Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203461
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814203461.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48
Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXX/XX, I. G.
E., 2. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX I. G. E., 3. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX/X/ XXX XX I. G. E., o zaplatenie 3070,98 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 13C/278/2014-35 zo dňa 28.11.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvého stupňa) žalobu zamietol
a vyslovil, že žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal

žalovaných zaplatiť sumu 3.070,98 eur s 7,49 % ročným úrokom za úver zo sumy 2.694,48 eur od
5.7.2011 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.070,98 eur od 5.7.2011 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom
sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere s tým
istým číslom a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca
žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej

sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 20,75 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní
v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov, vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade a spoludlžník. Spoludlžník zomrel dňa

19.5.2011 s tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 19.9.2011 zastavil dedičské
konanie po spoludlžníkovi pre jeho nemajetnosť. Žalovaní v 1. a 2. rade porušili zmluvne dohodnuté
podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 27.6.2011 žalobca odstúpil od
úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní
v 1. a 2. rade peňažné prostriedky nevrátili. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný v 3.
rade. Podľa čl. VII bod 5 úverovej zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok

dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII bod 6 úverovej zmluvy,
odstúpenímodzmluvynezanikáaniprávoveriteľapožadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplatenia
celej pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca ďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo
výške 7,49 % p.a.. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 4.090,81 eur pozostáva z istiny
3.802,97 eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy
v celkovej výške 287,84 eur. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom

sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým
žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 1.1.2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia odzmluvy predstavuje sumu 3.070,98 eur, pričom pozostáva z istiny 2.694,48 eur, z nezaplatených úrokov
za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 376,50 eur. V súlade s čl. VII bod 8 úverovej zmluvy,
odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z

omeškania vo výške 5 % p.a..

Žalovaní v 1. a 3. rade požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach a žalovaná v 2. rade sa
k žalobe nevyjadrila.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní citujúc články II., VI., III. bod 1, VI. bod 4, VII. bod 1,
VII. bod 2 písm. i), VII. bod 5, VIII. bod 1 a článok XIX Všeobecných podmienok uzavrel, že žalobca
odstúpením od zmluvy zo dňa 27.6.2011 žalovaným v 1. a 2. rade oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročnýchsplátok,anivposkytnutejdodatočnejlehote,ostávajúvomeškanínaúčtestavebnéhosporenia
s viac ako 2 dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s
viac ako dvoma splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o

mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.6.2006
a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že
v prípade, ak do 7 dní od doručenia tohto listu žalovaní neuhradia dlžnú sumu, žalobca pristúpi k
vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi.

Žalobca listom zo dňa 27.6.2011 označeným ako oznámenie o odstúpení od zmluvy žalovanému v 3.
rade oznámil, že listom zo dňa 27.6.2011 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 19.6.2006.

Aplikujúc ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a §§ 52 ods. 1, 2, 3, 53 ods. 1, 4, 54 ods. 1,

2, 101, 107 a 457, všetko Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa uzavrel, predmetný právny
vzťah posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu, preto je podľa súdu prvého stupňa potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre
spotrebiteľa výhodnejšia.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdprvéhostupňauzavrel,žepredmetomzmluvyboloposkytnutie
medziúveru vo výške 3.319,39 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a

súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok
mal zmeniť na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 1.991,64 eur. Záväzok žalovaného v
1. a 2. rade zo zmluvy bol zabezpečený ručením žalovaného v 3. rade. Žalobca si svoj záväzok riadne
splnil a poskytol žalovaným dohodnutý mimoriadny medziúver. Žalovaní však svoj záväzok riadne a
včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania. Keďže nastali podmienky predpokladané v

zmluve, žalobca listom zo dňa 27.6.2011 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého
zostatku úveru.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z

porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod, je podľa súdu prvého stupňa nutné na
ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

Citujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
1.5.2014, pre posúdenie, či citované ustanovenie je možné aplikovať aj na konania začaté na súde

pred jeho účinnosťou, súd prvého stupňa vyslovil, že je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosťv súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie

prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je
povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa ex offo prihliadol na premlčanie. V prípade odstúpenia

od úverovej zmluvy, účastníkom konania vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom
žalobca odstúpil od zmluvy dňa 27.6.2011, nasledujúcim dňom začala plynúť dvojročná premlčacia
doba, ktorá by uplynula dňa 28.7.2013, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 24.4.2014. Vzhľadom
na uvedené súd prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže úspešní žalovaní

si náhradu trov konania neuplatnili, súd prvého stupňa rozhodol tak, že im náhradu trov konania
nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď mal za to, že Okresný súd nesprávne aplikoval § 48 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, teda režim Občianskeho zákonník namiesto toho,
aby aplikoval § 506 Občianskeho zákonníka v spojení s § 334 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda
režim obchodného zákonníka, okresný súd nepoužil správny všeobecný záväzný predpis.

Zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide o tzv. absolútny obchod.

Uvedené skonštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj okresný súd. Žalobca mal za to, že použitie
Obchodného zákonníka na právnu úpravu zmluvy o úvere vyplýva priamo z kogentného ustanovenia
§ 261 Obchodného zákonníka. Vylúčenie uvedeného kogentného ustanovenia je podľa žalobcu v
rozpore s princípom právnej istoty. Právna úprava odstúpenia od zmluvy vyplýva priamo z Obchodného
zákonníka, nie je teda ani predmetom zmluvných dojednaní. To, že právna úprava zmluvy o úvere

sa má spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoniec potvrdil aj Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012. Týmto rozhodnutím Najvyšší súd SR
zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a skonštatoval, že ak inštančne nižší súd na právny inštitút
vzniknutý z úverovej zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, nepostupoval správne.
Predmetom konania na Najvyššom súde pritom bola otázka premlčania nároku z úverovej zmluvy.

Najvyšší súd skonštatoval, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka o premlčaní, nakoľko sa jedná o tzv. absolútny obchod. Premlčacia doba je teda 4 roky.
Zmluvnými stranami úverové zmluvy pritom rovnako boli banka a fyzická osoba, teda v zmysle definície
Občianskeho zákonníka dodávateľ a spotrebiteľ. Je teda rovnako nepochybné, že právny názor súdu
prvého stupňa nie je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom

v rovnakej veci.

To, že nie všetky právne vzťahy, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ, sa spravujú ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, vyplýva podľa žalobcu aj z jeho novely - zákon č. 102/2014 Z. z. (článok
II.) v spojitosti so zákonom č. 151/2014 Z. z. (článok IV.), podľa ktorej „na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka
nadobudne účinnosť 1.4.2015. Do nadobudnutia účinnosti uvedeného ustanovenia má žalobca za
to, že zmluva o úvere sa výlučne spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Prijatím uvedenej
novely Občianskeho zákonníka zákonodarca považoval za potrebné prijať výslovnú úpravu prednostnej

aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, čo je dôkazom toho, že doterajšia
právna úprava neposkytovala základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, keď
v zmysle § 506 Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy o úvere a požaduje vrátenie poskytnutých

peňažných prostriedkov spolu s úrokmi. Rovnako má žalobca za to, že premlčanie sa spravuje § 387 a
nasl. Obchodného zákonníka, premlčacia doby je podľa uvedených ustanovení štvorročná. Záväzkový
vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, bol premlčaný 5.7.2015 (účinnosť z odstúpenia nastala dňa
4.7.2011).Na základe uvedeného žalobca v rámci svojho odvolacieho petitu žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania.

Žiaden zo žalovaných sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods.

1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí
žaloby, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p.. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva a povinnosti odvolacieho
súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a
dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust.

§ 205 ods. 2; § 205a O.s.p.. Nad rámec rozsahu dôvodov nebol odvolací súd oprávnený, ani povinný
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Odvolací súd v zmysle ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. vo veci
nenariadil pojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celku (nakoľko súd prvého stupňa
žalobu v celosti zamietol), zistil, že rozhodnutie v napadnutej časti je potrebné zrušiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatňuje v konaní nároky odvádzané od uzavretej zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej so žalovanými dňa 19.6.2006. Skutkové
odôvodnenie podanej žaloby žalovaní nerozporovali, keď ako dôvod, pre ktorý žalovaní v 1. a 2. rade ako
veritelia nesplácali predmetný úver a stavebný úver, uvádzali nedostatok finančných prostriedkov, resp.
svoju zlú finančnú situáciu. Rovnako žalovaný v 3. rade ako ručiteľ predmetného úveru uviedol, že za

žalovanýchv1.a2.radepotom,akobolvyzvanýžalobcom,neplnilzdôvodusvojejnepriaznivejsociálnej
situácie. Žiaden zo žalovaných nenamietal, že ako dlžníci porušili dohodnuté podmienky a medziúver
prestali riadne a včas splácať, resp. že žalovaný v 3. rade tento záväzok potom, ako ho nesplácali
žalovaní v 1. a 2. rade a ako bol na jeho úhradu vyzvaný žalobcom, nesplatil. Žalovaní nerozporovali ani
to, že listom zo dňa 27.6.2011 žalobca využil svoje oprávnenie a od zmluvy odstúpil. Nesporné bolo aj to,

že odstúpenie od zmluvy bolo dané na vedomie aj žalovanému v 3. rade. Pre vec je relevantným aj to, že
žalovaní sa nebránili v konaní ani tým, že by popierali dohodu účastníkov pojatú do článku VII. bod 5.6
zmluvy zo dňa 19.6.2006, podľa ktorej „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne
ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa, vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú
ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou a odstúpením

od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej
pohľadávky“.

V konaní sa stranami nerozporuje to, že ide o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy.
Prvostupňový súd zamietol žalobu z dôvodu, že odstúpením od zmluvy sa zmluva o úvere zrušila

s účinkami ex tunc, pričom zmluvné dojednanie obsiahnuté v článkoch VIII. zmluvy a článkoch XIX.
Všeobecných podmienok zachovávajúce zmluvné nároky veriteľa aj po odstúpení od zmluvy, považoval
za nevýhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave realizovanej v Občianskom zákonníku a teda s odkazom
na § 54 za neplatné. Záver o zamietnutí žaloby je tak založený na záveroch o neplatnosti, či
neprijateľnosti zmluvnej

podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. v obchodných podmienkach. Záver o zamietnutí časti žaloby
z ust. § 153 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo

zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia. Toto ustanovenie bolo zavedené do O.s.p. novelou realizovanou zák. č. 575/2009
Z. z.. Zákonodarca v dôvodovej správe uviedol, že ak súd neuvedie znenie neprijateľnej podmienky vo
výroku rozsudku, rozsudok by síce mal účinky medzi účastníkmi konania a nešlo by o žiadne procesné
pochybenie, nedosiahol by sa však sledovaný cieľ, a to, aby vznikla dodávateľovi povinnosť zdržať sa

používania takejto podmienky voči všetkým spotrebiteľom vo formulárových zmluvách, tak by sa predišlo
sústavnému používaniu nečestnej zmluvnej podmienky. Súd by tak nesplnil to, čo sa od neho očakáva
v spotrebiteľských veciach, a teda by prispel svojou rozhodovacou činnosťou k vyššej kvalite, pretože
inštitút neprijateľnosti podmienky je pretavením princípu dobrých mravov do pozitívneho práva. Okremspomenutého dôsledku má formulácia určovacieho výroku vo vzťahu k záveru o neprijateľnej zmluvnej
podmienke význam aj procesom právnom postavení viažúci sa napr. na možnosť podania dovolania
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

V predmetnej veci tak existuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím súdu o nepriznaní plnenia
dodávateľovi (v podobe výroku zamietajúceho žalobu) a právnym posúdením časti dohody účastníkov
pojatej do všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, ktorá bola neoddeliteľnou
súčasťou zmluvných dojednaní, a to konkrétne do úpravy následkov porušenia zmluvných podmienok

a okamžitej splatnosti nárokov veriteľa v zmysle článku XIX. bod 2, predposledná veta - odstúpením
od zmluvy o úvere nezaniká záväzok stavebného sporiteľa zaplatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne,
vrátane jej príslušenstva, ani iné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stavebnou
sporiteľňou, stavebným sporiteľom, resp. treťou osobou.

Z ust. § 7 ods. 3 písm. f) zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení vyplýva, že podstatnou náležitosťou

zmluvy o stavebnom úvere je aj to, že musí obsahovať podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy
o stavebnom úvere.

Prvostupňovýsúdvyvodilvpredmetnejvecizáveroúčinkochodstúpeniaodzmluvyextunc.Neprihliadol
pritom na to, že aj samotná aplikácia ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka dáva priestor preto, aby

sa účastníci dohodli aj inak, teda že sa zmluva nemusí rušiť od začiatku. Vyššie citované ustanovenie
článku VII. ods. 5 a 6 zmluvy by tomu mohli nasvedčovať.

Odvolacísúdvoznačenýchkonaniach,oktorýchoprelsúdprvéhostupňasvojerozhodnutie,konštatoval
(podobne, ako to je z poznatkov z praxe odvolacích senátov), že dôvodom „zosplatnenia úveru“ bolo

porušenie povinnosti dlžníkom, ktorý nesplnil včas dohodnuté splátky úveru. V podstate podľa obsahu
„zosplatnenie úveru“ je spôsobom zániku zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy o úvere. Nie je totiž
rozhodujúce, ako sa právny úkon
označil, prípadne, na ktoré ustanovenia toho-ktorého zákona sa odvoláva, ale rozhodujúci je obsah
daného právneho úkonu, t. j. práva a povinnosti z neho pre účastníkov plynúce. Prejav vôle treba

vykladať podľa interpretačných pravidiel určených v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 266 Obchodného zákonníka. Podporujú to aj názory z právnej praxe (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR 29Odo 512/2002 z 5.11.2002, či 22Cdo 4157/2009z 15.2.2012).

Obchodný zákonník je Občiansky zákonník, rešpektuje autonómnu vôľu strán pri úprave následkov

odstúpenia od zmluvy. Ak to v zmluve nie je upravené inak, dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy
pri aplikácii ust. § 506 Obchodného zákonníka je aj oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy
aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu) aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej
čiastky úveru aj po odstúpení od zmluvy je preto opodstatnené. V opačnom prípade by sa veriteľ využijúc
oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka, dostal do horšieho

postavenia, ako má pred porušením povinnosti dlžníkom.

Aj Najvyšší súd ČR napr. vo svojom rozhodnutí 32Cdo 2007/182/99 konštatoval práve, že zmyslom
a účelom ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je poskytnúť veriteľovi právny inštrument proti
dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých

splátkach a je v omeškaní s vrátením viac, než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu, než
3 mesiace. Veriteľ môže od zmluvy o úvere odstúpiť a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré
má podľa zmluvy voči dlžníkovi. Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa a jeho
využitím sa preto veriteľ nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením
od zmluvy.

Aj Zákon o spotrebiteľských úveroch teda v tomto ustanovení výslovne upravuje povinnosť zaplatiť
úrok (ako odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov) až do dňa splatenia istiny v prípade, že k
odstúpeniu od zmluvy došlo úkonom spotrebiteľa.

Už vyššie je zdôraznené, že žalovaní nerozporovali porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, ani oprávnenie veriteľa od tejto zmluvy odstúpiť práve z dôvodu podstatného porušenia povinnosti
dlžníkom založenom na neplnení dohodnutých splátok úveru. Pre takýto skutkový záver sú naplnené
podmienky vyplývajúce z ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Rozhodujúcim pre rozhodnutie o podanom odvolaníje preto zodpovedanie otázky, či odstúpenie od zmluvy malo účinky ex tunc a s odkazom na aplikácie
ust. § 48 ods. 1 O.s.p. s následkom vysporiadania vzájomných nárokov účastníkov len podľa ust. § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

Tak, ako je uvedené vyššie, pri § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. je realizovaný odkaz aj na úpravu Občianskeho
zákonníka v ustanovení § 48. Odvolací súd je toho názoru, že aj v prípade len aplikácie ustanovení
Občianskeho zákonníka bolo možné zmluvnými stranami dohodnúť účinky zrušenia zmluvy nie od
počiatku. Veriteľ zo zmluvy o úvere realizoval úkon smerujúci k odstúpeniu od zmluvy. Ak zákon č.

258/2001 Z. z. neupravoval následky odstúpenia od zmluvy, potom treba posudzovať to, čo je v zmluve
uzavreté a ak by aj tam nebolo uzavreté, potom treba pri zmluve o úvere vychádzať z aplikácie
ust. § 506
Obchodného zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva napr. aj to, že ak je dlžník v omeškaní s vrátením
viac než 2 splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy
odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Ak by teda aj v predmetnej zmluve

o úvere absentovala úprava pojatá do článku VII. bodoch 5 a 6 zmluvy, bolo by možné uplatniť
úpravu o následkoch zmeškania dlžníka obsiahnutú v tomto ustanovení. Odstúpenie od zmluvy o úvere
neznamená zánik záväzku klienta splatiť pohľadávku veriteľovi, vrátane jej príslušenstva. Odvolací súd
bez toho, aby chcel upustiť od spotrebiteľskej ochrany konštatuje, že dôsledkom odstúpenia veriteľa od
zmluvy o úvere nie je za daných skutkových okolností dôvodný záver o zrušení zmluvy ex tunc. Nemôže

teda prichádzať do úvahy ani posúdenie uplatnených nárokov podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Citované ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka nepochybne vyžaduje aj po odstúpení
od zmluvy o úvere vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny za poskytnutie peňazí. Ak by
toto nebolo naplnené, viedlo by to k tomu, že veriteľ využil oprávnenie dané mu zákonom (odstúpiť
od zmluvy), ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka by sa dostal do horšieho postavenia,

ako mal pred porušením povinností dlžníka, t. j. v danom prípade by mu vznikol len nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, z ktorého nárok na vydanie plnenia podľa § 107 by sa premlčal za 2 roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Naviac nijako súd prvého stupňa v danej veci sa nezaoberal úvahou, či zo strany žalovaných, ktorí
nijako nerozporovali, že poskytnutý úver nevrátili z dôvodov nie na strane žalobcu, ale pre ich tak,

ako to uvádzali, nepriaznivú ekonomickú situáciu, nedošlo k naplneniu dikcie tohto vyššie citovaného
ustanovenia druhej vety, t. j., či na strane žalovaných sa nejedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
čo by nepochybne bola situácia anomálna a neprijateľná, pokiaľ by súd prvého stupňa na danú
skutkovú vec aplikoval dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu. Naviac, keď správne mal vychádzať
z ust. § 344 a nasl. Obchodného zákonníka s účinkami odstúpenia od zmluvy podľa § 349 ods. 1

Obchodného zákonníka, keď účinky nastanú doručením odstúpenia protistrane, čo nijako súd prvého
stupňa neskúmal, t. j., nezaoberal sa, kedy predmetné odstúpenie zo strany žalobcu bolo doručené
každémuzožalovanýchosobitne,t.j.,každémuzožalovanýchzačalaplynúťosobitnepremlčacialehota.

Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa nedávajú zodpovedajúco ust. § 157 ods. 2 O.s.p. úplnú

odpoveď na vyššie citované otázky naviac, keď vzhľadom na odstúpenie od zmluvy ručiteľský záväzok
žalovanéhov3.radenezanikol,pričomprávoveriteľavočiručiteľovi(žalovanémuv3.rade)sanepremlčí
pre premlčanie práva voči dlžníkovi, pričom žalobca má voči dlžníkovi nárok z odstúpenia zmluvy
o stavebnom úvere, keď ako to už odvolací súd uviedol vyššie, odstúpením od zmluvy sa nemôže
veriteľ dostať do horšieho postavenia, ako mal pred odstúpením od zmluvy, keď po odstúpení veriteľa

od zmluvy je zachované jeho právo požadovať zatiaľ nezaplatenú istinu, tak aj príslušný úrok a v
prípade omeškania s úhradou aj platenie úrokov z omeškania. Napokon samotný Obchodný zákonník
výslovne upravuje, že môže existovať právny stav, kedy sa spotrebiteľská zmluva riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka (§ 266 ods. 5). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje, že
zmluvné podmienky stanovené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka

v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie však vylučuje iba určité zmluvné dojednanie, nie
príslušné zákonné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na danú spotrebiteľskú zmluvu. Žiadne ustanovenie
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v čase uzavretia úverovej zmluvy
nevylučovalo použitie
Obchodného zákonníka v prípadoch, keď je to dané priamo zákonom. V tejto súvislosti treba poukázať

aj na ustanovenie § 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, ktorý upravuje právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez
uvedenia dôvodu, pričom v takomto prípade je spotrebiteľ povinný zaplatiť istinu a úrok z tejto istiny odo
dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa splatenia istiny. Na toto ustanovenie odvolacísúd poukazuje z toho dôvodu, že inštitút odstúpenia od zmluvy nemôže byť posudzovaný rozdielne
podľa toho, či od zmluvy odstúpil spotrebiteľ, alebo od zmluvy odstúpil dodávateľ. Dôsledky odstúpenia
musia byť rovnaké a takéto sú, ak sa na vzťah odstúpenia od zmluvy použije ustanovenie § 506

Obchodného zákonníka. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexnou
a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú. V prípade zmluvy o úvere je osobitným
ustanovením § 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac,
než 2 splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy
odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Toto ustanovenie stanovuje špeciálny

dôvod odstúpenia od zmluvy na strane veriteľa, ktorému vzniká právo odstúpiť od úverovej zmluvy
za predpokladu kvalifikovaného omeškania dlžníka s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov.
Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a strate výhody splátok.
Odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka nie je zhodné s právnym
inštitútom odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a jeho právne účinky nie
sú stanovené v § 351 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedený špecifický účinok odstúpenia na

trvanie záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, nedochádza k odstúpeniu od zmluvy, ani
k zániku veriteľa na zmluvný úrok. Z toho dôvodu pri odstúpení od zmluvy veriteľom pre splácanie úveru
dlžníkom má veriteľ naďalej nárok na úroky z úveru, aj sankčné úroky z omeškania.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že sa súd prvého stupňa nezaoberal takýmto právnym posúdením, pokiaľ

sa týka odstúpenia od zmluvy a následného premlčania nároku žalobcu, musel odvolací súd podľa §
221 ods. 1 písm. a) O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v celom
rozsahu voči všetkým trom žalovaným, ako aj súvisiacom výroku o náhrade trov konania a v uvedenom
rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda vykonať dokazovanie
a vec právne posúdiť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru a potom vo veci znova rozhodnúť s

tým, že v novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.