Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116207130
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116207130.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra
Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore navrhovateľky K. T., W.. Z., R.. X.XX.XXXX, D. J., A. XX, t.č.
Košice, Q. R.. Č.. X, proti odporcovi W. T., R.. XX.XX.XXXX, D. J., A. XX, zastúpenému JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o návrhu odporcu
W. T. na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice

I zo dňa 18.10.2017 sp. zn. 17C/85/2016-247 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
30.03.2016 č.k. 17C/85/2016-14 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh odporcu na zrušenie neodkladného
opatrenianariadenéhoOkresnýmsúdomKošiceI.podsp.zn.17C/85/2016-14.Stranámsporu nepriznal

nárok na náhradu trov konania.

2. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia,
ktorým mu bolo dočasne zakázané vstupovať do rodinného domu so súp. č. XXXX nachádzajúcim
sa na pozemku parc.č. XXX o výmere 265m2 ako aj parc. č. XXX - záhrady o výmere 351m2 kat.
úz. F., R. A. Č.. XX C. J., evidovaným na LV č. XXX J.. Ú.. F.. Svoj návrh zakladal na tvrdení,

že navrhovateľka nebola z jeho strany nikdy vystavená psychickému ani fyzickému násiliu a nikdy
neexistovalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy z jeho strany a preto považuje nariadené
predbežné opatrenie za nedôvodné.

3. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z navrhovateľkou označených dôkazov mal za
preukázané, že uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej

polície sp. zn. ČVS:ORP-484/1-VYS-KE-2016 zo dňa 17.5.2016 bolo voči osobe odporcu vznesené
obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 3Pv 150/16/8802-8 zo dňa 24.3.2017
bolo toto trestné stíhanie voči osobe odporcu zastavené z dôvodu, že stíhaný skutok nie je trestným
činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. S poukazom na obsah znaleckého posudku znalkyne
PhDr. Evy Sklenárovej, z odboru psychológie č. 46/2016 zo dňa 16.5.2016, ktorý bol vyhotovený

na požiadanie odporcu, súd prvej inštancie konštatoval, že znalkyňa uviedla, že v osobnej výbave
odporcu nie je zvýšená miera agresivity, nemá potrebu reagovať na nezhody fyzickou agresiou, ani
zvýšenú potrebu verbálnej agresie. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie PhDr. Viery
Truskovej, PhD., č. 25/2016 zo dňa 30.6.2016, ktorý bol vyhotovený pre potreby trestného stíhania
konštatoval, že osobnosť odporcu je vysoko neurostabilná bez tendencie sa javiť v lepšom svetle,
má nízke skóre vo faktoroch návykovosti a kriminality a vysoké skóre empatie, čo prestavuje vysokú

vnímavosť a citlivosť. Konštatoval, že odporca je schopný jasne vnímať a reprodukovať udalosti a neboli
u neho zistené tendencie k poruche osobnosti. Konštatovala nízke skóre v hodnotách jeho agresivitya súladne s citovanými hodnoteniami psychologičiek, ktoré posudzovali osobnosť odporcu uviedla, že
tento nemá zvýšený sklon k agresivite, nemá tendenciu reagovať agresívne v konfliktných a záťažových
situáciách. Uzavrela, že v prípade odporcu s vysokou pravdepodobnosťou nejde o osobu priameho

agresora, ktorého navrhovateľka označila ako tyrana. Menovaný nemá vo svojej osobnostnej štruktúre
tendencie k správaniu, ktoré k jeho osobe uvádza navrhovateľka. Ďalej konštatoval, že táto znalkyňa v
trestnomkonanívypracovalaajďalšíznaleckýposudokč.12/2016dňa12.1.2017,vktoromposudzovala
osobu navrhovateľky ako poškodenej v trestnom konaní a dospela k záveru, že u tejto boli zistené
symptómy týranej osoby tak, že u nej boli zistené vyššie hodnoty neurolability, ktoré môžu byť geneticky

dané a potom akýkoľvek sociálny vplyv, zníženie príjmu potravy, alebo nadmerné cvičenie spôsobí, že
jedinec vysiela navonok známky utrápenej osobnosti a teda vykazuje znaky týranej osoby. Na otázku,
či je možné, že navrhovateľka na základe týchto svojich predispozícií si záver o tom, že je týraná
vymyslela znalkyňa uviedla: „Ak sledovala nejaký iný cieľ a chcela sa s týmto manželom rozísť, je
vysoko pravdepodobné, že všetko svoje úsilie, ako aj genetickú predispozíciu použila na to, aby sme
jej uverili“. Z obsahu svedeckej výpovede N. B. zo dňa 29.12.2016 v trestnom konaní, poukázal na

jeho tvrdenie, že po vysťahovaní sa odporcu z rodinného domu na základe súdneho rozhodnutia, sa v
tomto dome často zdržiaval cudzí muž a jeho auto parkovalo pred domom, z čoho svedok vyvodil, že
ide o priateľa navrhovateľky. Z uvedeného svedok vyvodzoval záver, že takto týraná žena sa nechová,
že si hneď nájde iného muža. Ďalej súd prvej inštancie s poukazom na listinné dôkazy označené
navrhovateľkou uviedol, že táto dňa 23.6.2017 podala na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach sťažnosť

na spôsob a postup vyšetrovania vedeného vyšetrovateľkou OZ PZ, pretože dňa 24.3.2017 trestné
stíhanie voči osobe odporcu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby zastavila. Rovnako táto
dňa 17.7.2017 adresovala Generálnej prokuratúre SR návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia
v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku. Na základe toho s poukazom na ust. § 470
ods. 1 a 2 C.s.p., ako aj ust. § 334 C.s.p. uzavrel, že dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia

podľa ustanovenia § 334 C.s.p. je, že odpadnú (pominú) dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené, t.j. v prípade, že došlo k zmene pomerov, ku ktorým musí súd prihliadnuť a vyvodiť potrebný
záver, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Ďalej konštatoval, že
neodkladné opatrenie možno však zrušiť aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody
dané nie sú. Mal za to, že nie je vylúčené, že neskôr ako bolo nariadené neodkladné opatrenie sa

pri vykonávaní dôkazov vo veci samej zistí, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
neboli dané. V dôvodoch uznesenia poukázal na skutočnosť, že v dôvodoch uznesenia, ktorým došlo
k nariadeniu predbežného opatrenia súd uviedol, že navrhovateľka osvedčila danosť práva, naplnenie
hypotéz uvedených v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. tým, že odporca je vo vzťahu k nej dôvodne
podozrivý z násilia, nakoľko bolo osvedčené, že medzi nimi nejde len o hádku alebo konflikt, ale o

násilie, ktoré je už možné považovať za dlhotrvajúce a stupňujúce. Považoval za osvedčenú aj obavu
navrhovateľky o tom, že by odporca mohol pokračovať vo svojich psychických, či fyzických útokoch a
preto mal za to, že navrhovateľke ako aj obom maloletým deťom účastníkov hrozí nebezpečenstvo zo
stranyodporcuvprípade,žebytentoďalejzotrvalsnimivspoločnejdomácnostiajevichzáujme,abyžili
doma - v dome, kde majú deti najlepšie vytvorené podmienky a ktorého podielovou spoluvlastníčkou v

podiele 3/4 je navrhovateľka. Konštatoval, že podstatnými dôkazmi na základe ktorých vyvodil tieto svoje
závery bolo predovšetkým oznámenie navrhovateľky o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
ale predovšetkým upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru kriminálnej polície
zo dňa 18.3.2016, ktorým bola navrhovateľka upovedomená, že uvedeného dňa bolo vyšetrovateľom
začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

a/ Trestného zákona, ako aj správa psychologického centra zo dňa 24.2.2016, a obsah znaleckého
posudku č. 12/2016 znalkyne PhDr. Viery Truskovej, PhD., v ktorých boli konštatované u navrhovateľky
symptómytýranejosoby.Súdprvejinštancievdôvodochuzneseniakonštatoval,žepredbežnéopatrenie
bolo nariadené do času právoplatného rozhodnutia vo veci o vylúčenie odporcu z užívania predmetných
nehnuteľností, ktoré začalo na návrh navrhovateľky pred Okresným súdom Košice I. pod sp. zn.

24C/112/2016, v ktorom ešte nebolo rozhodnuté vo veci samej a toto konanie je od 4.10.2017 prerušené.
Konštatoval, že návrhu odporcu na zrušenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť ani z dôvodu,
že doposiaľ nepominuli dôvody, pre ktoré bolo toto nariadené. Za dôvod prečo dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na zrušenie nariadeného opatrenia označil skutočnosť, že zo strany odporcu
naďalej pretrváva hrozba neprimeraného správania voči navrhovateľke a ich deťom (nakoľko sa to

už v minulosti reálne stalo, ako to vyplýva z právneho záveru prvostupňového a odvolacieho súdu
v čase nariadenia neodkladného opatrenia) a to aj bez ohľadu na to, či takého správanie dosahuje
intenzitu trestného konania, pretože bolo dostatočne osvedčené, že odporca požíva v neprimeranej
miere alkoholické nápoje, v dôsledku čoho, by mohlo dôjsť u neho k neprimeranému správaniu sa vočinavrhovateľke a deťom, čím by mohol byť ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda
alebo bezpečnosť. Mal teda za to, že vo veci nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by mala za následok,
že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné a z tohto dôvodu návrh na jeho zrušenie zamietol.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a
jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vyhovieť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p., teda na tvrdení, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie
svoje závery o zamietnutí návrhu založil výlučne na tvrdeniach navrhovateľky. Poukázal na to, že
z obsahu uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 3Pv 150/16/8802-8 zo dňa
24.3.2017, ktorým bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené, ale ani z rozsiahleho dokazovania,
ktoré predchádzalo vydaniu tohto uznesenia nevyplynulo, aby on mal mať tendencie k nadmernému
požívaniu alkoholických nápojov a následne k agresívnemu správaniu voči navrhovateľke a deťom.

Z dôkazu predkladaného navrhovateľkou a to emailovej správy od jeho sestry, ktorá predstavuje
súkromnú korešpondenciu, nevyplývajú skutočnostiach prezentované navrhovateľkou. Naopak dôkazmi
vykonanými v rámci trestného konania bol vyvodený záver, že nemá tendencie k agresívnemu správaniu
a nejde o osobu priameho agresora, ktorého navrhovateľka označila ako tyrana. Má za to, že záver
súdu prvej inštancie o nepominutí dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené je založený

výlučne na vyjadrení navrhovateľky a toto je v príkrom rozpore s dôkazmi vykonanými dôkazmi v
trestnom konaní a zakladá výraznú nerovnováhu pri hodnotení vyjadrení navrhovateľky a odporcu
súdom prvej inštancie. Dôvody, v ktorých zamietnutie návrhu na zrušenie predbežného opatrenia súd
prvej inštancie založil na tvrdení, že toto bolo nariadené až do času právoplatného rozhodnutia vo veci
samej považuje za závery v rozpore s platným právom. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní dospeli,

na základe vykonaného dokazovania k záveru, že odporca sa žiadneho psychického, ani fyzického
násilia, ani hrozby takéhoto násilia voči navrhovateľke nedopustil, nemohla byť naplnená hypotéza ust.
§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda nikdy neexistoval dôvod na vylúčenie odporcu z realizácie
jeho ústavne garantovaného vlastníckeho práva. A ak bolo ďalšie spolužitie navrhovateľky s odporcom
neznesiteľné, nebolo to z dôvodu predpokladaného prvou časťou hypotézy uvedeného zákonného

ustanovenia, ale pre to, že chcela dom v spoluvlastníctve s odporcom užívať so svojou mimomanželskou
známosťou ešte pred jeho vyporiadaním.

5. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Táto žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť. Vo
vyjadrení konštatovala, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak z odporcom označených dôkazov

vykonal len tie dôkazy, ktoré boli datované po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.6.2016.
Ona ako aj deti majú naďalej z osoby odporcu strach. V prípade zrušenia neodkladného opatrenia
a jeho návratu do rodinného domu má reálne obavy, že bude v násilnom správaní voči nej aj deťom
pokračovať, prípadne ho ešte vystupňuje.

6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal správne s právne významnými skutočnosťami, ktoré nastali
po rozhodnutí súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia, čo vyústilo do nesprávneho
rozhodnutia o návrhu na jeho zrušenie.

7. Tak ako na to odvolací súd poukázal už vo svojom predchádzajúcom uznesení, ktorým potvrdil
uznesenie o nariadení predbežného opatrenia konštatuje, že ide o predbežné opatrenie (teraz
neodkladné opatrenie), ktorého úlohou je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby
dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Takéto predbežné opatrenie je možné nariadiť iba

v prípade, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľovi. Súčasne je nevyhnutné
zo strany navrhovateľa hodnoverne osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo
psychického násilia. Takéto závery možno vyvodiť predovšetkým z listinných dôkazov, ktorými sú
lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby a pod.. Špecifičnosť rozhodovania
o tomto návrhu vyplýva zo skutočností, že o ňom musí súd rozhodnúť do 24 hodín od jeho podania

a to bez vykonania dokazovania a skutkové závery preto môže vyvodiť iba na základe skutočností,
ktoré osvedčil navrhovateľ. Za právne významné skutočnosti možno považovať iba tie skutočnosti, ktoré
boli navrhovateľom osvedčené, najneskôr do rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže v prípade tohto
rozhodovania platí zásada, že pre nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia)je rozhodujúci vždy skutkový stav, ktorý existoval v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Za takejto
situácie nemá odvolací súd teda možnosť prihliadnuť ani k skutočnostiam, ktoré vyšli najavo po
rozhodnutí súdu prvej inštancie, teda v priebehu odvolacieho konania. V súlade s uvedenými zásadami

preto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vychádzal iba z navrhovateľkou označených dôkazov a to lekárskych správ zo dňa 15.4.2015 a
20.4.2015, z potvrdení o jej návštevách Psychologického centra v Košiciach, lekárskej správy od
psychiatričky MUDr. K. zo dňa 24.2.2016 o ohľadne vyšetrenia navrhovateľky pre ťažký stres a z
potvrdenia OO PZ Košice - Dargovských hrdinov zo dňa 15.4.2015 o podaní oznámenia navrhovateľky,

že ju odporca fyzicky napadol a hrubo jej vynadal, ale predovšetkým z potvrdenia OR PZ v Košiciach
zo dňa 16.2.2016 o tom, že navrhovateľka urobila ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a upovedomenie OR PZ v Košiciach zo dňa 18.3.2016 navrhovateľke o začatí trestného
stíhania odporcu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

8. Podľa ust. § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto umožňuje zrušenie neodkladného opatrenia
na základe univerzálneho kritéria, ktorým je odpadnutie dôvodov pre ktoré bolo nariadené. Na
základe tohto princípu môže byť dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia skutočnosť, že

v konaní sa následne na základe dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Aj procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo
byť nikdy nariadené možno z daného hľadiska považovať za odpadnutie dôvodov sui generis. Je
preto povinnosťou súdu pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyporiadať sa
so všetkými právne významnými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v čase po dátume, ku ktorému

bolo nariadené predbežné opatrenie súdom prvej inštancie. Za právne významné dôkazy je preto
potrebné považovať predovšetkým obsah ako aj výsledky konania pred orgánmi činnými v trestnom
konaní ohľadne trestného oznámenia, ktoré na odporcu podala navrhovateľka, ktorého súčasťou je aj
vypracovanie psychologického posudku na osobu obvineného - odporcu. Znalkyňa vo svojich záveroch
konštatovala, že v prípade odporcu ide o vyváženú stabilnú a zrelú osobnosť bez psychopatologických

charakteristík. Z dominantných čŕt osobnosti sú najdôležitejšie pre jeho reaktivitu k sebe ako aj k
okoliu neurostabilita (stálosť, vyváženosť, primeraná organizácia dynamických prejavov), osobnosť
bez psychoticizmu (nemá prejavy čudáctva, inakosti od okolia, atypických prejavov v správaní sa k
sebe ako aj k okoliu). Intelektové schopnosti sú t.č. situované do pásma nadpriemeru (IQ-125 zjavný
nadpriemer). Všetky subtesty daného testovacieho materiálu na zistenie IQ poukazujú na vysokú

mieru princípu porozumenia situácie, analógiu vo vzťahoch, logický princíp ako aj analýzu a syntézu
riešeného materiálu Znalkyňa poukázala na to, že odporcu vyšetrili v priebehu krátkeho časového
obdobia (cca 3 mesiace) tri nezávislé psychologičky, z toho dve znalkyne. U menovaného sa vo všetkých
troch prípadoch aj napriek tomu, že všetky odborníčky použili inú testovaciu bariéru, neprejavili žiadne
odchýlky od noriem slovenskej populácie, žiadna odchýlka v oblasti psychosomatiky-náznaku choroby

ani oblasti patológie. Z uvedených dôvodov nepovažovala znalkyňa za potrebné vykonať žiadne ďalšie
znalecké dokazovanie vo vzťahu k osobnosti odporcu. Na otázku vyšetrovateľa znalkyňa uviedla,
že menovaný nemá zvýšený sklon k agresivite, nemá tendenciu reagovať agresívne v konfliktných
a záťažových situáciách. K objektivizácii ňou vpracovaného znaleckého posudku č. 12/2016 zo dňa
12.4.2016 uviedla, že vyšetrila aj navrhovateľku K. T. na základe uznesenia vyšetrovateľa podľa §

142 ods. 1 Trestného poriadku v trestnej veci zločinu „týranie blízkej osoby a zverenej osoby“, s
odpoveďou na otázku vyšetrovateľa, či poškodená vykazuje znaky týranej osoby tak, ako je to uvedené
v príslušných medzinárodných dokumentoch teda, či u poškodenej bol zistený syndróm týranej osoby
uviedla, že na základe zistených skutočností, ktoré boli ňou realizované psychologickým vyšetrením
a znaleckým dokazovaním boli u menovanej K. T. zistené symptómy týranej osoby. Táto skutočnosť

bola komparovaná aj s diagnostickými kritériami medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá má platnosť
v rámci Európskej kriterálnej normy posudzovania diagnostických kritérií pod kódom F.43 - reakcia na
ťažký stres a adaptačné poruchy. Konštatovala, že dané zistenie sa u menovanej prejavilo na základe
testovacieho materiálu, pozorovania jej aktuálneho líčenia deja, ako aj osobnostných dispozícií. S
vysokou pravdepodobnosťou k posudku realizovaného na jej bývalého manžela W. T. nejde o osobu jej

priameho agresora, ktorého uviedla ona ako tyrana. Menovaný nemá vo svojej osobnostnej štruktúre
tendencie k správaniu, ktoré k jeho osobe uvádza K.. T.. Rovnako na základe priložených materiálov pre
vypracovanie znaleckého posudku a výpovede menovaného sa ukázalo, že problematické manželské
spolužitie trvajúce od r. 2014 má z histórie udalostí patologické vzťahové zázemie, ktoré vyvrcholilo uK. T. podaním trestného oznámenia na bývalého manžela pre týranie jej osoby. Z dôvodu čiastočných
rozporov medzi vyššie uvedenými závermi a závermi uvedenej znalkyne v jej znaleckom posudku č.
12/2016 bola táto predvolaná vyšetrovateľkou dňa 12.1.2017, kde na jej otázky uviedla vo vzťahu k

jej predchádzajúcim záverom, že u K. T. boli zistené symptómy týranej osoby, že u každého človeka,
ktorému vyjde zvýšené N, čiže zvýšená neurolabilita je základným východiskom posudzovania toho, či
ideutejtoosobyonejakýextrémnytlakzosociálnehoprostrediaalebomôžeísťogenetickypodmienenú
dispozíciu. Konštatovala, že sú jedinci, ktorí majú vysoké N apriórne, tzn. pred tým ako sa niečo udeje,
majú neurolabilitu vysokú a tým pádom každý sociálny vplyv, manžel, priateľ alebo deti, či radikálna

zmena životného štýlu (aj nadmerné cvičenie u žien, zníženie príjmu potravín alebo obmedzenie živín)
môže spôsobiť, že jedinec sa začne cítiť nekomfortne, tým pádom vysiela navonok všetky známky
utrápenej osobnosti, schudnutej osobnosti, celkový dojem je negatívny a nepriaznivý. Vyšetrením a
pozorovaním K. T. už pri vstupe do objektu zariadenia pôsobila utrápene, ubiedene, s vysokou mierou
nejakého napätia. Aj na základe jej vylíčenia a špecifickej vierohodnosti vykazovala poškodená známky
týranej osoby. Táto vzhľadom k zvýšenej neurolabilite (aj geneticky podmienenej) aj bez akéhokoľvek

sociálneho podnetu vykazuje mierny diskomfort v živote a tým, že na ňu boli kladené isté nároky ako
to spomínal obvinený T., alebo ona vo svojej výpovedi, že majú za sebou ťažké a náročné obdobie
rekonštrukcie domu, striedania obydlí, ako aj celového disharmonického spôsobu života, vzhľadom k
náročným životným situáciám a spôsobu ich celkového žitia môže javiť pomerne vysoko presvedčivé
symptómy týranej osoby, ktoré si môže spôsobiť aj samotnou autoreguláciou - vlastným myslením,

vlastným postojom k životu, spôsobom životosprávy a psychohygieny a tým pádom si tento svoj stav
môže privodiť sama. Na otázku či je možné, aby si celý dej, ktorý táto vylíčila vymyslela a aj tomu verila,
znalkyňa uviedla, že je možné, že pri vylíčení deja mohlo dôjsť k zvýrazneniu práve negatívnych zážitkov
s obvineným, kde v konečnom dôsledku to vyzeralo ako dlhodobé a systematické týranie danou osobou,
pričom pri jeho klinickom rozhovore, pri výpovedi, kde bola znalkyňa prítomná, ako aj diagnostike sa

tieto ňou líčené argumenty jednoznačne vyvrátili. Konštatovala, že táto zámerne neklame, skóre lží je
nízke, ak sledovala nejaký iný cieľ a chcela sa s týmto manželom rozísť je vysoko pravdepodobné, že
všetko svoje úsilie ako aj genetickú predispozíciu použila na to, aby sme jej uverili.

10. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 24.3.2017 č. 3Pv 150/16/8802-8 vyplýva, že v

trestnej veci obvineného W. T. zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I tak, že podľa
§ 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku že zastavuje trestné stíhanie obvineného pre vyššie uvedený
zločin na tom skutkovom základe, že od r. XXXX A. XX.X.XXXX opakovane spôsobil psychické a fyzické
utrpenie na rôznych miestach v mieste trvalého pobytu C. J. R. B.. A. Č.. XX svojej manželke K. T. a

to pravidelným a neustále sa stupňujúcim ponižovaním, pohŕdavým správaním, neustálym sledovaním,
vyvolávaním stresu, sácaním a drganím, čím jej tým svojím skonaním spôsobil psychické a fyzické
utrpenie. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod ani na postúpenie veci. Z obsahu tohto uznesenia vyplýva, že k uvedenému záveru prokurátor
dospel na základe vykonaného dokazovania v rámci, ktorého vykonal výsluch tak obvineného, ako aj

poškodenej K. T., svedkov J. Z., S. N., K. Š., S. Z., K. Z., Š. T., N.. O. T., K.. A. D., X.. S. D., N.
B., oboznámením sa so závermi znaleckého posudku č. 12/2016 znalkyne PhDr. Viery Truskovej, zo
znaleckým posudkom č. 25/2016 rovnakej znalkyne, oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 16.3.2016 sp. zn. 11P 2/2016, ktorým bolo manželstvo obvineného a poškodenej
rozvedené a zhodnotením vyššie uvedených dôkazov získaných v rámci vyšetrovania a po starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že konanie, ktoré je predmetom trestného stíhania
nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm.a/,ods.3písm.d/Trestnéhozákonaspoukázanímna§138písm.b/Trestnéhozákona,nakoľkotu
absentuje ako objektívna stránka, tak aj subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Poukázal
nazáveryznalkyne,ktoránazákladediagnostikyavýsledkovvyšetreniaštruktúryosobnostiobvineného,

akoajpatológiejehoosobnosti,akoajlíčeniadejauzavrela,žejevysokonepravdepodobné,žeobvinený
vedome, cielene a najmä dlhodobo spôsoboval traumu poškodenej K. T..

11. Odvolací súd prihliadnuc na uvedené dôkazy dospel k záveru, že nimi boli vyvrátené závery
súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dňa 30.3.2016, ktoré tento

vyvodil na základe vtedy mu prístupných dôkazov, predovšetkým lekárskej správy psychiatričky a
predovšetkým upovedomenia o začatí trestného stíhania odporcu pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby. Tieto novo označené dôkazy vyvracajú záver o splnení podmienok na nariadenie (ako
aj trvanie) neodkladného opatrenia nariadeného podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. a to, ženavrhovateľkina osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, ako aj to, aby
takýto stav navrhovateľky bol vyvolaný konaním odporcu.

12. Na správnosti takýchto záverov nemení nič ani tvrdenie navrhovateľky v jej vyjadrení k návrhu na
zrušenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, v ktorom táto uviedla, že odporca aj naďalej
požíva alkoholické nápoje a v dôsledku toho mu bol odobratý vodičský preukaz. Na uvedenú skutočnosť
jednak navrhovateľka neoznačila priamy dôkaz a jednak skutočnosť, že odporca sa podrobil opakovane
a na sebe nezávisle psychologickým posúdeniam, nemožno pochybovať o tom, že nadmerné požívanie

alkoholických nápojov a prípadná diametrálna zmena správania sa pod vplyvom alkoholu by bola týmito
posudkami preukázaná.

13. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa ust. § 388 C.s.p. a
návrhu odporcu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia vyhovel.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi rovnakými účastníkmi prebieha aj konanie vo veci samej o
vylúčenie odporcu z užívania bytu pod sp. zn. 24C/112/2016, tvoria trovy tohto konania súčasť trov
konania vo veci samej, o ktorých bude rozhodnuté v rámci rozhodovania o trovách konania vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.