Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/205/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206967
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711206967.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: V.

N. G. G..M..B.., Y.B. X, XXX XX H.lava, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova
8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX C., t.č.
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou T. R., súdna tajomníčka Okresného súdu I., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: F. T. B. G. B., C. Z. X, XXX XX Y., IČO: XXXXXXXX, o
zaplatenie sumy 1 661,72 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde 30.05.2011 domáhal zaplatenia sumy 1 661,72
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne z dlžnej sumy 1 661,72 eur od 1.6.2007 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou U. H. Z..G..
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému povolené prekročenie na bežnom účte v rozsahu
úverového rámca v sume 20 000,- Sk. Žalovaný po poskytnutí prečerpania na účte nezabezpečil

dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na svojom
účte. Právny predchodca žalobcu v súlade s ust. 2.5.1. Všeobecných podmienok U. H. Z..G.. k zmluve
o bežnom účte zúčtoval svoje pohľadávky voči žalovanému na ťarchu jeho účtu, čím sa žalovaného
dostal do nepovoleného prečerpania. Na účte žalovaného vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných
prostriedkov, ktoré žalovaný nevyrovnal v lehote do 31.5.2007, t.j. najneskôr do jedného mesiaca od
vzniku nepovoleného prečerpania, čím sa dostal do omeškania, právny predchodca žalobcu v súlade
s ust. bodu 4.3.4. písm. b) Všeobecných podmienok U. H. Z..G.. k zmluve o bežnom účte odstúpil

od zmluvy o bežnom účte zrušil účet pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený
predmetnou zmluvou o bežnom účte.

Žalovanému súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods.
2 O.s.p, nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jeho pobyt súdu nie je známy.
Opatrovník žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.09.2014. Právny zástupca žalobu bol na pojednávanie
riadne písomne volaný, svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 29.09.2014 a súčasne súhlasil, aby
sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, opatrovníčka žalovaného svoju neprítomnosť ospravedlnila
a žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti, vedľajší účastník na strane žalovaného, mal predvolanieriadne doručené dňa 2.9.2014, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal ani o odročenie, preto
súd po splnení podmienok konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.

Súdvykonalvovecidokazovanie ZmluvouobežnomúčtefyzickejosobyvSkzodňa8.10.2002,výpisom
z bankovej knihy, oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o odstúpení pohľadávky, Zmluvou
o postúpení pohľadávky, obchodnými podmienkami balíkov služieb U. H. Z..G.. a zistil nasledovný
skutkový stav.

Právny predchodca žalobca uzavrel so žalovaným dňa 08.10.2002 Zmluvu o bežnom účte fyzickej
osoby v Sk a poskytovaní ďalších služieb k tomuto účtu. V zmysle bodu 4.3.4. písm. b) a bodu 4.3.8.
Všeobecných obchodných podmienok Banky odstúpila od Zmluvy a zároveň dňa 14.12.2009 zrušila
účet vedený v banke, pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou.

Podľa bodu 4.3.4 písm b) Všeobecných obchodných podmienok banky, Banka má právo odstúpiť

od zmluvy s klientom a zrušiť účet a/alebo produkty a/alebo služby poskytované k účtu s okamžitou
účinnosťou, ak na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov bez súhlasu
banky, ktoré nebolo vyrovnané do jedného mesiaca.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej

zmluvu t. j. ku dňu 8.10.2002, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom - fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim - podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004,
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. v znení účinnom
od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01.04.2004,
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka zavedeného zákonom č. 150/2004 Z.z.

spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia
dať do súladu s ust. § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej
časť v časových úsekoch aj s ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 tohto zákona do
3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 879 ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do
súladu s ust. § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu; ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 29.9.2014 poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 27.3.2013, sp. zn. XMCdo X/XXXX kde podľa tohto uznesenia sa na daný záväzkový
vzťah má aplikovať úprava obchodného zákonníka. Súd poukazuje, že predmetom daného uznesenia

bola Zmluva o úvere a záväzkové vzťahy týkajúce sa ručenia, čo nie je totožná s premetom tohto
konania. „Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je
tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho
účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa
akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený

hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
18. mája 2000 sp.zn. X B. XXX/XX). Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho
vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach
§ 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade
zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom,

sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok
premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne
v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca
2013, sp. zn. XMCdo/X/XXXX)“

V čase uzavretia uvedenej zmluvy úprava Občianskeho zákonníka neobsahovala žiadne ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, pričom úprava Občianskeho zákonníka dotýkajúca sa spotrebiteľských
zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bola zavedená do textu právnej normy Občianskeho
zákonníka až zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004. V tejto súvislosti však súd
konštatuje, že zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb., pričom v tomto právnom

vzťahu vystupuje žalovaný nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý uspokojuje svoje osobné potreby a
zároveň žalobca resp. jeho právny predchodca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby.

Aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka
až úpravou účinnou od 01. 04. 2004 (zákonom č. 150/2004 Z. z.), jej cieľom to zn. dodatočnej úpravy

spotrebiteľského práva bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym
spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu
zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Účelom zavedenia úpravy spotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 01. 04. 2004 teda bola harmonizácia Slovenského

zmluvného práva s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

Zmyslom nielen národnej, ale aj nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie
faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti,
pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho

a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i vzhľadom na možnosť zo
strany podnikateľa určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným
znakom novozavádzajúcej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo teda faktické
vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa ako profesionála, a to aj za
predpokladu obmedzenia autonómie vôle v zákonom predpokladaným dôsledkom. Týchto podmienok,

to zn. faktického vyrovnania postavenia spotrebiteľa a podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade
„de facto“ v spotrebiteľských vzťahoch vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny
Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z. (s účinnosťou od 01. 04. 2004), pretože materiálne
posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného
zákona o zmene Občianskeho zákonníka sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho

zmluvu už v režime spotrebiteľským zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (viď nález Ústavného súdu
Českej republiky V..O. XXX/XXXX zo dňa 15. 06. 2009).

Vyššie uvedený zmysel a účel zavedenia novej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku
v § 52 a nasl., to zn. vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa a podnikateľa malo

byť dosiahnuté práve zavedením vyššie uvedenej úpravy s prihliadnutím na zosúladenie vnútorného
právneho poriadku Slovenskej republiky s komunitárnym právom a nepriamym účinkom vyššie uvedenej
smernice o ochrane pred neprimeranými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento spôsob
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka zavedeného v ust. § 52 a nasl.s účinnosťou od 01. 04. 2004, a to aj spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred účinnosťou
vyššie uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka je jednoznačne vyjadrený v ust. § 879f Občianskeho
zákonníka. Podľa vyššie citovaného ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy,

ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa mali dať do
súladu s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny
Občianskeho zákonníka, t. j. najneskôr do 01.07.2004.

Podľa vyššie citovaného ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04.

2004 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd zdôrazňuje, že z vyššie cit. ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ďalej
spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Napriek tomu, že v prípade zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), jedná sa, ako už bolo uvedené vyššie,
o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
čím je založený občianskoprávny charakter daného zmluvného vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že normy

obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy zmluvy o bežnom účte, zmluvy o úvere, či úrokov z
omeškania) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Z uvedeného vyplýva, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy zmluvy o bežnom účte,
zmluvy o úvere, či úrokov z omeškania) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú

úpravemajúcejprednosť,tedaúpravespotrebiteľskýchvzťahovvObčianskomzákonníkuavpredpisoch
vydaných na jeho vykonanie.

Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodnoprávnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd SR a to V.. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa 19.júna 2013.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Premlčanie je oslabenie práva veriteľa spočívajúce v tom, že v dôsledku kvalifikovaného uplynutia času

určeného v zákone zanikne možnosť veriteľa uplatniť si pohľadávku voči dlžníkovi úspešne na súde,
a to v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá vznesením námietky premlčania, a v sporoch medzi
dodávateľom a spotrebiteľom aj bez vznesenia takej námietky (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom od 1.5.2014). Nakoľko na účte žalovaného vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných
prostriedkov, ktoré žalovaný nevyrovnal v lehote do 31.5.2007, t.j. najneskôr do jedného mesiaca od

vzniku nepoleného prečerpania, čím sa dostal do omeškania a právny predchodca žalobcu odstúpil
od zmluvy o bežnom účte. Premlčacia doba je v zásade 3-ročná a začína plynúť odo dňa, kedy si
veriteľ mohol uplatniť svoje právo prvýkrát. V posudzovanej veci začala plynúť od 1.6.2007 a plynula do
1.6.2010. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 30.5.2011, kedy už bolo uplatnené právo premlčané.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný. Všetky nároky žalobcu boli splatné viac ako tri roky pred začatím konania. Keďže
žalobcomuplatnenýnárokjenárokomzospotrebiteľskejzmluvy,bolsúdvzmysle§5bzákonaoochrane
spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolávalv zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym
ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne
v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní.

Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou
od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.

Uvedené ustanovenie považoval súd za procesnú normu, nakoľko prikazuje súdu, ako má postupovať v
„spotrebiteľských“ sporoch. Subjekty práva sú povinné správať sa tak, ako im ukladá zákon, a to odo dňa

nadobudnutia účinnosti právnej normy, ibaže by zákon v prechodných ustanoveniach hovoril niečo iné. V
tomto prípade žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by stanovovali, že sa toto ustanovenie nemá použiť
na už začaté konania, nie sú , teda súd postupoval a rozhodol podľa zákona platného a účinného v čase
vydania rozsudku. Súd taktiež prihliadol na pravdepodobný cieľ uvedenej novely (nakoľko dôvodová
správa neuvádza, čo viedlo zákonodarcu, aby uzákonil toto ustanovenie), teda ochranu spotrebiteľov,
ktorí nevedia, že právo voči nim uplatnené, bolo premlčané. Bolo by nelogické, aby sa spotrebiteľom

poskytla právna ochrana spočívajúca v prihliadnutí na premlčanie ex offo podľa toho, kedy bolo právo
uplatnené, teda, že v niektorých prípadoch by súd na premlčanie prihliadol sám od seba a v niektorých
prípadoch len na námietku premlčania. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu
uplatnený nárok, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný a vedľajší účastník na
strane žalovaného mali plný úspech vo veci, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, súd im však
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, ani mu žiadne

trovy nevznikli.
Žalobca sa s žalobou podanou na tunajšom súde 30.05.2011 domáhal zaplatenia sumy 1 661,72 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne z dlžnej sumy 1 661,72 eur od 1.6.2007 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.