Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Pc/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117210297
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117210297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci navrhovateľky: V.

Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec
s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO : 36 436 640 proti odporcovi: F. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, o určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

I. Povinný na výživné j e p o v i n n ý si splniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke za obdobie
od 1.9.2017 do 31.12.2017 v mesačnej výške 200 eur, pričom zameškané výživné vo výške 800 eur je
povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 22.3.2017 sa domáhala navrhovateľka voči svojmu manželovi priznania nárokov
z vyživovacej povinnosti tak, aby jej prispieval na výživu mesačne sumou 200,- eur vždy do 15 dňa v
mesiaci vopred.

2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa pred Matričným úradom v Kysuckom Lieskovci

dňa XX.XX.XXXX a je vedené v knihe manželstiev Matričného úradu H. X. vo zväzku X ročník XXXX
na strane XX, pod por. č. X.. Z manželstva pochádzajú dve deti, plnoletý X. Y., nar. XX.XX.XXXX a
neplnoletý O. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky. Jej manžel si našiel začiatkom roku 2016
známosť, čo sa definitívne potvrdilo v marci 2016, pričom sa začal sa menej zaujímať o ich rodinu a
nemalé finančné prostriedky vynakladal na jeho novú známosť. Spolužitie sa nepodarilo obnoviť ani pod
jeho prísľubmi o ukončení známosti, pričom pred Vianocami 2016 trvalo opustil spoločnú domácnosť.

3. S manželom sa dohodli, že bude platiť výživné na syna O. vo výške po 320,- eur mesačne, čo
plnil len čiastočne pod rôznymi výhovorkami. Navrhovateľka pracovala vo výrobnom družstve OKRASA
Čadca, v čase podania návrhu bola dlhodobo práceneschopná s PN od mesiaca 09/2015. Dávky v
práceneschopnosti nedostávala od mesiaca 10/2016. V máji 2017 má plánovanú operáciu bedrového
kĺbu. Od 01.03.2017 je evidovaná na úrade práce. Jej manžel pracuje ako živnostník. Podniká v
Európskej únii, najmä v Belgicku. Jeho ročný príjem sa pohybuje na úrovni cca 20000,- eur, t.j. mesačne
cca 1500,- eur, čiastočne aj z „fušiek“, o ktorom prehľad nemá. Navrhovateľka uviedla, že náklady na

domácnosť a jednotlivých členov rodiny sú : náklady na domácnosť rodiča za celú rodinu mesačne spolu
vo výške 1.181,58 eur, pozostávajúce: energie v sume 45,-eur, koncesionársky poplatok v sume 5,-eur,
strava v sume 300,-eur, čistiace a hygienické prostriedky v sume 80,-eur, daň z nehnuteľností v sume
4,58 eur, internet v sume 12,-eur, poistné dom a domácnosť v sume 80,-eur, splátky hypoúveru v sume146,-eur, splátky pôžičky v sume 509,-eur. Rodič vlastné - navrhovateľka mesačne v sume 637,86 eur,
pozostávajúce : podiel z nákladov v domácnosti v 1/3 v sume 393,86 eur, telefón v sume 30,-eur, životná
poistka v sume 104,-eur, lieky v sume 40,-eur, oblečenie, obuv v sume 70,-eur. Maloletý syn O. výdavky

mesačne v sume 630,86 eur, pozostávajúce: podiel z nákladov domácnosti v 1/3 v sume 393,86 eur,
cestovné v sume 45,-eur, stravné v sume 66,-eur, desiate v sume 44,-eur, mobilný telefón v sume 20,-
eur, kino v sume 6,-eur, školské potreby v sume 6,-eur, oblečenie v sume 35,-eur, kozmetika na tvár
akné v sume 8,-eur, kozmetika na tvár ošetrovanie v sume 7,-eur. V týchto nákladoch nie sú zahrnuté
náklady na hračky, dovolenky, investície do budúceho bývania detí, sporenie na štúdium. V súčasnosti

navrhovateľka poberá iba prídavky na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Pri právnom odôvodnení nároku
navrhovateľka poukázala na znenie ust. § 71 a § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Ďalej uviedla, že
odporca neprispieva na výživu synovi, ani jej.

4.Manželnavrhovateľkyskutkovétvrdeniarozporoval.Uviedol,žetietonepodložilanijakýmrelevantným
dôkazom, príjem manžela navrhovateľky je iba hypotézou, z ktorej navrhovateľka odvodzuje svoju

disproporciu životnej úrovne v porovnaní s jej manželom. Zdôraznil, že namáhavo pracuje v zahraničí
ako živnostník, tzn. musí si ako samostatne zárobkovo činná osoba za seba platiť všetky príslušné
zákonné odvody do poisťovní, ako aj životné poistenie pre prípad úrazu a choroby súvisiace s prácou v
zahraničí, pričom jeho životné podmienky sú ťažšie, ako keby pracoval v mieste svojho trvalého bydliska,
čomu zodpovedajú aj vyššie mesačné výdavky na cestovné, stravu, bývanie a pod.. Poukázal aj na to,

že nemožno opomenúť aj skutočnosť, že manžel navrhovateľky zo svojho mesačného príjmu okrem
iného platí spoločný hypotekárny úver manželov na stavbu rodinného domu, ktorý v súčasnosti vrátene
všetkých hnuteľných vecí využíva iba navrhovateľka. Aj túto skutočnosť je preto potrebné zohľadniť
pri otázke posudzovania starostlivosti o spoločnú domácnosť manželov. Jeho mesačné nevyhnutné
výdavky uviedol vo výške spolu 1030,- Eur, z toho bývanie 150,- Eur, strava 250,- Eur, údržba auta

50,- Eur, cestovné do práce 200,- Eur, odvody do zdravotnej poisťovne 70,- Eur, odvody do sociálnej
poisťovne 150,- Eur, platba za životnú poistku 50,- Eur, oblečenie 50,- Eur, telefón 30,- Eur, kozmetika
30,- Eur, splátka hypotekárneho úveru vo výške 120,- Eur na rodinný dom v Lodné, ktorý patrí do BSM
manželov, pričom platí výživné vo výške 150,- Eur na mal. O. určené Okresným súdom v Žiline na
základe neodkladného opatrenia, č. k. 9P/48/2017.

5. Zo svojich tvrdení vyvodil záver, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia
o príjme jej manžela, t.j. jej tvrdenie o nerovnakej, nižšej životnej úrovni oproti svojmu manželovi
je postavené iba na základe hypotézy, z uvedených nevyhnutných mesačných nákladov manžela
navrhovateľky popísaných vyššie nepochybne vyplýva, že nie sú naplnené hmotnoprávne predpoklady

ust.§ 71 ods. 1 a 2 zákona o rodine o rozdielnosti životnej úrovne manželov, nie je pravdou, že by si
manžel navrhovateľky neplnil vyživovaciu povinnosť v plnej miere, v dôsledku čoho by vznikla rozdielna
životná úroveň manželov a zdôraznil, že priznanie manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle ust. §75 ods. 2 Zákona o rodine z pohľadu zárobkových schopností a možností
navrhovateľky.

6. Navrhovateľka v replike k vyjadreniu uviedla, že od podania návrhu došlo k čiastočnej zmene
pomerov na jej strane, pretože od 22.11.2016 jej bol priznaný invalidný dôchodok v sume 120,-eur
mesačne, od 01/2017 bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 124,- eur mesačne (rozhodnutím Soc.
poisťovne z 13.06.2017), od 01.03.2017 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bol

jej priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške cca 235,- eur mesačne ako 50% z denného
vymeriavacieho základu 15,6517 eur na dobu 6 mesiacov. V rozhodnom období poberala prídavok na
dieťa 01/2016-08/2016 vo výške 47,04 eur mesačne, od 09/2016 vo výške 23,52 eur mesačne. Aktuálny
príjem predstavuje 147,52 eur mesačne a pozostáva z invalidného dôchodku - 124,- eur a prídavkov na
dieťa-23,52 eur. Od 16.06.2017 bola PN po operácii - výmena bedrového kĺbu. Z rozhodnutia sociálnej

poisťovne zo dňa 13.06.2017 vyplýva, že jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o 45%.
Z toho vyvodila záver, že už len z poklesu jej pracovnej schopnosti a priznania invalidného dôchodku je
zrejmé, že sú naplnené zákonné predpoklady pre určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Ďalej
špecifikovala výdavky na domácnosť, jej výdavky ako aj výdavky na mal. O..

7. Mesačné náklady na domácnosť špecifikovala ako platby za energie 45,- eur, vodné stočné 6,-
eur, koncové poplatky 5,- eur, daň z nehnuteľnosti 4,58 eur, čistiace prostriedky 30,- eur, internet 12,-
eur, poistenie domácnosti 6,60 eur, kúrenie 37,50 eur a rovnako poukázala na skutočnosť, že spláca
hypotekárny úver vo výške 113,44 eur, spolu mesačne 260,12 eur. Jej mesačné výdavky špecifikovalaako náklady na platbách za domácnosť 1 vo výške 130,- eur, strava 120,- eur, ošatenie 45,- eur,
hygienické potreby 30,- eur, lieky 30,- eur, telefón 25,- eur, životná poistka pre ňu a pre syna 104,- eur,
splátka pôžičky VUB a.s. 52,26 eur, úver Cetelem 30,- eur, spolu vo výške 576,26 eur a výdavky na

mal. Denisa vo výške 396,- eur. Úver z VUB a.s. vo výške 3.150,- eur si zvala keď nemala prostriedky,
rovnako Cetelem.

8. Poukazovala aj na to, že nakoľko jej výdavky prevyšujú príjmy, pomáha jej rodina - dve sestry a
matka. Jedna sestra pomáha s financiami, druhá sestra pomáha s dopravou, keď je to potrebné a

matka jej pomáha so stravou. Jej zdravotný stav jej nedovoľuje venovať sa plne pracovnej činnosti, a
preto je aktuálne v podstate odkázaná na pomoc rodiny. Zdôraznila, že nakoľko jej manžel pracuje ako
živnostník - SZČO, je jeho zákonnou povinnosťou platiť odvody a platby do poisťovní. Pri určení jeho
príjmu vychádzala z platieb, ktoré dostával, kým žili v spoločnej domácnosti.

9. Manžel navrhovateľky sa k replike nevyjadril.

10. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil manžel navrhovateľky,
neúčasť neospravedlnil. Doručenie návrhu právnemu zástupcovi mal riadne preukázané, odvolanie
plnomocenstva zaslal až po doručení predvolania, osobné predvolanie bolo vykázané náhradným
spôsobom.

11. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp.zn. 9P/48/17-167 zo dňa 22.11.2017, ktorý nadobudol ppl. 5.1.2018, bolo manželstvo účastníkov
rozvedené a schválená rodičovská dohoda tak, že otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. Denisa
mesačne sumou 250 eur. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 9P/48/2017-174, ktorým bola

schválená rodičovská dohoda na základe ktorej otec sa zaviazal prispievať na výživné mal. O. do
rozvodu a uhradiť nedoplatok na výživnom pri dohodnutej výške výživného 250 eur mesačne.

12. S poukazom na výšku určeného výživného a skutkové tvrdenia vyjadrila názor, že je možné
predpokladať príjem otca, ktorý síce v konaní tvrdil, že čistý príjem z podnikania za rok je 900 eur, avšak

jedná sa len o účtovné operácie, rozdiel medzi príjmami a daňovo uznateľnými výdavkami, pričom s
poukazom na Zákon o rodine, kde nie všetky výdavky povinných osôb majú prednosť pred plnením
vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal aj na výšku minimálnej mzdy v Belgicku podľa údajov
eurostatus, z ktorého je možné zistiť, že minimálna mzda v Belgicku v roku 2008 bola vo výške nad 1250
eur, v súčasnosti od 2018 je min. mzda nad 1500 eur, čiže jedná sa o príjem, ktorý musí dosahovať

každý zamestnanec a je možné ho predpokladať aj u SZČO pre osobu v rámci vykonávania subdodávok.
Zároveň uviedla, že podľa potvrdenie o PN vystaveného MUDr. G., je neschopná pracovnej činnosti od
16.6.2017 do 16.4.2018. Ďalej uviedla, že od 22.11.2016 jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške
120 eur, ktorý bol neskôr zvýšený na sumu 124 eur od 13.6.2017. Dávky v nezamestnanosti poberala
od 1.3.2017 do 31.8.2017 vo výške 235 eur. S poukazom na zánik manželstva navrhla súdu, aby priznal

zameškané výživné pre jednoduchosť výpočtu určené od 1.4.2017 do 31.12.2017 v súhrnnej výške 1800
eur.

13. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne

z § 71, § 75 a násl..

14. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

15. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

21. Súd súhlasí s právnym hodnotením nárokov prezentovanými navrhovateľkou, že manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh
niektorého z nich určí jej rozsah takým spôsobom, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká a
prihliadnepritomnastarostlivosťodomácnosť.Požiadavka,abymanželiamalirovnakúživotnúúroveňje

odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z inštitútu manželského
zväzku.

22. Zákon o rodine v § 71 ods. 1 vyžaduje, aby životná úroveň medzi manželmi bola v zásade rovnaká.
Nemožno ju mechanicky stotožňovať s rovnosťou príjmových pomerov manželov, ale je potrebné

zohľadniť aj celkové majetkové a osobné predpoklady manželov, ich schopnosti a možnosti ako aj
oprávnené požiadavky tak ako to ukladá § 75 ods. 1 zákona o rodine.

23. Manželia sú povinní navzájom si pomáhať, starať sa spoločne o deti a starať sa podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom.

24. Oprávnenou osobou z vyživovacej povinnosti, ktorá existuje medzi manželmi, je jeden z manželov.
Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého
manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp, ak mu druhý
manžel neprispieva na výživu, potreby tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Povinným je

druhý manžel, pričom povinnosť vzniká momentom uzatvorenia manželstva a zaniká spolu so zánikom
manželstva niektorým zo spôsobov, ktorý upravuje zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v plamom znení.

25. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity.
Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému manželovi právo na výživné by bol

rozpor s dobrými mravmi, a to v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení.

26. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu
existenciu manželstva a má v systéme vyživovacích povinností takmer prioritné postavenie. Výslovne
jej zákon priznáva prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom (§ 67 ods. 2 a § 71 ods.

2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení).

27. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka
odkázanosti ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Prostredníctvom tohto inštitútu -
výživné na manžela alebo manželku, sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie

požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie
výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú obaja manželia zárobkovo
činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla
disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Vyživovacia povinnosť zásadne nemusí byť vo výške
nevyhnutných alebo oprávnených nákladov na zabezpečenie potrieb oprávnenej osoby, môže byť aj v

nižšom rozsahu alebo môže ich aj výrazne presahovať.

28. Na rozhodnutie súdu o tejto vyživovacej povinnosti je potrebné, aby boli splnené dve podmienky: 1/
návrh podáva manžel, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela; 2/ druhýmanžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný manželovi s nižšou
životnou úrovňou poskytovať príspevok na vyrovnanie životnej úrovne.

29. Nakoľko súd mal nesporne preukázané, že účastníci boli od 26.0X.XXXX manželia, ktorých
manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. X. vo zväzku 4 ročník 1997 na
strane XX, pod por. č. X a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 9P/48/17-167 zo
dňa 22.11.2017, ktorý nadobudol ppl. 5.1.2018, teda rozhodné obdobie za ktoré možno priznať nárok
na príspevok na výživu manžela bolo od podania návrhu v znení úpravy od 1.4.2017 do 5.1.2018, po

úprave nárokov do 31.12.2017.

30. Navrhovateľka v danom období dosiahla príjem z priznaného invalidného dôchodku mesačne 124
eur počas celého obdobia, príjem z dávok v nezamestnanosti v mesiacoch apríl až august 2017 vo výške
235,- eur. Vo vzťahu k výživnému pre syna či príspevkov na deti súd uvádza, že sa nejedná o príjem
rodiča ale platbu pre účely nárokov oprávnenej osoby, teda dieťaťa, ktoré nemožno zahŕňať do príjmu

rodiča. Teda súd mal preukázaný príjem navrhovateľky v mesiacoch 04 až 08/2017 vo výške 359 eur
a od 9/2017 do 12/2017 vo výške 124,- eur.

31. V konaní nebola sporná skutočnosť, že manžel žalobkyne v rozhodnom období pracoval v štátoch
EÚ, konkrétne Belgicku. Činnosť vykonával ako živnostník, teda SZČO na základe subdodávateľskej

činnosti. Príjem v rozhodnom období nepreukázal, nepredložil účtované nároky, náklady, daňové
priznanie. Súd preto pri výške primeraného príjmu vychádzal z minimálnej mzdy v krajine vykonávania
práce, kde je vyžadované, aby aj príjem v rámci subdodávok pre samostatné osoby vykonávajúce
činnosť na základe živnosti bol najmenej vo výške minimálnej mzdy. Súd preto vychádzal z hrubého
príjmu vo výške 1500,- eur. Vo vzťahu ku konštatovaným nákladom každého z účastníkov súd musí

konštatovať, že nákladov majúcich prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti nemožno zahrnúť
splátky hypotéky na majetok v BSM, ktoré náklady budú naviac vyporiadavané pri vysporiadaní BSM
a plnili ich v obdobnej miere obaja manželia, životné poistné, náklady na opravu automobilu a pod.
Teda aj pri pomernom porovnaní nákladov oboch účastníkov je zrejmé, že ich osobné náklady mesačné
sú obdobné, pritom príjem manžela navrhovateľky aj po odčítaní vyživovacej povinnosti voči synovi za

obdobie od 1.9.2017 do 31.12.2017 presahuje príjmy navrhovateľky, ktorej výdavky presahujú príjmy,
pričom sumár jej výdavkov, výdavkov na syna a domácnosť presahuje celkovú sumu všetkých príjmov
jej a príjmov na výživu a potreby jej syna. Tým sa jej životná úroveň dostáva výrazne do disproporcie so
životnou úrovňou jej manžela v danom období, teda od 1.9.2017 do 31.12.2017. Vo vzťahu k obdobie
od podania návrhu do 30.9.2017 síce môže jestvovať určitá nevýrazná disproporcia, avšak súd v

danom období považoval príjem navrhovateľky zvýšený o podporu v nezamestnanosti za dostatočný
zabezpečujúci v priemere zhodnú životnú úroveň.

32. Súd preto návrhu vyhovel len čiastočne a to tak, že jej priznal nároky na vyživovaciu povinnosť
voči jej manželovi za obdobie od 1.9.2017 do 31.12.2017 vo výške 200 eur mesačne, teda sume

ktorú súd považoval za podstatnú pre vyrovnanie hrubej životnej úrovne a pokrytie bežných nákladov
navrhovateľky, teda v súhrnnej sume 800,- eur, ktorej úhradu súd uložil manželovi navrhovateľky ako
povinnej osobe do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a nárok vo zvyšku zamietol.

33.Pokiaľmanželnavrhovateľkynamietalpriznanievýživnéhovrozporesdobrýmimravmi,tietotvrdenia

súd považoval na nenáležitú a nepreukázanú obranu bez opory vôbec v skutkových tvrdeniach. Počas
celéhoobdobiazaktorésúdpriznalnárokmalanavrhovateľkasťaženéuplatnenievpráci,preukázateľne
trpela zdravotnými problémami, vôbec nebolo tvrdené alebo preukázané, že by odmietala akúkoľvek
prácu či možnosť dosahovať príjem či v podstatnej miere sa pričinila o zníženie jej príjmov, rozpad
spoločnej domácnosti a pod..

34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o
trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľka ani manžel navrhovateľky
nepodali návrh nahradiť trovy a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).