Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229261
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115229261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radošickej Vallovej a členiek senátu

JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: E. D., bytom
P. C., G. XXX, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Janka
Kráľa 7, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
o zaplatenie sumy 2.255 eur a o zaplatenie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. júla 2016 č. k. 17C/520/2015-60 v jeho vyhovujúcom výroku
a vo výroku o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. II. výrokom súd návrh žalobcu vo
zvyšku zamietol a III. výrokom žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere, § 52 ods. 4, § 53 ods.
1 OZ. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia

sumy vo výške 2.255 eur, pričom svoj nárok opieral o skutočnosť, že so žalovaným uzavrel dňa 06.
12. 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške
800 eur, ktorú mal splácať v 12-mesačných splátkach po 131 eur mesačne, počnúc prvou splátkou dňa
15. 01. 2011. V predmetnej zmluve sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 1.572
eur. Súd mal za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený predmetnou Zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 06. 12. 2010 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. Žalovaný
sa v konaní bránil tým, že pokiaľ sa rozhoduje o určení, či zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, resp.

niektorá z jej častí je neprijateľná, ako aj rozhodovanie týkajúce sa posudzovania platnosť jednotlivých
zmluvných podmienok, je to prekážka veci už rozhodnutej. Žalobca bol v konaní o plnenie zo zmluvy
o úvere č.. ktoré sa začalo na základe návrhu žalovaného adresované Stálemu rozhodcovskému
súdu, zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. a to rozsudkom zo dňa 25. 07. 2012 sp. zn. SR 03009/12.

2. Súd sa zaoberal, či v danom prípade sa jedná o prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) a dospel

k záveru, že o res iudicata v danom prípade nejde. Zo spisu 18Er/602/2014 bolo zistené, ž e Krajský
súd v Nitre vo svojom uznesení č. k. 25CoE/247/2014-42 zo dňa 24. 04. 2015 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/602/2014-23 zo dňa 28. 08. 2014, ktorým súd žiadosť JUDr. O. T.,
PhD., súdneho exekútora, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie vedenej pod sp. zn. EX 7825/14 zamietol a vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodcovský
rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol

v rámci exekúcie domáhať. To znamená, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zo dňa 25. 07.
2012 sp. zn. SR 03009/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 09. 2012 a vykonateľnosť dňa 06. 09.
2012, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu
vo výške 1.802,26 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.165,91 eura od 10.
01. 2012 od zaplatenia, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1.165,91 eura od. 10. 01.

2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania, nemôže byť exekučným titulom, a teda žalobcovi nevznikla
povinnosť plniť na základe predmetného rozsudku a žalovaný sa nemôže domáhať plnenia z uvedeného
rozsudku, čiže tu nie je prekážka veci rozhodnutej.

3. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy vo výške 2.255 eur z titulu bezdôvodného obohatenia
poukazujúc na skutočnosť, že predmetná zmluva, ktorú uzavreli strany sporu, neobsahovala podstatné

obligatórnenáležitostiúverovejzmluvyvzmysle§9ods. 2písm.a/,g/,i/,j/,k/Zákonaospotrebiteľských
úveroch, a to najmä ročnú úrokovú sadzbu úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je určujúca
pre orientáciu spotrebiteľa, a ak zmluva neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

4. Súd preto vychádzal zo stavu, že prijatie plnenia na základe zmluvy o úvere prevyšujúce sumu
úveru z dôvodu absencie náležitostí vyžadovaných Zákonom o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho
má byť úver poskytnutý žalobcovi bezúročne a bez poplatkov, nie je ničím iným, ako plnením bez
právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). Keďže žalobcovi bola poskytnutá finančná čiastka vo výške 800
eur, pričom žalobca uhradil žalovanému celkovú sumu 3.055 eur, čo potvrdil aj žalovaný vo svojom

písomnom vyjadrení, finančné prostriedky prevyšujúce sumu 800 eur získal žalovaný plnením bez
právneho dôvodu.

5. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaného a žalobcovi priznal sumu vo výške 600
eur, teda priznal plnenie, ktoré žalovaný prevzal za obdobie 2 rokov pred podaním návrhu, t. j. priznal

plnenia, ktoré žalobca vykonal v dňoch 15. 05. 2014 vo výške 100 eur, 13. 06. 2014 vo výške 100 eur,
15. 07. 2014 vo výške 200 eur a 13. 08. 2014 vo výške 200 eur, nakoľko žalobca plnil naposledy 17. 06.
2013 a potom až 15. 05. 2014 a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

6.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§262ods.1,2,§ 255ods.1CSPažalovanému,

ktorý bol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím mu odňal možnosť

konať pred súdom, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Poukázal v tejto súvislosti na
rozhodnutieSlovenskejobchodnejinšpekciesp.zn.P/0355/01/2012,vzmysledôvodovktoréhovyplýva,

že pokiaľ bol úver poskytnutý na výkon povolania a dojednaná zmluva bola uzatvorená podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, spravuje sa ako absolútny obchod jeho právnym režimom. V
preskúmavanej veci súd prvej inštancie posúdil Zmluvu č. XXXXXXXXX ako spotrebiteľskú, odcitoval
zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. avšak neuviedol
ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú

napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom zamestnania. Poukázal na
podpísaný Dodatok k zmluve zo dňa 06. 12. 2010, v ktorom je uvedené, že podpísaný žalobca použije
úver na nákup výpočtovej techniky, za účelom výkonu zamestnania vo výške 800 eur. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 6CoE/122/2011, ako aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici.

8. Opätovne poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci
rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých
častí zmluvy úvere č. XXXXXXXXX už bolo rozhodnuté dňa 25. 07. 2012 rozsudkom Stálehorozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Poukázal na ust. § 161 CSP. Je potrebné dospieť k záveru,
že ak sa v konaní vyskytnú neodstrániteľné nedostatky konania, súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť,

ale musí konanie zastaviť. Teda uvedené ustanovenie súdu ukladá skúmať podmienky konania počas
celého konania. Medzi neodstrániteľné nedostatky v konaní sa okrem iného považuje aj res iudicata. Aj
z ust. § 230 CSP vyplýva, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova. K právnej povahe rozhodcovského rozsudku poukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu
SR a to uznesenie NS SR z 26. 09. 2011 sp. zn. 3M Cdo 11/2010, zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo

143/2011 a uznesenie z 09. 02. 2012 sp. zn. 3Cdo 122/2011. Jeho argumentáciu o existencii res iudicata
podporuje aj komunitárne medzinárodne právo. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD vo veci
Astucom.

9. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a
odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti

pripomenul, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná
a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. S poukazom na uvedené je toho názoru, že ak
procesné podmienky nie sú splnení, konanie vykazuje nedostatky, a ak bolo právoplatne rozhodnuté
o povinnosť plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k
určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý bol

predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, a preto by mal súd konanie zastaviť pre
neodstrániteľný nedostatok konania.

10. V odvolacej replike k podanému odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že charakter zmluvy ako
spotrebiteľskej už vyriešil Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 24. 04. 2015 sp. zn. 25CoE/247/2014,

pričom v posudzovanej veci sa nejednalo o prípad s iným skutkovým základom ako rozhodnutie
uvádzanéžalovaným,aleotúistúkonkrétnuzmluvu,ktorávzniklamedziúčastníkmikonania.Vnámietke
prekážky rozsúdenej veci uviedol, že súd prvej inštancie dôkladne odôvodnil, prečo v danom prípade o
prekážku rozhodnutej veci nejde, a to pod bodom 22. napadnutého rozhodnutia. S týmto odôvodnením
sa stotožňuje, pričom ide o otázku, ktorou sa zaoberal Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 25CoE/247/2014,

ktorý označil rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu za nulitný akt, ktorý nemá účinky exekučného
titulu a teda nemôže zakladať prekážku rozhodnutej veci. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdiť.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalejlenCSP)preskúmalvecvmedziachdanýchust.§379a§380CSPabeznariadeniapojednávania
v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods.
3 CSP, keď miesto a čas verejného vyhlásenia zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v
jeho vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdiť.

12. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie
dňa 01. 10. 2015 a od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis a to zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v zmysle ust. § 470 ods. 1, 2 CSP sa použije aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP, byť viazaný rozsahom a
odvolacímidôvodmia dospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.Vychádzajúczdôvodov
podaného odvolania a z jeho rozsahu odvolací súd konštatuje, že s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozsudku sa v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom konštatuje správnosť dôvodovnapadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania pred súdom
prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok a nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že
v danom prípade, pre prekážku res iudicita bolo potrebné pre tento neodstrániteľný nedostatok konanie

zastaviť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. § 191 CSP a z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od
žalovaného, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

16. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní, smerujúce k nesprávnemu posúdenia postavenia žalobcu

ako spotrebiteľa, ako aj posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej súdom prvej inštancie
odvolací súd považuje za nedôvodné, pričom súd sa s uvedenými námietkami vo svojom rozhodnutí
dostatočne vysporiadal, čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplynulo, že
strany sporu uzavreli dňa 06. 12. 2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 800 eur, za príslušný poplatok vo výške 772 eur,
pričom žalobca sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť v 12-mesačných splátkach po 131 eur. V

kolónke, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon, je začiarknutá kolónka
zamestnania. Žalobca poprel, že by prostriedky boli použité na výkon povolania v čase uzatvorenia
predmetnej úverovej zmluvy, bol príslušníkom policajného zboru, ktorý v zmysle Zákona o štátnej službe,
nesmel pri výkone svojej funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť
alebo inú zárobkovú činnosť, preto je nelogické, aby ako štátny zamestnanec si zabezpečoval na

výkon svojho zamestnania úver z nebankovej inštitúcie. Navyše v konaní predložil daňový doklad o
kúpe hnuteľných vecí, konkrétne zariadenia domácnosti. Trval na tom, že pri uzatváraní zmluvy mal
postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd k námietkam žalovaného, že v danom prípade bol úver poskytnutý
na účel zamestnania a nejde preto o spotrebiteľský úver uvádza, že pri pochybnostiach o obsahu zmluvy
v tom smere, či úver bol poskytnutý okrem iného na výkon povolania, ako je zaškrtnuté v kolónke

úverovejzmluvy, jenamiestevýkladpriaznivejšíprespotrebiteľa,čímtrebadospieťkzáveru,žedôkazné
bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí túto výnimku, (že sa jedná o iný, teda nespotrebiteľský úver), čiže
veriteľa. Faktom je, že žalovaný v tomto smere žiadnu relevantnú argumentáciu súdu neposkytol, pričom
je potrebné prihliadnuť aj na jeho obchodné praktiky, ktoré sú známe z jeho rozhodovacej činnosti,
keď žalovaný ako poskytovateľ tzv. nebankových úverov, tieto využíva vo svoj prospech. Nemožno ich

označiť za iné, ako nekalé, keď aj v prípade iných zmluvných vzťahoch zaškrtnutím políčka v úverovej
zmluve,majúcehoosvedčiťposkytnutieúverunavýkonpovolaniaspotrebiteľa,bezreálnehostotožnenia
povolania a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti spotrebiteľa
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má ako poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej starostlivosti
zodpovedajúcej čestnej obchodne praxe, či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti

podnikania. Pokiaľ žalovaný poukazoval na Dodatok v zmluve v zmysle ktorej mal žalobca použiť úver
na nákup výpočtovej techniky za účelom zamestnania, takýto dôkaz v konaní nepredložil.

17.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrovnakoakosúdprvejinštanciedospelkjednoznačnémuzáveru,
že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu, je štandardne a formulárovo spotrebiteľskou

zmluvou, napĺňajúcou definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ a nasl. a úver poskytnutý žalobcovi
je úverom spotrebiteľským, ktorý sa spravuje zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd
prvej inštancie preto na daný právny vzťah správne aplikoval ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z., ako aj ust. § 52 ods. 1 a 4 a § 53 OZ a správne ustálil, že predmetný úver, ktorý
neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu úveru ani ročnú percentuálnu mieru nákladov je potrebné v zmysle

§ 11 ods. 1 citovaného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Dospel potom k správnemu
právnemu názoru, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať. V
konaní nebolo sporné, že žalobcovi bola poskytnutá finančná čiastka vo výške 800 eur a žalobca uhradil
žalovanému celkovú sumu 3.055 eur, čo potvrdil v konaní i žalovaný. Súd prvej inštancie s prihliadnutím
na ust. § 107 OZ prihliadol na vznesenú námietku premlčania. Zohľadnil premlčané nároky žalobcu,

a priznal žalobcovi len jeho nárok v nepremlčanej výške, v sume 600 eur a to plnenia, ktoré žalobca
vykonal v dňoch 15. 05. 2014 vo výške 100 eur, 13. 06. 2014 vo výške 100 eur, 15. 07. 2014 vo výške
200 eur a 13. 08. 2014 vo výške 200 eur; do výšky priznanej sumy a posúdenia premlčania, žalovaný
však svoje odvolanie nesmeroval.

18. Podstatná časť odvolania žalovaného smerovala k existencii res iudicata s poukazom na to,
že vo vzťahu k nároku zo Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 06. 12. 2010
č. 103000205 už bolo rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava dňa 25. 07. 2012, sp. zn. SR 03009/12, ktorýnadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, považuje odvolací súd aj túto námietku žalovaného za
nedôvodnú, pričom súd prvej inštancie sa s existenciu, resp. neexistenciu res iudicata dostatočne
vyporiadal vo svojom rozhodnutí. Súd prvej inštancie správne poukázal na exekučné konanie, vedené

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18Er/602/2014, v ktorom bola žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
súdneho exekútora so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
uznesením zo dňa 28. 08. 2014 sp. zn. 18Er/602/2014-23 zamietnutá, pričom napadnuté uznesenie
bolo potvrdené Krajským súdom v Nitre uznesením zo dňa 24. 04. 2015 sp. zn. 25CoE/247/2014-42.
Súdy v uvedenej exekučnej veci konštatovali, že koncipovaná rozhodcovská doložka nebola so

spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu v danom prípade je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je neplatná. Navyše výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy odporuje dobrým mravom, ako aj právnej úprave týkajúcej sa spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnou dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom,

na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia sa v rámci
exekúcie domáhal. Súd prvej inštancie sa so vznesenou námietkou res iudicata náležite vysporiadal,
keď poukázal aj na závery súdov vo vyššie uvedených exekučných konaniach, v zmysle ktorých dospel
k záveru, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemôže tvoriť prekážku veci rozhodnutej.

19. Rozhodcovský rozsudok môže nadobudnúť právoplatnosť iba za predpokladu, že bola daná
právomoc rozhodcovského súdu pre jeho vydanie, teda za predpokladu, že bola uzavretá rozhodcovská
zmluva medzi žalobcom a žalovaným a to buď vo forme osobitnej zmluvy, alebo vo forme rozhodcovskej
doložky. Nie je možné akceptovať rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia nevykonateľného“, majúceho účinky paaktu.

Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku podanou žalobou na príslušnom súde je tu irelevantná (porovnaj
uznesenie NS SR z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011).

20. Tvrdenie žalovaného o prekážke res iudicata, ktorá bráni prejednaniu danej veci by bolo dôvodné
iba v tom prípade, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej vydal rozhodcovský súd predmetný
rozhodcovský rozsudok, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, to znamená, že rozhodcovská
doložka je platná. Ak je rozhodcovská doložka neplatná, rozhodcovský súd nemá právomoc na vydanie
rozhodcovského rozsudku. Tento rozhodcovský rozsudok by bol v takom prípade tzv. paktom, ktorý by

nemohol založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

21. Uvedenej argumentácii nasvedčuje aj uznesenie NS SR z 29. 01. 2015 sp. zn. 3Cdo 27/2011,
v zmysle ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu,
pretože ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej

pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. V uvedenom uznesení
Najvyšší súd SR konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako rozsudok
všeobecného súdu, k čomu sa vyjadril vo svojom uznesením z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011
(R 46/2012). V tomto uznesení, i keď pre účely exekučného konania konštatoval, že súd je povinný
nakladať s takýmto rozsudok rovnako, ako aj s rozsudkom všeobecného súdu, lebo inak by porušiť

zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak sa uplatňuje
právonazákladerozsudkuvydanéhovšeobecnýmsúdomainýprístup,aksauplatňujeprávonazáklade
rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní. Tento právny záver je opodstatnený nielen v exekučnom
konaní, ale aj v každom občianskom súdnom konaní.

22. Aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže
predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha
určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento právny záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a obe rozhodcovské
doložky, iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladajú oprávnenie

rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

23. V posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, môže súd pristúpiťk riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v
inýchkonaniach(napr.pririešeníotázky,čivydanýrozhodcovskýrozsudokzakladápreobčianskesúdne
konanie prekážku res iudicata).

24. Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna
neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa na takúto doložku
(zmluvu) hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť každého
právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex oficio).

25. V preskúmavanej veci bol platnosť rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy posudzovaná už v
exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18Er/602/2014, kde súdy tak
prvoinštančný, ako aj odvolací, zamietli žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že
rozhodcovskú zmluvu v čl. II bod 1, 2 rozhodcovskej zmluvy posúdili ako absolútne neplatnú, a teda
právomoc rozhodcovského súdu založenú na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní nemôže mať

za následok ani vydanie spôsobilého exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, preto
takýto rozhodcovský rozsudok nemôže ani predstavovať prekážku veci právoplatne rozhodnutej aj pre
účely občianskeho súdneho konania.

26. Z vyššie uvedených dôvodov nebola dôvodná námietka žalovaného, že v danej veci existuje

prekážka právoplatne rozsúdenej veci. Bolo potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v jeho
vyhovujúcom výroku vo veci správne rozhodol, aplikoval správne zákonné ustanovenie a v zmysle týchto
i správne vyhodnotil zistený skutkový stav.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

vyhovujúcom výroku, ako aj výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).