Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215360
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815215360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov

JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: čiastočne nesvojprávneho Jána
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. P. č. XXX/XX, zastúpený opatrovníkom Mgr. Q. S., bytom F., M.
W. č. 8, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne,
Piaristická č. 46, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., , so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právneho úkonu
a vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 1.500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. júna 2017, č.k. 13C/294/2015-170, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti vo výroku III. čo do sumy
1.338,- eur s prísl. m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1.338,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.338,- eur od 24.03.2016 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že zmluva o revolvingovom úvere

uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo dňa 11.02.2015 je neplatná.
Výrokom II. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 12,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 12,-
eur od 24.03.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vo zvyšku vzájomnú
žalobu zamietol a výrokom IV. určil, že žalobca má nárok na náhradu trov v konaní o žalobe v rozsahu
100% a konanie o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 34, § 38 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/ CSP, kedy žalobca sa žalobou zo dňa 03.09.2015 domáhal
určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11.02.2015 uzavretej medzi stranami sporu
s tým, že po podaní žaloby žalovaný vzájomnou žalobou proti žalobcovi dňa 16.02.2016 si uplatnil
nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 1.500,- eur s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie
mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný zmluvu o úvere zo dňa 11.02.2015
uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s tým, že žalobca k tomuto dátumu bol
osobou invalidnou, nezaradenou do pracovného procesu, je potrebné ho považovať za spotrebiteľa.

Žalobca ku dňu 09.02.2015 trpel duševnou poruchou trvalého charakteru, ktorá ho na tento právny úkon
robila nespôsobilým. Táto skutočnosť, že trpí duševnou poruchou bola dôvodom toho, že rozsudkom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.05.2016 bol obmedzený spôsobilosti na vymedzené právne úkony
a bol mu ustanovený opatrovník. Z vypracovaného odborného vyjadrenia vyplýva, že duševná porucha,ktorou trpí na má na jeho osobu vážne rodinné, zdravotné i sociálne dôsledky, je odkázaný na pomoc
zo strany iných osôb s tým, že v náväznosti na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Mcdo 1/2009 zo dňa
31.07.2009 sa určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ CSP (§ 37 písm. c/ CSP) súdna prax považuje

aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden z právnych dôsledkov ochrany spotrebiteľa. Na
strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení (viď. rozhodnutie KS Trenčín
6Co/744/2015). Pri neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ nie je potrebné, aby konajúca
osoba v dobe právneho úkonu bola zbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby jej spôsobilosť
na právne úkony bola obmedzená, postačí, aby v rozhodnej dobe konajúca osoba bola postihnutá

duševnou poruchou, ktorá ju robí na právny úkon neschopnou. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci
konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy má ten, kto na základe určovacej žaloby
sa domáha neplatnosti právneho úkonu. Podľa záverov odborného vyjadrenia znalca MUDr. Andreja
Smetánku v dobe uzavretia predmetnej zmluvy žalobca konal v trvalej a konkrétnej duševnej poruche,
ktorá ho robila na tento úkon právne nespôsobilým. Preto bolo v konaní bezpečne zistené, že žalobca
v dobe urobenia zmluvy zo dňa 11.02.2015, ktorú podpisoval dňa 09.02.2015 trpel duševnou poruchou,

ktorá ho na tento právny úkon robila neschopným, nedokázal posúdiť následky svojho konania a ani
svoje konanie ovládnuť. Preto je žaloba žalobcu podaná dôvodne a súd jej vyhovel. Zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom podľa § 38 ods. 2 OZ, ktorý nemožno konvalidovať. Preto súd vyslovil, že
zmluva o úvere je neplatná.
3. Keďže žalovaný si vzájomnou žalobou proti žalobcovi dňa 16.02.2016 uplatnil nárok na zaplatenie

sumy 1.500,- eur s príslušenstvom, súd jeho nárok posudzoval podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ a podľa
§ 457 OZ. Na základe zmluvy zo dňa 09.02.2015, ktorú podpísal žalovaný ako veriteľ dňa 11.02.2015,
ktorú súd určil za absolútne neplatný právny úkon, žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,-
eur. Žalovaný však vyplatil finančné prostriedky z úveru na účet žalobcu vedený v Poštovej banke len
v sume 1.350,- eur, nakoľko suma 150,- eur z prostriedkov úveru bola započítaná na úhradu poplatkov

podľa čl. 10 zmluvných dojednaní. Žalobca by bol povinný teda vrátiť žalovanému sumu 1.350,- eur. Z
vykonaného dokazovania však vyplynulo, že Daniel Habáň v konaní ČVS: ORP - 541/2 - VYS - PD -
2015 popieral, že by sa žalobcovi alebo jeho bratovi vyhrážal, pričom potvrdil, že s jedným z nich pri
bankomate bol vybrať peniaze zhruba vo výške 1.200,- eur. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v Poštovej
banke vyplýva, že dňa 12.02.2015 spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia poukázala na účet žalobcu

sumu 1.350,- eur a ešte v ten deň dňa 12.02.2015 bol uskutočnený výber v hotovosti v sume 1.338,- eur.
Na účte žalobcu z predmetných finančných prostriedkov zostala suma 12,- eur. Peňažné prostriedky
však v skutočnosti získal T. M., ktorými bol zaplatený dlh E. Bátoru, teda finančné prostriedky vo výške
1.338,- získal iný ako žalobca, pričom žalobca bol nástrojom na získanie týchto peňažných prostriedkov.
Keďže v skutočnosti sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil niekto iný, ktorý je z tohto dôvodu

povinný žalovanému peňažné prostriedky vydať a nie žalobca. Keďže žalobca v konečnom dôsledku
sumu 1.338,- eur neužil a bol nástrojom iného na ich získanie, nie je povinný túto sumu vydať. Z týchto
dôvodom súd v tejto časti vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a vyhovel jej v časti o zaplatení 12,-
eur, ktorá zaplatením sumy, ktorá reálne zostala na účte žalobcu a ktorú zrejme žalobca aj spotreboval,
pretože účet v Poštovej banke už zrušil. Zároveň súd priznal žalovanému aj úroky z omeškania vo výške

5% ročne zo sumy 12,- eur od 24.03.2016 do zaplatenia, teda odo dňa, kedy žalobca vedel, že sa
žalovaný voči nemu domáha vydania bezdôvodného obohatenia, keďže sa v uvedený deň vyjadroval
k podaniu, v ktorom bola obsiahnutá aj vzájomná žaloba žalovaného. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
4. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspech vo veci sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti, petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo, pričom
žalobca bol v konaní o žalobe úspešný v celom rozsahu, ale vzájomnej žalobe bol neúspešný len v
nepatrnom rozsahu 0,8% a preto súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
ako aj o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to proti výroku III., ktorý bola jeho žaloba

vo zvyšku zamietnutá a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že vzájomnou žalobou
sa domáhal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť sumu 1.350,- eur, ktorá bola titulom zmluvy
o úvere vyplatená na účet žalobcu, pričom súd o vzájomnej žalobe rozhodol tak, že uložil žalobcovi
zaplatiť žalovanému sumu 12,- eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Mal za to, že žalobca podľa
súdu sa bezdôvodne v časti sumy 1.338,- eur neobohatil. Poukázal na definíciu pojmu bezdôvodné

obohatenie, kedy neplatným právnym úkonom v prejednávanej veci bola zmluva o revolvingovom
úvere, na základe ktorej vyplatil žalovaný na účet žalobcu sumu 1.350,- eur. Plnenie bolo poskytnuté
v prospech žalobcu na jeho účet. Pripísaním peňažných prostriedkov na účet žalobcu sa dostali
peňažné prostriedky do jeho majetkovej sféry a okolnosti, kto následne tieto peňažné prostriedkypoužije pre vzájomnú žalobu je právne bezvýznamná (rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/46/2009). Ak súd
prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti zmluvy, potom žalobca má povinnosť vydať to, čo mu
bolo poskytnuté. Bezdôvodné obohatenie vzniká prijatím plnenia, pričom prijatie plnenia je zhodné s

pripísaním peňažných prostriedkov na jeho účet. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o
tom, že na úkor žalovaného sa obohatil T. M.. Táto osoba by mohla byť pasívne zaviazaná len vo vzťahu
k žalobcovi. Z napadnutého rozsudku nevyplýva ako pri závere o vzniknutí bezdôvodného obohatenia
titulom neplatnej zmluvy by osobou, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať, nie je účastník danej
zmluvy. Záver súdu preto nemá oporu v žiadnom zákone. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd

prvej inštancie nesprávne vyložil a aplikoval ust. § 451 a § 454 OZ. Pre posúdenie osoby zodpovednej
za vydanie bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej zmluvy je zodpovedný ten, kto bol účastníkom
uvedenej zmluvy, pretože skutková podstata bezdôvodného obohatenia vyplýva z neplatného právneho
úkonu. Tým, že žalobca plnenie z neplatnej zmluvy prijal, stal sa aj bezdôvodne obohatenou osobu a
pre účely konania vzájomnej žaloby pasívne legitimovanou osobou. Rovnakú otázku, kto je zodpovedný
za vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade, ak plnenie zodpovedajúce v konečnom dôsledku

využila iná osoba, riešil NS v rozsudku 4Cdo/46/2009 tak, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal. V kontexte
uvedeného je osobou povinnou vydať majetkový prospech zodpovedajúci bezdôvodnému obohateniu
žalobca. To, že niekto iný ako on prostriedky vybral a použil zakladá zodpovednostný vzťah medzi
žalobcom a touto osobou, teda T. M.. Súd prvej inštancie sa odchýlil vo svojom rozhodnutí o ustálenej

súdnej praxe bez toho, aby náležite uviedol dôvod, pre ktorý sa odchyľuje od ustálenej súdnej praxe. Ak
je dôvodom vzniku obohatenia neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, pasívne zaviazanou osobou je
len účastník takto neplatnej zmluvy. Daniel Habáň ako osoba, ktorá mala peniaze vybrať z účtu žalobcu
nie je zmluvnou stranou tejto zmluvy a nemá žiadne právne postavenie, či zodpovednosť. Žiadal preto,
aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. zmenil, vzájomnej

žalobe v časti, v akej bola zamietnutá zmenil alternatívne zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
6. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z predmetnej zmluvy o úvere sa žalobca
neobohatil, nakoľko táto suma sa nikdy z jeho bankového účtu nedostala do jeho osobnej fyzickej
dispozície, nikdy tieto financie do vlastných rúk neprijal a ani mu neboli vyplatené, či odovzdané z

dispozície zamestnankyne banky - pokladníčky. Zneužitím jeho osoby nespôsobilej zaväzovať sa na
právne úkony a výberom v hotovosti pochádzajúcej z tohto úveru vo výške 1.338,- eur inou osobou
ako osoba žalobcu nie je možné klasifikovať konanie žalobcu, že sa o túto sumu bezdôvodne obohatil.
Žalobca nie je schopný tak sofistikovaného konania ako boli v prejednávanom prípade vykonané, t.z.
vyhľadať obchodného zástupcu, požiadať o úver a preštudovať si podmienky. Vo vzťahu k judikátom,

ktoré predložil žalovaný v prejednávaný veci, ani jeden z nich sa nevzťahuje na vydanie bezdôvodného
obohatenia osobou, ktorá je zbavená svojprávnosti. Preto tieto nemajú žiaden význam k prejednávanej
veci.Znalecuviedol,žežalobcakonalvtrvalejkonkrétnejduševnejporuche,ktoráhorobilanatentoúkon
právne nespôsobilým, neschopným ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Osoba pozbavená
spôsobilosti na právne úkony nemôže niesť zodpovednosť za svoje konanie, na ktoré nebola spôsobilá,

ergo nemôže ani niesť zodpovednosť za to, že svojim konaním spôsobila neplatnosť právneho úkonu,
ktorý má za následok získanie majetkového prospechu, teda bezdôvodného obohatenia. Poukázal na
iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach a žiadal, aby súd druhého stupňa vykonal analýzu ust. §
422 ods. 1 OZ. S rozsudkom okresného súdu sa preto žalobca v plnom rozsahu stotožňuje a navrhol
druhostupňovému súdu, aby bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie súdu prvej

inštancie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
7. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.
8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:

9. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, kde súd určil, že zmluva o úvere ako aj v zamietavej časti
čo do sumy 150,- eur s prísl. je neplatná a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 12,- eur s
príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie
právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
10. Predmetom prieskumnej činnosti zo strany súdu prvej inštancie bolo potom výrok III. napadnutého

rozsudku, kedy bola vo zvyšku vzájomná žaloba zamietnutá a výrok IV. o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie.
11. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že zmluva, od ktorej
odvíjal žalovaný právny vzťah so žalobcom je absolútne neplatným právnym úkonom v súlade s ust. §38 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca v čase jej uzavretia trpel duševnou poruchou,
ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, nedokázal posúdiť následky svojho konania, ani svoje
konanie ovládnuť. V zásade táto okolnosť medzi stranami sporu sporná nebola, pričom rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku I., ktorým určil, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo dňa 11.02.2015 je neplatná, je právoplatný a rozhodovaním
odvolacieho súdu teda nedotknutý.
12. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovaný v prejednávanej veci podaním doručeným dňa
16.02.2016 uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.500,- eur, čo predstavuje istinu z úveru

vrátane príslušenstva bolo potrebné sa potom následne zaoberať dôvodnosťou vzájomnej žaloby
žalovaného voči žalobcovi.
13. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením
správneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že je síce pravdou,
že zmluva o úvere, ktorá bola vyhlásená za absolútne neplatný právny úkon deklaruje, že žalovaný si
požičal od žalobcu čiastku 1.500,- eur, avšak reálne mu bola vyplatená na jeho účet vedený v Poštovej
banke len suma 1.350,- eur. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Rovnako z vykonaného

dokazovania v prejednávanej veci nepochybne vyplýva, že potom ako bola táto čiastka vo výške 1.350,-
eur pripísaná na účet žalobcu, z oznamu Poštovej banky zo dňa 03.05.2017 vyplýva, že dňa 12.02.2015
došlo k výberu z účtu žalobcu vo výške 1.338,- eur, ktorú zrealizoval U. O. (žalobca). Táto okolnosť je
nesporná aj z listiny založenej v spise súdu prvej inštancie, ktorá deklaruje, že žalobcovi bola táto suma
vyplatená v hotovosti z jeho účtu.

16. Súd prvej inštancie svoje zamietavé stanovisko založil na tej skutkovej okolnosti, že z obsahu spisu
ďalej vyplýva, že žalobca bol zneužívaný osobami z kriminálneho prostredia, ktorí mu zrejme potom ako
peniaze vybral z Poštovej banky tieto finančné prostriedky odobrali. Potiaľto potom považoval odvolací
súd skutkové a právne zistenia súdu prvej inštancie za správne, avšak v ďalšom skutkovom a právnom
rozbore sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že to nie je žalobca, ktorý sa na úkor

žalovaného bezdôvodne obohatil a odvolací súd má za to, že v tomto smere je odvolanie žalovaného
dôvodné. Pokiaľ je zmluva, na základe ktorej bolo plnenie neplatné, nemožno inak ako so zreteľom na
kontext veci deklarovať skutočnosť plnenia z neplatného právneho úkonu zmluvy. V prejednávanej veci
je podstatné, že za situácie, kedy dôjde k plneniu z neplatnej zmluvy normuje expressis verbis správny
poriadok v ust. § 457 OZ, ktoré je špeciálnym ustanovením platiacim práve pre prípady, kedy je zmluva

neplatná alebo zrušená. Z dikcie ust. § 457 OZ potom jednoznačne vyplýva, že ak je zmluva neplatná
alebobolazrušená,jepovinnosťouúčastníkovzmluvyvzájomnesivrátiťvšetko,čohoplnenímzozmluvy
získali. Reštitučná povinnosť sa teda týka len účastníkov zmluvy, teda zmluvnej strany. Len tieto majú
voči sebe vzájomnú povinnosť vrátiť si všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostali. Zo zákona tak vzniká
synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán k plneniu na seba vzájomne viazaná. Tento

synalagmatický záväzok sa v súdnom konaní prejaví tak, že súd môže žalobe na plnenie vyhovieť len
tak, že do výroku pojme tiež povinnosť druhej strany, t.z., že v prípade, ak by došlo k tomu, že účastník
neplatnej zmluvy, ktorý kúpil určitú vec je povinný vrátiť prijaté plnenie a oprávnený požadovať vrátenie
peňazí oproti svojej povinnosti vydať vec, čo však nie je prejednávaný prípad.
17. Z tohto je potom zrejmé, že vecne legitimovaný, či už aktívne alebo pasívne k plneniu z neplatnej

zmluvy sú len účastníci zmluvy na oboch stranách. V opačnom prípade, teda pokiaľ by nebola
dovodzovaná, či už akoukoľvek argumentáciou povinnosť jedného účastníka zmluvy vrátiť druhému
účastníkovi všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal, nemohol by účastník zmluvy dostať zákonnom
uloženej povinnosti vrátiť všetko, čo podľa tejto neplatnej zmluvy nadobudol len druhému účastníkovi
zmluvy. Účastníkovi neplatnej zmluvy sa vracia všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal bez toho, aby

táto povinnosť bola zákonom ďalej akokoľvek podmieňovaná. Vzájomná reštitučná povinnosť je tu aj v
§ 457 OZ nie je podmieňovaná právnym vzťahom účastníkov predmetu plnenia, ktoré má byť vrátené,
teda reštituované. Z týchto úvah potom následne plynie, že žalovaný má povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie získané plnením z neplatnej zmluvy podľa § 457 OZ len voči tomu, kto bol druhou zmluvnou
stranou neplatnej zmluvy a nie voči prípadne tretej osobe, za stavu, že by sa táto osoba reálne v

prejednávanej veci bezdôvodne obohatila.
18. Za tohto skutkového a právneho stavu potom nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, teda vo výroku III. daného rozsudku zmeniť a
zaviazať žalobcu k vydaniu zvyšku bezdôvodného obohatenia, t.z. k zaplateniu sumy 1.338,- eur spríslušenstvom,pričomvovzťahukpríslušenstvupohľadávkysaodvolacísúdstotožňujesodôvodnením
súdu prvej inštancie a v tomto kontexte poukazuje na jeho vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie.
V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo do 150,- eur, ktorá reálne nikdy na účet vyplatená nebola,

odvolanie podané nebolo a preto v tejto zamietavej časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný
a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.
19. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu, ktorý žiadal, aby v prejednávanej veci odvolací súd posudzoval
daný právny vzťah aj v náväznosti na ust. § 422 OZ odvolací súd konštatuje, že nie je zrejmé z
akých právnych úvah žalobca pri žiadosti o aplikáciu tohto ustanovenia zákona vychádzal, pretože ust.

§ 422 OZ upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho
konania, pričom z tohto ustanovenia zákona vyplýva, že ten, kto je postihnutý duševnou poruchou
zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky,
čo však nie je prejednávaný prípad, pretože v prejednávanej veci sa neuplatňoval nárok žalovaného
formou protižaloby voči žalobcovi titulom zodpovednosti za škodu, ale titulom vydania bezdôvodného
obohatenia z absolútne neplatného právneho úkonu, t.z. z absolútne neplatnej zmluvy, ktorá prakticky

nevznikla. Za tohto stavu potom odvolací súd nevidel priestor na aplikáciu ust. § 422 ods. 1 OZ tak, ako
poukazoval vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobca.
20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, z
ktorého vyplýva, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prejednávanej veci

bol žalobca v plnom rozsahu úspešný v časti žaloby, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti právneho
úkonu a sčasti bol úspešný čo do sumy 150,- eur, kedy bol protinávrh žalovaného zamietnutý. Žalovaný
bol úspešný čo do sumy 1.350,- eur, kedy vzniesol vzájomnú žalobu voči žalobcovi titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Za tohto skutkového a právneho stavu potom odvolací súd konštatuje, že
obe strany boli v spore čiastočne úspešné a neúspešné a preto dospel k záveru, že je potrebné vysloviť,

že žiadna zo strán sporu nebude mať nárok na náhradu trov konania, či už pred súdom prvej inštancie
alebo pred odvolacím súdom. Rozhodnutie o trovách konania je potrebné posudzovať aj v kontexte s
ust. § 257 CSP, ktoré nahradilo pôvodné ust. § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd nemusí
priznať výnimočne náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom dôvody
hodné osobitného zreteľa videl odvolací súd v okolnostiach vzniku právneho vzťahu medzi stranami

sporu, kedy evidentne osoba žalobcu bola zneužitá osobami páchajúcimi trestnú činnosť, ktoré zneužili
jeho duševný stav, pričom určitý podiel viny vzniku daného sporu odvolací súd vidí aj v konaní zástupcu
samotného žalovaného, ktorý pristúpil k uzavretiu zmluvy so žalobcom, napriek jeho zdravotnému stavu.
Preto v konečnom dôsledku odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).