Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117209279
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117209279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne E. Z.E., S.. XX.X.XXXX, M. Z.
M. XXX, právne zastúpenej Mgr. Branislavom Granecom, advokátom so sídlom Kováčska 28, Košice,
proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, Bratislava, o zaplatenie 21.077,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 25.9.2017 č.k. 20C 9/2017-84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na
náhradu trov konania. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
13.12.2012 č.k. 33T 9/2012-486 bol N. U. uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa ust. §
149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona. Pri nehode spolujazdci X. V. a M. Z. utrpeli zranenia, ktorým
podľahli. Týmto rozsudkom bola žalobkyni ako poškodenej priznaná z titulu nároku na náhradu škody

suma 1.077,21 eur a vo zvyšku nároku bola odkázaná na občianske súdne konanie. Krajský súd v
Prešove rozsudkom zo dňa 25.3.2015 č.k. 8To 13/2013-628 zmenil vyššie uvedený rozsudok vo výroku
o treste a náhrade škody tak, že obžalovanému N. U.Z. uložil povinnosť uhradiť žalobkyni nielen sumu
1.077,21 eur, ale aj sumu 20.000 eur titulom nemajetkovej ujmy.

3. Podľa ust. § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu

škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

4. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie
času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je
zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným

účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vznikápovinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 21.077,21 eur s prísl.
a to na základe povinného zmluvného poistenia, ktoré mal uzavreté odsúdený N. U. so žalovaným.
Suma 21.077,21 eur mala pozostávať z majetkovej škody vo výške 1.077,21 eur a nemajetkovej ujmy vo
výške 20.000 eur. V tomto konaní ide o priame uplatnenie nárokov voči žalovanému ako poisťovateľovi
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá bola spôsobená vodičom N.

U.Z.. Tento priamy nárok v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je možný, avšak v zmysle ust.
§ 15 ods. 2 tohto právneho predpisu na premlčanie nároku proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava, ako
na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, teda v konečnom dôsledku proti poistenému.

6. Pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody, Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a
osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde

prekonkrétneprávoniejeObčianskymzákonníkaleboinýmpredpisomustanovenáosobitnápremlčacia
doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody, a preto je potrebné na premlčanie
aplikovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba
začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna

premlčaciadobazačínaplynúťodokamihu,keďdošlokudalosti,zktorejškodavznikla.Vdanomprípade
žalobkyňa si náhradu škody uplatnila v konaní pod sp. zn. 33T 9/2012 dňa 7.11.2011, a teda už toho
dňa mala vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nasledujúceho dňa začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia doba a táto uplynula dňa 8.11.2013. Žaloba bola podaná na súde dňa 3.4.2017,
t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Tu je potrebné dodať, že žalobkyni uplynula aj

trojročná premlčacia doba, od kedy došlo ku škode a to najneskôr dňa 8.11.2014. Žalovaná vzniesla
námietku premlčania a preto súdu neostávala iná možnosť, ako žalobu v tejto časti zamietnuť.

7. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur, tak v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo
dňa 27.11.2012 vydaného vo veci 2Cdo 194/2011 právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je

právo majetkovej povahy ktoré sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej doby náhrady na
nemajetkovú ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého
porušiť alebo ohroziť práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začala plynúť od okamihu, kedy došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. K neoprávnenému zásahu došlo okamihom smrti, teda
dňa 3.7.2011 a nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná premlčacia doba a táto uplynula dňom

4.7.2014. Žalobkyňa podala žalobu dňa 3.4.2017, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
doby. V prejednávanej veci sa skúmalo, či vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými
mravmi, a to s poukazom na skutočnosť, že bola spôsobená smrť syna žalobkyne. Vzhľadom na časový
aspekt podanej žaloby, t.j. skoro 3 roky po uplynutí premlčacej doby a 6 rokov od dopravnej nehody,
nie je možné takúto námietku premlčania vyhodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa ako

poškodená bola v trestnom konaní zastúpená advokátom a teda neexistoval žiadny logický dôvod,
pre ktorý si nemohla už vtedy uplatniť voči žalovanému nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Inštitút
premlčania má pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby po časovo neprimeranej dobe boli nútené splniť
si svoje povinnosti a tým prispieť k právnej istote v súkromnoprávnych vzťahoch. Za takúto neprimeranú

dobu je potrebné pokladať aj uplatnenie si nároku po 6 rokoch od dopravnej nehody. Vznesená námietka
premlčania bola teda považovaná za dôvodnú v dôsledku čoho aj žaloba v časti náhrady nemajetkovej
ujmy bola zamietnutá.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že žalobkyňa si svoj
nárok uplatnila riadne a včas v rámci trestného konania vedeného pod sp. zn. 33T 9/2012, v dôsledku

čoho premlčacia doba počas adhézneho konania spočívala. V prípadoch, kedy uplatneniu nároku
na náhradu škody v občianskom súdnom konaní predchádzalo jeho uplatnenie v trestnom konaní,
treba pri vznesenej námietke premlčania vychádzať zo zistenia, či nárok na náhradu škody v trestnom
konaní bol uplatnený riadne, či poškodený v tomto konaní riadne pokračoval, či mu bola prisúdenácelá náhrada škody, alebo bol so svojimi nárokmi odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych
a či v občianskom súdnom konaní uplatnil svoj nárok ešte včas v rámci plynutia premlčacej doby,
resp. bezprostredne po skončení trestného konania. Ku škodovej udalosti došlo dňa 3.7.2011, pričom

žalobkyňanárokvtrestnomkonaníuplatniladňa7.11.2011,kedyodškodovejudalostiuplynuli4mesiace
a 4 dni. Zmeňujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.3.2015, ktorým bol škodca zaviazaný
na úhradu sumy vo výške 21.077,21 eur bol žalobkyni doručený až dňa 27.7.2015, to znamená, že
v medziobdobí od 8.11.2011 do 27.7.2015 premlčacia doba žalobkyni neplynula. Keďže premlčacia
doba žalobkyni počas jej spočívania podľa § 112 Občianskeho zákonníka neplynula, nemohlo dôjsť

ani k uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej doby. Uvedené platí aj pre dobu subjektívnu, keďže
o výške priznanej nemajetkovej ujmy sa dozvedela až doručením rozsudku odvolacieho súdu dňa
27.7.2015. V prípade nemajetkovej ujmy platí, že tento nárok je nedeliteľný a premlčacia doba u neho
plynie až momentom, kedy sa poškodený dozvie o celej jeho výške, k čomu v danom prípade došlo
až doručením rozsudku odvolacieho súdu. Do tohto momentu tento nárok nebolo možné akokoľvek
kvantifikovať, resp. objektivizovať natoľko, aby žalobkyňa mohla voči žalovanému podať samostatnú

žalobu o zaplatenie. Zároveň však platí, že rozsudkom odvolacieho súdu žalobkyňa nebola odkázaná,
aby si svoj nárok uplatnila v civilnom konaní, ale tento nárok jej bol odvolacím súdom priamo priznaný,
čím okrem spočívania premlčacej doby prichádza do úvahy aj jej pretrhnutie a s tým spojené plynutie
novej premlčacej doby odo dňa nasledujúceho po dni doručenia rozsudku odvolacieho súdu žalobkyni.

10. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd v zmysle ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobkyne nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením o spočívaní, či pretrhnutí premlčacej doby vo vzťahu
k žalovanému v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 33T 9/2012.

14. V danom prípade predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 21.077,21 eur s
prísl., uplatnený z titulu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti so smrťou syna
žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 3.7.2011. Pri takomto nároku platná právna úprava umožňuje
poškodenému subjektu domáhať sa náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti vodičovi
motorového vozidla (§ 420 Občianskeho zákonníka), proti prevádzateľovi motorového vozidla (§ 427

Občianskeho zákonníka), alebo priamo proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.). Je
len na poškodenom, či sa rozhodne svoj nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
uplatniť iba voči niektorému z týchto zodpovednostných subjektov, alebo voči všetkým. V prípade ak
sa poškodený rozhodne uplatniť svoj nárok len voči niektorému z týchto subjektov k spočívaniu alebo
pretrhnutiu premlčacej doby môže dôjsť iba voči tomuto subjektu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia

nemožno vyvodiť záver, aby uplatnením nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
voči ktorémukoľvek z troch rozdielnych zodpovednostných subjektov plynula jednotná premlčacia doba
voči všetkým subjektom a táto sa riadila rovnakými pravidlami, teda aj pravidlami o spočívaní lehoty
a jej pretrhnutí. Lehota na uplatnenie nároku voči každému z troch rozdielnych zodpovednostných
subjektov nesúcich zodpovednosť za vzniknutú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu na základe

rôznych zákonných ustanovení preto začína plynúť a plynie osobitne.

15. Žalovaný účastníkom adhézneho konania vo veci 33T 9/2012 Okresného súdu Prešov nebol. K
spočívaniu premlčacej doby (§ 112 Občianskeho zákonníka) alebo k jej pretrhnutiu (§ 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka) mohlo dôjsť iba vo vzťahu k osobe zaviazanej v trestnom konaní na zaplatenie

sumy 21.077,21 eur žalobkyni. Touto osobou bol obžalovaný N. U..

16. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.17. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v

súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).