Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/521/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113212769
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:6113212769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: L. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/X, XXX XX T. - J. E., právne zastúpený: JUDr. Eva Krištofiaková,
advokátka, so sídlom Zelená 11, 900 45 Malinovo, IČO: 44 495 145, proti odporcovi: TUreality, s.r.o.,
so sídlom Horná 85/32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 314 205, právne zastúpený: Mgr. Monika

Dubská, advokátka, so sídlom R. XX, XXX XX S., v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a
odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súd Ružomberok č. k. 7C/84/2013-220 zo dňa 10.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudku Okresného súd Ružomberok č. k. 7C/84/2013-220 zo dňa 10.04.2014 vo výroku, ktorým
zamietol návrh navrhovateľa na zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici
vedeného pod sp. zn. SR 001/2013 vydaného dňa 05.04.2013 m e n í tak, že zrušuje
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici vedený pod sp. zn. SR 001/2013 vydaný

dňa 05.04.2013.

RozsudokOkresnéhosúdRužomberokč.k.7C/84/2013-220zodňa10.04.2014vovýroku,ktorýmnávrh
navrhovateľa na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 05.04.2013 vedený pod sp. zn. SR 001/2013 zamietol, z r u š u j e .

Odporca j e p o v i n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1881,39 Eur k rukám právnej
zástupkyne navrhovateľa JUDr. Evy Krištofiakovej, advokátky, so sídlom W. XX, E., všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici vedeného pod sp. zn. SR 001/2013
vydaného dňa 05.04.2013 a zároveň, aby súd odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského
rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na dobu po právoplatnosti veci samej.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa v prejednávanej veci včas podanou žalobou
domáhal zrušenia a odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.04.2013 pod sp. zn. SR 001/2013 s odôvodnením, že v
rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní
(konkrétne § 40 ods. 1 písm. g), j) a c) zákona). Okresný súd po vykonanom dokazovaní sa
ale s argumentáciou navrhovateľa nestotožnil. Vo vzťahu k vytýkanému porušeniu zásady rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 citovaného zákona) uviedol, že navrhovateľ nebol postupom
rozhodcovského súdu na svojich právach ukrátený ani obmedzený. Ak aj navrhovateľ v konkrétnostiach
poukazoval na to, že mu zo strany Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici nebola doručenárezervačná zmluva a emailová komunikácia, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto písomnosti
boli doručené právnej zástupkyni navrhovateľa dňa 13.02.2013 ako to vyplynulo z dennej pečiatky
dodacej pošty na návratke doručenky v pripojenom rozhodcovskom spise. Za ďalšie, listinná žiadosť

o súčinnosť zo dňa 28.01.2013 nebola síce v rozhodcovskom konaní doručená právnej zástupkyni
navrhovateľa, avšak okresný súd oboznámiac sa s rozhodcovským spisom konštatoval, že samotná
právna zástupkyňa o doručenie tejto listiny nežiadala tak, ako v predchádzajúcom prípade (doručenie
emailovej komunikácie účastníkov konania a predloženie rezervačnej zmluvy). Za tohto stavu, keď
navyše aj samotný rozhodcovský súd dôkaz touto listinou - žiadosťou o súčinnosť vykonal len

formálne, keď výsledné zhodnotenie dokazovania neobsahuje bližšie relevantné skutočnosti, ktoré
by mali vplyv na samotné právne posúdenie veci, nedoručenie listiny nepovažoval za porušenie
zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Obdobne to isté okresný súd konštatoval aj
prípade nedoručenia opravy návrhu, v časti trov konania o zaplatenie 5 600,00 Eur s príslušenstvom.
Napokon, pokiaľ porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania odôvodňoval navrhovateľ aj
tvrdením nedostatočného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ani s uvedeným sa prvostupňový

súd oboznámiac sa s písomným vyhotovením rozhodcovského rozsudku nestotožnil. Mal za to, že
odôvodnenie rozhodcovského rozsudku spĺňa náležitosti vyplývajúce z § 34 ods. 1, 2, 4 Zákona o
rozhodcovskom konaní a § 157 ods. 2 O.s.p., keď rozhodcovský súd stručne a zrozumiteľne vymedzil
predmet sporu, uviedol dôkazy, ktoré boli pre meritórne rozhodnutie rozhodcovským súdom vzaté
do úvahy a zároveň uviedol právne posúdenie prejednávanej veci. Zdôvodnenie rozhodnutia dáva

odpoveď na relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Za ďalšie, okresný súd sa nestotožnil s
tvrdeniami navrhovateľa, že rozhodcovská doložka dojednaná vo výhradnej zmluve na sprostredkovanie
predaja a kúpy nehnuteľnosti je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Naopak, podľa jeho názoru od
spotrebiteľa nevyžadovala, aby súhlasil s predkladaním sporov vzniknutých zo zmluvy a osobitným
typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi vzhľadom na to, že

rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní. Možnosť voľby, ktorá je daná v
samotnej rozhodcovskej doložke, t. j. možnosť obrátiť sa na Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici,
ponecháva právo zmluvných strán obrátiť sa na všeobecný súd a nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a nie v neprospech spotrebiteľa, ktorý zmluvu uzavrel
dobrovoľne, slobodne a vážne a zmluvu si pred jej podpísaním prečítal. Prvostupňový súd taktiež

vyslovil názor, že v prípade ak účastníci rozhodcovského konania nepodajú námietku neexistencie
alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní v zmysle § 21 ods. 2 Zákona č.
244/2002 Z. z. nemôžu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť
rozhodcovskej zmluvy, hlavne s prihliadnutím na základný úmysel a účel rozhodcovského konania.
Ďalej sa okresný súd zaoberal tým, či pri rozhodovaní Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej

Bystrici boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 40
ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v konaní ustálil oboznámiac sa so zmluvou
uzavretou medzi účastníkmi konania, že títo uzavreli výhradnú zmluvu na sprostredkovanie predaja
a kúpy nehnuteľnosti a poskytnutí služieb súvisiacich so sprostredkovaním obchodu podľa § 642 a
nasl. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Táto zmluva je v súlade s § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvou spotrebiteľskou, keďže bola uzatvorená
s navrhovateľom ako spotrebiteľom a s odporcom ako dodávateľom. Odporca pri uzatváraní konal
ako dodávateľ, t. j. v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a
navrhovateľ, ktorý je fyzická osoba, nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Prvostupňovýsúdpreskúmal,činavrhovateľmalmožnosťovplyvniťobsahpodmienokvýhradnejzmluvy,

keďže poukazoval na to, že zmluva bola vyhotovená na vopred pripravenom predtlačenom formulári. V
nadväznosti na vykonané dokazovanie prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ zmluvu uzavrel
dobrovoľne, slobodne a vážne, zmluvu si prečítal, keďže je zrejmé, že pripomienkoval cenu požadovanú
ním, ako vlastníkom, keď došlo k oprave v predmetnej výhradnej zmluve zo sumy 88 000,00 Eur na
88 200,00 Eur + odmena sprostredkovateľa vo výške 2 800,00 Eur. Aj s poukazom na výpovede A.

T., I. T., E. J. prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ v pozícií predávajúceho vlastníka nebol v
slabšom postavení z hľadiska vyjednávacej pozície a sám bez nátlaku, dobrovoľne rozhodoval o tom,
ktorú realitnú kanceláriu osloví za účelom sprostredkovania predaja a kúpy nehnuteľnosti a poskytnutí
služieb súvisiacich so sprostredkovaním obchodu, keď v danom prípade nebol v ťaživej finančnej situácií
a sám určoval podmienky, za akých bude akceptovať sprostredkovanie predaja a kúpy nehnuteľnosti, a

ako využije doplnkové služby sprostredkovateľa. V danom prípade nemal okresný súd za preukázané
nekalé prípadné podvodné konanie odporcu, len za účelom zinkasovania provízie, keď potencionálny
kupujúci Z. znášali náklady na pripravovnú kúpu nehnuteľnosti, či už v podobe nákladov na znalecký
posudok, nákladov na vybavenie hypotekárneho úveru a ďalšie. Vo vzťahu k námietke, že zmluvnápokuta podľa článku VII. sprostredkovateľskej zmluvy je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými
mravmi a je tak neprijateľnou podmienkou prvostupňový súd uviedol, že je na voľnej úvahe zmluvných
strán dohodnúť si práve takúto sankciu pre obidve zúčastnené zmluvné strany. Samotná výška odmeny

pre sprostredkovateľa predstavuje 3,076% vychádzajúc z dohodnutej ceny nehnuteľnosti 91 000,00 Eur.
Keď odmena sprostredkovateľská bola dohodnutá vo výške 2 800,00 Eur, čo nie je v rozpore s dobrými
mravmiatedajevsúlades§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka.Vkonanínebolopreukázanéani
tvrdenienavrhovateľa,ževšetkypapierepotrebnékuzavretiuzmluvybolipredpripravené.Kichúplnému
vyplneniu došlo až dňa 27.10.2012. Zároveň z výsluchu pána J. a pani J. mal súd za preukázané, že pán

M. a pani Z. uzatvorili kúpnu zmluvu po 30.11.2012 a autorizujúcemu advokátovi udelili plnomocenstvo
dňa 03.12.2012, t. j. až po splatnosti sprostredkovateľskej zmluvy, avšak začiatok činnosti smerujúcej
k uzavretiu kúpnej zmluvy navrhovateľa s pánom M. a pani Z. nebol zistený. V závere odôvodnenia
svojho rozhodnutia okresný súd ešte uviedol, že po preskúmaní dôvodov, na ktoré sa v návrhu
navrhovateľ odvolával mal za preukázané, že výhradná zmluva na sprostredkovanie predaja a kúpy
nehnuteľnosti a poskytnutí služieb súvisiacich so sprostredkovaním obchodu, neobsahuje neprijateľné

podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebolo v konaní
preukázané porušenie všeobecno-záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, keďže
sprostredkovateľská zmluva, ako zmluva spotrebiteľská neobsahovala neprijateľné podmienky, ktoré
sú neplatné. S poukazom na zamietnutie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, okresný súd

zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozsudku.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd
žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ako aj odkladu jeho vykonateľnosti v celom rozsahu vyhovel, alternatívne žiadal rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdenie
veci a taktiež aj to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Zopakoval, že v prejednávanej veci sa domáhal zrušenia vyššie uvedeného rozhodcovského
rozsudku preto, lebo v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania (§

40 ods. 1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 17 citovaného zákona). Ďalej preto,
lebo pri rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecné, záväzné, právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní), a napokon preto, lebo jeden
z účastníkov rozhodcovského konania poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c)
Zákona o rozhodcovskom konaní). V ďalších podrobnostiach nesúhlasil s hodnotením vykonaných

dôkazov tak, ako ich odprezentoval prvostupňový súd vo svojom odôvodnení. V nadväznosti na
uvedené,odvolateľzopakoval,žerozhodcovskýsúdsivrozhodcovskomkonanínesplnilsvojupovinnosť
vyzvať druhého účastníka konania na predloženie dostatočného počtu vyhotovení dotknutej písomnosti
alebo zabezpečiť vyhotovenie fotokópií a jedno vyhotovenie písomnosti doručiť druhému účastníkovi.
Argumentácia prvostupňového súdu, že druhý účastník rozhodcovského konania o splnenie povinnosti

rozhodcovský súd písomne nepožiadal je absurdná. Je predsa povinnosťou rozhodcovského súdu,
aby účastníkom doručil písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania a vrátane
dôkazov. Vyplýva to z článku IX. ods. 10 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, ako aj z § 79
ods. 2 a 4 O.s.p.. V danom prípade, pričom účastník rozhodcovského konania vo svojom vyjadrení
výslovne uviedol, že mu listinný dôkaz nebol doručený, pričom toto možno považovať za žiadosť,

resp. minimálne za poukázanie na to, aby si rozhodcovský súd dodatočne splnil svoju povinnosť.
Keďže rozhodcovský súd z listiny, ktorá nebola navrhovateľovi doručená, vykonal dokazovanie, mala
byť takáto listina navrhovateľovi zo strany rozhodcovského súdu doručená. A to z toho dôvodu,
aby navrhovateľ mohol využiť svoje právo a vyjadriť sa k takémuto dôkazu. Keďže rozhodcovský
súd takto nepostupoval, došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania podľa § 17 Zákona

o rozhodcovskom konaní. Obdobne, z takých istých dôvodov, ako sú vyššie uvedené, malo byť
navrhovateľovi zo strany rozhodcovského súdu doručené aj podanie odporcu nazvané - oprava
návrhov v časti trov konania o zaplatenie 5 600,00 Eur s príslušenstvom zo dňa 02.01.2013. V
súvislosti s porušením zásady rovnosti účastníkov konania, odvolateľ poukázal na podľa jeho názoru
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd svoj nález totiž

náležitým spôsobom vo vzťahu k niektorým relevantným otázkam neodôvodnil, napr. vo vzťahu k
zmluvnej pokute. Vôbec neodôvodnil, ktoré konkrétne tvrdenia navrhovateľa a z akého dôvodu považuje
za účelové a ako dospel k tomuto záveru. Neodôvodnil ani to, prečo práve tvrdenia navrhovateľa
považuje za účelové a tvrdenia odporcu za účelové nepovažuje. Za nedostatočné odvolateľ označilaj odôvodnenie toho, že sprostredkovateľská zmluva nie je spotrebiteľská (čo rozhodcovský súd
vyvodil nesprávne) a teda sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami, ktoré podľa názoru navrhovateľa
sprostredkovateľská zmluva obsahuje. Z nálezu nevyplýva ako sa rozhodcovský súd vysporiadal so

spornými tvrdeniami a predloženými dôkazmi. Odôvodnenie nálezu nespĺňa požiadavky kladené na
obsah takého odôvodnenia, z ktorého musí byť zrejmé a zreteľné na základe akých úvah a postupov
a z toho vyplývajúcich záverov rozhodcovský súd rozhodol. Tento taktiež podľa názoru navrhovateľa
dostatočne nezistil skutkový stav tak, ako to vyplýva z § 26 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Napokon porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania videl odvolateľ aj v tom,

že rozhodcovský súd upozorňoval odporcu na to, k čomu sa pri svojom vyjadrení vyjadriť a čo
má doplniť, konkrétne v liste adresovanom advokátke odporcu Mgr. Dubskej zo dňa 18.01.2013.
Navrhovateľovi nikdy podobné upozornenie alebo návrh na doplnenie rozhodcovský súd neposkytol.
Takéto „napomáhanie" len jednému z účastníkovi rozhodcovského konania možno taktiež nepochybne
považovať za porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle § 17 Zákona o
rozhodcovskom konaní. V ďalšej časti podaného odvolania navrhovateľ vytkol prvostupňovému súdu

nesprávne konštatovanie, že sprostredkovateľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky podľa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa. Ani s týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Rozhodcovský súd nepochybne
porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa už len tým, že nesprávne
vyvodil, že sprostredkovateľská zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou a nezaoberal sa tak ex offo tým,

či sprostredkovateľská zmluva obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IX. ÚS 55/2011. Z vykonaného dokazovania ako aj zo
samotného znenia a vzhľadu (formálne náležitostí) sprostredkovateľskej zmluvy nepochybne vyplýva,
že táto je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navyše formulárovou.

Sprostredkovateľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky v článku VIII. ods. 3, ktoré zakotvuje
nárok na províziu pre sprostredkovateľa v prípade, ak obstaral pre vlastníka príležitosť, aby mohol so
záujemcom uzavrieť obchod. Ďalej v článku VII. ods. 4, ktorý stanovuje neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia sprostredkovateľskej zmluvy zo strany navrhovateľa, ako spotrebiteľa. A
napokon v článku XII. ods. 2, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu, keď žalobu podá na rozhodcovský súd prvý dodávateľ a tak znemožňuje
spotrebiteľovi domáhať sa svojich práv na nestrannom a nezávislom všeobecnom súde. Nesprávne
je aj konštatovanie okresného súdu, že pokiaľ účastníci konania nepodajú námietku neexistencie
alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, nemôžu sa domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 40 ods. 1

písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní sa účastník rozhodcovského konania môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že účastník konania má zákonnú možnosť domáhať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy aj po vydaní
rozhodcovského rozsudku, nielen v priebehu rozhodcovského konania. Neplatnosť rozhodcovskej

doložky je absolútnou neplatnosťou, čiže neplatnou od začiatku, t. j. akoby neexistovala. To, že je
neplatnosť zmluvná strana nenamieta skôr, nespôsobuje jej platnosť, resp. že tento nedostatok možno
konvalidovať či inak napraviť. Rozhodcovský súd ako aj okresný súd sú v každom štádiu konania
povinný vysloviť jej absolútnu neplatnosť, v prípade jej neplatnosti dokonca aj vo vykonávajúcom
exekučnom konaní. Rozhodcovskú doložku pritom v danom prípade možno považovať za neprijateľnú

podmienku, a teda za absolútne neplatnú. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,
ale splynula s ostatnými ustanoveniami odporcom vopred formulovanej sprostredkovateľskej zmluvy.
Navyše, výkon práva z takto dohodnutej rozhodcovskej doložky sa tiež prieči dobrým mravom. Na
podporu správnosti uvedenej argumentácie odvolateľ poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, či už
všeobecných resp. Ústavného súdu SR. Napokon navrhovateľ uviedol, že ako spotrebiteľ nemal prečo,

resp. nemohol sa obrátiť na všeobecný súd. Odporca sa obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, nie
na všeobecný súd, navrhovateľ preto nemá inú možnosť, ako sa rozhodcovskému konaniu podrobiť.
Z povahy samotnej sprostredkovateľskej zmluvy je navyše zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať
v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy
odporca ako sprostredkovateľ, nakoľko miera jeho práv navrhovateľovi ako spotrebiteľovi v súvislosti s

mierou povinnosti spotrebiteľa zabezpečuje takmer úplnú dominanciu odporcu ako sprostredkovateľa
a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany navrhovateľa, ako spotrebiteľa. Vychádzajúc z
uvedeného je zrejmé, že odporca ako sprostredkovateľ takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky
od začiatku sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo sprostredkovateľskej zmluvy tieto boli riešenéna rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti sídla sprostredkovateľa za účelom
minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia, uplatnenia a práv navrhovateľa ako spotrebiteľa. V
závere podaného odvolania navrhovateľ ešte uviedol, že podľa jeho názoru sa okresný súd vyjadroval

k otázkam, ktoré nie sú predmetom sporu. Predmetom sporu nie je posudzovanie toho, či odporcovi
ako sprostredkovateľovi prislúcha provízia, resp. zmluvná pokuta a či poskytoval súčinnosť alebo nie.
Predmetom sporu je zrušenie nálezu a odloženie vykonateľnosti nálezu a toho, či boli v rozhodcovskom
konaní porušené práva navrhovateľa alebo či došlo k iným vadám v rozhodcovskom konaní. V opačnom
prípade, by navrhovateľ predložil ďalšie dôkazy a iné či ďalšie vyjadrenia a argumenty v jeho prospech.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd nemal právomoc vyjadrovať sa k nároku
odporcu na províziu, či zmluvnú pokutu a toho, či odporca poskytoval náležitú súčinnosť navrhovateľovi
alebo nie a vykonávať dokazovanie v tomto rozsahu. Okresný súd mohol maximálne posudzovať to, či
uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy predchádzali nekalé praktiky a či je sprostredkovateľská zmluva
neplatná. Na toto v priebehu konania navrhovateľ súd dokonca niekoľkokrát upozorňoval.

Odporca v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Zdôraznil, že navrhovateľ, resp. jeho právny
zástupca zrejme nebrali do úvahy výsledky dokazovania na prvostupňovom súde, nakoľko z dôkazov
zabezpečených v prvostupňovom konaní je zrejmé a jasné, že navrhovateľ presne vedel, ktoré osoby
budú kupujúcimi jeho nehnuteľnosti, nakoľko sa s nimi viackrát stretol a jednal i o podrobnostiach

kúpi. Za ďalšie, navrhovateľ zasahoval do výhradnej zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti,
teda mal právo jeho obsah ovplyvniť. Z dokazovania vyplynulo, že samotný navrhovateľ si zmluvu
viackrát prečítal a o jej obsahu sa dokonca radil s právnikom. Okresný súd v rámci konania správne
sprostredkovateľskú zmluvu a zmluvné podmienky vyhodnotil ako prijateľné aj v rámci spotrebiteľského
práva. Odmena pre sprostredkovateľa v percentuálnom vyjadrení predstavuje 3,076% a je primeraná.

Čo sa týka rozhodcovskej doložky, ide o tzv. alternatívnu doložku, ktorá umožňuje voľbu práva.
Navrhovateľ sám mohol iniciovať konanie na všeobecnom súde a žalovať napr. neplatnosť zmluvy
alebo iné konanie. Rozhodcovská doložka je platná a individuálne dojednaná. Rozhodcovský súd sa v
dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom zaoberal dôvodmi, prečo má navrhovateľ zaplatiť
odporcovi. Nedoručením niektorých písomností nemal za následok nemožnosť plnohodnotnej realizácie

procesných práv navrhovateľa.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa vo výroku,
ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej
Bystrici vedeného pod sp. zn. SR 001/2013 vydaného dňa 05.04.2013 § 220 O.s.p. zmenil tak, že zrušil
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici vedený pod sp. zn. SR 001/2013 vydaný

dňa 05.04.2013 a vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.04.2013 vedený pod sp. zn. SR
001/2013 zamietol podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil, a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - navrhovateľ, ako aj v
písomnom vyjadrení odporca konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, správne zistil skutkový stav, z vykonaného dokazovania však nevyvodil
celkom správne právne závery.

Zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom mal odvolací súd za preukázané, že rozsudkom
StálehorozhodcovskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.SR001/2013zodňa05.04.2013bolnavrhovateľ
(v rozhodcovskom konaní vystupujúci ako žalovaný) zaviazaný zaplatiť odporcovi (v rozhodcovskom
konaní vystupujúcom ako žalobcovi) sumu vo výške 5 600,00 Eur s príslušenstvom, ako aj trovy konania,
na tom skutkovom základe, že porušil ustanovenia článku VII. bod 4 a článku VIII. bod 3 uzatvorenej

výhradnej zmluvy na sprostredkovanie predaja a kúpy nehnuteľnosti a poskytnutí služieb súvisiacich
so sprostredkovaním obchodu zo dňa 26.10.2012, keď neposkytol odporcovi potrebnú súčinnosť v
súvislosti s predajom nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, a zároveň neuzatvoril so záujemcami o kúpu
nehnuteľnosti zabezpečených odporcom riadnu kúpnu zmluvu.Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyššie uvedeného
rozhodcovského rozsudku s odôvodnením, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti

účastníkov konania. Ďalej tvrdením, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a napokon tým, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa zamietol konštatujúc, že uzatvorená

zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Táto bola uzatvorená platne, navrhovateľ zmluvu uzatvoril
dobrovoľne, slobodne a vážne. Zmluvu si pred jej podpísaním prečítal. Zmluva taktiež neobsahuje ani
navrhovateľom tvrdené neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platí to aj
vo vzťahu k namietanej rozhodcovskej doložke, ktorú okresný súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, keďže možnosť voľby obrátiť sa na rozhodcovský súd bola dojednaná obom zmluvným
stranám,čonespôsobujeznačnúnerovnováhuvichprávachapovinnostiach.Navyše,prvostupňovýsúd

vychádzal zo záveru, že ak účastníci rozhodcovského konania nepodajú námietku neexistencie alebo
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.
nemôžu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej
zmluvy. Navrhovateľ v pozícií predávajúceho vlastníka nehnuteľnosti nebol v slabšom postavení z
hľadiska vyjednávacej pozície a sám bez nátlaku dobrovoľne rozhodoval o tom, ktorú realitnú kanceláriu

osloví za účelom sprostredkovania predaja a kúpy nehnuteľnosti a poskytnutí služieb súvisiacich so
sprostredkovaním obchodu. Nebol v ťaživej finančnej situácií a sám určoval podmienky, za akých
bude akceptovať sprostredkovanie predaja a kúpy nehnuteľnosti a ako využije doplnkové služby
sprostredkovateľa. S poukazom na výsledky vykonaných dôkazov nebolo preukázané ani prípadné
podvodné konanie odporcu len za účelom zinkasovania provízie. Taktiež nebolo preukázané to, že

by v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, a aj keď jedná
písomnosť - žiadosť o súčinnosť zo dňa 28.01.2013 - nebola doručená právnej zástupkyni odporcu
v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, v tomto prípade dokazovanie touto listinou bolo len
formálne. Jej nedoručenie preto nemalo žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku.
Ani námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku podľa názoru okresného súdu

neobstojí. Oboznámiac sa s jeho dôvodmi mal okresný súd za to, že rozhodcovský rozsudok spĺňa
náležitostí vyplývajúce z § 34 ods. 1, 2 a 4 Zákona a rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a § 157
ods. 2 O.s.p.. Rozsudok stručne a zrozumiteľne vymedzuje predmet sporu, uvádza dôkazy, ktoré boli
pre meritórne rozhodnutie rozhodcovským súdom vzaté do úvahy a zároveň uvádza právne posúdenie
prejednávanej veci, ako i zdôvodnenie samotného rozhodnutia rozhodcovského súdu. Dáva odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (ďalej len zákon o
rozhodcovskom konaní), ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh

účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského

konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutie o oprave rozhodcovského rozsudku.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať najneskôr
do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý žalobu podáva (okrem dôvodu
podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona), inak toto právo zanikne. Po tejto lehote je ešte možnosť brániť sa v

exekučnom konaní. Uvedená lehota je procesnoprávna (§ 56 a nasl. O.s.p.). K jej dodržaniu preto
dôjde aj vtedy, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon (podá žaloba) na súde alebo sa odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta).Aj po podaní uvedenej žaloby zostáva rozhodcovský rozsudok
právoplatný a je možné na základe neho požadovať výkon rozhodnutia (exekúciu).
Podľa § 51 ods. 3 zákon o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské

konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (t.j.
Občianskeho súdneho poriadku).Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Prvým z najčastejších dôvodov, kedy sa možno úspešne domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku
je namietanie platnosti rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľské zmluvy sú väčšinou koncipované tak, že zmluva resp. všeobecné zmluvné podmienky
obsahujú ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská zmluva (doložka) je dohoda medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky zmluvné spory, ktorý medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom

zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čím sa vylučuje
možnosť prejednať prípadne spory a priori pred všeobecným súdom v občianskom právnom konaní.
Spotrebiteľovi je väčšinou predložená zmluva, ktorá obsahuje takúto rozhodcovskú doložku, ktorá
zakladá právomoc rozhodcovského súdu. Takéto situácie nastávajú v prípadoch: a) ak ustanovenie
o rozhodcovskej doložky sú zakomponované do všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria
väčšinou súčasť zmluvy a nedajú sa oddeliť od ostatných časti. Spotrebiteľovi vylučujú možnosť výberu,

a takto je nepriamo nútený podpísať zmluvu pokiaľ chce uzatvoriť zmluvný vzťah; b) ak text je písaný
veľmi malými a nečitateľnými písmenami.
Takútorozhodcovskúdoložkujemožnépovažovaťzaneprimeranúzmluvnúpodmienkupodľa§53ods.1
Občianskeho zákonníka. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinnosti v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Absolútne neplatná neprijateľná rozhodcovská doložka spôsobuje, že
spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom
viedlivosvojichdôsledkochktomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana.Akjerozhodcovskádoložka
v spotrebiteľskej zmluve dohodnutá tak, že umožňuje obrátiť sa pri riešení sporu iba na Rozhodcovský

súd je takéto ustanovenie považovaná za neprijateľnú podmienku.
Podľa judikatúry Súdneho dvora ES sa vyžaduje, aby súd na ktorý je podaná žaloba o zrušení
rozhodcovského rozhodnutia posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z
dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku.
Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať, prieskum právomoci rozhodcovského

súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský
rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Dohoda zmluvných strán o tom, že
majetkovésporyvzniknutézozmluvybuderozhodovaťlenrozhodcovskýsúd(rozhodca)jeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou, priečiacou sa § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka, preto je podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. februára

2011, sp. zn. 17CoE/47/2011).
Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona).

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom
konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká
možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Účastník konania nemal možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam a dôkazom, nemal právo podať žalobnú
odpoveď, resp. aj keď podal žalobnú odpoveď v stanovenej lehote rozhodcovský súd mal za to, že ju

nepodal, právo na žalobnú odpoveď a na podanie vzájomnej žaloby, právo podávať v konaní námietky,
právo navrhnúť dôkaz atď.
V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže
byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby. Zásada
rovnosti môže byť porušená tiež vtedy, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov

sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na
toto pojednávanie. Porušenie zásady rovnosti môže nastať aj v iných procesných úkonoch zo strany
rozhodcovského súdu.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 4 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje
v písomnej forme a je podpísaný väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.

Rozhodcovskýrozsudokobsahuje,a)označenierozhodcovskéhosúdu,b)menáapriezviskározhodcov,
c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo
obchodným menom, alebo názvom, d) miesto rozhodcovského konania (§ 23), e) dátum vydania
rozhodcovského rozsudku, f) výrokovú časť, g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastnícirozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o
rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39), h) poučenie o možnosti podať žalobu na
súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj

o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich
uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok
rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd
určí zároveň lehotu na toto plnenie.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Právna úprava ochrany spotrebiteľa je upravená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vychádza zo
smernice Rady 93/13EHS zo dňa 05.04.1993.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách je taká zmluvná podmienka, ktorej zmyslom
alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva, podať žalobu

alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať aby riešil spory výhradne arbitrážou
(pred Rozhodcovským súdom).
Podľa čl. 2 ods. 3 smernice Rady 93/13EHS zo dňa 05.04.1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ z tohto dôvodu nebol schopný ovplyvniť
túto podmienku, nakoľko sa jedná o blanketovú vopred formulovaná zmluvu, ktorej obsah bol stanovený

vopred.
Preto nie je možné prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovnaochranuprávspotrebiteľa,najmäakobsahujeneprijateľnú
zmluvnú podmienku.
Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie

týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo
k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostaného obsahu.
Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívnym spôsobom uvedené v ustanovení § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľ sa nemôže vzdať vopred svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si zhoršiť svoje

zmluvné postavenie, preto sa za neprijateľnú - neplatnú podmienku možno považovať aj takú, ktorou
dáva spotrebiteľ súhlas na neakceptovanie podmienky podľa Občianskeho zákonníka prípadne jej
obchádzanie, čo by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho postavenie.
Ďalšou normou, ktorá upravuje práva spotrebiteľa je zákon o ochrane spotrebiteľa zák.č.250/2007 Z.z.v
zneníneskoršíchzmienadoplnkov.Právaspotrebiteľanemožnovopredzmluvnevylúčiťaaniobmedziť.

Obsahuje rozsiahlu právnu úpravu povinnosti dodávateľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi.
Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že výhradná zmluva na sprostredkovanie
predaja a kúpy nehnuteľností a poskytnutí služieb súvisiacich so sprostredkovaním obchodu zo dňa 26.
10. 2012 je spotrebiteľskou zmluvou (v tomto smere boli zistenia okresného súdu správne), a preto a
na vec treba aplikovať právnu úpravu danú ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách.

Navrhovateľ v danom prípade vystupoval v postavení sprostredkovateľa, ktorého predmetom
podnikateľskej činnosti je sprostredkovanie predaja a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Samotnázmluva (č.l. 31 spisu) je štandardnou formulárovou, ktorú navrhovateľ používa ako vzorový text zmluvy
vo viacerých prípadoch pri sprostredkovaní kúpy a predaja nehnuteľností iným spotrebiteľom. Takúto
povahumajú nepochybneajobchodnépodmienky,ktorébolineoddeliteľnousúčasťouvýhradnejzmluvy

zo dňa 26. 10. 2012. Zmluvou sa odporca zaviazala sprostredkovať za odmenu navrhovateľovi ako
fyzickej osobe predaj nehnuteľnosti, ktorej bol vlastníkom.

S prihliadnutím na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy aj odvolací súd dospel k záveru , že
predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka.
Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania súrne formuloval viacero dôvodov, na základe ktorých
sadomáhalzrušeniavyššieuvedenéhorozhodcovskéhorozsudku.Ztýchtosahneďakoprvýmzaoberal
odvolací súd otázkou platnosti medzi účastníkmi dohodnutej rozhodcovskej doložky. Len na základe
platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky môže totiž dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ako
spôsobilého exekučného titulu. Neplatná rozhodcovská doložka má v zmysle aktuálnej judikatúry za

následok vydanie nulitného aktu, tzv. paaktu, ktorý nemôže vyvolvať zamýšľané právne účinky.
V danom prípade, rozhodcovskú doložku okresný súd vyhodnotil ako platnú, na základe ktorej aj mohlo
riadne prebehnúť rozhodcovské konanie. V tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ
výhradnú zmluvu, vrátane rozhodcovskej doložky podpísal slobodne, vážne, bez nátlaku, keď predtým
mal možnosť zmluvu opraviť prípadne doplniť. S poukazom na uvedené preto považoval rozhodcovskú

doložku za dojednanú individuálne, ktorá požiadavka je nevyhnutnou z hľadiska jej platnosti.
Odvolací súd sa zaoberal správnosťou záverov o platnosti rozhodcovskej doložky v nadväznosti
na kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok
prezentovaných navrhovateľom už v prvostupňovom konaní a zopakovaných aj v odvolaní dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej budú všetky spory účastníkov tohto právneho vzťahu

rozhodované pred rozhodcovským súdom, nebola dojednaná individuálne, do zmluvných podmienok
bola zaradená odporcom ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a spotrebiteľovi tak znemožňuje vyriešiť
spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bolo teda v danom
prípade začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy, čo spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Ak je rozhodcovská

doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, resp. nečinnosti. Pri ochrane
spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť
požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem prípadu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal
(výslovne si ho želal).

Všetky zhora uvádzané skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú záver o neprijateľnosti
uvedenej doložky (nekalej podmienky v zmysle čl. 3 ods. I v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy
č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať

rozhodcovský rozsudok. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok
(porovnaj R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného,

majúceho účinky paaktu.

Za nesprávne považoval odvolací súd konštatovanie prvostupňového súdu, že pokiaľ účastníci konania
nepodajú námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, nemôžu sa domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy. Z citovaného

ustanovenia§ 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že účastník konania
má zákonnú možnosť domáhať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy aj po vydaní rozhodcovského
rozsudku, nielen v priebehu rozhodcovského konania. S výnimkou dôvodu obnovy konania si účastníci
rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve nemôžu platne vylúčiť zrušenie rozhodcovského
rozsudku súdom.

Zo zhora uvádzaných dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa na zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici vedeného pod sp.zn. SR 001/2013 vydaného dňa 05.04.2013 podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zrušil rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici vedený pod sp. zn. SR 001/2013 vydaný dňa 05.04.2013.

Výrok, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.04.2013 vedený pod sp. zn. SR 001/2013
zamietol, odvolací súd zrušil (bez vrátenia veci na ďalšie konanie) majúc za to, že tento výrok sa už stal
vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku nadbytočný. Inak povedané, keďže odvolací súdu návrhu
navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel nebolo už potrebné rozhodovať osobitný

výrokom o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Nadobudnutím právoplatnosti
tohto rozsudku dôjde k jeho zrušeniu.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
v prospech navrhovateľa, ktorý mal v konaní plný úspech. Podľa zásady úspechu konaní zakotvenej
v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. patrí navrhovateľovi náhrada všetkých účelne vynaložených trov

spojených s uplatňovaním práva proti odporcovi. V danom prípade, trovy konania spočívajú v trovách
právneho zastúpenia, ktoré si navrhovateľ vyčíslil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním
zo dňa 29.04.2015.
Po preskúmaní podaného vyúčtovania, odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb nasledovne:

1. Príprava a prevzatie zastúpenia úkon á 60,08 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,
2. Písomné podanie týkajúce sa veci samej - návrh zo dňa 14.05.2013 úkon á 60,08 Eur + režijný paušál
7,81 Eur,

3. Písomné podanie týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa 24.09.2013 úkon á 60,08 Eur + režijný
paušál 7,81 Eur,
4. Účasť na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 03.10.2013 úkon á 60,08 Eur + režijný paušál
7,81 Eur,
5. Písomné podanie týkajúce sa veci samej vyjadrenie k pojednávaniu zo dňa 04.12.2013 úkon á 60,08

Eur + režijný paušál 7,81 Eur,
6. Účasť na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 14.01.2014 - prvé dve hodiny, úkon á 61,85
Eur + režijný paušál 8,04 Eur,
7. Účasť na pojednávaní konanom na okresom súde dňa 14.01.2014 - druhé dve začaté hodiny, úkon
á 61,85 Eur + režijný paušál 8,04 Eur,

8. Písomné podanie týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k pojednávaniu, k návrhu odporcu na vykonanie
dôkazov a k nahliadnutiu do spisu zo dňa 17.02.2014 úkon á 61,85 Eur + režijný paušál 8,04 Eur,
9. Účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 20.03.2014 úkon á 61,85 Eur + režijný paušál 8,04 Eur,
10. Účasť na pojednávaní dňa 10.04.2014 - vyhlásenie rozhodnutia úkon á 30,93 Eur (jedna polovica
z 61,85 Eur) + režijný paušál 8,04 Eur,

11. Písomné podanie týkajúce sa veci samej - odvolanie navrhovateľa zo dňa 17.04.2014 úkon á 61,85
Eur + režijný paušál 8,04 Eur.

Trovy právneho zastúpenia spolu 727,87 Eur.

Odvolací súd taktiež priznal navrhovateľovi aj náhradu za stratu času advokáta v zmysle § 15 písm. b)
a § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za cestu zo sídla advokáta, t. j. Zelená 11, Malinovo na pojednávanie
konanénaOkresnomsúdeRužomberokdňa03.10.2013,14.01.2014,20.03.2014a10.04.2014,celkovo
v sume 638,64 Eur. Počet aj začatých polhodín tam a späť 12, výpočtový základ 781,00 Eur v roku 2013,
804,00 Eur v roku 2014, 1/60-ina výpočtového základu v roku 2013 13,02 Eur, v roku 2014 13,40 Eur,

náhrada za stratu času v roku 2013 156,24 Eur + 3 x náhrada za stratu času v roku 2014 - 160,80 Eur.
Napokon odvolací súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi aj cestovné výdavky advokáta v zmysle §
15a citovanej vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov
za použitie motorového vozidla Opel Astra ev. č. SC 721 DB s objemom valcov 1 686 cm3, a to v
súvislosti s účasťou na pojednávaniach na Okresnom súde Ružomberok dňa 03.10.2013, 14.01.2014,

20.03.2014 a 10.04.2014. Cestové výdavky spolu 514,88 Eur. Počet kilometrov za jednu cestu Malinovo
- Ružomberok je 255 km, základná náhrada amortizácie 0,183, priemerná cena pohonných látok dňa
03.10.2013-1,393,dňa14.01.2014-1,367,dňa20.03.2014-1,349adňa10.04.2014-1,337.Priemernáspotreba na 100 km je 5,1 litra. Cena za jednu cestu dňa 03.10.2013 - 64,77 Eur x 2, dňa 14.01.2014 -
64,43 Eur x 2, dňa 20.03.2014 - 64,20 Eur x 2 a dňa 10.04.2014 - 64,04 Eur x 2.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.