Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010103
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916010103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného F. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súvislosti
s ustanovením § 138 písm. b) Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. júla 2017
samosudcom Jánom Bodnárom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. A., nar. XX.XX.XXXX v K. v Č. republike, trvalým bydliskom X., Q. XXX/XX, t.č. bytom
O., R. R., okres J. Q., bez pracovného pomeru, občan Slovenskej republiky,

j e v i n n ý, ž e

od. 26.09.2012 až do 04.07.2017 v Rimavskej Sobote v Slovenskej republike a všade inde, kde
sa zdržiaval, si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu
vyplýva z § 62 ods. 3 nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola
uložená rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 21C/68/2011-24 z 30.05.2011, právoplatným a
vykonateľným 07.06.2011, a to prispievať výživným na svojho maloletého syna F. Q., predtým A., nar.

XX.XX.XXXX v E., sumou vo výške po 50, -- € mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred do rúk matky dieťaťa F. Q., nar. XX.XX.XXXX v O., trvalým bydliskom J. Q., Č. XXX/XX, ktorú
vyživovaciu povinnosť začal za neho plniť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, odbor
sociálnych vecí a rodiny, ktorý úrad vyplácal matke F. Q. na mal. dieťa F. Q. náhradné výživné vo
výške po 50,-- € mesačne, počnúc dňom 01.05.2015 na základe rozhodnutia č. RS1/OHNNVAŠSD/
SOC/2015/39337 z 23.09.2015, právoplatného a vykonateľného 07.10.2015, aj napriek tomu, že za
uvedené obdobie na území Slovenskej republiky nikde nepracoval, nebol evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR Lučenec, odbore služieb zamestnanosti, nepoberal dávku v

nezamestnanosti, resp. dávky v hmotnej núdzi a príspevky, ale pracoval na rôznych miestach vo Š. a t.č.
opätovne nikde nepracuje, v septembri 2015 uhradil matke dieťaťa výživné vo výške 50,-- €, v roku 2017
uhradil 320 Eur, čím mu vznikol na bežnom zameškanom výživnom za uvedené obdobie do 04.07.2017
celkový dlh pre matku dieťaťa F. Q. vo výške 2.055,--€,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas.

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 písm. ods. 3 písm. b) Tr. zákona v súvislosti s

ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona.Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala na súd obžalobu na obvineného F. A.
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súvislosti
s ustanovením § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Samosudca vykonal v tejto trestnej veci dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného

F. A., ktorý na svoju obranu vypovedal, že chce uhradiť celé zameškané výživné, ale stratil prácu,
tak nevedel platiť výživné a žiadal, aby mu bolo umožnené zaplatiť celkovú sumu na výživnom a
požiadal o odročenie hlavného pojednávania. Samosudca viackrát odročil hlavné pojednávanie za
účelom tej skutočnosti, aby umožnil obžalovanému uhradiť celú sumu zameškaného výživného s tým,
že obžalovaný uviedol, že si vybaví aj prácu v cudzine a tam bude môcť zarábať viac a dlh na výživnom

uhradí v plnej výške. Na poslednom hlavnom pojednávaní 04.07.2017 obžalovaný F. A. uviedol, že chcel
pracovať a zamestnať sa v cudzine, ale túto prácu nezvládol, po mesiaci sa musel vrátiť späť a tak
v roku 2017 koncom mesiaca jún uhradil 300 Eur, potom ešte uhradil 20 Eur a z celkovej sumy 2375
€ mu zostalo uhradiť zameškané výživné vo výške 2055 €, ktoré podľa jeho vyjadrenia nevie uhradiť
jednorázove a na záver dodal, že jeho terajšia adresa bude O., R. R., číslo nevedel uviesť.

Samosudca na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne F. Q., ktorá zotrvala
na svojich pôvodných výpovediach z prípravného konania a z hlavných pojednávaní a uviedla, že za
celé žalované obdobie od 26.09.2012 do 04.07.2017 mal obžalovaný dlh na výživnom vo výške 2375 €.
Koncom júna uhradil 300 € a ešte v mesiaci júni dal synovi 20 €, čiže celkove uhradil na výživnom 320

€ ak 04.07.2017 má dlh na výživnom vo výške 2055 €. Syn počas uvedeného obdobia netrpel núdzou,
nakoľko sa svedkyňa o neho riadne starala a poberala na neho aj náhradné výživné. Dlh vo výške 2055
€ naďalej trvá.

Samosudca na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním svedeckej výpovede

svedkyne B.. D. B. z čl. 15-16.

Podľa § 269 Trestného poriadku samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal všetky listinné dôkazy a
to potvrdenie o poberaní náhradného výživného, rodný list maloletého, civilné rozhodnutie, potvrdenia a
vyjadreniazÚPSVaR,správuzOOPZPoltár,správyopovestinaobžalovanéhovýpisyzpriestupkového

registra, odpis z registra trestov, trestný rozkaz, odpor proti trestnému rozkazu, nový odpis RT, fotokópiu
právoplatného rozsudku a fotokópie poštových poukážok a platobného príkazu na úhradu výživného.

Na základe vykonaného dokazovania samosudca mal za preukázané, že obžalovaný od. 26.09.2012
až do 04.07.2017 v Rimavskej Sobote v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval, si neplnil

pravidelne a v plnej výške svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3
nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného
súdu Lučenec, sp. zn. 21C/68/2011-24 z 30.05.2011, právoplatným a vykonateľným 07.06.2011, a
to prispievať výživným na svojho maloletého syna F. Q., predtým A., nar. XX.XX.XXXX v E., sumou
vo výške po 50, -- € mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky

dieťaťa F. Q., nar. XX.XX.XXXX v O., trvalým bydliskom J. Q., Č. XXX/XX, ktorú vyživovaciu povinnosť
začal za neho plniť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, odbor sociálnych vecí
a rodiny, ktorý úrad vyplácal matke F. Q. na mal. dieťa F. Q. náhradné výživné vo výške po 50,-- €
mesačne, počnúc dňom 01.05.2015 na základe rozhodnutia č. RS1/OHNNVAŠSD/SOC/2015/39337
z 23.09.2015, právoplatného a vykonateľného 07.10.2015, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie

na území Slovenskej republiky nikde nepracoval, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie napríslušnomÚPSVaRLučenec,odboreslužiebzamestnanosti,nepoberaldávkuvnezamestnanosti,resp.
dávky v hmotnej núdzi a príspevky, ale pracoval na rôznych miestach vo Š. a t.č. opätovne nikde
nepracuje, v septembri 2015 uhradil matke dieťaťa výživné vo výške 50,-- €, v roku 2017 uhradil 320

Eur, čím mu vznikol na bežnom zameškanom výživnom za uvedené obdobie do 04.07.2017 celkový
dlh pre matku dieťaťa F. Q. vo výške 2.055,--€.

Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou svedkyne F. Q., ktorá potvrdila, že celkový dlh na výživnom
k 04.07.2017 má obžalovaný 2055 € na výživu jeho maloletého syna. Ďalej tieto skutočnosti boli

preukázané rodným listom maloletého, odpisom rozsudku, ktorým bol zaviazaný platiť výživné na
maloletého syna a všetkými ostatnými listinnými dôkazmi.

Samosudca viackrát odročil hlavné pojednávanie, aby bola daná obžalovanému zákonná možnosť
uhradiť celú sumu zameškaného výživného, ale obžalovaný túto svoju povinnosť ani v jednom prípade
nesplnil, preto jeho obranu súd hodnotil ako nedôvodnú.

SamosudcakonanieobžalovanéhoF.A.právnekvalifikovalakoprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b) Tr.zákona, lebo
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin
spáchal závažnejším spôsobom konania t.j. po dlhší čas a takto svojím konaním naplnil všetky zákonné

znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Obžalovaný F. A. v mieste bydliska požíva priemernú povesť, je bez zamestnania, v priestupkovom
konaní bol dvakrát postihnutý za rôzne priestupky. Doteraz bol 3-krát súdne trestaný. Naposledy
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/95/2007 zo dňa 07.06.2012, ktoré rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 16.01.2013, pre zločin podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona k
podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov na skúšobnú dobu 4 rokov, skúšobná doba
mu trvala do 16.01.2017 spolu aj s probačným dohľadom a mal aj príslušné obmedzenia ako sú presne
špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Samosudcauobžalovanéhovzhliadoljednupoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,

že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Ďalej u neho vzhliadol jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, lebo bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V danom prípade sa samosudca pri určovaní druhu trestu a jeho výmery riadil základnými zásadami
pre ukladanie trestov a zistil, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je jedna ku jednej a
ďalej zistil, že obžalovaný aj skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia páchal ďalšiu trestnú činnosť,
nepravidelne prispieval na výživu svojho syna, aj napriek tomu, že mu bola viackrát daná možnosť dlh

na výživnom uhradiť, túto svoju povinnosť si nesplnil, a preto samosudca prišiel k takému záveru, že na
jeho prevýchovu a nápravu je možné pôsobiť jedine uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
vo výmere jedného roka, lebo predchádzajúce podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj prevýchovný účel.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovaného zaradil na výkon

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo tento nebol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin. Tento trest dáva dostatočnú záruku, že pomôže v prevýchove a
náprave obžalovaného.najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.