Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316214875
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316214875.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom 821 05 Bratislava, Nové Záhrady I 13/A, IČO: 44 731 744, zast. JUDr.
Katarínou Dvorskou advokátkou so sídlom 821 04 Bratislava, Vietnamská 48, proti žalovanému: H. J.,
rod. Č., predtým W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX I. č. XXX, prechodne XXX XX Č. O. XXX,
o zaplatenie 14 663,03 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9463,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne od 5. 11. 2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 29,08 %, o ktorej náhrade trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 11. 8. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 14 663,03 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % pa.a. zo sumy 10 198,04 eura od 5. 11.
2014 do zaplatenia a úrokom 12,9 % p.a. zo sumy 9957,91 eura od 5. 11. 2014 do zaplatenia, spolu
s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 3. 9. 2012
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXR, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
- ČSOB, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, poskytol žalovanému dňa 3. 9.
2012 sumu úveru vo výške 10 000,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných
splátkach spolu s úrokom 12,9 % p.a. a to najneskôr do 15. 9. 2022. Žalovaný sa dostal do omeškania s
úhradou splátok úveru, preto ho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21. 2. 2013 vyzval na úhradu

a ku dňu 15. 8. 2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 14
663,03 eura (istina 9957,91 eura, úrok 3101,07 eura, úrok z omeškania 1363,92 eura, poplatky 240,13
eura). Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 1. 2013 a úrok 13,9 % p.a.
Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalobcom dňa 4. 11. 2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok, čím
je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby. Postúpenie bolo žalovanému oznámené
listom zo dňa 3. 12. 2014.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, na ktorý sa nikto nedostavil
a teda žiadna zo strán nevyužila svoje právo navrhovať ďalšie dôkazy, vyjadriť sa k veci a pod.4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere číslo
XXXXXXXXXR, obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky z 3. 12. 2014, potvrdenie
o poskytnutí úveru, výzva na zaplatenie z 21. 2. 2013, oznámenie o zosplatnení úveru z 18. 6. 2014,

prehľad splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo

asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené

po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Dňa 3. 9. 2012 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o úvere číslo
XXXXXXXXXR. V zmysle zmluvy bol žalovanému schválený a poskytnutý úver vo výške 10 000,- eur (č.
l. 12 spisu - doklad o poskytnutí úveru na účet žalovaného), pričom podľa prehľadu splátok (č. l. 19 spisu)

žalovaný splatil na úver celkovo 536,30 eura. Podľa predloženej úverovej zmluvy úver bol dohodnutý so
splatnosťou 120 mesiacov splácaný po 149,35 eura do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 15. 10. 2012,
pričom zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov. Termín konečnej splatnosti 15. 9. 2022,
úrok 12,9 % p.a., RPMN 16,99 %, celková čiastka, ktorú žalovaný musí zaplatiť 19 851,70 eura.

11. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 3. 9. 2012. Súd vychádzal pri posúdení právneho vzťahu z ustanoveníObčianskeho zákonníka a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn.
3MCdo/14/2014, v zmysle ktorého Najvyšší súd SR ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na
právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené

pred účinnosťou § 52 ods. 2 OZ, t. j. pred 1. 4 . 2015).

12. Medzi obligatórne náležitosti patrí podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Ako vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke, tento údaj nie je v zmluve uvedený. Preto podľa § 11
ods. 1 písm. a) ZoSÚ sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo

vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

16. Právny predchodca žalobcu žalovanému reálne vyplatil sumu 10 000,- eur a to dňa 3. 9. 2012.

17. Keďže si žalovaný neplanil svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu
ho vyzval listom zo dňa 21. 2. 2013 na zaplatenie dlhu vo výške 567,78 eura. Žalovaný na to nereagoval
už žiadanou úhradou, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18. 6. 2014 zosplatnil úver ku

dňu 15. 8. 2013.

18. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Vzhľadom na citovaný § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ predloženú zmluvu o úvere súd považuje za
bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno k).

20. V zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, mesačná splátka je uvedená len jednou
sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve
uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá
časť splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka je

nepreskúmateľná.

21. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísneobsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

22. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným je
od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi
účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného
návrhu na uzatvorenie zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej

predmetom je poskytnutie pôžičky, ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako
veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Právny predchodca žalobcu bol v čase
uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52
ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri
uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti

(táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal
žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č.
129/2010 Z.z.).

23. Z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom žalobcu vplýva, že žalovaný mu
uhradil sumu 536,30 eura. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je potom povinný vrátiť
žalobcovi len úver v poskytnutej výške, t.j. 10 000,- eur po zohľadnení vykonaných splátok, celkovo tak
9463,70 eura (10 000 - 536,30). Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej sumy. Vo
zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko tejto časti bola podaná nedôvodne (t. j. 5199,33 eura).

24. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu dňa 4. 11. 2014, preto odo dňa 5. 11.
2014 si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania, hoci preukázateľne k omeškaniu došlo skôr, tieto úroky
z omeškania (t. j. pred 5. 11. 2014) vo výške 1363,92 eura zahrnul žalobca do žalovanej istiny, avšak
boli nepreskúmateľné, nakoľko súdu nie je zo žaloby jasné, za aké obdobie, z akej sumy a v akej výške

boli počítané. Preto ich súd v takto uplatnenej výške zamietol.

25. Súd žalobcovi zároveň priznal aj právo na úroky z omeškania k priznanej istine. Keďže žalovaný si
nesplnil svoju povinnosť splatiť spotrebiteľský úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky
z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.

26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c cit. nariadenia, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

27. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 5. 11. 2014 (ako to žalobca požadoval v žalobe a súd

tak postupoval podľa § 216 CSP) určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok z omeškania predstavuje
výšku 8,05 % ročne.

28. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.
Súd žalobe vyhovel v časti žalovanej sumy a príslušenstva, ako to vyplýva z výroku prvého a vo zvyšnej

časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú pre bezúročnosť úveru a v časti úrokov z omeškania z dôvodu,
že nie je možné priznať príslušenstvo zo sumy, ktorú súd zamietol (príslušenstvo nasleduje osud svojej
pohľadávky). Súd zároveň poskytol žalovanému lehotu 3 mesiacov na plnenie, keďže sa jedná o značnú
sumu,nepovolilmuvšakzaplateniedlhuvsplátkachatosohľadomnejehoneplneniepovinnostíodroku2013, teda žalovaný mal dostatok času a priestoru na to, aby dlh plnil v splátkach, pričom tak neurobil.
Ani ochrana spotrebiteľa nemôže byť neobmedzená a nezákonná, či v rozpore s dobrými mravmi. Dlhšiu
lehotu na pnenie by súd považoval za nespravodlivú.

29. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v
konaní úspešný v časti 64,54 % (9463,70 eura / 14 663,03 eura x 100) a neúspešný v časti 35,46 %.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana

(žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Keďže žalobca bol v konaní úspešnejší, vzniklo mu právo
na náhradu trov konania, a to v pomere úspechu a neúspechu, pričom pomer sa vpočíta ako rozdiel
úspechu a neúspechu, čo v danom prípade predstavuje 29,08 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.