnota vecí patriacich do BSM predstavuje sumu 67.186,82 Eur (cena
nehnuteľností v sume 66.511,82 Eur + cena hnuteľných vecí 675 Eur). V rámci vyporiadania podľa ust.
§ 150 Občianskeho zákonníka zohľadnil náklady na byt, ktoré žalovaná zo svojho výlučného majetku

preukázateľne vynaložila po rozvode na spoločný majetok (udržiavanie bytu), a to v sume
914 Eur na zateplenie bytového domu od roku 2008 (doklad na č.l. 95-96 spisu) a v sume 1.257,89
Eur (37.895,- Sk) za maľovanie a stierkovanie bytu (doklad zo dňa 09.01.2007 na č.l. 294 spisu), ktoré
nároky sa nepremlčujú.
Ostatné nároky na toto majetkové vyporiadanie zamietol.

8. Podľa konečného majetkového vyporiadania žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania
hodnotu podielu tak, aby podiely oboch boli rovnaké. Uzavrel, že pokiaľ hodnota majetku patriaceho
do BSM predstavuje 67.186,82 Eur, patrí žalobcovi suma 33.593,41 Eur (1/2), od ktorej odpočítal vnos
žalovanej z jej výlučného majetku do spoločného v sume 2.171,89 Eur (914

Eur na zateplenie + 1.257,89 Eur maľovka, stierkovanie), teda na vyrovnanie podielu žalobcovi patrí
suma 31.421,52 Eur. Túto čiastku súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v lehote 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku, čo je vzhľadom na dĺžku konania (žalovaná si musela byť vedomá
skutočnosti, že žalobcu bude nutné z bytu vyplatiť) lehota primeraná.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaná.10. Žalobca v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, preto s takýmto spôsobom vyporiadania BSM nesúhlasil.

11. Poukázal na to, súd započítal ako vnos žalovanej náklady na byt, ktoré žalovaná preukázateľne
vynaložila po rozvode na spoločný majetok (udržanie bytu) zo svojho výlučného majetku, a to 914 Eur
nákladov na zateplenie bytového bytu od roku 2008 a sumu 1.257,89 Eur nákladov na maľovanie a
stierkovanie bytu dňa 09.01.2007. Nakoľko v spise sa žiadny doklad o úhrade nenachádza (príjmové,

ani pokladničné doklady, výpisy z účtu), zastáva názor, že žalovaná žiadnym relevantným spôsobom
úhradu tejto investície nepreukázala. Vyúčtovanie nákladov na zateplenie a rekonštrukciu balkónov
neuvádza peňažnú menu a jedná sa o doklad z roku 2007, žalobca tak predpokladá, že vyúčtovanie
je v slovenských korunách. Uviedol, že náklady na maľovanie a stierkovanie, pokiaľ boli uhradené v
hotovosti dňa 09.01.2007, predstavujú investíciu, ktorá je premlčaná, nakoľko žalovaná túto uplatnila
až podaním zo dňa 29.11.2016. Nevie sa vyjadriť, či byt niekto maľoval, žalobca totiž od roku 2003

v byte nežil, nedisponoval kľúčmi od bytu, byt od augusta 2003 užívala výlučne
žalovaná so svojou novou rodinou, takže ak byt znehodnotila užívaním, mohla ho v podstate uviesť do
stavu, v akom sa nachádzal v čase rozvodu. Nakoľko byt bol riadne vystierkovaný, považuje faktúru za
účelovú a nedôvodnú. Uviedol, že pokiaľ by odvolací súd považoval za správne, že prvostupňový súd
uznal nárok žalovanej na zateplenie a maľovanie bytu, nemožno súhlasiť s tým, aby celá táto investícia

bola odpočítaná z podielu žalobcu. Z podielu žalobcu mala byť odpočítaná len jedna polovica investícií,
t. j. jedna polovica zo sumy 2.171,89 Eur, a teda žalovaná by mala byť povinná vyplatiť žalobcovi na
vyporiadanie jeho podielu sumu vo výške 33.593,41 Eur - 1.085,95 Eur, t. j.
32.507,46 Eur. V odvolaní poukázal na to, že nekonaním súdu hnuteľné veci po dobu deviatich rokov
výrazne stratili na hodnote, resp. v čase rozhodnutia nemali takmer žiadnu hodnotu, čím súd výrazne

poškodil práva žalobcu a zvýhodnil tak pri vyporiadaní žalovanú. V podanom odvolaní
tiež namietal výrok o náhrade trov konania. Žiadal, aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žalobcovi sa priznáva 100 % náhrady trov konania., nakoľko v spore bol neúspešný len v pomerne
nepatrnej časti. Namietal aj výšku úhrady súdneho poplatku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby súd po určení,

ktoré z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v BSM, pripadnú
do výlučného vlastníctva žalovanej, rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie
jeho podielu sumu 33.593,41 Eur. V prípade, ak odvolací súd neuzná argumentáciu žalobcu, pokiaľ ide
o investície na zateplenie bytového domu a maľovanie a stierkovanie bytu, navrhoval rozhodnutie, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 32.507,46 Eur.

Rovnako žiadal priznanie 100 % náhrady trov konania a rozhodnutie o povinnosti žalobcu a žalovanej
zaplatiť súdny poplatok.

12. Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej

inštancie, že predmetom vyporiadania BSM môže byť len ten majetok, či hodnoty tvoriace BSM, ktoré
strany sporu navrhli na vyporiadanie súdnym rozhodnutím do troch rokov od zániku BSM. Uviedla, že
daný právny záver súdu prvej inštancie sa opiera o právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky,
vyslovený v rozsudkoch, označených v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak tento nie je podľa
žalovanej možné bezvýhradne aplikovať v právnych pomeroch Slovenskej republiky s ohľadom na

právnu úpravu vyporiadania BSM v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom
období v Slovenskej republike. S poukazom na ust. § 149 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka a právnej
úpravy, obsiahnutej v ust. § 150 ods. 4 vtedy platného Občianskeho zákonníka v Českej republike
uviedla, že právny záver českých súdov nie je bezvýhradne aplikovateľný v právnych pomeroch
Slovenskej republiky. V prípade vyporiadania BSM rozhodnutím súdu je tak v zmysle právnej úpravy,

obsiahnutej v § 149 ods. 4, 5 OZ, možné do vyporiadania BSM zahrnúť všetky veci, práva a majetkové
hodnoty, vrátane záväzkov, tvoriace predmet BSM, pokiaľ aspoň jedna strana sporu do vyhlásenia
rozsudku návrh na ich vyporiadanie v rámci svojich skutkových prednesov a zároveň v rámci dispozície
s predmetom sporu prednesie, a to aj s ohľadom na § 217 ods. 1 CSP, predtým § 154
ods. 1 O.s.p., že rozhodujúci je v takomto spore stav v čase vyhlásenia rozsudku. Uviedol, že ústavný

súd vo svojom rozhodnutí vo veci č. IV. ÚS 341/2009 vyslovil poukaz na stabilnú judikatúru
všeobecných súdov, podľa ktorej podanie návrhu na vyporiadanie BSM súdnou cestou má za následok
prerušenie behu hmotnoprávnej 3-ročnej lehoty a zároveň nenastane zákonná fikcia vyporiadania BSM
ex lege, pričom v takomto prípade prekluzívna lehota počas trvania konania (od uplatnenia nároku nasúde) neplynie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí vo veci č. 4Cdo/147/2011 vyslovil, že
Občiansky zákonník v ust. § 149 ods. 4 ustanovil 3-ročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet BSM
vyporiadať dohodou, alebo podať návrh na súd, že ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné

účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a že jedným z predpokladov,
aby nastali tieto účinky, je existencia nevyporiadaného majetku, ktorý tvoril BSM, a to buď celého BSM
alebo jeho časti. Zo súhrnu týchto právnych skutočností a záverov je tak nepochybné, že 3-ročná
lehota má hmotnoprávnu povahu a súčasne ide o prekluzívnu lehotu sui generis, pričom podaním
žaloby o vyporiadanie BSM ako takej a nie ohľadom jednotlivých konkrétnych vecí označených v žalobe

ako predmet BSM, dochádza zo zákona k prerušeniu plynutia tejto lehoty. Znamená to, že pokiaľ
jeden z bezpodielových spoluvlastníkov pred uplynutím tejto 3-ročnej lehoty, počítanej od zániku BSM
pred podaním žaloby, uplatní nárok na vyporiadanie BSM na súde, má to za následok prerušenie
tejto lehoty, ktorá od okamžiku dôjdenia žaloby na súd tak neplynie až do okamihu právoplatného
skončenia súdneho sporu o takejto žalobe. Takto uplatnené nároky je potrebné ako predmet BSM
do vyporiadania v meritórnom rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM zahrnúť (zohľadniť), pretože až

do právoplatného rozhodnutia súdu v takomto spore ohľadom takýchto vecí nemohla nastať zákonná
domnienka vyporiadania BSM v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že správnosti
tohto výkladu nasvedčuje aj ust. § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktoré nebolo obsiahnuté v právnej
úprave platnej v Českej republike v čase rozhodovania Najvyššieho súdu Českej republiky vo veciach,
na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že ak sa

po vyporiadaní BSM rozhodnutím súdu objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, tak
platí preň domnienka uvedená v odseku 4 tohto zákonného ustanovenia, z čoho logicky plynie, že ak
sa takýto majetok objaví pred vyporiadaním BSM rozhodnutím súdu (strana sporu o vyporiadaní BSM
ho značí a preukáže, tak bude predmetom vyporiadania rozhodnutím súdu a nenastane ohľadom neho
táto zákonná domnienka vyporiadania. Preto, ak s poukazom na tieto skutočnosti súd prvej

inštancie nezahrnul do vyporiadania BSM veci, práva a záväzky, ktoré žalovaná označila už v jej prvom
písomnom vyjadrení k návrhu na vyporiadanie BSM ako v priebehu ďalšieho konania pred
rozhodnutím súdu vo veci samej a zároveň navrhla na ich zistenie vykonanie dokazovania, tak takýto
postup súdu prvej inštancie je nesprávny.

13. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

14. Aj keď výroková časť predmetného rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje viacero výrokov (výrok
o tom, čo z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá
do výlučného vlastníctva žalovanej, čo má žalovaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu a
zamietajúci výrok o vyporiadaní BSM), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý
má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu v BSM a konštituovať ich nové práva.

15. Pokiaľ strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, hoci len
niektorý z jeho výrokov, odvolací súd nie je v zmysle § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania. V takom
prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene
právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní

BSM, keďže ide o vec, v ktorej z právneho predpisu (Občianskeho zákonníka) vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu.

16. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu
(právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode) dňa 15.11.2005. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených
v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželovnedošlokjehovyporiadaniudohodou,aleboakbezpodielovéspoluvlastníctvomanželovnebol
návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné
veci,žesamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždýznichvecizbezpodielovéhospoluvlastníctva

pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných
veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre
manželov spoločné. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželovsúd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo

na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie
spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).

17. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z
ceny, ktoré majú veci v čase vyporiadania BSM (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2Cdo/9/97). Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani dĺžka konania o vyporiadanie BSM,
preto žalobca nedôvodne namieta, že nakoľko od podania návrhu žalobcu na vyporiadanie BSM do
rozhodnutia súdu uplynula doba takmer 9 rokov, bola v konaní nedôvodne zvýhodnená žalovaná.

18. Vyporiadanie BSM v širšom zmysle zahŕňa otázky tzv. investície do spoločného majetku, ktoré boli
vynaložené niektorým z bezpodielových spoluvlastníkov. Právne vzťahy bývalých manželov sa v dobe
medzi zánikom manželstva a vyporiadaním BSM riadia primerane ustanoveniami upravujúcimi BSM.

19. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie do masy BSM započítal ako vnos

žalovanej náklady na byt, ktoré vynaložila po rozvode na spoločný majetok zo svojho
výlučnéhomajetku,ato914Eurnákladynazatepleniebytovéhodomu odroku2008asumu
1.257,89 Eur náklady na maľovanie a stierkovanie bytu dňa 09.01.2007. Uviedol, že nakoľko doklad o
úhrade nákladov na zateplenie bytu je z roku 2007 a Slovensko prijalo menu euro až 01.01.2009, má
za to, že vyúčtovanie je v slovenských korunách. Namietal tiež, že úhrada nákladov na zateplenie bytu

v sume 914 Eur nie je žalovanou v konaní preukázaná. Podľa názoru žalobcu nedôvodne zohľadnil
súd prvej inštancie aj náklady na maľovanie a stierkovanie v sume 1.257,89 Eur a vystavenú faktúru
zo dňa 09.01.2007 považoval za účelovú, nakoľko aj žalovaná potvrdila skutočnosť, že byt bol počas
trvania manželstva zrekonštruovaný, vrátane stierok v celom byte. V sporovom konaní platí prejednacia
zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie

daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne
vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu,
potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. K splneniu
tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Na unesenie dôkazného bremena preto nepostačuje

len predloženie faktúry ohľadne nákladov na zateplenie bytu, z ktorej nie je možno jednoznačne vyvodiť,
že úhrada bola poskytnutá v eurách, v čom možno s námietkou žalobcu súhlasiť a rovnako nepostačuje
na preukázanie nákladov na maľovanie a stierkovanie predložiť faktúru z 09.01.2007 a očakávať, že táto
bude bez ďalšieho pri vyporiadaní BSM zohľadnená. V tomto smere výsledky vykonaného dokazovania
nenasvedčujú záveru, že žalovaná zo svojho výlučného vlastníctva vložila na spoločný

majetok spolu sumu 2.171,89 Eur.

20. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že v prípade, ak súd uzná nárok (bude mať za
preukázané), že žalovaná vynaložila na spoločný majetok - byt svoje finančné prostriedky v sume 914
Eur + 1.257,89 Eur, odvolací súd súhlasí s argumentáciou, že žalovanej náhradu nákladov vynaložených

z výlučných prostriedkov na spoločný majetok vyjadruje len jedna polovica preukázaných investícií
(investície po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

21. Pokiaľ po zániku BSM žalovaná investovala do nehnuteľnosti (bytu) po zániku BSM, za predpokladu,
že náklady na zateplenie bytového domu (náklady rozpočítané medzi vlastníkov jednotlivých bytov) a

náklady spojené s maľovaním a stierkovaním bytu budú preukázané, súd tieto v celom rozsahu započíta
ako vnos na spoločný majetok z výlučného majetku žalovanej. V danom prípade podľa znaleckého
posudku č. X/XXXX znalca Z.. P. A., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností, bol predmetom vypracovania posudku byt ohodnotený k 31.05.2010 a ako vyplýva zo
stavebno-technického popisu bytového domu k dátumu ohodnotenia, teda k 31.05.2010, obvodový plášť

je zateplený zatepľovacím systémom s povrchovou úpravou zo silikónovej omietky. V
tzv. širšom vyporiadaní BSM sa preto investícia žalovanej do spoločnej veci po zániku BSM, ktorá nie
je premlčaná (správny názor súdu prvej inštancie), pri zachovaní rovnosti podielov, prejaví tak, že od
hodnoty majetku patriaceho do BSM sa odpočíta celý vnos žalovanej z jej výlučného vlastníctva, zktorej hodnoty každému patrí jedna polovica, a tak sa určí suma, ktorú žalovaná vyplatí žalobcovi na
vyrovnanie podielu.

22. V odvolacom konaní bolo potrebné zaujať stanovisko k odvolacej námietke žalovanej (jedinej a
zásadnej) o nesprávnosti právneho názoru, že súd môže vyporiadať iba to, čo predmetom vyporiadania
urobili účastníci v lehote troch rokov od zániku BSM. V súdnom konaní o vyporiadanie BSM súd -
vzhľadom na prejednaciu a dispozičnú zásadu - nemá povinnosť (a ani právo) pátrať po celom majetku
v BSM a vyporiadavať celú masu BSM, ale do vyporiadania zahrnie len ten majetok, ktorý urobili

predmetom vyporiadania účastníci konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v konaní o vyporiadanie
BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli na vyporiadanie do troch
rokov od zániku BSM, s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Takýto princíp nemožno vyvodiť
ani z ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka („Ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané

rozhodnutím súdu, platí...“ a nasledujú zákonné domnienky vyporiadania) - toto ustanovenie hovorí len
o návrhu (na súd, teda žalobe) na vyporiadanie BSM podanom do troch rokov od zániku BSM, nie však
o tom, že by jednotlivé veci (prípadne práva, dlhy, investície do BSM a pod.), ktoré majú byť predmetom
súdneho konania o vyporiadanie BSM, museli byť určené do troch rokov od zániku BSM. Je potrebné
vziať do úvahy, že konanie o vyporiadanie BSM je osobitným typom konania, v ktorom obaja účastníci

(obe strany) majú súčasne postavenie žalobcu i žalovaného (tzv. „iudicium duplex“). To sa premieta o.
i. do zásady, že zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby je možné len so súhlasom druhej
strany (viď R 48/2010). Ak však má mať ten z manželov, ktorý nepodal žalobu (formálne označený ako
„žalovaný“), súčasne postavenie žalobcu, musí mať možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, a to nielen
v tom zmysle, že uvedie námietky voči tomu, čo urobila predmetom konania druhá strana (to by bolo len

jednoduché vyjadrenie žalovaného k žalobe, čo by predstavovalo popretie princípu „iudicium duplex“),
ale aj v tom zmysle, že uvedie, čo mieni urobiť predmetom konania on.
23. Uplatňovanie zásady, že predmetom konania o vyporiadanie BSM je len to, čo predmetom konania
do troch rokov od zániku BSM urobili účastníci, nemusí spôsobovať žiadne praktické problémy, pokiaľ
ide o hnuteľné alebo nehnuteľné veci alebo iné majetkové hodnoty, vo vzťahu ku ktorým (ak ich

manželia v lehote troch rokov neurobia predmetom súdneho konania o vyporiadanie BSM) sa uplatní (vo
všeobecnosti spravodlivá) zákonná fikcia o rovnosti podielov. Spoločné dlhy bývalých manželov (ktoré
pri doslovnom výklade ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nie sú súčasťou BSM) aj po uplynutí
trojročnej lehoty od zániku BSM zostávajú spoločnými dlhmi (podľa ich povahy v režime solidárneho
spoludlžníctva), a teda ich nevyporiadanie v súdnom konaní o vyporiadanie BSM tiež nemusí byť na

ujmu spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi bývalými manželmi.

24. Uplatňovanie zásady, že predmetom konania o vyporiadanie BSM je len to, čo predmetom konania
do troch rokov od zániku BSM urobili účastníci, však môže viesť k nespravodlivým
rozhodnutiam, resp. k nežiaducemu množeniu súdnych sporov, najmä v

prípadoch, keď investície, ktoré každý z bývalých manželov vynaložil zo svojho na
spoločný majetok (tzv. vnosy do BSM), sú približne rovnaké. V takom prípade, pokiaľ žiaden z bývalých
manželov nepodá žalobu o vyporiadanie BSM, nebude sa žiadnemu z nich jeho vnos nahrádzať, čo je
možné považovať za spravodlivé. Ak však jeden z nich podá žalobu len niekoľko dní pred skončením
trojročnej doby od zániku BSM, pričom urobí predmetom konania len svoj vnos a druhá strana už nebude

mať možnosť rozšíriť predmet konania o svoj vnos, pretože lehota troch rokov od zániku BSM uplynie
skôr, než druhá strana dostane príležitosť vyjadriť sa k žalobe (ako tomu bolo v preskúmavanej veci),
dôjde k nespravodlivej situácii, keď nahradený bude len vnos jedného z bývalých
manželov do BSM, nie vnos druhého z nich. Je pravdou, že v lehote troch rokov od zániku
BSM môžu podať žalobu o vyporiadanie BSM obe strany, pričom každá zo strán môže vo svojej vlastnej

žalobe uviesť, čo ona sama chce urobiť predmetom konania (otázkou je, či sa má pre
litispendenciu zastaviť konanie o neskoršie podanej žalobe druhého z bývalých manželov, pokiaľ sú v
žalobách predmety konania vymedzené odlišne - názor k tejto otázke vyjadril Krajský súd v Košiciach v
uznesení, sp. zn. 2Co/456/2014). To by však znamenalo, že aj v prípade, ak by obom bývalým
manželom v zásade vyhovovalo vyporiadanie BSM bez súdneho konania (t. j. zákonnou

fikciou, prípadne čiastočne v kombinácii s dohodou), z opatrnosti by obaja bývalí manželia boli
nútení podať pred uplynutím lehoty troch rokov od zániku BSM žalobu o vyporiadanie BSM, aby
zabránili situácii, keď by podal žalobu len jeden z nich, pričom by urobil predmetom vyporiadania len svoj
vnos do BSM, bez vnosu druhého manžela. Takýto stav (podávanie žalôb „pre istotu“) by určite nebol vsúlade s aktuálnym (a správnym) preferovaním mimosúdneho riešenia sporov. Neobstojí ani
argument, že aj v prípade zmeškania trojročnej lehoty od zániku BSM by každý z bývalých manželov
mohol svoje vnosy uplatňovať (mimo konania o vyporiadanie BSM) ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, keďže vnosy nie sú súčasťou BSM, a preto sa na ne nemôže aplikovať fikcia
vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (táto fikcia sa vzťahuje len na hnuteľné veci,
nehnuteľné veci a ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné). Takémuto
postupu by v skutočnosti bránilo uplynutie premlčacej doby a okrem toho sa v súdnej praxi ustálilo, že
aj keď vnosy do BSM nie sú súčasťou BSM, ich náhrada je súčasťou konania o vyporiadanie BSM, čo

je správne a zodpovedá to už vyššie spomínanej požiadavke, aby sa zbytočne nemnožili súdne spory.

25. Odvolací súd si je vedomý, že v Českej republike sa vyvinula judikatúra v takom zmysle, ako to
naznačil v tomto konaní súd prvej inštancie, teda, že predmetom konania o vyporiadanie
BSM (resp. od 01.08.1998 v Českej republike „společné jmění manželů“ - pre zjednodušenie
bude odvolací súd v tomto odseku ďalej používať aj skratku „BSM“) je len to, čo predmetom

tohto konania urobili účastníci do troch rokov od zániku BSM (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/1192/2007, 22Cdo/51/2011, 22Cdo/2380/2012,
22Cdo/3395/2012), a to aj v prípade, ktorý je skutkovo podobný tomuto konaniu, teda, keď žaloba o
vyporiadanie BSM bola podaná len niekoľko dní pred uplynutím trojročnej doby od zániku BSM a bola
druhej strane doručená až po uplynutí tejto trojročnej doby (22Cdo/2881/2008). Treba však poukázať

na to, že - na rozdiel od slovenskej právnej úpravy - v Českej republike zákon č. 40/1964 Sb.
Občanský zákoník v znení účinnom od 01.08.1998 (novelizovaný zákonom č. 91/1998 Sb.), ako
aj Nový Občanský zákoník (zákon č. 89/2012 Sb., ďalej len „NOZ“) vymedzujú BSM (společné jmění
manželů) podstatne širšie (§ 143 ods. 1 Občanského zákoníka od 01.08.1998, resp. § 708 NOZ) s tým,
že jeho súčasťou sú aj spoločné záväzky a dlhy a ustanovujú tiež spôsob ich vyporiadania po zániku

BSM (§ 150 ods. 4 Občanského zákoníka od 01.08.1998, resp. § 742 NOZ). Otvára sa tak priestor pre
vyporiadanie vnosov bývalých manželov fikciou (po uplynutí trojročnej lehoty od zániku BSM)
ako súčasti spoločného dlhu/záväzku manželov (kde veriteľom je jeden z nich), aj keď tieto vnosy neboli
predmetom konania o vyporiadanie BSM. Preto nekritické preberanie českej judikatúry v tomto
prípadeodvolacísúdnepovažujezasprávne.Citovanáčeskájudikatúra(avpreskúmavanejvecitiežsúd

prvej inštancie; podobne Krajský súd v Žiline v rozsudku, sp. zn. 5Co/9/2015) ako hlavný prínos zásady,
že predmetom konania o vyporiadanie BSM je len to, čo predmetom tohto konania urobili účastníci do
troch rokov od zániku BSM, uvádza, že sa tak zabráni neprimeranému predlžovaniu sporov, keď by
kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM mohla ktorákoľvek strana navrhnúť na vyporiadanie
nové položky. Táto situácia sa však v slovenských podmienkach dá riešiť aplikáciou sudcovskej

koncentrácie konania podľa § 153 CSP (odvolací súd si je vedomý, že plne aplikovať tento
princíp je možné len v konaniach, ktoré sa začali po 30.06.2016).

26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil vec, keď síce na zistený skutkový stav aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenie (§ 149 ods.

4 Občianskeho zákonníka), avšak toto ustanovenie nesprávne vyložil, keď z neho vyvodil nielen to, že
vyporiadanie BSM súdom neprichádza do úvahy vtedy, keď žaloba bola podaná po troch rokoch od
zániku BSM (čo je správny záver), že súd nemusí vyporiadať celú masu BSM, ale len to, čo predmetom
konania o vyporiadanie BSM urobili účastníci konania (čo je takisto správny záver),
ale aj to, že predmetom vyporiadania BSM v konaní začatom na základe žaloby podanej v stanovenej

lehote je len to, čo predmetom tohto konania urobili účastníci do troch rokov od zániku BSM (čo je záver
nesprávny). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na to, že konanie o vyporiadanie BSM
je považované za „iudicium duplex“, spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi (stranami)
konania (čl. 2 a čl. 4 Základných princípov CSP) zodpovedá taký postup súdu, keď obe strany majú
možnosť sa (aspoň raz) vyjadriť k tomu, čo považujú za súčasť svojho (zaniknutého) BSM a čo má podľa

nich byť predmetom konania o vyporiadanie BSM - teda v prípade, ak vyjadrenie k žalobe bolo súdu
doručené v primeranej lehote (hoci medzitým uplynula lehota troch rokov od zániku BSM), je
potrebné naň prihliadať a za predmet konania považovať to, čo urobili predmetom konania obe strany,
nie iba jedna z nich.

27. Keďže súd prvej inštancie, spravujúc sa neprávnym názorom, o nemožnosti pojať do
vyporiadania BSM ďalšie veci, práva a záväzky navrhnuté na vyporiadanie žalovanou a
v dôsledku toho nevykonal k uvedeným majetkovým hodnotám dokazovanie, pričom toto dokazovanie
nebolo účelné doplniť v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil (§ 389ods. 1 písm. b), písm. c) CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

28. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).