Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613200776
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6613200776.12

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu O.. W. U., F..
XX.XX.XXXX, T. S. O., XXX XX A., zast. JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, M. Gorkého 21, 984 01
Lučenec proti žalovanej H.. I. J., F.. XX.XX.XXXX, T. A.. J. XX, XXX XX A.L., zast. JUDr. Miriam Bitalová
- advokátka, s.r.o., IČO: 47 244 798, kancelária Povstania 20, 979 01 Rimavská Sobota, v konaní o
zaplatenie 825,64 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie 825,64 Eur s prísl. z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý žalovanej nahradiť trovy konania , ktoré budú vyčíslené v osobitnom
uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 825,64 Eur s príslušenstvom proti žalovanej na tom

skutkovom základe, že so žalovanou a jej maloletým synom C., ako aj spoločným synom maloletým
synom A. užívali byt nachádzajúci sa v bytovom dome na Rúbanisku O. R. Lučenci. Žalovaná spolu
s maloletými deťmi užívala predmetný byt do konca mesiaca august 2011 a všetky platby spojené s
užívaním bytu, t.j. nájomné, zálohové platby za plyn a elektrickú energiu platil žalobca, a to 7x nájomné
v sume 145,46 Eur, 6x zálohovú platbu za plyn v sume 4,- Eur a 7x zálohovú platbu za elektrickú energiu
v sume 39,83 Eur mesačne, celkovo za predmetné obdobie zaplatil náklady na bývanie v sume 1 321,03

Eur. Žalobca si týmto návrhom uplatnil nárok na zaplatenie zodpovedajúcej časti na ním zaplatených
nákladoch za užívanie predmetného bytu. Voči žalovanej si uplatnil podiel na platbách zodpovedajúci
za osobu žalovanej a maloletého syna C. a podiel 1/8 za spoločného maloletého syna A., čo celkovo
predstavuje sumu 825,64 Eur. Žiadal priznať náhradu trov konania.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, preto

bol platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený.

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že je pravdou, že v uvedenom období žili účastníci
konania v spoločnej domácnosti, v byte na ul. Rúbanisko O. v Lučenci, kde žili približne 4 roky. Ich
spolužitie skončilo začiatkom mesiaca august 2011, kedy sa žalovaná s obidvomi deťmi z uvedeného
bytuodsťahovala.Dovtedy,počasceléhospoločnéhoužívaniabytužalobcaodžalovanejnikdynežiadal,

aby prispievala na úhradu nákladov spojených s bývaním. Po narodení ich spoločného syna A. ju
požiadal, aby sa nasťahovala s deťmi k nemu, a aby spoločne vychovávali obidve deti. Hoci sa účastníci
konania nezosobášili, žili spoločne ako druh a družka, a spoločne aj hospodárili. Medzi účastníkmi
konania sa zaužila prax a došlo ku konkludentnej dohode, že náklady spojené s bývaním uhrádzal
žalobca, ktorý byt užíval a aj predtým ako sa žalovaná k nemu nasťahovala. Žalovaná zase zo svojho
príjmu uhrádzala ostatné bežné výdavky. Nakupovala stravu, oblečenie, kozmetiku a ostatné veci

bežnej spotreby, ktoré užíval aj žalobca. Takto boli výdavky obdivoch strán zhruba rovnaké. Žalobca
nedefinoval titulom akého právneho dôvodu si žalovanú sumu uplatňuje. Spolu s návrhom nepredložildôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Išlo len o zálohové platby a skutočná výška nákladov je
vyúčtovaná do konca mája nasledujúceho roku, pričom vyúčtovanie k návrhu priložené nebolo. Zároveň
žalobca nepredložil nájomnú zmluvu, keďže platbu vo výške 145,46 Eur mesačne definuje ako nájomné.

Žiadal aj platby za mesiac august, hoci v súdnom spore o zverenie maloletého Ladislava uviedol, že
žalovaná sa začiatkom augusta odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Poukázala na § 10 ods. 6 zákona
č. 182/1993 Z.z., ktorý hovorí, že úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Platby realizované v mesiacoch júl a august
2011 boli teda úhradami za plnenia dodávané v mesiacoch august a september 2011, kedy tam už

žalovaná nebývala.

Žalobca na pojednávaniach prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že
sa pridržiava žalobného návrhu z tých dôvodov, že žalobca užíval v rozhodnom období byt spoločne
so žalovanou a znášal všetky platby týkajúce sa užívania tohto bytu, pričom podľa jeho názoru by sa

pomerne na tom mala podieľať aj žalovaná. Popieral existenciu takej dohody, na základe ktorej by mala
žalovaná zabezpečovať chod domácnosti, čo sa týka napr. varenia s tým, že ostatné náklady by znášal
žalobca. Byt, v ktorom so žalovanou žili vlastní jeho matka so svojím manželom, majú ho v BSM, pričom
tento byt užíva on. V podstate sa dožaduje zaplatenia alikvotnej časti nájomného, zálohových platieb
za byt a zálohových platieb za elektrickú energiu za obdobie mesiacov február - august 2011, tak ako

to uviedol v žalobnom návrhu. Titul, z ktorého si uplatňuje svoj nárok, ponechal na zváženie súdu,
pričom podľa jeho názoru ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Predložil vyúčtovania zo
Stavebného bytového družstva ohľadom nákladov spojených s užívaním bytu.

Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že žila v spoločnej domácnosti so žalobcom v období 4,5 roka,

od roku 2007 do roku 2011, kde v spoločnej domácnosti s nimi žil aj jej starší syn C., ktorého má s
bývalýmmanželomamaloletýsynA.,ktoréhomásožalobcom,ktorýsanarodilXX.XX.XXXX.Žalobcaju
vyslovene volal, aby spolu žili ako rodina, on sa toho už nevedel dočkať, dokonca sa vyjadroval aj v tom
zmysle, že kedy privedie svojho syna C.. Dostala od rodičov peniaze, ktoré míňala na chod spoločnej
domácnosti na náklady spojené s domácnosťou, ako čistiace prostriedky, drogéria, deťom kupovala

veci, taktiež kupovala všetko zo svojho. Na chod domácnosti sa spotrebovávalo taktiež výživné, ktoré
dostávala na staršieho syna Dávida od bývalého manžela. Keď tento neplatil, žalobca ju posielal na
políciu, a nespomína si, že by niekedy chcel polovicu za náklady spojené s bývaním, pričom si chcel jej
syna Dávida adoptovať, a núkal mi prsteň po bývalej manželke. Ohľadom nákladov na starostlivosť o deti
predložila doklady, a to zaplatenie školskej jedálne pre maloletého Ladislava, ako aj školného. Posledný

rok 2011 cestúvala k rodičom, kde mala taktiež náklady na benzín, keď nemala peniaze, žalobca jej tieto
nechcel dať, tak si pýtala od rodičov, alebo si požičala od kolegov. Na materskej dovolenke bola od roku
2006 do roku 2009, pracovala na čiastočný úväzok, maloletého syna Ladislava nosila k opatrovateľke,
pracovala 5 hodín týždenne, učila. Žalovaná taktiež uviedla, že od júla 2011 do augusta 2011 už starší
syn C. v byte vôbec nežil. Ona tam taktiež od 1. augusta nebývala.

Splnomocnená právna zástupkyňa žalovanej žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že
účastníci žili v spoločnej domácnosti od roku 2007, potom sa narodil ich spoločný syn A. a žalovaná
spolu so svojím dieťaťom, ako aj spoločným dieťaťom sa presťahovali k nemu do Lučenca, nakoľko trval
na tom, aby žili spoločne v Lučenci. Uviedol, že sa o nich vie finančne postarať. Túto okolnosť povedal

aj otcovi žalovanej. Počas spoločného spolužitia žalovaná hradila chod domácnosti z materského
príspevku, ako aj z výživného na svoje dieťa. Žalobca nikdy počas spoločného bývania nepožadoval
od nej úhradu nákladov. Urobil tak až po tom, keď sa ona odsťahovala zo spoločnej domácnosti, a
zrejme ide o odvetu za súdny spor ohľadom úpravy styku s maloletým synom Ladislavom. Podaný
návrh považujeme za nedôvodný. V konaní bolo preukázané, že účastníci žili v spoločnej domácnosti do

mesiaca august 2011 ako rodina, avšak manželstvo neuzavreli. V zmysle judikatúry je nepochybné, že
viedli spoločnú domácnosť, ktorá je identifikovaná, že ju tvoria fyzické osoby, ktoré trvalo žijú a spoločne
uhrádzajú náklady na svoje potreby. Nie sú naplnené zákonné znaky bezdôvodného obohatenia, taktiež
ani škody, ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi. Pokiaľ by súd nárok uznal, bolo by to aj v rozpore s § 3
O.Z., a to v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je všeobecne známe, že druh a družka žijú taký istý

spôsob života ako manželia, spoločne sa starajú o domácnosť, výdavky na deti, všetky tieto atribúty
spĺňa ich spolužitie. Žiadala preto návrh zamietnuť.K veci boli vypočutí ako svedkovia O.. A. J. a C.. I. J..

Svedok O.. A. J., otec žalovanej uviedol, že v januári roku 2007 sa pred ním žalobca vyjadroval tak,
že on má dobrý príjem a má aj dobré výsledky, má niečo našetrené, a vôbec nespomínal, že by bolo
potrebnézaspoločnébývaniesjehodcérouniečoplatiť.Soženoudávalidcérenazákladejejpožiadania
mesačne pravidelne okolo 100 - 150,- Eur na chod domácnosti, a keď bolo treba, on pravidelne chodil
do bytu k deťom, keď napr. bolo treba ísť k lekárovi.

Svedkyňa C.. I. J. uviedla, že v roku 2007 prišiel žalobca k nim domov, a spolu s manželom si s ním sadli
do kuchyne, a on im povedal, že by bol rád, keby sa ich dcéra nasťahovala k nemu do Lučenca, na
čo sa jej manžel opýtal žalobcu, či vie, čo je s tým spojené, pretože v tom čase vlastne dcéra mala dve
deti, jedno z predošlého manželstva a jedno s ním, a na túto otázku, či je schopný zabezpečiť ich dcéru
a deti, žalobca odpovedal, že áno, samozrejme, je schopný a ochotný. Ona sa potom odsťahovala k

nemu a žili spolu v spoločnej domácnosti. V júni 2011 sa potom malý vnúčik C. nasťahoval k nim a počas
prázdnin bola u nich aj ich dcéra. V minulosti požičiavali žalobcovi nejaké peniaze v značnej výške,
a to vo výške 750 000,- Sk, ktoré im v roku 2011 vrátil. Dcére do spoločnej domácnosti dávali sumy
okolo 100 - 150,- Eur mesačne. V lete roku 2011 ich dcéra bývala striedavo u žalobcu a u nich, avšak u
žalobcu bola veľmi málo, chodila tam zalievať kvety a prerábala si svoj byt, kde sa tiež zdržiavala. Veci

mala pobalené a časť mala v byte u žalobcu a časť u nich.

Po vykonaní dokazovania a právnom vyhodnotení veci súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú
zamietol, keďže nemal za preukázané, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor
zmenšenia majetku žalobcu.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP),
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, resp. aby v zmysle § 220
OSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie.

Odvolateľ uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko prvostupňový súd
nepostupoval v súlade s ust. § 118 ods. 2 OSP, pričom táto procesná nesprávnosť so zreteľom
na individuálne okolnosti preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným
ustanovením. Došlo k prekvapivému rozhodnutiu súdu. V prípade dodržania namietaného procesného

postupu súdu by bolo možné viesť z jeho strany, ako aj zo strany žalovanej, účinné dokazovanie
smerujúce k preukázaniu existencie alebo neexistencie domácnosti v zmysle § 115 Občianskeho
zákonníka. Navrhol by ďalšie dôkazy.

So záverom súdu, že medzi účastníkmi konania existovala dohoda o vedení spoločnej domácnosti a

úhrade nákladov podľa ich možností a že medzi účastníkmi neexistovala dohoda ohľadom uhrádzania
nákladov alikvotnej časti odvolateľ nesúhlasil. So žalovanou spoločne užívali byt vo vlastníctve jeho
matky, avšak nebola preukázaná existencia ich spoločného hospodárenia resp. spoločného fondu na
úhradu spoločných potrieb domácnosti. So žalovanou neviedli spoločné príjmy. Každý z nich hospodáril
so svojimi príjmami samostatne, pričom on nemal vedomosť ani o výške príjmu žalovanej. V tomto smere

súd nevykonal žiadne dôkazy. Záver súdu o existencii spoločnej domácnosti považuje za predčasný,
nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Ak by aj
so žalovanou a maloletými deťmi tvoril domácnosť, bolo povinnosťou súdu skúmať, či táto domácnosť
trvala aj v čase, za ktorý si nárok uplatňuje. Od mesiaca február 2011 do augusta 2011, síce žalovaná
a maloleté deti s ním naďalej v spoločnom byte bývali (pre opis tejto skutočnosti počas konania

uvádzal pojem "domácnosť") avšak citové väzby, na ktoré súd v napádanom rozhodnutí poukazuje, už
medzi účastníkmi absentovali, preto nie je možné konštatovať existenciu domácnosti tak ako to uviedol
prvostupňový súd. V tomto smere nevykonal súd dokazovanie.

Ďalej poukázal na to, že nemal čas sa pripraviť na výsluch svedkov a pripraviť si prípadne otázky.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť. Uviedla, že
účastníci konania viedli spoločnú domácnosť ako druh a družka takmer 5 rokov, pričom spoločne
uhrádzali všetky výdavky s tým spojené. Skutočnosť, že účastníci konania viedli spoločnú domácnosťnebola v celom konaní sporná. Sám žalobca v návrhu na úpravu práv a povinností k spoločnému
maloletému synovi zo dňa 27. 10. 2011, ktorý bol v tomto konaní predložený ako dôkaz, uviedol, že viedli
so žalovanou spoločnú domácnosť do júla 2011, pričom ich spolužitie bolo harmonické a bez problémov.

Súd nie je povinný dokazovať skutočnosti, ktoré nie sú ani podľa jedného z účastníkov sporné.

Pokiaľ ide o svedkov, títo boli vypočutí na pojednávaní, žalobca nemal žiadne námietky, ani nežiadal
pojednávanie odročiť. Žalobu považuje za podanú v rozpore s dobrými mravmi. Súd nie je povinný
poučovať účastníka o hmotnoprávnej podstate veci, t. j. o dôsledkoch vedenia spoločnej domácnosti.

Účastníci konania nemali medzi sebou uzavretú žiadnu nájomnú, či podnájomnú zmluvu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1OSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 OSP,
rozsudok okresného súdu, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm.
f) OSP zrušil a v súlade s § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca okrem viacerých dôvodov odvolania namietal aj nesplnenie

povinnosti súdom prvého stupňa postupovať v zmysle § 118 ods. 2 OSP a nesplnenie týchto povinností
spája s odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP.

Zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup podľa § 118
ods. 2 OSP a odvolací súd túto procesnú vadu pri rozhodovaní zohľadnil. V nedodržaní postupu podľa

§ 118 ods. 2 OSP, ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá zo zreteľom
na individuálne okolnosti preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným
ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie bez

toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.

K veci boli opätovne vypočutí účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia.

Splnomocnený právny zástupca žalobcu uviedol, že dohoda ohľadom spoločnej úhrady nákladov na

bývanie medzi účastníkmi neexistovala, nebola preukázaná a má za to, že pojem domácnosť je možné
chápať v tom rozsahu, keď medzi účastníkmi konania existovala citová väzba. Následne potom ako ich
city ochladli sa už nemohlo jednať o spoločnú domácnosť, išlo len o spolužitie.

Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že až do odsťahovania žalovanej z bytu znášal kompletne

náklady na prevádzku tohto bytu on, väčšinou nákupu na potraviny, oblečenie a ostatné veci potrebné
k životu, ako sú pohonné hmoty a prevádzka motorového vozidla, ktoré mala k dispozícii žalovaná a
uhrádzal taktiež telefónne účty. K ukončeniu ich vzájomného vzťahu došlo do februára 2011. Znášal
náklady na detské jasle ako aj na stravu v týchto zariadeniach. Náklady hradili každý osobitne, väčšinu
nákladov hradil on a niektoré drobné nákupy hradila aj žalovaná, čo bolo skôr sporadické a neexistovala

medzi nimi dohoda kto - čo platí. Nevedel uviesť aký príjem dosahovala žalovaná. Ďalej uviedol, že
počas mesiacov február - august 2011 ich vzťah nebol partnerský, ale bol to len vzťah rodičov, ktorí
vychovávajú maloleté deti a ako vzťah spolubývajúcich.

Splnomocnená právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že zo strany žalovanej bola citová väzba voči

žalobcovi aj v rozhodnom období, on si našiel priateľku o čom sa žalovaná dozvedela neskôr keď zistila,
žetentoichvzťahzostranyžalobcunemáďalejbudúcnosť,taksaodsťahovalazospoločnejdomácnosti.
Praxou bolo zaužívané, že každý z účastníkov si platil náklady, ktoré slúžili na zabezpečenie ich
spoločných potrieb a to vedenia domácnosti, starostlivosti o deti má za to, že ide o spoločné
hospodárenie,nakoľkovopačnomprípadebyžalovanáažalobcasisadlispolu,robilinejakévyúčtovania

a žiadali polovicu nákladov na toho druhého.Žalovaná uviedla, že so žalobcom veľmi málo hovorili o finančnej situácii počas ich spoločného bývania ,
nik jej nepovedal koľko zarába. Z jej strany bola citová väzba aj dlhšie ako on uvádza. Ona nakupovala
potraviny, čistiace prostriedky, prala na deti, kupovala im veci. Pohonné hmoty jej žalobca nehradil.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobným návrhom, výpisom z účtu za obdobie
od januára 2011 do augusta 2011, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu,
návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi, dokladmi o platení školného,
vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie januára 2012 do decembra 2012, za

obdobie roku 2010, za obdobie roku 2011, výpisom z účtu majiteľa O.. W. U. Č.. XXXXXXXXXX,
judikatúrou, ktorú predložila právna zástupkyňa žalovanej, opätovne vypočul účastníkov konania a ich
právnych zástupcov na základe čoho zistil, že žalobca sa žalobným návrhom domáhala zaplatenia
alikvotnej časti nákladov na bývanie, kde býval spoločne so žalovanou a jej maloletým synom C. a
ich spoločným synom A. za obdobie mesiacov február - august 2011 v celkovej výške 825,64 Eur,
čo predstavuje alikvotnú časť celkových nákladov, ktoré za uvedené obdobie mal v sume 1 321,03

Eur. Žalovaná naproti tomu tvrdila, že oni mali ústnu dohodu ohľadom toho, že ona bude hradiť chod
spoločnej domácnosti, čo sa týka bežných výdavkov na potraviny, drogériu, školné a pod., a on mal
znášať náklady za nájomné a zálohové platby za plyn a elektrickú energiu. Toto žalobca popieral a
trval na podanom návrhu. Žalovaná naproti tomu uviedla, že tým, že žili ako druh a družka v spoločnej
domácnosti, išlo o faktické spolužitie postavené na úroveň spolužitia manželov a žalobcovi nárok na

zaplatenie alikvotnej časti nákladov ani nevznikol a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej
žalobca tvrdil, že ich spoločné bývanie nenapĺňalo pojmové znaky domácnosti a neexistovala medzi nimi
dohoda ohľadom spoločnej úhrady nákladov. Naproti tomu žalovaná uviedla, že žalobca ju sám oslovil
s tým, aby sa k nemu prisťahovala a takáto ich dohoda počas spolubývania sa vyskytla v konkludentnej
podobe tým, že mali dohodu kto bude, čo uhrádzať na chod domácnosti zo svojich prostriedkov.

Podľa § 451 ods. 1 O.Z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 O.Z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,

ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O.Z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 O.Z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 115 O.Z., domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady

na svoje potreby.

Z hľadiska výkladu pojmu domácnosť je možné tento pojem vymedziť tým, že ide o trvalé spolužitie
a spoločné uhradzovanie nákladov na chod domácnosti. Súd bol toho názoru, že v konaní bolo
zistené, že účastníci konania trvale spolu žili v období od roku 2007 do roku 2011. Z ich samotných

výpovedí je zrejmý úmysel spolu žiť trvale, nielen na prechodnú dobu. Ďalším pojmovým znakom
domácnostijespoločnéuhrádzanénákladovzaspoločnépotreby,priktoromosobyspoločnehospodária
so svojimi príjmami , nie sú presne oddeľované finančnými prostriedkami a nerozlišuje sa, ktoré veci v
domácnosti môžu tieto osoby užívať. Nie je podmienkou, aby všetci členovia domácnosti prispievali na
spoločné potreby len finančne. O spoločné hospodárenie nejde vtedy, ak osoby síce bývajú spoločne v

jednom byte, avšak so svojimi príjmami hospodária oddelene. Súd bol toho názoru, že počas spolužitia
účastníkov konania medzi nimi bola dohoda v tom smere, kto zo svojich príjmov čo bude uhrádzať
na spoločný chod domácnosti a to v tom smere, že žalobca uhrádzal náklady na nájomné a služby
spojené s nájmom, pohonné hmoty a podobne, a žalovaná zabezpečovala spoločný chod domácnosti
nákupom bežného spotrebného tovaru potrebného na chod domácnosti a to hygienických prostriedkov,

drogérie, potravín a podobne. Počas celého trvania ich spolužitia žalobca od roku 2007 nepožadoval
od žalovanej úhradu alikvotnej časti nákladov, čo svedčí o tom, že bol uzrozumený s tým, že spoločne
tvoria domácnosť, a úhrady sa začal domáhať až potom, keď medzi nimi vznikli rozpory týkajúce sa ich
spolužitia ako druha a družky.Na základe toho súd vyhodnotil ich spolužitie tak, že toto napĺňa pojem domácnosť, a preto bol toho
názoru , že na strane žalovanej nevzniklo bezdôvodné obohatenie , ktoré by odôvodňovalo u žalobcu

vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanej. Z tých dôvodov súd žalobu opätovne
zamietol ako nedôvodnú.

Čo sa týka námietok žalobcu ohľadom toho, že súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 118 O.s.p. zo
zápisniceopojednávaníkonanomdňa18.02.2016vyplýva,žesúdsapriprejednaníveciriadiluvedeným

ustanovením, čo nenamietal ani samotný žalobca.

Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa §142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Žalobca, ktorý vo veci nemal úspech je povinný nahradiť trovy konania žalovanej, ktorá vo veci mala
úspech, pričom táto je povinná vyčísliť ich najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia, a o ich náhrade bude rozhodnuté osobitným uznesením podľa § 151 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to
písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.