Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217204482
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217204482.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Petra Molčana a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému T. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., na vymoženie uloženej povinnosti 700,00 Eur istiny s

prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod č. EX 14190/17, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu
Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 4Er/377/2017-26 zo dňa 29. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 4Er/377/2017-26 zo dňa 29. septembra 2017 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 4Er/377/2017-26
zo dňa 29. septembra 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutého, Exekútorský
úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil exekučnému súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného
titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii

pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. n. SRSAspA 05959/15 zo dňa 29. marca
2016, právoplatný dňa 05. septembra 2016, vykonateľný dňa 01. novembra 2016. Exekučný súd
lustráciou v zozname spotrebiteľských rozhodcovských súdov vedených Ministerstvom spravodlivosti
SR zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý mal
v čase rozhodcovského konania povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených

rozhodovať spotrebiteľské rozhodcovské spory. Exekučný súd zistil, že rozhodcovský rozsudok spĺňa
náležitosti podľa § 39 a nasl. zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní") a zároveň,
že návrh na vykonanie exekúcie je v súlade s exekučným titulom. Súdny exekútor požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s návrhom oprávneného. Súd pri skúmaní
súladu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy s podmienkami ustanovenými právnymi predpismi zistil,

že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorú súdu predložil oprávnený, bola uzatvorená dňa 28.
augusta 2013, teda pred nadobudnutím účinnosti Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Nakoľko Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava,
nie je nástupníckym stálym rozhodcovským súdom podľa § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, exekučný súd posudzoval právomoc rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 8
Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Hoci v rozhodcovskom rozsudku je konštatované, že

právomoc rozhodcovského súdu je založená v súlade so Zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, exekučný súd považoval za potrebné v súlade s ust. § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. osúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov a v spojení s ust. § 73 ods. 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, splnenie podmienok podľa citovaných ustanovení preskúmať, a preto vyzval oprávneného na

predloženie písomnej výzvy povinnému, ktorou ho ako spotrebiteľa vyzval pred podaním žaloby na
rozhodcovskom súde, aby označil rozhodcovský súd podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, prípadne aby rozhodcovské konanie odmietol. Zároveň exekučný súd vyzval oprávneného, aby
doručil oznámenie o výbere rozhodcovského súdu a potvrdenia o doručení požadovaných písomností
povinnému. Oprávnený exekučnému súdu nepredložil výzvu adresovanú povinnému na označenie

rozhodcovského súdu alebo odmietnutie rozhodcovského konania a ani doklad o doručení takejto
výzvy povinnému. Z dôvodu, že oprávnený nepreukázal splnenie podmienok uložených ustanovením
§ 73 ods. 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nespĺňa spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva podmienky požadované právnymi predpismi, je neplatná, a preto nemohlo dôjsť ani k
založeniu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž a tým je daný
rozhodcovský rozsudok materiálne nevykonateľný. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je aj

rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, čo znamená, že je ako exekučný titul neúčinný a
nezáväzný. Vzhľadom k uvedenému exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď vec
posúdilpodľanormy,ktoránadanýskutkovýstavnedopadá,resp.právnunormunesprávneinterpretoval
alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil
rozsah svojej preskúmavacej činnosti v zmysle Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Podľa názoru oprávneného
totiž exekučný súd v danej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 ods. 2
ZRK, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodcovského rozsudku alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). Oprávnený uvádza, že exekučný súd v konaní

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má z predložených podkladov posudzovať exekučný
titul len z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa má
obmedziť na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Oprávnený je toho názoru,
že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať
samotné rozhodcovské konanie, keďže rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k

niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu
podľa oprávneného znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia

exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Exekučný súd podľa názoru povinného ukrátil
strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZRK alebo Občiansky súdny poriadok a to hlavne
právonaprejednanievecipredpríslušnýmsúdom.Podľaoprávnenéhodochádzapostupomexekučného
súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenierozhodcovskýchrozsudkovexekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomzákonao

rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej namieta, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci,
keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a
nasl. ZRK formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. Oprávnený mal za to, že v
danej veci je riadne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., pričom podľa článku 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnému
nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou na
všeobecný súd.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok /
ďalej len „CSP“/), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu výlučne z dôvodov uvedených
v odvolaní pričom uvádza, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s napadnutým uznesením.
Podstatnou skutočnosťou pre zamietnutie žiadosti oprávneného na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie je skutočnosť, že oprávnený nepreukázal splnenie podmienok podľa § 73 ods.8 Zákona o
spotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,rozhodcovskázmluvajeneplatná,apretoniejedanáprávomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž, v dôsledku čoho je exekučný titul v
rozpore so zákonom. Pre úplnosť však odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OZ“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

9. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 4Er/377/2017-26
zo dňa 29. septembra 2017, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym

rozhodcovskýmsúdomzriadenýmpriAsociáciiprearbitráž,zriadenýzáujmovýmzdruženímprávnických
osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom v Bratislave sp. zn. SRSAspA 05959/15 zo dňa 29. marca
2016, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 05. septembra 2016 a
vykonateľnosti dňa 01. novembra 2016 a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu
700,00 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili

dňa 28. augusta 2013 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému
ako dlžníkovi úver vo výške 700,00 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť s navýšením o príslušný poplatok
vo výške 680,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl.
I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporovo jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa

vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom SR,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály
rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto

rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

13. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza,
že Zmluva o úvere, ktorú dňa 28. augusta 2013 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako
dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou
s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal
poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený
je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Dlžník
(povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové

náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.

14. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri

výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento

účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

15. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) formou samostatného právneho

úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že
oprávnený týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy,
resp. rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola
uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade. Oprávnený tiež

nenamieta, že by v prejednávanom prípade nebola uzavretá rozhodcovská zmluva.

16. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskémusúdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu

zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok

a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28. augusta 2013 je zrejmé, že sa viaže priamo
k Zmluve o úvere, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj
keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku
Zmluvy o úvere z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený

ani nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
10Sžr/136/2012z15.marca2013vktoromvyslovilnázor,že„nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností
súvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvyalebo
inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť,
že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako
Zmluva o úvere, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli
povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen

všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má
povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu
o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva,

že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť.
Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše
vyvoláva skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný
rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy
rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté

právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom ale aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly
vykazujú značnú dávku podobností, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a

jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom
individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

17. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).