Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203706
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8515203706.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: Obec

Čirč, so sídlom Čirč 208, 065 42 Čirč, IČO: 00329835, právne zastúpený JUDr. Martinou Tekeliovou,
advokátkouAKsosídlomBijacovce180,protižalovanému:SOFER,s.r.o.,sosídlomTovárenská1465/7,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 372 078, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom
AK Stará Ľubovňa, Námestie sv. Mikuláša 29 v konaní o zaplatenie 1.123,20 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu

1.123,20 eur s príslušenstvom a trovami konania.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca si objednal u žalovaného realizáciu stavebných prác
- stavbu prístrešku. Za tým účelom zaplatil žalobca žalovanému zálohu vo výške 3.360,- eur. Predmet
dohody však žalovaným nebol zrealizovaný a z toho dôvodu vznikla žalovanej spoločnosti povinnosť
vrátiť v plnej výške prijatú zálohovú platbu. Následne žalovaný doručil žalobcovi dňa 28.05.2015 opravnú
faktúru č. FV 150133, ktorou vyúčtoval storno nákladov zákazky - výroba prístrešku a vrátil žalobcovi

sumu2.236,80eur,aležalovanúčiastkubezprávnehodôvodudoposiaľodmietavrátiť.Podľažalovaným
predloženej kalkulácie nákladov suma 936,- eur bez DPH predstavuje nakúpený materiál v hodnote
430,- eur a príprava technologického postupu a príprava prác vo výške 506,- eur bez DPH. Ku dodaniu
žiadneho tovaru, ani služieb zo strany žalovaného žalobcovi nedošlo a preto zadržaná čiastka 1.123,20
eur s DPH je majetkovým prospechom bez právneho dôvodu a ako taký je žalovaný povinný ho vydať
žalobcovi. Žalobca sa pred podaním žaloby pokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu, ale bezvýsledne.

3. Súd platobným rozkazom 3Cb/152/2015-17 zo dňa 08.09.2015 návrhu žalobcu v celom rozsahu
vyhovel.

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že nie je si vedomý žiadneho dlhu voči
žalobcovi. Poskytnutú zálohu žalobcovi riadne vrátil, avšak žalovaná suma je čiastka, ktorú odpočítal
od zálohy a tá predstavuje náklady spojené so stornom zákazky. Jemu žiadne bezdôvodné obohatenie
nevzniklo a je prekvapený tým, že žalobca vôbec takúto žalobu podal. Nárok žalobcu ako taký neuznáva.

5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom starostu obce žalobcu, výsluchom konateľa
žalovanej spoločnosti, pr. zástupcov strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi stranami sporu,
korešpondenciou medzi nimi, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:6. Žalobca si na základe emailovej objednávky zo dňa 14.03.2015 objednal okrem iného u
žalovaného kompletný prístrešok s povrchovými úpravami aj s montážou na základe predchádzajúceho

telefonického rozhovoru s konečnou cenou 5.600,- eur bez DPH, pričom pri objednaní tohto diela
bol stanovený termín dodania do konca apríla, resp. skôr tak, ako sa to konštatuje v predmetnom
emaili na č.l. 58 spisu. Následným emailom zo dňa 17.03.2015 bolo dohodnuté medzi stranami
sporu posunutie termínu dodávky do 15.05.2015 a v krajnom prípade do 30.05.2015. Žalobca za
tým účelom aj zaslal zálohu žalovanému vo výške 3.360,- eur. Vyhotovenie tohto diela bolo časovo

limitované, pretože žalobca okrem tohto mal odsúhlasené a zabezpečené financovanie zateplenia
budovy obecného úradu, pričom prístrešok mal byť vyhotovený pred týmito prácami, preto sa ich
realizáciesnažildomôcťužalovanéhočonajskôr.Alenapriektýmtookolnostiamsivkonečnomdôsledku
dohodli najneskorší možný termín ich dodania 30.05.2015. Dňa 24.05.2015 mal starosta obce oznámiť
konateľovi žalovaného, že už nemá záujem na splnení tohto diela a že od zmluvy odstupuje, čo sa
napokon aj stalo a vyhotovenie tohto diela si zabezpečil u iného dodávateľa. Následne sa žalobca

domáhal vrátenia poskytnutej zálohy. Žalovaný už v čase, keď mu žalobca oznámil, že nemá záujem
o realizáciu, mal objednané dielo rozpracované, tak z poskytnutej zálohy odpočítal čiastku, ktorá mala
pokryťdovtedyvzniknuténáklady,atomateriálovéatechnickúprípravu,čocelkompredstavuježalovanú
sumu a zvyšok poskytnutej zálohy žalobcovi vrátil.

7.StarostaobceM.V.vkonanípredsúdomuviedol,žeprostredníctvomeurofondovdostalaobecdotáciu
na zateplenie budovy obecného úradu a v súvislosti s týmito prácami sa rozhodli, že skôr, kým zateplia
budovu, tak vyhotovia aj prístrešok k nej, ale z vlastných finančných prostriedkov. S konateľom žalovanej
spoločnosti sa ústne dohodli, že tento objekt zhotoví. Najskôr to bolo ústne a následne emailovou
komunikáciou. Dohodli sa na cene, množstve aj čase, dokedy je toto dielo nevyhnutné vyhotoviť.

Žalovaný mal v tom čase veľa práce, preto sa rozhodol objednávku zrušiť. Keď sa domáhal vrátenia
poskytnutej zálohy, tak mu bolo povedané, že žalovaný mal isté výdavky so zrušením objednávky, a
to s papierovačkami a mal vypálený plech, ktorý mal slúžiť na osadenie konštrukcie, pričom on sa
domnieva, že išlo o atypickú stavbu a nemohol nič pripraviť vo firme a všetko bolo nevyhnutné robiť
na mieste samom. Všetka komunikácia medzi ním a konateľom žalovanej spoločnosti p. A. bola iba

telefonicky, prípadne emailom. Spomína si, že keď žalovanému oznámil, že ruší objednávku, tak mu
konateľ žalovanej spoločnosti povedal, že má objednaný tovar z FERONY, ale nemal v zásade výhrady
voči zrušeniu objednávky. Nevedel sa vyjadriť, kedy došlo ku zrušeniu zmluvy so žalovaným a kedy si
tie isté práce objednal u iného dodávateľa. Dôvodom zmeny dodávateľa bol jednak krátky termín, ktorý
podľa jeho názoru nemohol žalovaný dodržať a ďalším dôvodom bol aj rozdiel v cene, ktorú mu ponúkol

žalovaný a živnostníci, ktorí mu potom tieto služby zrealizovali, za podstatne nižšiu cenu.

8. Pr. zástupca žalobcu poukázal na to, že predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle§451OZ,atoztituluplneniabezprávnehodôvodu.Podľanehokuuzavretiuzmluvyodielodošlo
medzi stranami sporu ústnou formou, a to dňa 11.03.2015, kedy žalobca zaslal žalovanému záväznú

objednávku na vyhotovenie prístrešku do konca apríla 2015 a táto zmluva zanikla po 30.04.2015 s tým,
že ide o fixnú zmluvu a žalobca už po tomto dátume nemal záujem na plnení diela. Táto argumentácia
vychádza z informácií, ktoré mu poskytol starosta obce. Ku dnešnému dňu nedošlo zo strany žalobcu
ku odstúpeniu od ZoD, ale ani zo strany žalovaného ku plneniu. Právne táto zmluva do dnešného dňa
trvá a plnenie, ktoré prijal žalovaný od žalobcu považuje za bezdôvodné obohatenie a nemá vedomosť

o tom, či žalobca vyzval žalovaného a poskytol mu nejakú lehotu na splnenie predmetu zmluvy.
Po predložení emailovej komunikácie medzi stranami sporu uviedol, že ku odstúpeniu od zmluvy o dielo
došlo ku dňu 24.05.2015, na základe oznámenia žalovaného žalobcovi formou sms, ale taký dôkaz súdu
doložiť nemôže. Táto vec medzi stranami nie je sporná a preto považuje tento dátum za jednoznačný
dátum zrušenia ZoD. Napriek tomu, že zmluva medzi stranami sporu bola ešte platná do 30.05.2015,

tak žalobca si objednal vykonanie tých istých prác, keď od žalovaného mal informáciu, že on ich nemôže
vykonať do tohto termínu. Prvýkrát mohol vstúpiť do nového zmluvného vzťahu žalobca až nasledujúci
deň po odstúpení od zmluvy, teda dňa 25.05.2015. Pokiaľ ide o výhrady žalovanej strany, že táto mala
náklady na vyhotovenie projektov, s tým nemôže súhlasiť, pretože išlo o projektovú dokumentáciu v
rámci eurofondov a tam je vyhotovený kompletný projekt, na základe ktorého je možno dielo vykonať

bezo zvyšku. Použitý materiál na prípravu diela vzhľadom na predmet podnikania žalovaného má zato,
že je predajný aj tretím osobám a žalovanému nevznikla žiadna škoda. Na poslednom pojednávaní pr.
zástupca žalobcu navrhol uzatvoriť súdny zmier s tým, že žalobca bude znášať náklady na materiál v
sume 430,- eur a žalovaný by zniesol náklady na technologickú prípravu v sume 506,- eur bez DPH asúčasne vypracuje návrh náhrady trov stranám sporu. Svoj návrh odôvodnil tým, že realizácia celého
záväzku prebiehala neštandardným spôsobom, nielenže v nepredpísanej písomnej podobe, ale aj v
priebehu konania dochádzalo ku rozporným tvrdeniam strán sporu a je množstvo nezodpovedaných

otázok skutkovo i právne sporných a aby sa naplnil princíp spravodlivosti a každá zo strán niesla istú
mieru ťarchy, tak by to bolo najspravodlivejšie. S nim žalovaná strana nesúhlasila. Vzhľadom na túto
skutočnosť potom poukázal na rozpory v predložených dôkazoch žalovaným, napríklad v počte 46
hodín prípravných prác na č.l. 100 spisu, keď podľa tvrdenia žalovaného realizácia týchto prác dvoma
živnostníkmi trvala 5 dní. V závere poukázal na to, že zadržanie finančných prostriedkov považuje

za neadekvátne. Samotný projekt dodal žalobca, pričom jeho hodnota je 300,- eur až 350,- eur, teda
je neprimeraná technologická príprava vo výške 693,20 eur s DPH. Rozpis nákladov, ktorý predložil
žalovaný považuje za nehodnoverný, jednostranný a ťažko verifikovateľný. Pokiaľ ide o nárok žalobcu z
právneho hľadiska v naväznosti na právny titul ukončenia zmluvného vzťahu, ten zanikol v zmysle § 352
ObZ dňa 31.05.2015, keď dielo bolo dokončené a zrealizované iným dodávateľom a právny nárok opiera
o ust. § 374 ObZ. Žalobca bol objektívnymi okolnosťami donútený, aby riešil dodanie diela v externej

forme. Ak by nedodržal podmienky poskytnutia financií zo ŠR, musel by ich vrátiť. Nemohol čakať, či v
poslednom týždni ešte žalovaný sa rozhodne prísť zhotoviť dielo alebo nie.

9. Konateľ žalovanej spoločnosti B. v konaní pred súdom uviedol, že na základe požiadavky starostu
obce na výrobu prístrešku mu poslal cenovú ponuku a dňa 14.03.2015 mu obec potvrdila, že tender

vyhrali. Toho istého dňa poslal záväznú objednávku na prístrešok a v nej sa najskôr zaviazali vyhotoviť
ho do konca apríla, ale následne po telefonickom rozhovore bol posunutý termín do 15.05.2015 a v
krajnom prípade do 30.05.2015. Dňa 31.03.2015 obdržal zálohu a tým dňom začali prípravné práce
na diele, najskôr technologické práce a nákresy, dokumentácia predmetu diela a následne objednali
a doviezli materiál. Myslí, že dňa 20.05.2015 alebo 24.05.2015 v piatok poobede mu poslal starosta

sms, že ruší objednávku. Snažil sa s ním skontaktovať, ale telefón mu nedvíhal. Následne sa stretli
a oznámil žalobcovi, že už má nejaký materiál nakúpený, čo s tým. Sľúbil, že príde a to doriešia, ale
ďalší mesiac s ním nekomunikoval. Starosta sa dohodol s jeho zamestnancami Y., ktorí bývajú v obci Y.,
že jeho zákazku mu urobia oni. Vie, že dokumentáciu zobrali z jeho firmy a zrealizovali ju vo vlastnom
mene. Následne mu starosta volal a vyhrážal sa, aby mu vrátil zálohu. Keďže mali dovtedy veľmi dobré

vzťahy, tak bol ochotný vrátiť až na náklady, ktoré vznikli dovtedy, a to na prípravných prácach, dovoze
materiálu a podobne, ktoré celkom predstavujú 935,- eur bez DPH a zvyšok zálohy žalobcovi vrátil. Sms
bola jediná informácia o tom, že nemá ďalší záujem na plnení zmluvy. Čiastka 430, - eur predstavuje
kúpený materiál, ktorý už nebolo možné použiť na inú zákazku a to jeho kúpu, dovoz, pálenie a čiastočnú
prípravu na dielo. Všetky tieto podklady boli zaslané obci s podrobnou špecifikáciou, čo ich tvorí, ale

ide o veľké množstvo podkladov, takže v prípade potreby ich môže doložiť na USB kľúči. Technologická
príprava spočíva v tom, že keď dostane projekt, všetko sa musí obkresliť, spísať materiál, objednať
materiál, pripraviť rozpisky, baliace plány atď. a tieto prípravné práce trvali toľko, ako je to uvedené v
dôkazoch, ktoré do spisu doložil. V danom prípade jeho firma je renomovaná firma a má vypracovaný
systémnatvorbucien.Výrobky,ktorézačalivyhotovovať,súunichnasklade,resp.bolinasklade.Pokiaľ

ide o listinný dôkaz, ktorý predložil žalobca, a to konkrétne faktúrou zo 06.05.2015 vystavenú B., ide o
podvod, pretože tieto práce nemohol fakturovať menovaný za mesiac máj, pretože v tom čase pracoval
pre jeho firmu a boli v Nemecku, čo v prípade potreby môže súdu dokázať. Najskôr mohol fakturovať
až po návrate z Nemecka, a to niekedy v priebehu mesiaca jún, kedy aj skutočne práce vykonal. V
danom prípade ide o čistý podvod zo strany žalobcu a menovaného pracovníka. Má vedomosť o tom,

že jeho živnostníci, ktorí pracujú pre neho, mali nastúpiť na tú istú zákazku u žalobcu, aby stihli termín
do 31.05.2015. Týždeň predtým má vedomosť o tom, že Y. zobrali dokumentáciu z jeho firmy, aby si
mohli pozrieť montáž prístrešku. Teda nerozumie výhrade pr. zástupcu žalobcu, že ak nepotrebovali
dokumentáciu, prečo ju potom zobrali z jeho firmy a starosta poza jeho chrbát dohodol sa s nimi na
realizácii diela. Má vedomosť o tom, že menovaní si vyzdvihli podklady u jeho technológa T.. K. a keď ich

malikdispozícii,následnedošlokuodstúpeniuodzmluvyapriamejzákazkezadanejY..Tedaopakovane
uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi si uplatňuje len to, čo fyzicky jeho ľudia, technológovia, prípravári,
baliči a obrábači urobili, nič viac.

10. Pr. zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že menovaná spoločnosť je firma, ktorá v

kovovýrobe podniká dlhé roky a pri uzatváraní ZoD začína realizácia od jej prípravy až po odovzdanie
diela. Žalobca vo svojich vyjadreniach zámerne zahmlieva, ak používa pojmy PD v spojení s prípravou
výroby, pretože PD je len výsledkom toho, ako má konečný produkt vyzerať, ale to, ako sa má on
zrealizovať, je vecou zhotoviteľa diela, v rámci prípravy. V danom prípade je nesporné, že zo stranyžalovaného došlo ku príprave technologického postupu a prípravným prácam. Takisto boli použité
materiály na prípravu zmluvne dohodnutého diela. Je nezmysel tvrdenie žalobcu, aby žalovaný mohol
tento započatý výrobok použiť na inú akciu. Podľa jeho vedomostí žalobca bol vyzvaný, aby si materiál,

pokiaľ má záujem, vyzdvihol, pretože pre žalovaného je to šrot, ale doposiaľ k tomu nedošlo. Odstúpenie
od zmluvy podľa jeho názoru nebolo platné, pretože ku údajnému odstúpeniu malo dôjsť 24.05.2015,
teda v čase, kedy ešte neuplynula doba na plnenie zákazky zo strany žalovaného. Následne bolo
odstúpenie od zmluvy doručené písomne dňa 14.09.2016. Poukázal na ust. § 345 ods. 1 ObZ, ktorý
umožňuje odstúpiť od zmluvy bez zbytočného odkladu potom, čo sa dozvedel objednávateľ o porušení

zmluvy. Toto odstúpenie bolo učinené po 15 mesiacoch, teda nezákonne a nemôže byť platné. Má zato,
žezmluvnývzťahzanikolvzmysle§352ObZ,atonemožnosťouplnenia,keďžalobcazmarildosiahnutie
účelu zmluvy a neumožnil riadne dokončenie diela žalovaným. Napriek platnosti zmluvy nechal vyhotoviť
dielo iným subjektom. Z toho dôvodu si uplatňuje voči žalobcovi v zmysle § 357 ObZ náklady, ktoré
sú spojené s nakúpeným a nepoužitým materiálom a nákladmi s prípravou technologického postupu
a prípravných prác na realizáciu diela, ktoré. predstavujú kompenzačnú námietku a tá je totožná so

žalobným návrhom. Napokon s poukazom na ust. § 357 ObZ žiadal, aby strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, uhradila druhej strane škodu, ktorá jej vznikla odstúpením od zmluvy a v danom prípade sú
to náklady, ktoré žalovaný vyčíslil, predložil a doložil aj listinnými dôkazmi ako škodu, ktorá vznikla
odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu.

11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nároku žalobcu nie je možné
vyhovieť.

12. Predmetom sporu je vrátenie zadržanej zálohy zo zmluvne dohodnutej zmluvy o dielo zo strany
žalovaného v žalovanej sume.

13. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

14. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.

Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové

vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

20. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.

21. V zmysle § 352 ods. 1 ObZ, záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť
pomocou inej osoby.22. V zmysle § 352 ods. 2 ObZ, záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy,
ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú
správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci

sa oň riadne usiloval.

23. V zmysle § 352 ods. 3 ObZ, veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo
nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel
zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky

význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.

24. V zmysle § 352 ods. 4 ObZ, nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

25.Vzmysle§356ods.1ObZ,aksapouzavretízmluvyzmaríjejúčel,ktorýbolvnejvýslovnevyjadrený,
v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením

účelu zmluvy od nej odstúpiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje
zmena majetkových pomerov niektorej zo strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

26. Podľa § 357 ObZ, strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa §
356 , je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky
odstúpenia od zmluvy platí primerane § 351 .

27. V zmysle § 374 ods. 1 ObZ, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá
nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

28. V zmysle § 374 ods. 2 ObZ, zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná
strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

29. V zmysle § 374 ods. 3 ObZ, účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ

trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

30. Podľa § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

31. S poukazom na citované zákonné ustanovenia je nevyhnutné poukázať, že všetky vychádzajú zo
zásady „pacta sunt servanda“ a táto okolnosť dáva akcent na fakt, že zmluvné strany musia urobiť všetko
pre to, aby zmluvný vzťah medzi nimi zanikol splnením a nie iným spôsobom. Vychádza sa z toho,
že zmluva ako konsenzuálny úkon je v podstate modifikovateľný veľmi širokým spôsobom na základe
dohody zmluvných strán ale v prípade, že by išlo o jednostranný právny úkon musí existovať zákonná

alebo zmluvná bariéra, ktorá limituje svojvôľu zmluvnej strany. Základný kritériom pre odstúpenie od
zmluvy je jej porušenie a spôsoby porušenia, či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie, resp. iné
podrobne sú vymedzené v § 344 a nasl. ObZ. Zásady zakotvené v ObZ majú za cieľ udržať zmluvný
vzťah v aktívnej polohe a zamedziť jeho zbytočným poruchám. Zákon vytvára podmienky pre to, aby
veriteľ využil možnosť odstúpenia od zmluvy ako krajný prostriedok a sankciu voči veriteľovi len v

prípade, že účel zmluvy nemožno dosiahnuť inak.

32. V prípade, že strana využije právo na odstúpenie od zmluvy je povinná uhradiť druhej strane škodu,
ktorá jej tým vznikne. Táto povinnosť je spojená s vylúčením uplatnenia § 374 ObZ a okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

33. Uplatnený nárok pr. zástupca žalobcu v priebehu konania menil, jednak po právnej stránke, ako
aj skutkových okolností, za ktorých žalobcovi tento nárok prináleží. V písomnom žalobnom návrhu
ho kvalifikoval ako nárok za vydanie bezdôvodného obohatenia, ale na poslednom pojednávaní dňa01.02.2017 pr. zástupca žalobcu tvrdil, že ide o nárok na náhradu škody. Teda v danom prípade ide
o protirečivé tvrdenia, pretože ide o rozdielne právne posúdenie uplatneného nároku a žalobca si mal
vopred ujasniť právny dôvod vrátenia poskytnutej zálohy.

34. Pokiaľ ide o otázku, či zmluva medzi stranami sporu zanikla a kedy k jej zániku došlo, aj v tomto
smere pr. zástupca žalobcu v priebehu konania menil právny názor na túto podstatnú okolnosť, keď na
pojednávaní dňa 17.08.2016 uviedol, že ku dnešnému dňu nedošlo zo strany žalobcu ku odstúpeniu
ZoD, ale ani zo strany žalovaného ku plneniu z nej, teda právne táto zmluva doposiaľ trvá a plnenie, ktoré

prijal žalovaný od žalobcu považuje za bezdôvodné obohatenie. Ale súčasne na tom istom pojednávaní
konštatoval, že strany sporu sa dohodli na dodaní predmetu diela do konca apríla 2015 a táto zmluva
zanikla ústnou dohodou medzi stranami sporu, a to ku 30.04.2015, pretože žalobca po tomto dátume
už nemal záujem na ďalšom plnení zmluvy. Neskôr, že ku zániku zmluvného vzťahu došlo odstúpením
od zmluvy k 24.05.2015 a napokon, že z dôvodu právnej istoty opätovne žalobca odstúpil od zmluvy
listom zo dňa 14.09.2016. Teda žalobca ani pokiaľ ide o otázku, či, akým spôsobom a kedy malo dôjsť

ku zániku zmluvy, resp., či k nej vôbec došlo, si tento moment dostatočne právne neuvedomil a tento
nijakým spôsobom právne neodôvodnil a nepreukázal.

35. Ďalšou výhradou zo strany žalobcu bola skutočnosť, že na prípravu prístrešku, ktorý tvorí predmet
tohto sporu, nebolo zapotreby vykonávať žiaden projekt, pretože išlo o dielo financované z finančných

prostriedkov EÚ a žalobca dodal žalovanému kompletnú projektovú dokumentáciu. Toto tvrdenie pr.
zástupcužalobcuvyvraciavýpoveďstarostuobceY.,ktorývosvojejvýpovedizodňa14.04.2016uviedol,
že obci boli poskytnuté finančné prostriedky z fondov EÚ na zateplenie budovy obecného úradu Y., ale
pokiaľ ide o dodávku prístrešku, toto dielo Obec financovala z vlastných finančných zdrojov, pretože naň
nebola poskytnutá dotácia. Teda z tohto vyjadrenia štatutárneho zástupcu jednoznačne vyplýva, že ak

predmet diela nebol financovaný z finančných prostriedkov EÚ, tak ani nebola vyhotovená projektová
dokumentácia k nemu a za tým účelom žalovaný na prípravu a realizáciu bol nútený vyhotoviť celú
technickú dokumentáciu tak, ako to v konaní prezentoval konateľ žalovanej spoločnosti.

36. Z predložených listinných dôkazov stranami sporu, a to predovšetkým emailovou komunikáciou

medzi nimi na č.l. 55 je jednoznačné, že žalobca si objednal u žalovaného vyhotovenie prístrešku v
zmluvne dohodnutej cene s termínom dodania najneskôr do 31.05.2015. Taktiež je nesporné, že žalobca
pred uplynutím termínu dodania sporného diela oznámil žalovanému, že nemá záujem na jeho plnení v
zmluvne dohodnutom termíne, napriek tomu, že žalovaným bol upozornený, že do toho času mu vznikli
určité náklady na prípravu a budúcu realizáciu diela. Objednal si jeho zhotovenie, resp. dohodol sa na

jeho realizácii so živnostníkmi, ktorí pracovali u žalovaného a títo mu aj prístrešok zrealizovali.

37. Podľa názoru súdu možno usúdiť, že postup žalobcu, ktorým sa rozhodol počas splatnosti ZoD so
žalovaným, dielo zrealizovať iným dodávateľom, nemá oporu v žiadnom hmotnoprávnom ustanovení
ObZ. V danom prípade neexistovali na strane žalobcu žiadne právne relevantné dôvody v zmysle ust.

§ 344 a nasl. ObZ na odstúpenie od zmluvy ako sankčného postihu voči žalovanému.

38.Žalobcajepretopovinnýuhradiťžalovanémuškodu,ktorámuvznikla.Tápredstavujejednaknáklady
spojené s technickou prípravou predmetu diela, teda písomnou dokumentáciou tak, ako ju podrobne
špecifikoval žalovaný vo svojich vyjadreniach a listinnými dôkazmi, ako aj materiálovou prípravou,

teda kúpou materiálu, dovozom, zváraním atď. Súd tieto náklady žalovaného považuje za dostatočne
preukázané, hodnoverné a nemôže súhlasiť s výhradou žalujúcej strany, že tieto mohol žalovaný použiť
pre tretí subjekt, pretože v skutočnosti išlo o špeciálnu osobitú objednávku, ktorá zrejme by po technickej
stránke nevyhovovala nikomu inému okrem žalobcu. Pretože nešlo o bežný predmet kúpy a predaja.

39. Napokon možno poukázať aj na tú skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo o neštandardný postup, ak
za existencie zmluvy so žalovaným sa dohodol na plnení predmetu diela so zamestnancami žalovaného,
resp. živnostníkmi, ktorí u neho pracovali s odôvodnením, že tí boli ochotní zrealizovať mu predmet diela
zanižšiucenuavkratšomčasovomobdobí,atoboldôvod,prečostratilzáujemvovzťahukžalovanému,
aby mu zmluvne dohodnuté dielo realizoval on. Súd tento postup žalujúcej strany považuje za rozpor so

zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 266 ObZ. Ak žalujúca strana si dohodla konkrétne
podmienky a termín dodania diela a pred vypršaním lehoty na jeho realizáciu ich jednostranne zmenila
bez akéhokoľvek právneho dôvodu a toto nechala zrealizovať konkurenčnými pracovníkmi žalovanej
spoločnosti.40. Strana sporu má povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú. Splnenie oboch týchto povinností
nemôže súd žiadnym spôsobom od strán vynucovať a ich splnenie sankcionovať. Jedinou sankciou

za ich nesplnenie je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových
konaniach za následok neúspech strany, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporu
tedaje,abydbalaoochranusvojichprávaoprávnenýchzáujmovajtým,žeúplneapravdivoopíševšetky
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, kedy je zároveň povinná starať sa o to, aby
rozhodujúce skutočnosti boli súdu predostreté dostatočným spôsobom a podložené formou zákonných

dôkazných prostriedkov.

41. Teda vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je neopodstatnený,
nedôvodný, nijakým spôsobom nepreukázaný a vzhľadom na množstvo rozporov v jeho tvrdeniach
a predložených listinných dôkazov dospel k názoru, že nároku žalobcu nie je možné vyhovieť a
naopak stotožnil sa s argumentmi a dôkazmi žalovanej strany, že časť zálohy, ktorú nevrátil žalobcovi,

zodpovedá výške jeho nákladov, ktoré mu vznikli. Vzhľadom na vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v spore
v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalovanému nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške
tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku

(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77.
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.
1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania
vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.